Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/223/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204084 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709204084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľa Poľnohospodárske družstvo v Tomášove, Hlavná 111, Tomášov, IČO: 00 190 721, práv. zast. JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom, Bajzova 4, P.O.Box 165, Bratislava 25, proti odporcovi Y. H., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, G. o zaplatenie 160.626,- EUR s príslušenstvom, a odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/192/2010-158 zo dňa 25.4.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/192/2010-158 zo dňa 25.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 157.306,61 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 14,25% p.a. zo sumy 9.356,70 EUR od 1.9.2008 do 18.9.2008, 14,25 % p.a. zo sumy 9.958,18 EUR od 19.9.2008 do 7.10.2008, 14,25 % p.a. zo sumy 119.422,86 EUR od 31.10.2008 do 14.1.2009,10,50 % p.a. zo sumy 109.539,93 EUR od 15.1.2009 do 20.1.2009,10,50 % p.a. zo sumy 107.000,- EUR od 21.1.2009 do zaplatenia, 14,25 % p.a. zo sumy 28.841,13 EUR od 2.1.2009 do 14.1.2009,10,50 % p.a. zo sumy 28.841,13 EUR od 15.1.2009 do zaplatenia, 14,25 % p.a. zo sumy 21.465,49 EUR od 30.12.2008 do 14.1.2009, 10,50 % p.a. zo sumy 21.465,49 EUR od 15.1.2009 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 9.637,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a vo výške 5.616,13 EUR za trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 29.2.2008 zmluvu o trvalom uskladnení inertného odpadu pre účely rekultivácie a následne dňa 2.7.2008 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prevziať a uložiť inertný odpad od odporcu do priestorov rekultivácie poľnohospodárskej pôdy a odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za tieto služby cenu stanovenú pevnými sadzbami. Za vykonané služby navrhovateľ vystavil faktúry č. 15208 na sumu 583.139,70 Sk, č. 20208 na sumu 3.597.733,- Sk (ktorú odporca prevzal dňa 2.10.2008), č. 23408 na sumu 868.867,80 Sk (ktorú odporca prevzal dňa 6.11.2008), č. 25308 na sumu 746.669,30 Sk (ktorú odporca prevzal dňa 3.12.2008), a č. 27008 na sumu 121.344,- Sk (ktorej prevzatie potvrdil odporca podpisom bez uvedenia dátumu). Z bankových výpisov navrhovateľa súd zistil, že odporca na faktúru č. 15208 uhradil dňa 18.9.2008 sumu 283.139,70 Sk a dňa 7.10.2008 sumu 200.000,- Sk, na faktúru č. 20208 uhradil dňa 20.1.2009 sumu 76.517,90 Sk a dňa 14.1.2009 sumu 297.733,10 Sk, faktúru č. 27008 odporca uhradil v plnej výške. Ďalej súd zistil, že v oznámení zo dňa 24.8.2009 odporca informoval navrhovateľa, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nebude môcť na určité obdobie plne aktívne vykonávať podnikateľskú činnosť a preto mu oznamuje, že spoločnosť Autodoprava - Lichner, s.r.o. prevzala činnosť odporcu a zároveň prevzala jeho dlh, ktorý má voči navrhovateľovi z titulu neuhradených faktúr č. 20208, č. 23408 a č. 25308. Z odpovede navrhovateľa zo dňa 27.8.2009 súd zistil, že navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby dlh odporcu prevzal iný subjekt a trval na tom, aby odporca uhradil celý dlh vrátane úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v odpore nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz. Konštatoval, že k platnému prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže dôjsť na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa, ktorý v danom prípade nebol daný. Na pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka zákon vyžaduje uzavretie písomnej dohody medzi treťou osobou a veriteľom, že tretia osoba splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Ani uzavretie takejto dohody nebolo v konaní preukázané. Dohoda medzi dlžníkom a treťou osobou uzavretá podľa § 534 Občianskeho zákonníka nespôsobuje zmenu v subjektoch ani v obsahu pôvodného záväzku. Ten, kto sa dlžníkovi zaviazal splniť jeho záväzok voči veriteľovi, nevstupuje do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ani namiesto dlžníka, ani popri ňom. Dohodou sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatoval, že nebolo preukázané prevzatie dlhu odporcu treťou osobou, a preto jeho záväzok voči navrhovateľovi trvá. Súd prihliadol aj na oznámenie odporcu adresované navrhovateľovi zo dňa 24.8.2009, z ktorého vyplýva, že odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 157.306,60 EUR. Odporca v liste uviedol konkrétnu výšku dlhu a jeho záväzok bol bezpečne identifikovaný odkazom na čísla faktúr vystavených navrhovateľom (č. 20208, č. 23408 a č. 25308). Z dôvodu, že odporca v konaní nepreukázal, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd mal skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák. a § 133 O.s.p.. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.319,39 EUR vyfakturovanej faktúrou č. 15208 zamietol, nakoľko nemal jednoznačne preukázané množstvo uskladneného odpadu vyúčtovaného touto faktúrou, pričom nebolo preukázané, že by táto faktúra bola odporcovi doručená a odporca ju ani nespomenul v oznámení zo dňa 24.8.2009. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu úhrady ceny za vykonané služby ("skládkovanie"), dostal sa do omeškania s jej úhradou. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 ObZ platného v čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu, a to od splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré odporca nerozporoval do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., konštatoval pritom, že úspech navrhovateľa tak v konaní predstavuje 98 % a neúspech navrhovateľa predstavuje 2 %, čo súd považoval za neúspech v nepatrnej časti, preto navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 9.637,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a vo výške 5.616,13 EUR za 7 úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho vyhovujúcej časti podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zrejme zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V podstate súdu prvého stupňa vytýkal, že mu odňal možnosť konať pred súdom, keď vo veci pojednával a rozhodol dňa 25.4.2014 napriek jeho mailovej ako aj písomnej žiadosti o odročenie pojednávania. Uviedol, že jeho zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že ho jeho priateľka musela odviesť k lekárovi za účelom stabilizácie jeho stavu. K odvolaniu pripojil doklady svedčiace o tom, že svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.4.2014 ospravedlnil. Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie označil za účelové podanie v snahe predlžiť konanie a uchrániť svoj majetok pred jeho použitím na uspokojenie nároku navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, vec posúdil správne aj po právnej stránke a vo veci postupoval aj v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie bolo vo veci nariadené na 25.4.2014 o 8,30 hod. V spise sa nachádza písomné ospravedlnenie odporcu zo dňa 25.4.2014, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené až po pojednávaní dňa 28.4.2014 s potvrdením o návšteve lekára. Z dokladu pripojeného k odvolaniu vyplýva, že ospravedlnenie poslal súdu aj e-mailom dňa 25.apríla 2014 o 7.07 hod, ktorý však vo veci konajúcej sudkyni v deň pojednávania doručený nebol. Nakoľko však ospravedlnenie neobsahuje náležitosti uvedené v § 119 ods. 3 O.s.p. a odporca ani k odvolaniu nedoložil a ani neoznačil dôkazy majúce preukázať ním tvrdené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že súdu prvého stupňa v pokračovaní v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nebránil žiaden dôležitý dôvod a preto jeho postupom nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené nepovažoval odvolací súd odvolanie odporcu za dôvodné. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto právo na náhradu jeho trov podľa § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Dôvodom odvolania bolo odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré je oprávnený posúdiť súd zo strany navrhovateľa nebolo potrebné sa k nemu vyjadrovať ani po vecnej ani právnej stránke, a preto odvolací súd nepovažoval trovy vynaložené v súvislosti s vyjadrením sa k odvolaniu za účelné, z dôvodu ktorého navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.