Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/355/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206866 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616206866.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Häusler & Häusler s.r.o., Záhradnícka 83, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS s.r.o., Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: F. M., X. X, K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 27C/85/2016-84, zo dňa 2.9.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal uložiť žalovanej, aby žiadnym spôsobom nenakladala s nehnuteľnosťou zapísanou ako rozostavaný rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre okres Malacky, obec Stupava, katastrálne územie Stupava, vedenom Okresným úradom Malacky, a to najmä, avšak nie výlučne, aby ju neodstránila, nepoškodila či inak neznehodnotila, tiež aby vo výstavbe nepokračovala či iným spôsobom nemenila technický stav diela alebo jeho častí, a to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým sa mieni domáhať zaplatenia istiny vo výške 19.756,20 eura s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny vykonaných stavebných prác. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaná ako objednávateľ si u neho objednala ako u zhotoviteľa výstavbu rodinného domu „na kľúč“. Medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Žalovanú v prevažnej miere vo veci diela zastupoval a konal za ňu jej druh K. M.. Celková cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu vo výške 160.000 eur s DPH. Dielo malo byť vykonané v etapách s tým, že po ukončení každej etapy mal objednávateľ žalobcovi zaplatiť cenu za dodávky a práce podľa predloženého súpisu prác. Keďže komunikácia medzi stranami bola prevažne ústna, žalobca nedisponuje písomnými prejavmi vôle objednávateľa. Celkovo žalobca vystavil 6 faktúr, z ktorých žalovaná ani jednu nevrátila, nereklamovala a ani iným spôsobom nespochybnila. Uhradená bola ale len čiastočná dlžná suma. V priebehu výstavby došlo k dvom zmenám v cene diela. Prvá zmena rozpočtu bola spôsobená požiadavkou objednávateľa na použitie tzv. zateplenej tehly, t.j. iného stavebného materiálu, než z ktorého vychádzal prvý rozpočet. Uvedené potvrdzuje mail žalobcu objednávateľovi zo dňa 6.10.2015, kde zasiela porovnanie ceny tehly hrúbky 30 cm, 30 cm zateplenej tehly a 38 cm zateplenej tehly. Podľa objednávky objednávateľa, zo dňa 19.10.2015, sa objednávateľ rozhodol pre drahší variant. Druhá zmena v cene diela bola spôsobená požiadavkou objednávateľa na dispozičné zmeny stavby, ktoré si vyžiadali zásadné zmeny v celkovej statike. Obidve zmeny s upravenými cenami boli stranami riadne odkomunikované a objednávateľ s úpravami ceny súhlasil, čo podľa žalobcu potvrdzuje aj fakt, že spočiatku, i keď s omeškaním, objednávateľ faktúry uhrádzal. Podľa žalobcu objednávateľ na osobnom stretnutí uznal dohodu o zmene v cene diela na základe ním vyžiadaných úprav projektovej dokumentácie. So stavbou sa začalo 20.10.2015 a až do 18.2.2016 sa na stavbe aktívne pracovalo. K tomuto dňu boli práce na stavenisku z dôvodov na strane objednávateľa ukončené a ku dňu 30.3.2016 bolo stavenisko vypratané a opustené. V súčasnosti nemá žalobca k stavbe prístup. Žalobca ku dňu podania návrhu evidoval neuhradenú faktúru č. 18/2015 v časti 3.985 eur, č. 1/2016 vo výške 10.251,70 eura, č. 3/2016 vo výške 2.630,43 eura, č. 4/2016 vo výške 1.659,24 eura a č. 5/2016 vo výške 1.229,83 eura. 3. Vzhľadom na vyhrážky objednávateľa o tom, že dá celú rozostavanú stavbu zbúrať, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá prístup na stavenisko, je podľa neho odôvodnená obava, že objednávateľ bude zasahovať do diela a meniť jeho pôvodný stav, čím žalobcovi absolútne znemožní úspešné uplatnenie jeho práv z neuhradenej ceny diela v súdnom konaní. V prípade, že objednávateľ zrealizuje svoju hrozbu hrozí, že sa bude snažiť nezákonne vymáhať fiktívnu škodu voči žalobcovi tak, ako sa na osobnom stretnutí vyhrážal. Žalobca ďalej uviedol, že keďže stavba predstavuje podstatnú časť majetku objednávateľa, jej zbúraním bude ohrozená budúca exekúcia pohľadávky žalobcu voči objednávateľovi. Žalobca tiež vyslovil obavu, že objednávateľ bude ako doteraz účelovo meniť svoju argumentáciu a v priebehu súdneho konania bude podľa potreby a stavu konania spochybňovať práce žalobcom vykonané, prípadne bude úmyselne vytvárať na diele nové vady, za ktoré žalobca nezodpovedá. Navrhovateľ má preto imanentný záujem na tom, aby dom zostal v pôvodnom stave. 4. S poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1. § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým obmedzuje vlastníka v nakladaní s jeho majetkom, mal by pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov. Vychádzal z toho, že obmedzenie ústavného vlastníckeho práva neodkladným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva neodkladným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok žalobcu len v osvedčenej rovine a naopak, ak dôjde ku konaniu vo veci samej, vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej, s cieľom zabezpečiť prípadnú exekúciu, je mimoriadne. Neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby neodkladné opatrenie bolo primerané právu, ktorého budúca exekúcia je ohrozená. 5. V prejednávanej veci po preskúmaní návrhu žalobcu súd prvej inštancie však dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že budúca exekúcia na pohľadávku, ktorá bude predmetom konania vo veci samej, je ohrozená a z dôvodu, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami, aby bolo možné nerušené judikovanie vo veci samej. Pohľadávkou žalobcu vo veci samej je pohľadávka spočívajúca v zaplatení ceny vykonaných stavebných prác v hodnote 19.756,20 eura s príslušenstvom. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplýva z ústnej zmluvy o dielo. Podľa žalobcu žalovaná nezaplatila ním vykonané stavebné práce v hodnote 19.756,20 eura. Na osvedčenie dôvodnosti svojho nároku doložil návrh zmluvy o dielo, ktorý aj podľa jeho tvrdení napokon zo strany žalovanej nebol akceptovaný a došlo len k ústnej dohode. Ďalej doložil emailovú komunikáciu so zástupcom žalovanej, pričom však žalobca doložil len správy od neho samotného a nie odpovede od zástupcu žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná stavbu (1. a 2. nadzemného podlažia) skutočne objednala, žalobca osvedčil predložením objednávok č. 1/2015 a 2/2015. To, že práce boli skutočne vykonávané, žalobca osvedčil priložením stavebného denníka. Uzavretie zmluvy o dielo súd prvej inštancie nepovažoval za sporné. V uvedenej právnej veci však aj podľa vyjadrenia žalobcu ostala sporná jednak výška odmeny za vykonané práce a jednak kvalita vykonaných prác - uvedené vyplýva aj z tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná (hoci podľa žalobcu neoprávnene) namieta, že cena diela bola jednostranne navyšovaná a jednak namieta, že vykonané práce vykazujú vady. Na osvedčenie dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie sumy 19.756,20 eura s príslušenstvom žalobca nepriložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že došlo k odsúhlaseniu zvýšenia ceny diela. Použitie zateplenej tehly žalobca osvedčil len odoslaným emailom o cenách tejto tehly bez doloženia potvrdenia žalovanej, resp. jej zástupcu, o akceptácii takéhoto postupu. Zvýšenie ceny diela o „dispozičné zmeny stavy“ žalobca nijak neosvedčil. Podľa súdu prvej inštancie neosvedčenie týchto skutočností nemusí znamenať, že k nim skutočne nedošlo, avšak bez ďalšieho dokazovania nemožno prijať jednoznačný záver o opodstatnenosti týchto tvrdení. Pokiaľ ide o údajné vady vykonaných prác, aj súdu prvej inštancie sa javila argumentácia žalovanej, resp. jej zástupcu, vágna, ale bez vyjadrenia žalovanej a prípadného ďalšieho dokazovania nie je možné toto jednoznačne vylúčiť. 6. S poukazom na uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že výška pohľadávky žalobcu môže byť sporná a na jej preukázanie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Takejto pohľadávke súd zatiaľ nemôže poskytnúť ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Ochrana spornej pohľadávky tým, že bude zabezpečená možnosť jej prípadnej exekúcie, za súčasných skutkových okolností nie je možná. 7. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že žalovaná dá stavbu zbúrať, alebo bude úmyselne vytvárať vady, aby znemožnila preukázanie žalobcovej pohľadávky, tú žalobca osvedčil len čestným prehlásením žalobcu a jeho právneho zástupcu o tom, že na osobnom stretnutí dňa 15.6.2016 zástupca žalovanej vyhlásil, že zabezpečí zbúranie nehnuteľnosti. Uvedené na nariadenie neodkladného opatrenia a na neodkladnú úpravu pomerov strán nepostačuje, nakoľko ide o zatiaľ ničím nepodložené tvrdenie a navyše tvrdenie strany, ktorá sa snaží neodkladné opatrenie dosiahnuť. S ohľadom na to, že žalobca žiadal obmedziť vlastníka nehnuteľnosti v možnosti s predmetom jeho vlastníckeho práva nakladať, teda s poukazom na to, že žiadal zasiahnuť do Ústavou SR chráneného práva vlastníka veci, považoval súd prvej inštancie osvedčenie hrozby za nedostatočné a v neposlednom rade za neprimerané. Zásahy do vlastníckeho práva by sa mali diať len výnimočne a vtedy, ak je to primerané vzhľadom na právo, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Žalobca žiadal poskytnúť ochranu v súvislosti s jeho pohľadávkou vo výške 19.756,20 eura s príslušenstvom a pritom žiadal zakázať vlastníkovi nehnuteľnosti (stavby s dvoma nadzemnými podlažiami!) s ňou žiadnym spôsobom nenakladať, nepokračovať vo výstavbe alebo meniť technický stav stavby alebo jej častí. Požadované neodkladného opatrenia bolo podľa názoru súdu prvej inštancie neprimerané. 8. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery alebo potrebu zabezpečiť ohrozenú exekúciu a žalobcom žiadané neodkladné opatrenie sa javilo súdu prvej inštancie ako neprimerané, návrh na jeho nariadenie zamietol. 9. Podľa § 262 ods. 1, 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že žalovaný so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešný nebol. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol úspešnej žalovanej. Keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu z hľadiska hospodárnosti konania nepriznal. 10. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že požadované neodkladné opatrenie je neprimerané. Poukázal na to, že celé dielo realizoval žalobca ako zhotoviteľ sám. Celková cena za vykonanú časť diela predstavuje sumu vo výške 42.855,53 eura, pričom pohľadávka žalobcu voči žalovanej je 19.756 eura, čo predstavuje takmer polovicu ceny zrealizovaného diela, ktorá mu nebola vyplatená. Pre úplnosť uviedol, že ide o hrubú stavbu dvojpodlažného rodinného domu, pričom cenu výstavby celého druhého podlažia žalovaná neuhradila. Na základe týchto skutočností mal za to, že vzájomný pomer celkovej hodnoty hrubej stavby a výšky neuhradenej pohľadávky nespôsobuje neprimeranosť neodkladného opatrenia k pohľadávke, ktorej exekúciu má zabezpečovať. Žalobca si bude žalobou vo veci samej voči žalovanému uplatňovať okrem neuhradených faktúr aj cenu celého diela (v zmysle rozpočtu 160.000 eur) zníženú o náklady, ktoré by s jeho vykonaním mal. Vzhľadom k celkovej dohodnutej cene diela bude táto suma s istotou presahovať hodnotu dvojpodlažnej hrubej stavby, t.j. stavu, v ktorom sa dielo v súčasnosti nachádza. Aj vzhľadom k tejto skutočnosti nie je požadované neodkladné opatrenie neprimerané k nároku, ktorý žalobca má voči žalovanému v zmysle právneho poriadku. 11. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že odsúhlasenie navýšenia ceny diela je spornou skutočnosťou, sa podľa neho javí ako nepodložené, pričom súd predmetné tvrdenie náležité neodôvodnil a neuviedol rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel k takémuto záveru. Ako žalobca uviedol, jediné zmeny v cene diela oproti pôvodnému rozpočtu boli spôsobené objednávkou drahšej zateplenej tehly - Porotherm a dispozičnými zmenami 1. nadzemného podlažia, ktoré si počas výstavby vyžiadala žalovaná. Uvedenými skutočnosťami sa žalobca v návrhu zaoberal iba preto, že žalovaná vo svojej odpovedi na výzvu na zaplatenie spočiatku rozporovala jednostranné navyšovanie ceny a žalobca považoval za potrebné objasniť, prečo nejde o pravdivé tvrdenie. 12. Žalobca dal ďalej do pozornosti odvolacieho súdu, že faktúrou č. 9/2015 zo dňa 20.11.2015, objednávkou č. 2/2015 a stavebným denníkom (strana XXXXXXX) preukázal, že dve zmeny v pôvodnom rozpočte boli medzi stranami odsúhlasené a súd prvej inštancie zistil skutkový stav nedostatočne, keď dospel k opačnému záveru. Neobstojí preto argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil a nepredložil dôkazy o tom, že žalovaná neodsúhlasila navýšenie ceny diela o zateplenú tehlu a dispozičné zmeny stavby, resp. nemala o takýchto úpravách na diele počas jeho realizácie vedomosť. 13. Žalobca tiež nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že bez preukázania, či dielo trpí vadami, nemožno uložiť neodkladné opatrenie. V prvom rade žalovaná nikdy jednotlivé vady žalobcovi nevytkla, išlo len o nekonkrétnu vágnu argumentáciu po tom, čo si uvedomila, že jej pôvodný argument o neoprávnenom navyšovaní rozpočtu neobstojí. Vady diela žalovaná nikdy nevytkla ani v stavebnom denníku. 14. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného mohol súd prvej inštancie dospieť jedine k záveru, že dielo je bez vád, resp. že nikdy nebola zodpovednosť z vád uplatnená v lehote a spôsobom, ktorý ustanovuje pre úspešné uplatnenie vád právny poriadok. Zároveň poukázal na to, že ani prípadný výskyt vád by automaticky neoprávňoval objednávateľa na zľavu z ceny diela. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka by totiž muselo ísť o vady neodstrániteľné, ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela. 15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 21. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca osvedčoval svoje právo, ktoré malo byť konaním žalovanej porušené tým, že mu nezaplatila za práce na výstavbe rodinného domu na základe vystavených faktúr (19.756,20 eura), súd prvej inštancie konštatoval, že tieto dôvody nemožno prijať bez dôvodných pochybností. Aj keď podľa názoru odvolacieho súdu predložené doklady mohli osvedčovať žalobcom tvrdený nárok, plne sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti požadovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ suma, ktorú mieni vymáhať v konaní vo veci samej, je 19.756,20 eura ako uviedol žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a nie 160.000 eur bez ušetrených nákladov ako uvádzal v odvolaní), aj pri tvrdení žalobcu, že rozostavaná stavba je podstatnou časťou majetku žalovanej, nepostačuje pre konštatovanie, že bez nariadenia predmetného neodkladného opatrenia by bola vážne ohrozená budúca exekúcia; pričom treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že táto výška je podľa žalovanej sporná. Žalobca odôvodňoval potrebu predbežného opatrenia vyhlásením zástupcu žalovanej K.. M., že predmetnú stavbu dá zbúrať. Túto hrozbu odvolací súd nepovažoval za tak reálnu, že by mohla byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu žalobcu zakázať žalovanej pokračovať v stavbe až do skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že žalovaná bude spochybňovať rozsah vykonaných prác a vytvárať ďalšie vady, odvolací súd poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v tejto súvislosti okrem neprimeranosti nie je ani potrebné pre uplatnenie práva žalobcu zo zmluvy o dielo. Pokiaľ mal žalobca záujem pre účely prípadného ďalšieho konania zadokumentovať stav predmetnej stavby, zákon mu dáva možnosť iného opatrenia súdu, ktorým je možné zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami (§ 345 ods. 1 C.s.p.) 22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).