Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208406 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616208406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: G. E., W. P., C.. P. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Malacky, Záhorácka 5478/15B, proti žalovanému: F. E., W. P., C.. P.É. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, Malacky, Bernolákova 1A, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 7. 10. 2016 č.k. 7C/1136/2016 - 11, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu Č.. XX vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXXX Q. P., evidovaný na D. Č.. XXXX. Zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania bytu XX Q. Č.. X v bytovom dome so súp. číslom XXXX Q. P. zapísaný na D. Č.. XXXX alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. V časti o uloženie povinnosti nevstupovať do nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 8P/204/2016 súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol. Napokon priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. 2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na to, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému nevstupovať dočasne do označeného bytu, až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 8P/204/2016. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že so žalovaným sú manželia, t.č. v rozvodovom konaní, vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 8P/204/2016. Z manželstva sa narodili tri deti, F., A.. XX.XX.XXXX, A., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX. Manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi X-G. bytu nachádzajúceho sa v P.. Nezhody medzi manželmi žalobkyňa označila za psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného; manžel je psychiatrický pacient, ktorý trpí depresiami, úzkostnými stavmi a poruchou osobnosti. Ustavične ju prenasleduje - chodí za ňou do práce, sleduje v obchodoch, na úradoch. Následne v domácnosti požaduje vysvetlenia, s ktorými nie je spokojný, vyvoláva konflikty, žiarlivostné scény, aj v prítomnosti detí. Tento stav je neznesiteľný; žalobkyňa má obavy o zdravie a život svoj ale hlavne maloletých detí. Dňa 01.10.2016 bol žalovaný Obvodným oddelením F. P. vykázaný zo spoločného obydlia z dôvodu násilia, ktorého sa dopustil na žalobkyni a jej bratovi. Z potvrdenia polície vyplýva, že bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní. Konflikt v uvedený deň vznikol pre banálnu záležitosť, keď sa žalovaný dožadoval vydania veľkého technického preukazu. V tom čase bol v byte prítomný brat žalobkyne U. W. a jeho manželka, dve deti žalobkyne a žalovaného a bratov syn. Žalovaný zaútočil na žalobkyňu, na obranu ktorej sa postavil jej brat. Medzi mužmi došlo k fyzickej potýčke; žalovaného nebolo možné utíšiť a skľudniť, napriek prosbám a plaču prítomných detí a aj švagrinej. Na telefonát švagrinej v priebehu 10 minút sa do bytu dostavili príslušníci polície; až po ich príchode sa žalovaný čiastočne ukľudnil a v ich spoločnosti opustil spoločnú domácnosť. Žalobkyňa tvrdí, že podobné situácie sa medzi žalobkyňou a žalovaným opakovali pravidelne, vždy však bez prítomnosti dospelých svedkov a preto žalobkyňa nevedela preukázať nebezpečnosť správania žalovaného. Žalobkyňa vyjadrila obavu, že po uplynutí lehoty uloženej žalovanému políciou, bude žalovaný v násilnom správaní pokračovať; z uvedeného dôvodu navrhla nariadenie neodkladného opatrenia. 3/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/, § 326 ods. 1 a § 328 ods. 2 CSP. 4/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho života, zdravia a majetku, ktorá má byť dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať do rodinného domu, v ktorom spolu bývajú, a ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a jej manželom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Medzi žalobkyňou žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu, z vyhlásenia jej brata a manželky, a najmä z toho, že žalobkyňa dňa 01.10.2016 podala ústne oznámenie na E. F. P. o spáchaní priestupku jej manžela voči nej a tak isto z toho, že jej manžel - žalovaný - bol policajtom vykázaný zo spoločného obydlia. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku manžela žalobkyne na žalobkyňu, ktorý je (vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej manžela a na jeho psychiatrické diagnózy) možné očakávať. Dodal, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. Trvanie tohto zákazu súd prvej inštancie obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného rodinného domu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka. Zároveň podľa § 336 ods. 1 CSP určil žalobkyni na podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považoval za dostatočnú a primeranú. Konanie o rozvod manželstva, ktoré začalo na základe návrhu žalobkyne, nemožno považovať za konanie vo veci samej vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu, pretože predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Prípadným rozvodom manželstva manžel žalobkyne nestráca užívacie práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Jeho užívacie práva je možné vylúčiť, resp. obmedziť práve žalobou podanou na základe § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh žalobkyne zamietol. 5/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 6/ Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom predmetného uznesenia, s výnimkou zamietajúceho výroku. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia označil za nedôvodný; žalobkyňa neosvedčila, že sa dopustil voči nej takého konania, ktoré by ho robilo podozrivým z násilia voči fyzickej osobe. Podanie návrhu považuje za prejav šikany voči sebe, žalobkyňa len vyhľadáva všetky možné prostriedky, aby ho podľa jej vlastných slov „úplne zničila.“ Poznamenal, že predchádzajúce rozvodové konanie na základe návrhu žalobkyne bolo pod sp. zn. 8P/106/2016 skončené zastavením na základe späťvzatia návrhu žalobkyňou zo dňa 19.4.2016. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú vykonštruované, v čase incidentu, ktorý sa odohral v ich byte dňa 1.10.2016 za prítomnosti žalobkyne, jej brata s manželkou a maloletých detí, bol už cca týždeň z bytu odsťahovaný, keď sa zdržiaval u svojej matky. Do bytu si išiel zobrať veľký technický preukaz od motorového vozidla ako aj svoje ošatenie. Žalobkyňu informoval, že do bytu príde aj že potrebuje veľký technický preukaz. Domnieva sa, že žalobkyňa účelovo zavolala svoju rodinu do bytu preto, aby znovu účelovo vyvolala konflikt a aby títo mohli byť svedkami udalosti, ktorú ona sama vyprovokuje tým, že mu veci nebude chcieť vydať. Celý incident začal tak, že mu žalobkyňa direktívne oznámila, že mu nič neodovzdá, tiež ho chytila za ruky. Pretože ho ignorovala, on zvýšil hlas a zároveň slušne požiadal návštevu, aby opustila byt, nakoľko sa chcel s manželkou porozprávať o možnosti obnovy ich rodinného života. Švagor U. W. mu ale chcel udeliť „lekciu“ a sotil do neho. Žalovaný zvalil švagra na gauč a toto bola celá ich potýčka. Žalobkyňa situáciu využila a hoci nebola nikým ohrozovaná požiadala manželku svojho brata, aby privolala políciu. Policajná hliadka po svojom príchode nekonštatovala, že by sa v byte nachádzala zranená osoba a ani nemusela voči nemu použiť žiadne prostriedky na spacifikovanie. Policajtov žalovaný pokojne čakal na balkóne. Tiež nepožil žiadne alkoholické nápoje, na čo sa ho policajti aj pýtali. Následne odišiel na výsluch na policajnú stanicu, a odtiaľ do domu svojej matky, s tým, že vec je uzavretá policajným napomenutím. Asi po hodine ho policajti kontaktovali, že s nimi musí ešte raz na policajnú stanicu. Tam mu oznámili, že manželka na neho podala trestné oznámenie a v tejto situácii ho musia vykázať z bytu. Vyhlásenie brata manželky s jeho ženou M. označil žalovaný za účelové, nezodpovedajúce pravde. Je presvedčený, že ich manželka v ten deň privolala preto, aby zinscenovala svoje napadnutie s cieľom poškodiť mu. Deti sú v skutočnosti stresované žalobkyňou (matkou), ktorá prostredníctvom nich rieši manželské problémy, ktorými by nemali byť vôbec zaťažované. Žalovaný poprel, že by bol agresívnej, násilníckej povahy. Žalobkyňa sa len snaží vytvoriť si dôkazné prostriedky pre budúce preukázanie existencie dôvodov pre modifikáciu veľkosti podielov manželov pri vyporiadaní BSM. Opak je pritom pravdou, žalobkyňa vyvoláva dlhšiu dobu hádky, vyvoláva v ňom strach a stres, dokonca ho fyzicky napadla, v ich byte v prítomnosti jeho brata C.O.Y. E.. Verbálne na neho útočila neustále, ponižovala ho, najviac v prítomnosti ich detí. Preto sa rozhodol odsťahovať dočasne do domácnosti svojej matky, a až tam si v pokojnom prostredí uvedomil, že spolužitie so žalobkyňou bolo neznesiteľné. Z bytu bol však vykázaný v čase, kedy tam už nebýval. Žalovaný potvrdil, že je t.č. vedený v psychiatrickej ambulancii ako pacient s ľahkou depresívnou poruchou. Ošetrujúci lekár mu potvrdil, že nevykazuje známky psychózy. Žalobkyňa ale všade, či už v rodine alebo mimo nej, uvádza, že trpí úzkostnými stavmi a poruchou osobnosti, čo nie je pravda. Žalobkyňa ho v škole detí vykresľuje ako psychicky narušenú osobu. Aktuálna diagnóza ho pritom v bežnom živote prakticky nijako neobmedzuje. V snahe udržať manželstvo spočiatku žalovaný akceptoval manipulačné správanie manželky, odchod zo spoločnej domácnosti žalobkyňa využila na to, aby na úrade práce oznámila, že sa nestará o maloleté deti. On ale na deti prispieval a kontakt s nimi mu manželka zamedzovala. Na polícii bola oznámiť, že jazdí na motorovom vozidle bez veľkého technického preukazu, nakoľko mu ho odmietla vydať. Žalobkyňa ho vyhľadala dňa 9.10.2016 v práci, kde vyvolala hádku, z chovania žalobkyne nebolo badať ani strach ani obavu o vlastný život. On žalobkyňu neprenasleduje, ak ju navštívil vo svojom voľnom čase, tak to bolo preto, že ju istý čas podozrieval z nevery. Žalobkyňa nikdy v minulosti nemusela volať policajtov, nikdy nemali takéto problémy. Chovanie manželky je vypočítavé. Využila jednorazový vyprovokovaný incident, ktorý nebol nepochybne preukázaný, ani existenciu fyzického a psychického násilia alebo hrozby týmto násilím. Osobitne namietal žalovaný proti povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, poukazujúc na to, že v časti bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 7/ Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že žiadala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalovaný síce pripúšťa incident zo dňa 1.10.2016, aj okruh totožných osôb, ale ho popisuje inak, pričom sám seba vníma ako poškodeného. Aj správanie žalobkyne popisuje rozdielne. Obaja sa však zhodujú v tom, že medzi nimi existujú konflikty intenzívneho charakteru, ktoré sa odohrávajú aj v prítomnosti maloletých detí. Zhodne tiež udáva, že je psychiatrický pacient. Žalobkyňa jeho stavy vníma ako chorobné, on sám tvrdí, že je zaradený do praktického života bez obmedzenia. Tieto rozpory možno vyriešiť len v ďalšom konaní dokazovaním. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa vyhľadala žalovaného v práci boli čisto technického charakteru - potrebovala doklady od auta, ktoré mal žalovaný. Naopak on ju vyhľadával často v práci, čo potvrdzujú jej spolupracovníčky. Tiež potvrdzujú, že boli svedkami toho, ako jej vulgárne nadával a že chodila do práce s modrinami. Nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a je aj v záujme maloletých detí, aby mohli žiť v kľude a nebyť vťahované do konfliktov svojich rodičov. 8/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9/ Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11/ Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, 12/ Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13/ Podľa § 328 ods. 2 CSP veta druhá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa <http:// www.epi.sk/zz/2015-160> § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (t.j. že povinná strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa žalobca neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 15/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu žalovanému vstupovať dočasne do označenej nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobkyňa pretrvávajúcim agresívnym správaním žalovaného voči nej, t.j. prejavmi fyzického aj psychického násilia. Žalobkyňa so žalovaným sú ako manželia bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorej sa zákaz vstupu uložený žalovanému, týka. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm.e) CSP vo vzťahu k žalobkyni. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nie je sporná; vyplýva zo (spolu)vlastníckeho vzťahu žalobkyne a žalovaného k označenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila násilné útoky žalovaného voči nej, ako aj opodstatnenosť svojich obáv z hroziaceho pokračovania agresívneho správania žalovaného. 16/ Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e)/ CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti (dome, byte), že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ako je tomu aj v predmetnej právnej veci (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP ), ale napr. aj pre prípady, kedy obeť násilia v dome či byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb, tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je výrazným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu ( občianskoprávnu ) vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená. 17/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú konfliktné - vyplýva to nielen zo samotného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z odvolania žalovaného, v ktorom uvádza rapídne zhoršenie vzťahov najmä od návratu z poslednej dovolenky, ale tiež písomné čestné prehlásenia svojich kolegov o konfliktoch medzi manželmi, ktoré do spisu založili ako žalobkyňa tak i žalovaný; z čestných prehlásení tiež plynie, že ide o konflikty, pretrvajúce dlhšiu dobu. Na disharmóniu v partnerských vzťahoch poukazujú aj lekárske správy predložené žalovaným. Konfliktné vzťahy medzi manželmi vyvrcholili incidentom dňa 1. 10. 2016, ktorý bol riešený za asistencie polície, ktorá žalovaného vykázala na dobu 10 dní zo spoločného obydlia. Žalovaná zároveň v uvedený deň podala ústne oznámenie o spáchaní priestupku zo strany žalovaného voči žalobkyni na E. F. P.. Z takto (doposiaľ) zisteného skutkového stavu má aj odvolací súd za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným „pod jednou strechou“, a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov so žalovaným. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd za potrebné dočasne právne vzťahy medzi účastníkmi konania upraviť týmto neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov), s tým, že v ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby žalobkyne vo veci samej (pokiaľ si splní žalobkyňa povinnosť uloženú jej súdom prvej inštancie a podá príslušnú žalobu). 18/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.j. s výnimkou zamietajúceho výroku) ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), a to aj v časti výroku o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania, berúc do úvahy, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, keďže súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel; jej neúspech (zamietnutie návrhu) sa týkal len určenia doby, po ktorú bude neodkladné opatrenie platné. 19/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).