Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/257/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213704 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613213704.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: B&B FAKTORING, spol. s r.o., Bratislava, Škultétyho č. 16, IČO: 34 104 551, zastúpený spoločnosťou Dušan Daňový, advokát, s. r. o., Bratislava, Námestie Martina Benku č. 15, IČO: 47 241 471, za ktorú koná JUDr. Dušan Daňový, proti odporkyni: O. B. A. C. O. W. A. G. V. C. Á. , bytom D., J. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 13.108,57 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-115, na odvolanie odporkyne proti uzneseniam Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-133, zo dňa 22. júla 2015, č.k. 6 C 396/2013-136, takto r o z h o d o l : Odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-115, vo výroku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené, o d m i e t a . Vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-133, zo dňa 22. júla 2015, č.k. 6 C 396/2013-136, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-115, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.108,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 19.11.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 786,-- € a odmenu právneho zástupcu v sume 885,43 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 21.2.2008 do 18.11.2013 a 3,75 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 19.11.2013 do zaplatenia. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 13.277,57 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.108,57 € od 21.8.2008 do zaplatenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení; žiadal tiež náhradu trov konania. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.2.2008 poskytol odporkyni úver v sume 400.000,-- Sk (13.277,57 €) a odporkyňa sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi. Doposiaľ odporkyňa zaplatila len sumu 5.000,-- Sk (166,-- €). Rozsudkom Okresného súdu v Malackách zo dňa 9.6.2011, č. k. 5 C 388/2009-109, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2013, sp.zn. 9 Co 25/2012, okrem iného, bola vyslovená neplatnosť danej zmluvy o úvere. V predmetnom konaní sa teda domáha vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou ako majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila napriek tomu, že navrhovateľ má reálny nárok na vrátenie peňažných prostriedkov v sume 13.108,57 €. Neplatnosť úverovej zmluvy spôsobil navrhovateľ, potvrdila prijatie peňažných prostriedkov od navrhovateľa, ale tento už dva mesiace po ich poskytnutí v roku 2008 sám vedome zmaril ich vrátenie novým veriteľom, keďže jej nepredložil vyčíslenie celej dlžnej sumy; namietala nárok navrhovateľa na zaplatenie akéhokoľvek úroku z omeškania. Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ zobral späť návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 21.2.2008 do 18.11.2013 a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, v konaní si uplatnil úrok z omeškania (len) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 19.11.2013 do zaplatenia. V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p. Súd prvého stupňa konal a rozhodol (§ 101 ods. 2 O.s.p.) bez účasti odporkyne, ktorá sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť sama neospravedlnila. Jej právna zástupkyňa dôvodila, že v čase pojednávania bude mimo územia Slovenskej republiky; nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Po vykonanom dokazovaní mal zistený nasledovný skutkový stav veci. Dňa 21.2.2008 účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver v sume 400.000,-- Sk (13.277,57 €) a odporkyňa sa zaviazala tieto finančné prostriedky odporcovi vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi, poplatkami a príslušenstvom. Okresný súd v Malackách rozsudkom zo dňa 9.6.2011, č.k. 5 C 388/2009-109, vyslovil, že úverová zmluva zo dňa 21.2.2008 je neplatná a zároveň určil aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá toho istého dňa a ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.10.2013, č.k. 9 Co 25/2012-139, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť danej úverovej zmluvy. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok vo výroku o určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013; konanie o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Z požičanej sumy odporkyňa navrhovateľovi vrátila v roku 2009 len sumu 5.000,-- Sk (165,97 €); tieto skutočnosti napokon neboli medzi účastníkmi sporné. Omeškanie odporkyne navrhovateľ považoval počnúc dňom 19.11.2013, keď dňa 18.11.2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení neplatnosti úverovej zmluvy; žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Súd prvého stupňa rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. l, ods. 2, § 457, § 517 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a skutkovo tým, že odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy, ktoré je povinná navrhovateľovi vydať. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 13.108,57 €, keď odporkyňa navrhovateľovi časť vrátila. V deň nasledujúci po tom, ako nadobudol právoplatnosť (dňa 18.11.2013) rozsudok súdu prvého stupňa o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 21.2.2008, teda od 19.11.2013 úrok z omeškania zodpovedal výške 5,25 % ročne (5 % + 0,25 %). Tvrdenie odporkyne v tom, že návrh je predčasne podaný z dôvodu, že doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva majúc za to, že ide o viazané právne úkony, považoval za irelevantné, keďže určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva nemá vplyv na realizáciu dôsledkov neplatnosti úverovej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 149 ods. l O.s.p., ktorých spôsob výpočtu a dôvodnosť súčasne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že rozhodnutie je založené na neúplnom zistení skutkového stavu veci, pretože sa súd neoboznámil s dôkazmi, ktoré uvádzala na pojednávaní, a teda neobstojí ani doteraz zistený skutkový stav, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli v konaní uplatnené. Súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred súdom, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť, súd vôbec nepoužil normy na ochranu spotrebiteľa a rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami na ochranu spotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Súd dostatočne nevyhodnotil podstatné skutkové okolnosti prípadu predtým, ako vo veci samej rozhodol, pred rozhodnutím sa nevysporiadal s jej tvrdením, nezaoberal sa povahou veci, v akom druhu konania spočíva nárok navrhovateľa, čo je ratio lege predmetného sporu, či sa naozaj jedná o bezdôvodné obohatenie. Zdôraznila rozsudok Okresného súdu Malacky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 C 388/2009, ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 21.2.2008 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.2.2008. Záložcom bol pritom O. T., väčšinový spoluvlastník založených nehnuteľností. Pôvod dlžoby spočíva práve v úverovej zmluve uzatvorenej dňa 21.2.2008, sama neplatnosť úverovej zmluvy nespôsobila, nejedná sa iba o neplatnosť pre obsah zmluvy, ale aj pre výšku zabezpečenia. Krajský súd mal tiež za to, že úverová zmluva je neplatná, ale neurčil, kto je povinný splniť výšku celého dlhu, nakoľko záložná zmluva uvádza záložcu ako povinného z úverovej zmluvy. Záložná zmluva má akcesorickú povahu k úverovej zmluve, nie je vyriešený vzťah medzi dlžníkmi a veriteľom; je preto nevyhnutné určiť najprv neplatnosť záložnej zmluvy a dovtedy súd nemal rozhodovať vo veci samej a zaťažovať ju s úrokmi z omeškania. Súd zohľadňoval iba stav veriteľ verzus dlžník, nezohľadňoval pôvod tohto vzťahu, nezaoberal sa okolnosťami vzniku dlhu. Nenavrhla odročenie pojednávania, nakoľko sa vo veci vyjadrila predtým, mala vedomosť o tom, že sa ospravedlní jej právna zástupkyňa, bez prítomnosti ktorej nechcela byť na pojednávaní; má právo na obhajobu. Tiež navrhla prerušiť konanie, nakoľko na súde prvého stupňa prebieha iný súdny spor (5 C 388/2009), ktorý má dopad aj na toto konanie. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie odporkyne smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa aj vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a nahradiť trovy konania, vôbec nenamietala vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu; nenamietala čas omeškania, výšku sankcie v dôsledku omeškania, spôsob výpočtu náhrady trov konania a dôvodnosť. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že podaniu návrhu v predmetnej veci predchádzala určovacia žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy. Vyslovením neplatnosti úverovej zmluvy odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať; rozsudok je správny aj vo výroku o priznaní úrokov z omeškania. Konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009 nemá žiadny podstatný význam pre predmetné súdne konanie. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Odporkyňa sa nestotožnila s vyjadrením navrhovateľa. Zopakovala skutočnosti preukázané v konaní a uvádzané v odvolaní ohľadne rozsudku Okresného súdu Malacky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 C 388/2009, rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 9 Co 25/2012, že v konaniach vedených pod sp.zn. 5 C 388/2009, 6 C 396/2013 ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý porušil dodávateľ, navrhovateľ odmietol prijať plnenie za účelom uhradenia úveru, čím ju dostal do núdze. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-133, súd prvého stupňa nevyhovel návrhu odporkyne na prerušenie konania dôvodiac ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Prebiehajúce konanie o neplatnosť záložnej zmluvy vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009 (zrejme toto konanie odporkyňa mala na mysli) nemá žiadny podstatný význam pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa. Nesúhlasila s dôvodmi uznesenia. Zo zmluvy o zriadení záložného práva je ako záložca uvedený výslovne O. T., ktorý dňa 1.5.2015 zomrel, a teda so založenou nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia dedičského konania nemožno nakladať. O neplatnosti záložnej zmluvy nie je doteraz rozhodnuté, spoludlžníkom bol aj nebohý O. T., a teda je potrebné počkať na dedičské konanie a rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 5 C 388/2009. Nebohý O.R. T. pre nejasnosť veci mal byť správne pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní, je uvedený ako dlžník na zmluve o zriadení záložného práva, bol účastníkom konania vedeného pod sp.zn. 5 C 388/2009, 9 Co 25/2012. Má za to, že sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uznesením zo dňa 22.7.2015, č.k. 6 C 396/2013-136, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v sume 786,-- € do 15 dní od doručenia uznesenia dôvodiac ustanovením § 2 ods. 4, § 6 ods. 2, § 9 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že ide o konanie, v ktorom je oslobodená od súdnych poplatkov podľa 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Rozsudkom č.k. 9 Co 25/2012-139 nedošlo k zmene jej statusu spotrebiteľa a vo veci sa ďalej koná. Navrhla preto vydať uznesenie, ktorým ju oslobodzuje od platenia súdneho poplatku za odvolanie. V prípade, že súd je iného názoru a nezohľadní jej status spotrebiteľky, požadovanú výšku súdneho poplatku zaplatí v splátkach. Sudca odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania včas podaného (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. marca 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, (dovtedy) právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolanie odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p., odvolací súd odmietol postupom podľa ustanovenia § 218 ods. l písm. b/ O.s.p. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa konanie sčasti zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania pred začatím pojednávania. V takomto prípade vyjadrenie odporkyne so späťvzatím návrhu sa nevyžaduje, nemá pre vec právny význam; aj prípadný nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu by nebol spôsobilý ovplyvniť zastavenie konania. Nadväzne na uvedené potom odporkyňa je osobou, ktorej zákonodarca odvolanie podať nepripúšťa. Výrokom rozhodnutia o zastavení konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania pred začatím pojednávania odporkyni nebola spôsobená ujma na jej právach. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania [navrhovateľ a (len) odporkyňa] dňa 21.2.2008 uzavreli zmluvu o uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol úver v sume 400.000,-- Sk (13.277,57 €), ktoré peniaze aj skutočne prevzala. Absolútna neplatnosť danej úverovej zmluvy bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 9.6.2011, č.k. 5 C 388/2009-109, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2013, č.k. 9 Co 25/2012-139, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013 (vo výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť danej úverovej zmluvy). Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený vo výroku, ktorým bola vyslovená aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Je nepochybné, že v predmetnej právnej veci sa navrhovateľ ako veriteľ z úverovej zmluvy proti odporkyni ako dlžníčke z úverovej zmluvy domáha vrátenia poskytnutého plnenia na jej základe podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka [okrem sumy 5.000,-- Sk (166,-- €) doteraz vrátenej], keďže odporkyňa mu odmieta zvyšok vrátiť; v dôsledku omeškania odporkyne s vrátením plnenia poskytnutého na základe absolútne neplatnej úverovej žiada zaplatiť aj úroky z omeškania spôsobom v rozsudku uvedenom. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon aj rozhodol právne správne. Odvolateľka ani len netvrdila, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom súd prvého stupňa poskytol jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo návrhu navrhovateľa v uvedenom rozsahu vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Na tomto mieste sa žiada ešte zdôrazniť, že výlučne len odporkyňa ako dlžníčka bola účastníčkou úverovej zmluvy, len ona sama prijala 400.000,-- Sk od navrhovateľa na jej základe, a teda len ona sama je povinná plnenie navrhovateľovi vrátiť, vrátane príslušenstva pohľadávky; je pritom irelevantné, kto spôsobil absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy. Rovnako tak zostalo irelevantné, ako bude v konečnom dôsledku právoplatne vyslovené ohľadne zmluvy o zriadení záložného práva nadväzujúcej na zmluvu o úvere zo dňa 21.2.2008. Odvolateľka v odvolaní nešpecifikovala, s akými dôkazmi sa súd prvého stupňa neoboznámil, aké sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, v čom jej súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o navrhovateľovi priznaných úrokoch z omeškania a trov konania, keďže odporkyňa v odvolaní vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietala a navrhovateľ odvolanie nepodal. Nesporne ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Ak má odňatie možnosti konať pred súdom spočívať v tom, že súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne, odvolací súd dôvodí nasledovne. Predvolanie na pojednávanie dňa 19.3.2015 odporkyňa prevzala dňa 7.3.2015 s dostatočným časovým predstihom (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Až dňa 17.3.2015 (dva dni pred pojednávaním) sa do dispozičnej sféry súdu prvého stupňa dostalo, že od roku 2014 má odporkyňa právnu zástupkyňu. Právna zástupkyňa odporkyne JUDr. Iveta Šteffeková žiadala o zmenu termínu pojednávania bez uvedenia vážnych dôvodov; uviedla len, že nebude na území Slovenskej republiky bez akéhokoľvek preukázania svojho tvrdenia. Súčasne predložila plnomocenstvo na zastupovanie odporkyne udelené jej ešte v roku 2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C 396/2013. Pojednávania sa nezúčastnila a ani odporkyňa, svoju neprítomnosť neospravedlnila. Návrh právnej zástupkyne odporkyne na odročenie pojednávania nespĺňalo náležitosti ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. Ak za tohto skutkového stavu súd prvého stupňa konal a rozhodol bez prítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne, neodňal odporkyni právo konať pred súdom (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Unesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-133, odvolací súd rovnako potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uznesenia, ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 od. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Občiansky súdny poriadok nemá výslovné ustanovenia o tom, ktoré otázky nesmie procesný súd prejudiciálne riešiť a do vyriešenia ktorých má prerušiť konanie v inej veci. Z obsahu spisu, z doteraz vykonaného dokazovania, osobitne z podania odporkyne a z jej odvolania proti napadnutému uzneseniu nevyplýva potreba prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C 396/2013 (v prejednávanej veci) podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., potreba počkať do vyriešenia (podľa odporkyne) dôležitej otázky v inom súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009 o vyslovenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva); otázky, ktorá ale nemôže mať význam pre rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní, ako je uvedené vyššie. Odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu úspech v konaní. Zopakovala v podstate len dôvody uvádzané v návrhu na prerušenie konania, s ktorými dôvodmi sa ale súd prvého stupňa správne vyporiadal. V tomto štádiu konania, aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda neexistuje prekážka postupu súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C 396/2013, nie je daná taká skutočnosť, ktorá by ukladala zákonnú povinnosť súdu konanie prerušiť a počkať na rozhodnutie v inom súdnom konaní; odporkyňou označené právne skutočnosti netvoria ani zákonom tolerovanú prekážku ďalšieho pokračovania v konaní. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 169 ods. l O.s.p. Nie sú dané odvolacie dôvody odporkyne; súd prvého stupňa použil správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorým odporkyňa odôvodňovala prerušenie konania (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), mal dostatočne zistený skutkový stav veci, z neho vyvodil správne závery a vec aj správne rozhodol po právnej stránke; svojím postupom neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, rozhodnutie je založené na objektívnych skutočnostiach súdom prvého stupňa uvedených a zo spisu vyplývajúcich. Vecne a právne správne je aj ďalšie napadnuté uznesenie (zo dňa 22.7.2015, č.k. 6 C 396/2013-136), a ako také odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Je nepochybné, že v predmetnej právnej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou, čo nezakladá jej nárok na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z a výpis z registra trestov v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. Podľa tohto zákonného ustanovenia by požívala osobné oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak by predmetom konania bola jej ochrana práva ako spotrebiteľa podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), o čo ale nepochybne v prejednávanej veci nejde. Na veci nič nemení skutočnosť, že v inom súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009), ktoré vlastne predmetnému súdnemu konaniu vytvorilo základ, vystupovala v pozícii spotrebiteľa a vo veci sa ďalej koná. Ide o dve samostatné konania, s iným predmetom konania, s iným právnym režimom, a teda v každom konaní sa musí samostatne (okrem iného) posudzovať aj poplatková povinnosť účastníkov konania. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok dodáva, že ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojej stabilizovanej judikatúre nikdy nevylučoval možnosť, že záujmy riadneho výkonu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu spočívajúceho v súdnom poplatku. Požiadavku zaplatiť súdne poplatky v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napríklad rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko zo dňa 19.6.2011, č. sťažnosti 28249/95 <http:// hudoc.echr.coe.int/sites/eng/Pages/search.aspx>, § 54, 60; Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko zo dňa 19.12.1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VIII, str. 2955, § 33; rozsudok vo veci Tolstoy - Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo zo dňa 13.7.1995, Séria A, č. 316-B, str. 80-81, §§ 61 a nasl.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). O náhrade trov odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi odvolací súd rozhodol dňa 16.3.2016 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť do troch dní navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania neuplatnil a následne ani nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu ich nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.