Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609204802 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1609204802.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ P. L., A. A., K. Č.. XXXX/XX, X/ P. C., A. V., S. Č.. XXXX/XX obaja zastúpení JUDr. Ivetou Štefekovou, advokátkou v Bratislave, Orembuská č. 15 proti odporcovi: B&B FAKTORING, spol. s r.o., Bratislava, Škultétyho č. 16, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KISELICA & PARTNERS, spol. s r.o., Bratislava, Nám. M. Benku č. 12 o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a o zaplatenie finančného zadosťučinenie vo výške 2.000,-€, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5 C 388/2009-109 zo dňa 9. júna 2011 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o úvere p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v tejto časti mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere zo dňa 21.2.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 21.2.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom sú neplatné; v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom trovy konania v sume 252,50€ na účet navrhovateľky 1/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že odporca a navrhovateľka 1/ uzatvorili dňa 21.2.2008 zmluvu o úvere, ktorou sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke 1/ peňažné prostriedky formou úveru vo výške 400.000,- Sk v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. za úrok 5 % mesačne z úveru v zmysle § 502 Obch. zák. a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť príslušenstvo a splniť ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Navrhovateľka 1/ sa zaviazala zaplatiť odporcovi úver spolu s úrokom vo výške 5 % mesačne z úveru v lehote do 60 mesiacov od podpisu zmluvy (článok III. ods. 1, 2 zmluvy o úvere). Podľa článku III. ods. 6 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že v prípade, ak dlžník bude v omeškaní so splatnosťou tej-ktorej splátky, je povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 2 % z dlžnej splátky za každý začatý deň z omeškania. V článku III. ods. 6 si účastníci dohodli, že dlžník je oprávnený splatiť úver s príslušenstvom pred dohodnutou dobou jeho splatnosti. V prípade, ak tak dlžník urobí skôr, ako uplynú tri mesiace odo dňa poskytnutia úveru, resp. jeho časti, je povinný zaplatiť veriteľovi náklady so zaobstaraním a predčasným splatením úveru vo výške 60.000,- Sk. Účastníci zmluvy v ďalších jej ustanoveniach si podrobne upravili aj ďalšie vzájomné vzťahy. Ďalej uviedol, že odporca a navrhovateľ 2/ uzatvorili dňa 21.2.2008 zmluvu o zriadení záložného práva. Navrhovateľ 2/ sa zaviazal na zabezpečenie pohľadávky odporcu ako záložného veriteľa, vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.2.2008 vo výške 400.000,- Sk, zriadiť záložné právo v prospech záložného veriteľa - odporcu. Predmetom zálohu bola stavba rodinného domu súp. č. 1649 postaveného na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX v okrese V., Y. V., M. K.. Ú.. V., k spoluvlastníckemu podielu 3/8 a 2/8, spolu teda 5/8 uvedenej nehnuteľnosti. Navrhovateľ 2/ sa zaviazal zmluvou uspokojiť pri výkone záložného práva spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách záväzok navrhovateľky 1/, ak ona nesplní svoje záväzky z úverovej zmluvy, uzavretej s odporcom. V zmluve ďalej boli dohodnuté ďalšie vzájomné vzťahy jej účastníkov. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 písm. a),b),c),d), § 3 ods. 1,2,3,5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3, § 54 ods. 1,2, § 151a, § 657 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, čl. 5 bod 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), b), c), čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995, § 1 ods. 1,2, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť k uzavretiu spotrebiteľského úveru, ktorého zmluvné dojednania nie sú v súlade so zákonom, smernicou Rady č. 93/13/EHS, ako aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola navrhnutá vopred, vopred bola pripravená, vrátane znenia obchodných podmienok. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že aj keď sa malo jednať o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, navrhovateľka 1/ nemohla ovplyvniť ich obsah a od navrhovateľky 1/ sa očakávalo už iba, že ju podpíše. Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa navrhovateľka 1/ nachádzala aj vzhľadom na hroziacu sankciu, ktorá mala vyplynúť už z predchádzajúceho záväzku - žiadosti o poskytnutí úveru, navrhovateľka 1/ takúto zmluvu podpísala. Navrhovatelia nie sú a ani nikdy neboli podnikateľmi, napriek tomu s nimi odporca uzavrel zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák. Vychádzajúc z existujúcej právnej úpravy odporca mohol s navrhovateľkou 1/ uzavrieť buď zmluvu o pôžičke podľa vyššie cit. § 657 Obč. zák., prípadne spotrebiteľský úver v súlade so zák. č. 258/2001 Z.z. Pokiaľ odporca napriek tomu postupoval inak a uzavrel s navrhovateľkou 1/ inú zmluvu a ešte s neprijateľnými podmienkami, súd takýto postup považoval za obchádzanie zákona, a preto je zmluva uzavretá medzi účastníkmi o úvere z 21.2.2008 neplatná. Sama konateľka odporcu na pojednávaní uviedla, že úmyslom odporcu nebolo poskytnúť spotrebiteľský úver, ale „úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti“. Podľa názoru súdu je však takéto tvrdenie účelové, nemajúce oporu ani v uzavretej zmluve a ani v právnych predpisoch a ani vo vykonanom dokazovaní. V časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy, prvostupňový súd poukázal na to, že záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky. Jeho vznik a zánik sa preto odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Keďže súd rozhodol o neplatnosti úverovej zmluvy, pričom pohľadávka, ktorá mala z nej vyplynúť, bola zabezpečená záložným právom, bolo potrebné, rozhodnúť aj o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z 21.2.2008, uzavretej medzi navrhovateľom 2/ a odporcom. Zamietnutie návrhu čo sa týka finančného zadosťučinenie vo výške 2.000 € s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prvostupňový súd odôvodnil tým, že navrhovatelia nemajú právo na priznanie finančného zadosťučinenia, ktorého priznanie navrhovateľka odôvodňovala tým, že následky uzavretej zmluvy pre ňu vyvolali vážne stresové situácie, keď išlo o porušenie jej práv garantovaných zákonom, a to právo na odbornú starostlivosť, právo na primeraný prístup, právo na zmluvu bez neprijateľných zmluvných podmienok. Prvostupňový súd stotožnil so stanoviskom odporcu, že tento nie je predávajúcim, ani dovozcom a ani nerealizuje predaj výrobkov a poskytovanie služieb. Navrhovatelia sa v konaní domáhali zrušenia zmlúv uzavretých s odporcom a takto uplatnený nárok navrhovateľov podľa názoru súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspech v konaní mali navrhovatelia, trovy právneho zastúpenia si právna zástupkyňa navrhovateľ neuplatnila. Súd preto navrhovateľom priznal iba náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 O.s.p.) a súd priznal navrhovateľke 1/ náhradu trov konania spolu v sume 252,50 €, čo predstavuje náhradu súdnych poplatkov zaplatených za podaný návrh a za návrh na vydanie predbežného opatrenia. Proti tomuto rozsudku, okrem zamietajúceho výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odporca namietal, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne preskúmateľné, keď prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou odporcu, že pokiaľ by aj mal súd jednotlivé zmluvné podmienky za neplatné, nespôsobuje to s poukazom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť celej zmluvy o úvere. Každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia a prvostupňový súd sa preto mal vysporiadať s otázkou, ktorý právny predpis je potrebné na uzavretú zmluvu aplikovať. Ak je to z pohľadu súdu zákon o spotrebiteľských úveroch, resp. Občiansky zákonník, je úlohou súdu preskúmať a v odôvodnení rozsudku aj presne uviesť, ktoré ustanovenia zmluvy odporujú zákonu, prípadne ho obchádzajú. Nemožno len v dôsledku nesprávneho označenia zmluvy určiť neplatnosť právneho úkonu ako takého. Takýto postup súdu by odporoval nielen ustanoveniu § 41 Občianskeho zákonníka, ale aj ustanoveniu § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za predpokladu, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom neobsahuje zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvy o pôžičke, nemožno považovať za neplatnú celú zmluvu, ale len jej jednotlivé podmienky, ktoré odporujú zákonu. Prvostupňový súd preto mal jednoznačne uviesť, ktoré zmluvné podmienky obchádzajú z pohľadu súdu zákon a teda sú neplatné. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku v časti, v ktorej prvostupňový súd určil aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.2.2008 uzavretej medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom, keď uviedol, že s takýmto odôvodnením sa nemôže stotožniť, nakoľko medzi účastníkmi konanie nie je sporné, že navrhovateľke 1/ bol poskytnutý úver vo výške 13.277,57 € (400.000,- Sk). Zároveň medzi účastníkmi nie je sporná ani skutočnosť, že navrhovateľka 1/ splatila doposiaľ len nepatrnú časť poskytnutej sumy. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že jeho pohľadávka voči navrhovateľke 1/ zabezpečená záložným právom vzniknutým na základe zmluvy o zriadení záložného práva a vkladu do katastra nehnuteľností existuje. Vyslovením neplatnosti zmluvy o úvere jeho pohľadávka nezaniká, práve naopak. V písomnom podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 19.4.2013 / t.j. po uplynutí odvolacej lehoty / označeným ako vyjadrenie odvolateľa uviedol, že súd prvého stupňa určil zmluvu za neplatnú výlučne z dvoch dôvodov a to, že 1/ zmluva má právnu formu zmluvy o úvere napriek tomu, že zákon údajne uzavretie takej zmluvy neumožňuje; 2/ zmluva údajne obsahovala neprijateľné podmienky. Poukázal nato, že spotrebiteľský úver nepredstavuje osobitný zmluvný typ a preto nie je zrejmé akým spôsobom súd dospel k záveru, že nemohli uzavrieť zmluvu o úvere, a preto je takéto zdôvodnenie absolútne nezrozumiteľné a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Rovnako prvostupňový súd svoj záver o neprijateľných podmienkach ničím nepodložil, ani neuviedol, aké konkrétne neprijateľné podmienky zmluva obsahuje. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že zmluva takéto (bližšie nešpecifikované) podmienky obsahuje a z odôvodnenia súdu nie je možné zistiť, aký myšlienkový postup a aké konkrétne skutkové zistenia viedli súd prvého stupňa k záveru, že zmluva je neplatná. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, a preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.. Navrhovatelia 1/, 2/ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu je dôvodné len v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy. V časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ustanovenia § 1, § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3, § 54 ods. 1,2, § 151a, § 657 Občianskeho zákonníka, , čl. 5 bod 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 6 ods. 1, čl. 2, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 1 ods. 1,2, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľkou 1./ a odporcom dňa 21.2.2008 je absolútne neplatná s odkazom na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, keď predmetná zmluva dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľných zmluvných podmienok. Prvostupňový súd zároveň správne pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na zistenie, že navrhovateľka 1/ obsah predmetnej zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovala, ako aj na zistenie, že v zmluve obsiahnuté neprijateľné podmienky na škodu spotrebiteľa (navrhovateľky 1/) zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Odvolací súd má zato, že je nedôvodná námietka odporcu ohľadne nepreskúmateľnosti odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto časti náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá zásadným spôsobom možnosť takéto podmienky modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je tak akákoľvek súkromnoprávna zmluva s takýmito znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 21.2.2008 uzavrel odporca ako dodávateľ (veriteľ) a navrhovateľka 1/ ako spotrebiteľ (dlžník) Zmluvu o úvere (ďalej aj „Zmluva“), ktorá bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Odporca vystupuje v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, t.j. ako osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka 1/ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupuje ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odvolaciemu súd je aj zo svojej rozhodovacej činnosti v zmysle § 121 O.s.p. známe, že odporca aj v iných prípadoch vypracoval adhéznu (štandardnú, typovú) zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia. Zmluvné podmienky sú nevyvážené (na škodu dlžníka) a mnohé z nich napĺňajú znaky neprijateľných podmienok uvedené v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení § 52 nasl. Občianskeho zákonníka /zaplatenie úroku a úrokov z omeškania čl. III bod 1, 6 zmluvy, umožnenie odstúpenia od zmluvy bez zmluvného a zákonného dôvodu čl. IV bod 4 písm. d) zmluvy/. Za týchto okolností neexistujú pochybnosti, že navrhovateľka 1/ ako spotrebiteľ bola slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonodarca v rámci ochrany spotrebiteľa vychádza zo zásady priority výkladu v prospech zachovania platnosti spotrebiteľských zmlúv (prípadne jej jednotlivých ustanovení) a uprednostňuje miernejšie následky naproti následku neplatnosti. Napriek tejto zásade odvolací súd rovnako ako súd prvostupňový dospel k záveru, že v súdenej veci je potrebné konštatovať neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere, a to v zmysle ust. § 39 Obč. zák., nakoľko obsahuje mnoho neprijateľných a nevyvážených zmluvných podmienok (predovšetkým vo vzťahu k výške úroku a úroku z omeškania, ktorá je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná, umožnenie veriteľa na odstúpenia od zmluvy bez zmluvného a zákonného dôvodu). Pre veľký počet neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj pre celkový charakter zmluvy o úvere vykazujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (navrhovateľa), je predmetná zmluva ako celok neudržateľná (§ 39 Obč. zák.), a to predovšetkým s prihliadnutím na dobré mravy. Povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdnej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Medzi náležitosti právneho úkonu, t. j. aj zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, patria aj náležitosti predmetu právneho úkonu. Predmet právneho úkonu musí byť možný a dovolený. Nedovolenosť právneho úkonu má za následok neplatnosť právneho úkonu najmä podľa § 39 Obč. zák. Nedovolenosť je daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu (ide o právny úkon contra legem), resp. ak obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon. Právne úkony, ktoré odporujú zákonu, sú aj také, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale ktoré svojimi dôsledkami smerujú k výsledku zákonu odporujúcemu (in fraudem legis), alebo ktoré sa priečia dobrým mravom (contra bonos mores). Dobré mravy možno pritom stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Záverom odvolací súd len dodáva, že čiastočná neplatnosť právneho úkonu je možná len za podmienok, ktoré ustanovuje § 41 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu (prejednávaný prípad), k neplatnosti takejto časti nedochádza. Čiastočná neplatnosť sa vylúči aj v prípadoch (čo je tiež prejednávaný prípad), ak sa dôvod neplatnosti zmluvy týka podstatnej náležitosti a v takomto prípade je neplatný právny úkon vždy ako celok. Vzhľadom na uvedené je preto námietka odporcu ohľadne čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere právne irelevantná. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). V časti určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a v závislom výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd má zato, že záver súdu, ktorý určil neplatnosť záložnej zmluvy medzi navrhovateľkou 1/ (zjavný rozpor, keďže zmluvu uzavrel navrhovateľ 2/) a odporcom, s odôvodnením, že záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, keď jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky a keďže rozhodol o neplatnosti úverovej zmluvy, pričom pohľadávka, ktorá mala z nej vyplynúť, bola zabezpečená záložným právom, je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva je predčasný. Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd v časti tohto určenia dôsledne neskúmal naliehavý právny záujem na takomto určení ako predpoklad úspešnosti takéhoto návrhu po procesnej stránke v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Súčasťou odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyhovujúceho návrhu, ktorou sa účastník domáha určenia existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu alebo práva, musí byť tiež vysvetlenie na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení /§ 80 písm. c) O.s.p./. Prvostupňový súd v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí /§ 157 ods. 2 O.s.p./ v odôvodnení napadnutého rozsudku, nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keď nedostatočným odôvodnením rozsudku v časti určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva bola odporcovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil /§ 221 ods. 1 písm. f), O.s.p./ a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvého stupňa, skúmať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorí majú preukazovať navrhovatelia, vykonať dokazovanie vo veci, výsledky vykonaného dokazovania náležite zhodnotiť /132 O.s.p./ a opätovne vo veci rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2,3 O.s.p. Záverom len odvolací súdu dodáva, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach navrhovateľa 2/ (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa 2/ alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve. Vzhľadom na to, že určením (ne) platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Stav ohrozenia práva navrhovateľa 2/ alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie iné právo napr. vlastnícke. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania / § 224 ods. 3 O.s.p. /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.