Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/357/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208468 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614208468.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcom: 1/ G. Z., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: S. XXX/XX, H., X/ C.. S. Z., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: H. XXXX/XX, H., obaja v zast.: JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovaným: X/ V.. G. Y., T.. XX.XX.XXXX, H.: Š. XXXX/XX, H., X/ V.. Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, H.: H. XXX, H., X/ V.. S. C., T.. XX.XX.XXXX, H.: W. XXX/XX, Ž., o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k.: 5C/320/2014-118 zo dňa 21.04.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcom sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby, rodinného domu podľa stavebného povolenia obce Marianka č. SU/221-SP/2005/PA zo dňa 29.06.2005 právoplatného a vykonateľného dňa 08.07.2005 ležiaceho na C.. Č.. XXX/X - F. C. Z. T. B. D. XX I., F.Í. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez priľahlé pozemky - C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XX I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., C. M. „. Č.. XXX/ XXX - B. C. B. D. XX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.F.. I. D. M. X. D. O. C.. 2. žalobcom v 1 - 3 rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava v sume 689,10 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 151 ods. 3 Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) sa žalobou zo dňa 17.07.2014 po jej úprave, ktorú súd pripustil domáhali zriadenia vecného bremena in rem v prospech vlastníka stavby, rodinného domu podľa stavebného povolenia obce I. Č.. G.-G. zo dňa 29.06.2005 právoplatného a vykonateľného dňa 08.07.2005 ležiaceho na parc. Č.. XXX/X - F. C. Z. T. B. D. XX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., G. D. C. C. Z. C. X. C. C. - C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D.I. XX I., C. M. „. Č.. XXX/ XXX - B. C. B. D. XX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XXX I., C. M. „. Č.. XXX/XXX - B. C. B. D. XX I., F. na W. Č.. XXXX D. Y.. Ú.. I. v rozsahu celých vyššie uvedených parciel. Dôvodom podania žalobného návrhu je skutočnosť, že navrhovatelia ako vlastníci stavby rodinného domu, nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku a prístup k ich rodinného domu nemožno inak zabezpečiť. Navrhovatelia uvádzajú, že pozemky žalovaných (ďalej aj ako „odporcovia“) predstavujú jedinú prístupovú cestu od miestnej pozemnej komunikácie na Š. O. D. I. k ich rodinnému domu. To, že prístup navrhovateľov k prístupovej ceste nemožno zabezpečiť inak navrhovatelia odôvodňovali tým, že pozemky odporcov evidované pôvodne ako parcela Č.. XXX Z. XXX boli v minulosti dlhodobo užívané ako prístupová cesta - poľná cesta k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľom od pozemnej komunikácie Š. D. B. I.. Následne tieto pozemky, ktoré slúžili ako prístupová cesta prešli do súkromného vlastníctva bez toho, aby bola vyriešená náhradná prístupová cesta k nehnuteľnostiam navrhovateľov. Navrhovatelia sa snažili zabezpečiť prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam a pokúšali sa dohodnúť s vtedajším vlastníkom dotknutých pozemkov, spoločnosťou QUIRINAL, s.r.o. Odporcovia v 1. a 2. rade, ako konatelia tejto spoločnosti uzatvorili dňa 30.10.2003 s navrhovateľom v 1. rade zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe. V zmysle tejto zmluvy sa zaviazali zabezpečiť navrhovateľovi v 1. rade neobmedzený prístup k pozemku Č.. XXX/X Z. Č.. XXX/X X. C. Č.. XXX/XXX Z. Č.. XXX/XXX, na ktorej bola naplánovaná výstavba miestnej komunikácie DP - 4 a DP - 5 v súlade s rozhodnutím Č..N.. G.-I. XXX/XXXX/XXXX Y. „Sústredená IBV - infraštruktúra, I. - U.“), a to zmluvným zriadením vecného bremena prechodu a prejazdu v prospech navrhovateľa v 1. rade a zároveň mu umožniť prístup ku všetkým existujúcim a vybudovaným inžinierskym sieťam. Napriek tomu, že navrhovateľ v 1. rade uhradil dohodnutú odmenu, spoločnosť QUIRINAL, s.r.o. svoj záväzok nesplnila. Odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 04.01.2005 s obcou I. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej mala spoločnosť QUIRINAL, s.r.o. zachovať a neobmedziť právo prístupu cez pozemok parc. Č.. XXX/XXX Z. XXX/XXX pre všetky susediace nehnuteľnosti, medzi ktoré patrí a pozemok parc. č. XXX/X Z. XXX/X, a to ja počas výstavby miestnej komunikácie a inžinierskych sietí. Tento záväzok spoločnosť QUIRINAL, s.r.o. nedodržala. Navrhovatelia podotýkajú, že výstavba komunikácie „I. - U.“ nie je stále zrealizovaná, nie je skolaudovaná a podľa vyjadrenia obce I., obec nemá žiaden právny vzťah k pozemnej komunikácii a táto nie je ani po cca 8 rokoch riadne dobudovaná a zaradená do cestnej siete. Navrhovatelia sa teda nemôžu domáhať prístupu k rodinnému domu zo strany neskolaudovanej pozemnej komunikácie „I. - U.W., a keďže pozemky žalovaných tvoria najbližšiu prístupovú cestu od pozemnej komunikácie na Š. O., prístup k rodinnému domu navrhovateľov nemožno zabezpečiť inak. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že konaním odporcov došlo k stavu, kedy im bolo odopreté právo prístupu k pozemnej komunikácii cez pozemky odporcov, napriek tomu, že oni a ich právni predchodcovia viac ako 40 rokov užívali pozemky ako prístupovú cestu. Dňa 02.05.2007 došlo bez upozornenia k oploteniu pozemkov odporcov a uzamknutiu bránky, ktorá tvorila vstup k týmto parcelám a navrhovatelia nemohli prístupovú cestu užívať. Konanie odporcov je podľa navrhovateľov v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovatelia uvádzajú, že pôvodné inžinierske siete, ktoré viedli k rodinnému domu navrhovateľov cez pozemky odporcov boli zničené a znefunkčnené a navrhovatelia tak za súčasného stavu nielenže nemajú prístup k svojmu rodinnému domu, ale tento nemôžu ani riadne užívať, nakoľko nemajú inú možnosť vedenia inžinierskych sietí ako cez pozemky odporcov. Navrhovatelia oslovili odporcov s návrhom na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, avšak k uzatvoreniu dohody nedošlo. Vzhľadom k uvedenému a s prihliadnutím na polohu rodinného domu a parcely č. XXX/X Z. Č.. XXX/X, nemožno prístup k rodinnému domu navrhovateľov od pozemnej komunikácie Š. D. B. I. zabezpečiť inak, ako zriadením vecného bremena v prospech navrhovateľov spočívajúceho v práve cesty cez pozemky odporcov. 4. Odporca v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.12.2014 uviedol, že nie je doložený grafický zákres rodinného domu do platnej snímky z katastrálnej mapy, ktorý podľa stavebného zákona má byť súčasťou stavebného povolenia a rieši samotné osadenie stavby. Odporca v 1. rade uviedol, že navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu cez jeho pozemky, a ktoré ich oprávňuje na podanie predmetného návrhu. V návrhu nie sú pravdivo opísané rozhodujúce skutočnosti, napr. že odporcovi v 1. rade patriace nehnuteľnosti boli cestou (druh pozemku orná pôda). V návrhu nie sú dostatočne uvedené ustanovenia zákona, na základe ktorých sa navrhovatelia domáhajú zriadenia vecného bremena. Návrh je nedôvodný a nemá oporu v zákone. Odporca v 1. rade nemá vedomosť o tom, že jeho pozemky boli cestou, dôkazom je Z. W. Č.. XXXX, na ktorom je druh pozemku orná pôda, kde je uvedený spôsob využívania pozemku a to pre rastlinnú výrobu a pod. Ako dôkaz, že p. Č.. XXX/XXX nebola prístupovou komunikáciou predložil ohlásenie drobnej stavby Č.. G.-XXXX/XX/M zo dňa 31.1.2012, ktoré vydala obec I.. Odporca v 1. rade zároveň preukazoval, že oplotenie pozemkov p. č. XXX/XXX Z. Č.. XXX/XX zrealizoval na základe uvedeného povolenia a splnil podmienky stavebného úradu, že celá stavba oplotenia bude zrealizovaná na pozemku stavebníka. Ďalej odporca v 1. rade uvádzal, že priložený návrh na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena sa netýka jeho osoby, ale je adresovaná V.. D. I. a jemu nebol doručený žiaden návrh. Pre objasnenie uvádzal, že zmluva o spolupráci a spoločnom postupe zo dňa 30.10.2013 nerieši prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ale na základe nej spoločnosť zabezpečila a zrealizovala všetky úkony spojené so zmenou funkčného využitia územia a to tak, že predmetné pozemky boli určené pre výstavbu rodinných domov, o čom svedčí aj vydané stavebné povolenie. Odporca v 1. rade uviedol, že problémy týkajúce sa prístupu a inžinierskych sietí nespôsobil on a tento problém mohol byť vyriešený v stavebnom konaní, kde mal byť účastníkom konania, avšak ako zistil z predloženého nekompletného stavebného povolenia, navrhovatelia ho neuviedli ako účastníka konania a stavebné povolenie mu ako účastníkovi konania nebolo doručené. Preto nemôže súhlasiť, že bráni prístupu na pozemok navrhovateľov. Toto mali riešiť navrhovatelia s príslušným stavebným úradom v stavebnom konaní. Odporca v 1. rade navrhol rokovanie na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena na C.. Č.. XXX/XX za úhradu. Ďalej navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými listinným dôkazmi, nariadil pojednávania a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 6. Navrhovatelia sú vlastníkmi stavby rodinného domu na pozemku parc. Č.. XXX/X realizovaného na základe stavebného povolenia vydaného B. I. Č.. G.-G. zo dňa 29.06.2005. Toto mal súd za preukázané z predmetného stavebného povolenia v spojení s W. Č.. XXXX a W. Č.. XXXX pre Y.. Ú.. I.. Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhajú, ako vlastníci stavby rodinného domu, zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve odporcov v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 7. V nadväznosti na uvedené sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či sú navrhovatelia aktívne legitimovaní na podanie žalobného návrhu na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 8. Jedným zo základných zákonných predpokladov na podanie žalobného návrhu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je vlastníctvo stavby, pričom Občiansky zákonník žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký charakter musí takáto stavba spĺňať. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je súčasne stavbou, konkrétne stavbou rodinného domu zrealizovanou na základe vyššie uvedeného stavebného povolenia, teda ide o oprávnenú stavbu. Ďalej súd skúmal, či sú navrhovatelia vlastníkmi priľahlého pozemku, resp. pozemkov cez ktoré by mali zabezpečenú cestu k stavbe. Podľa dôvodovej správy k § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka „Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií“. Za priľahlý pozemok teda nemožno považovať len bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom teda môžu byť na účely predmetného ustanovenia aj pozemky, ktoré bezprostredne nesusedia so stavbou, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Z vykonaného dokazovania, a to najmä zo snímky katastrálnej mapy dotknutého územia v spojení so stanoviskom obce I. zo dňa 21.02.2014, mal súd za preukázané, že najbližšia verejná pozemná komunikácia k stavbe rodinného domu navrhovateľov je pozemná komunikácia na Š.M. O. D. B. I. (C.. Č.. XXX Z. Č.. XXX). V tejto súvislosti súd uvádza, že s ohľadom na predložené listinné dôkazy, nemohol prihliadnuť na nepreukázanú argumentáciu odporcov, ktorí tvrdili, že najbližšou komunikáciou k stavbe rodinného domu navrhovateľov je miestna komunikácia v lokalite U. realizovaná na podklade rozhodnutia Č..N.. G.- I. XXX/XXXX/XXXX Y.. Z listinných dôkazov, konkrétne zo stanoviska B. I. zo dňa 21.02.2014 totiž vyplýva, že čo sa týka komunikácie v lokalite U., táto má dlhodobo len charakter nedobudovanej a neskolaudovanej stavby, ktorá navyše podľa potvrdenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v H., Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-BA-KDI3-2/2014 zo dňa 30.01.2014 „nespĺňa požiadavky na zabezpečenie minimálneho dopravného priestoru udávané STN 73 6110 a zároveň tieto nie sú adekvátne napojené na sieť miestnych komunikácií v zmysle platného stavebného povolenia“. Dlhodobo rozostavanú stavbu komunikácie, ktorá nespĺňa základné zákonné podmienky komunikácie teda nie je možné kvalifikovať ako verejnú komunikáciu, a z toho dôvodu ju napriek tomu, že sa nachádza v blízkosti stavby rodinného domu navrhovateľov, nemožno považovať za najbližšiu verejnú komunikáciu k stavbe rodinného domu navrhovateľov. Najbližšou a jedinou verejnou komunikáciou, na ktorú môže viesť prístupová cesta k rodinnému domu navrhovateľov s ohľadom na umiestnenie rodinného domu v rámci katastra obce I., je teda verejná komunikácia na Š. O., pričom s ohľadom na preukázaný skutkový stav vyplývajúci z katastrálnej mapy dotknutého územia je zrejmé, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi pozemku, cez ktorý by sa ako vlastníci rodinného domu mohli dostať k verejnej komunikácií. 9. Vzhľadom k tomu že na základe vyššie uvedeného mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkom oprávnenej stavby rodinného domu a súčasne nie sú vlastníkmi pozemku, cez ktorý by sa ako vlastníci rodinného domu mohli dostať k verejnej komunikácií resp. nedisponujú žiadnym iným právom, ktoré by im toto umožňovalo, sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby na zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 10. Súd sa ďalej zaoberal naplnením ďalšej hmotnoprávnej podmienky na zriadenie vecného bremena, a to či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že k dohode medzi účastníkmi konania o zabezpečení prístupu k stavbe navrhovateľov pred podaním žalobného návrhu a ani počas konania nedošlo, navrhovatelia nedisponujú ani žiadnym obligačným právom, ktoré by im zabezpečovalo prístup k stavbe a nie sú vlastníkmi žiadnych pozemkov, ktoré by mohli využiť na prístup k stavbe, súd mal za preukázané, že v tomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup navrhovateľov k ich stavbe inak, ako zriadením vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 11. Nakoľko súd mal za preukázané, že všetky hmotnoprávne predpoklady na zriadenie vecného bremena práva cesty k rodinnému domu navrhovateľov v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sú splnené, ďalej sa zaoberal otázkou, či je zriadenie vecného bremena opodstatnené takým spôsobom a v takom rozsahu ako žiadajú navrhovatelia. 12. Nakoľko v prípade zriadenia vecného bremena súdom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku, súd pri rozhodovaní vzal do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje a ujmou, ktorá zriadením vecného bremena vznikne. Súd pritom prihliadal aj na to, aby navrhovatelia mohli stavbu riadne užívať a zároveň, aby vlastníci priľahlých pozemkov boli obmedzení čo najmenej. V záujme čo možno najmenšieho obmedzenia vlastníkov pozemkov cez ktoré možno zabezpečiť prístup k stave navrhovateľov súd skúmal, či nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe tak, aby obmedzoval vlastníka/vlastníkov priľahlých pozemkov v menšej, ako navrhovateľmi požadovanej, miere. Nie je možné paušálne konštatovať, že najmenším obmedzením je také obmedzenie, ktoré zasiahne do vlastníctva čo najmenšieho počtu vlastníkov. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj návrhmi odporcov, ktorí navrhovali zriadiť prístupovú cestu cez pozemky parc. č. XXX/XXX Z. XXX/XXX. Tento návrh však súd vyhodnotil ako neprípustný, keďže zriadením vecného bremena cez tieto pozemky by navrhovatelia nezískali prístup k verejnej komunikácii. Ďalej odporcovia navrhovali zriadenie vecného bremena cez pozemok parc. Č.. XXX/XXX Z. XXX/XX. Uvedený návrh rovnako žiadnym spôsobom nezabezpečuje prístup k verejnej komunikácii, nakoľko žiaden z týchto pozemkov nie je prístupný z verejnej komunikácie. Vzhľadom k uvedenému preto súd dospel k záveru, že vecné bremeno, tak ako ho žiadajú zriadiť navrhovatelia, spĺňa všetky požiadavky, ktoré by súd mal pri rozhodovaní zohľadniť a vlastníkov priľahlých pozemkov obmedzuje v najmenšom možnom rozsahu, keďže akákoľvek iná prístupová cesta k verejnej komunikácii by jednak nebola najkratšou možnou cestou, čo samo o sebe síce nie je prekážkou, avšak okrem toho by nemala za následok obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých pozemkov v menšom rozsahu oproti navrhovanému riešeniu. V tejto súvislosti je potrebné pre úplnosť uviesť, že s ohľadom na lokalizáciu a tvar dotknutých pozemkov v teréne nepovažoval súd za účelné a hospodárne vyhotovenie geometrického plánu, v ktorom by bolo vecné bremeno zakreslené, nakoľko realizácia práv z predmetného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu je možná len za využitia dotknutých pozemkov odporcov v celom ich rozsahu, čo zároveň vylučuje prípadnú neurčitosť vecného bremena. 13. Súd považuje za potrebné ešte uviesť, že argumentácia navrhovateľov týkajúca sa dlhodobého využívania pozemkov odporcov resp. ich právnych predchodcov ako poľnej cesty a uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou QUIRINAL, s.r.o. je vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonom stanovených podmienok na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka irelevantná. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že každé jeho rozhodnutie má spĺňať kritériá zákonnosti ale aj spravodlivosti. S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, z ktorých je zrejmé, že navrhovatelia disponovali prísľubom zriadenia prístupovej cesty na základe čoho v dobrej viere postavili rodinný dom, ku ktorému doposiaľ nemajú napriek tomu zabezpečený prístup, súd považuje minimálne za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi aplikovanie ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka práve na prejednávaný prípad. 14. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia mali v tomto konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov súdneho konania v nasledovnom navrhovateľmi uplatnenom rozsahu: trovy konania vo výške súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 EUR, a trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 02.12.2014, 15.01.2015, 19.03.2015 a 21.04.2015 - základná sadzba tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v roku 2014 v sume 61,85 EUR a v roku 2015 v sume 64,54 EUR ) + režijný paušál podľa ust. § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v roku 2014 vo výške 8,04 EUR a v roku 2015 vo výške 8,39 EUR, + náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 8 polhodín spolu vo výške 26,80 EUR a cestovné náklady spolu vo výške 42,13 EUR. Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v celkovej výške 689,10 vrátane DPH ( 514,15 EUR - tarifná odmena + režijný paušál, 132,82 EUR - náhrada za stratu času, 42,13 EUR - cestovné náklady). Náhradu trov konania v podobe súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR súd navrhovateľom nepriznal, nakoľko v návrhu na vydanie predbežného opatrenia neboli úspešní. Rovnako súd nepriznal náhradu navrhovateľmi uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie žiadosti o vytýčenie pojednávania, nakoľko nejde o úkon vo veci samej a podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmena za tento úkon neprináleží. Napriek tomu, že navrhovatelia mali nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú za zastupovanie pri spoločných úkonoch dvoch osôb, súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za zastupovanie v rozsahu jednej osoby, nakoľko navrhovatelia si náhradu za zastupovanie dvoch osôb neuplatnili. 15. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaní 1/, ktorý žiada odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neprihliadol ku skutočnostiam a dôkazom navrhovaným odvolateľom a žalovaným v 2. rade, nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy a okolnosti s vecou priamo súvisiacimi a neprihliadol na právnu podstatu a ich dôležitosť pre rozhodnutie. Súd rozhodol na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci. Stavebné povolenie, ktoré je vo výroku napadnutého rozsudku uvedené je vydané v rozpore s platnými ustanoveniami stavebného zákona a zákona o správnom konaní. V stavebnom povolení nie je uvedený pozemok, ktorý je prístupovou komunikáciou a iné. Zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáhajú spoluvlastníci stavby žalobcovia, ktorí si nielenže nezabezpečili prístup k stavbe ale otázne je, či ide o povolenú stavbu, nakoľko žalobcovia nepožiadali stavebný úrad o zmenu osadenia ani neohlásili zmenu stavebnému úradu. Žiadne dôkazy priame aj nepriame o povolení zmeny stavby pred ukončením neboli žalobcami predložené, s čím sa súd ani nezaoberal. Súd neprihliadol z hľadiska rozsahu práva cesty na spôsob a rozsah jej užívania. Žalobu na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu považuje odvolateľ za neurčitú. Právo cesty zasahuje do práv vlastníkov pozemkov nad obvyklú mieru. Súd pri rozhodovaní o práve cesty nezobral do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. 17. K odvolaniu odvolateľa sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 272,62 eur. K rozporovaniu zákonnosti Stavebného povolenie uvádzajú, že sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy, pri ktorom platí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak ktorého nebol preukázaný. Posudzovanie platnosti stavebného povolenia je pre tunajšie konanie irelevantné, keďže z definície pojmu stavba podľa § 151o ods. 3 OZ vyplýva, že sa za stavbu považuje o.i. aj stavená konštrukcia pred kolaudáciou. Žalobcovia upozorňujú, že žalobcom bolo ešte v roku 2005 vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, v roku 2006 bol rodinný dom dokončený, pričom žalobcovia nemajú do dnešného dňa zabezpečený prístup k tejto stavbe. Tvrdenia žalovaného 1/ o možnosti zabezpečenia prístupu žalobcov k stavbe rodinného domu iným spôsobom sú len účelovou obranou, s čím sa súd v rozsudku riadne vysporiadal. Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že o náhrade za obmedzenie vlastníctva zriadením vecného bremena možno hovoriť až po jeho zriadení. Tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní sú účelové, nezakladajú sa na skutočnosti alebo vychádzajú z nesprávnych právnych záverov žalovaného 1/. 18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je opodstatnené. 20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 22. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovaný 1/ v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. ktoré by dostatočne a vyčerpávajúco neodôvodnil už súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešným žalobcom náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).