Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/289/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709209394 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709209394.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: B.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX M., zastúpená advokátom W.. B. U. Y., D. 9, XXX XX S., proti odporcovi: W. N. S., nar. XX.XX.XXXX, L., I., zastúpeným advocatius, s.r.o., M. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, o odvolaní navrhovateľky proti výrokom I až III a odvolaní odporcu voči výrokom I až III a výroku V rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 11.10.2013, č.k. 4C/173/2009-503, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.10.2013, č.k. 4C/173/2009-503 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 4.8.2007 do 4.8.2009 v sume 170,- eur mesačne, t.j. v celkovej sume 4.080,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie v časti príspevku na úhradu výživy v sume 300,- eur mesačne za obdobie po dni 5.8.2009, v časti sumy 705,37 eur ako príspevku na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a v časti sumy 780,06 eur ako príspevku na výdavky spojené so zakúpením rôznych potrieb pre matku a dieťa z a s t a v u j e. III. Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a. IV. Výrok o náhrade trov konania a výrok o povinnosti odporcu zaplatiť 216,- eur titulom súdneho poplatku na účet súdu z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V. Výrok o uložení povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov štátu z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 4.8.2007 do 4.8.2009 v sume 150 eur mesačne, t.j. v celkovej sume 3.600,- eur. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť sumu 216,- eur titulom súdneho poplatku a povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 551,14 eur na účet Okresného súdu Pezinok do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 8.10.2007, doručeným súdu dňa 12.10.2009, domáhala určenia príspevku na výživu od 4.5.2008 mesačne sumou 185 eur a súčasne úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedla, že s odporcom sú rodičmi maloletej C. B. S., narodenej dňa X.X.XXXX. Maloletá sa narodila mimo manželstva a rodičia maloletej spolu nežijú. Navrhovateľka poukázala na písomnú dohodu uzavretú dňa 22.5.2008, ktorou si s odporcom upravili výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Odporca od narodenia maloletej neprejavuje o ňu žiaden záujem. Navrhovateľka sa o maloletú, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti, osobne stará. V písomnej dohode zo dňa 22.5.2008 sa odporca zaviazal na výživu dieťaťa prispievať sumou 365,13 eur mesačne. Príspevok na výživu nevydatej matky v dohode upravený nebol, v článkoch 9 a 10 dohody si upravovali len úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Konkrétne sa jednalo o sumu 21.250,- SK ako príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom, a o sumu 23.500 SK ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Uvedené náklady odporca navrhovateľke uhradil. Odporca popieral uplatnený nárok navrhovateľky s poukazom na bod 9 a 10 dohody zo dňa 22.5.2008. Podľa jeho názoru, pokiaľ ide o povinnosť prispievať primerane na úhradu výživy matky, na túto sa vzťahuje bod 10 predmetnej dohody, v zmysle ktorej "otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 23.500 SK ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade. Vzhľadom na uvedené prezentoval názor, že dohoda uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom upravovala komplexne nárok navrhovateľky v zmysle § 74 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), ktorý už odporca uspokojil. Argumentoval tiež tým, že v súvislosti s uplatňovaním príspevku na výživu nevydatej matke je potrebné aplikovať všeobecné ust. § 77 ods. 1 ZoR, v zmysle ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, avšak možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od 12.10.2009, a nie spätne. Súčasne uviedol, že povinná osoba môže byť zaviazaná uhrádzať príspevok na výživu v zmysle § 74 ods. 1 ZR najdlhšie po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu, to znamená, že príspevok je v tomto prípade možné priznať len do 4.5.2010. Na základe uvedeného zastáva právny zástupcu odporcu názor, že príspevok na výživu nevydatej matke je možné priznať len za obdobie od 12.10.2009 (t. j. odo dňa začatia súdneho konania) do 4.5.2010, t.j. do času, kým maloletá Natalie dovŕšila dva roky. V podaní zo dňa 3.10.2013 podrobne rozviedol svoj názor, podľa ktorého možno priznať nárok na výživu nevydatej matke iba odo dňa začatia súdneho konania a nikdy nie spätne. Toto podľa jeho názoru vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 74 ods. 1 ZoR. Zákonná formulácia " najneskôr odo dňa pôrodu" použitá v ust. § 74 ods. 1 ZoR neznamenajú, že súd je povinný vždy a za každých okolností priznať daný nárok odo dňa pôrodu, ale len to, že k danému dátumu sa vzťahuje najneskorší možný začiatok dvojročnej doby, za ktorý si nevydatá matka môže daný príspevok uplatniť. Navrhovateľka naopak prezentovala názor, že účelom a zámerom dohody zo dňa 22.5.2008 bola výlučne len úprava vzťahov rodičov k dieťaťu. V dohode nebol upravovaný nárok matky na úhradu jej výživy v zmysle § 74 ZoR. Odporca navrhovateľke v dohode navrhol, že sa bude podieľať čiastkou 50% na poisťovňou nepreplatených zdravotných výdavkoch súvisiacich s pôrodom (z celkovej sumy 42.500 SK) a 50% na nákladoch súvisiacich s tehotenstvom (z celkovej sumy 47.000 SK). Navrhovateľka s týmto návrhom súhlasila a príslušné doklady odovzdala odporcovi, ktorý následne uhradil polovicu uvedených nákladov. Počas tehotenstva ani po narodení dieťaťa odporca finančne ani inak navrhovateľke na výživu, resp. domácnosť žiadnym iným spôsobom neprispieval. Navrhovateľka mala v roku 2007 príjem z prekladateľskej a tlmočníckej činnosti v priemere 507 eur mesačne netto. V dôsledku starostlivosti o dieťa sa príjem navrhovateľky v roku 2008 znížil na sumu 372 eur mesačne netto. Na pojednávaní konanom dňa 15.2.2013 právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť na úhradu výživy navrhovateľky príspevok vo výške 300 eur mesačne od 4.8.2007 do X.X.XXXX vždy vopred, do 15-teho dňa predchádzajúceho mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Súd uvedenú zmenu petitu pripustil uznesením na uvedenom pojednávaní. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa ust. § 74 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 a ust. § 77 ods. 1 a 2 ZoR, zák. č. 36/2005 Z.z.. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že účastníkom konania sa dňa 4.5.2008 narodila C. B. S. (vyplýva z jej rodného listu). Z dohody uzavretej dňa 22.5.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom súd zistil, že jej účelom je upraviť povinnosti rodičov vo vzťahu k ich spoločnej dcére. V bode 9. predmetnej dohody je uvedené, že otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 21.250 Sk ako príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a že zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade. V bode 10. predmetnej dohody je uvedené, že otec dieťaťa zaplatí matke dieťaťa jednorazovú sumu 23.500 Sk ako príspevok na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa a že zaplatením uvedenej sumy je zbavený všetkých právnych povinností v tomto ohľade. Z daňových priznaní súd zistil, že čistý mesačný príjem navrhovateľky za rok 2007 bol vo výške 541,60 eur, za rok 2008 vo výške 372 eur a za rok 2009 vo výške 501,50 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmyslom vyššie ust. § 74 ods. 1 ZoR je poskytnutie ochrany nároku nevydatej matky jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku tehotenstva, resp. pôrodu a narodenia dieťaťa vznikajú. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok je teda užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. V konaní súd zisťujú konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi) a skúmajú sa tiež príjmové a majetkové pomery matky. Podľa názoru súdu, dohoda zo dňa 22.5.2008, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom neupravovala príspevok na výživu nevydatej matke. Dohoda v bode 9. obsahuje záväzok otca dieťaťa uhradiť matke dieťaťa príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom, čo možno jednoznačne subsumovať pod zákonný termín "náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom". V bode 10. dohoda upravuje povinnosť otca zaplatiť matke dieťaťa príspevok so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku dieťa, čo možno zahrnúť čiastočne do inštitútu výživného pre maloleté dieťa a čiastočne do inštitútu nákladov matky spojených s tehotenstvom a pôrodom. Uvedené ustanovenie dohody neobsahuje úhradu príspevku na výživu nevydatej matky. Toto konštatovanie možno vyvodiť aj zo samotného účelu dohody, ktorým je "riadiť povinnosti rodičov vo vzťahu k ich spoločnej dcére...". Z takto stanoveného účelu dohody vyplýva, že predmetom sú práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k spoločnej dcére a nie vzájomné práva a povinnosti rodičov. Súd považoval nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu nevydatej matke za legitímny, a preto o ňom rozhodoval v súdnom konaní na základe podaného návrhu. Súd prvého stupňa nesúhlasil s argumentáciou odporcu, že právo na príspevok je podľa § 77 ods. 1 ZoR možné priznať iba od začiatku súdneho konania. Uviedol, že pri akceptácii právneho názoru odporcu, podľa ktorého, hoci sa príspevok na výživu nevydatej matke sa nepremlčuje, nie je možné uplatniť si ho i spätne, by to viedlo k iluzórnym a absurdným situáciám, kedy by bolo nevyhnutné vyhovieť napr. i návrhu, ktorý si uplatnila nevydatá matka v roku 2068, hoci porodila pred viac ako päťdesiatimi rokmi", a to z dôvodu, že právo na výživné sa síce nepremlčuje, avšak jednotlivé splátky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Poukázal v tejto súvislosti na publikáciu M., B. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. M. : C. H. Beck, 2011, XXX s. Táto uvádza, že "pri určovaní povinnosti podľa tohto ustanovenia (§ 74) sa neuplatní pravidlo dané § 77 ods. 1 ZoR, v zmysel ktorého možno výživné pre plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matke priznať (najneskôr odo dňa pôrodu). Takže aj v prípade, že nevydatá matka podá návrh na určenie príspevku neskôr napríklad preto, že nebolo určené otcovstvo alebo preto, že otec dieťaťa tvrdil, že bude plniť dobrovoľne, nastáva splatnosť príspevku najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky." Totožný názor prezentujú aj autori K. N. a K. A., Komentár k zákonu o rodine č. 36/2005, zdroj X.: "vzhľadom na konštrukciu tejto dávky vyživovacej povinnosti sa neuplatní zákaz určenia výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a navrhovateľka by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od pôrodu". Súd prvého stupňa nevidel dôvod na odklon od odbornej literatúry a konštantnej judikatúry v danej veci. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou odporcu najmä s poukazom na skutočnosť, že ust. § 74 ods. 1 ZoR je výnimkou so všeobecného pravidla zakotveného v ust. § ust. 77 ods. 1 ZoR. Toto ustanovenie kogentne stanovuje začiatok doby, od ktorej je otec dieťaťa povinný prispievať matke na jej výživu. Podľa názoru súdu prvého stupňa zákonodarca upravil ust. § 74 ods. 1 ZoR ako výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ust. § 77 ods. 1 ZoR. Navrhovateľka v konaní preukázala, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu maloletej C. B., ktorej biologickým otcom je označený odporca, došlo k podstatnému zníženiu jej príjmov. Navrhovateľka bola v dôsledku tehotenstva nútená opustiť prácu, ktorú v roku 2007 vykonávala s príjmom na úrovni 541,55 eur (netto) mesačne, nástupom na riadnu materskú dovolenku sa jej príjem v roku 2008 znížil na úroveň 371 eur (netto) mesačne, čo predstavuje rozdiel 170 eur (netto) mesačne. Preukázala, že ako nevydatá matka zabezpečujúca starostlivosť o dieťa v útlom veku menej ako dvoch rokov, nemala možnosť vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu ako pred pôrodom a takýmto spôsobom si svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu vylepšiť. Preukázala tiež, že jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním predstavovali 68,44 eur, výdavky za elektrinu 18,88 eur a za plyn 25 eur, a splácala úver mesačne vo výške 123,15 eur. Okrem toho mala aj ďalšie ročné náklady na bývanie, a to poistenie domácnosti a bytu v sume 105 eur a 35,84 eur daň z nehnuteľnosti. Mesačné náklady navrhovateľky predstavovali čiastky: 200 eur - strava; 20 eur - mobilný telefón; 50 eur - nafta (1/2) a 100 eur - oblečenie a obuv. Okrem toho mala pravidelné ročné náklady, ktoré predstavovali poistky vo výške: 473,84 eur - X. (začiatok poistenia 5.9.2008), 640,65 eur - X. (začiatok poistenia 1.5.2003), 398,33 eur - Q. J. O./X. (začiatok poistenia 1.1.2005), 398,33 eur - E. (začiatok poistenia 1.10.2008). Keďže výška príspevku na výživu je daná jeho primeranosťou, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa, súd zisťoval aj príjem odporcu za obdobie rokov 2007 - 2011. Odporca dosahoval príjem v roku 2007 - 4.628,77 CAD, v roku 2008 - 4.280,24 CAD, v roku 2009 - 4.185,05 CAD, v roku 2010 - 4.396,72 CAD, v roku 2011 do 30.8.2011 - 4.229,41 CAD. Od septembra 2011 poberal odporca výsluhový dôchodok vo výške 3.385,49 eur netto mesačne. Navrhovateľka si v konaní v pôvodnom návrhu zo dňa 8.10.2007 uplatňovala nárok na príspevok na výživu, ako aj nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Návrhom na zmenu petitu si navrhovateľka uplatňovala iba príspevok na výživu vo výške 300 eur mesačne od 4.8.2007 do 4.8.2009. Uvedenú zmenu petitu súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 15.2.2013. Súd prvého stupňa pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností ustálil výšku vyživovacej povinnosti titulom príspevku na výživu nevydatej matke odporcu vo vzťahu k navrhovateľke za obdobie dvoch rokov odo dňa otehotnenia, t.j. 4.8.2007 do 4.8.2009 sumou 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu sa príjem navrhovateľky znížil o sumu 170 eur (netto) mesačne. Súdom určená výška príspevku na výživu nevydatej matky je primeraná príjmom navrhovateľky a odporcu a súčasne odôvodeným potrebám navrhovateľky. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vzhľadom na pomerný úspech navrhovateľky a odporcu rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. O súdnom poplatku rozhodol v zmysle § 2 ods. 2. zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v spojení s § 4 ods. 2 písm. f). Nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a odporca bol v konaní neúspešný, podľa pol. 1. písm. a) citovaného zákona uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 216 eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vznikli v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 3.2.2011 a 19.6.2012 vo výške 184,60 eur, v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 17.10.2012 vo výške 82,34 eur, v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.2.2013 vo výške 201,86 eur a v súvislosti s prekladom zápisnice z pojednávania konaného dňa 24.5.2013 vo výške 82,34 eur. Do týchto trov štátu nebol započítaný preklad návrhu na začatie konania spolu s prílohami, preklad písomností v súvislosti s doručovaním do Egypta, preklad zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.10.2013 a preklad rozsudku vo veci samej. Vychádzal z toho, že právny zástupca odporcu požiadal o preklad zápisníc z pojednávaní s odvolaním sa na § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V praxi toto právo zahŕňa právo robiť v materčine návrhy a iné písomné podania, ústne prednesy a pod. Súd uviedol, že odporca sa nariadených pojednávaní osobne nezúčastnil a pre celé konanie udelil plnú moc na zastupovanie jeho právnemu zástupcovi, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaniach a podával v mene odporcu písomné vyjadrenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedená požiadavka na preklad zápisníc z pojednávaní, ktorých sa odporca osobne nezúčastnil, netvorí obsah práva podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2008, sp. zn. 1Sža 24/2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.12.2006, sp. zn. 2To 7/2006). Preto uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 551,14 eur, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom zápisníc z pojednávaní. Proti rozsudku v časti výrokov I až III podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovateľka. Namietala v ňom, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p.. Podľa jej názoru súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nesprávne zistených skutočností o výške príjmu odporcu v roku 2007 až 2011, a to napriek tomu, že vo vyjadrení navrhovateľky z 1.10.2012 bola na základe označených dôkazov preukázané, že odporcov priemerný príjem od roku 2008 do roku 2010 bol 6.570 eur mesačne. Súd preto pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu nevydatej matky dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tým spôsobil v konaní vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 písm. b), c), d) O.s.p.. Pokiaľ súd pri nesprávne zistenom priemernom príjme odporcu mu uložil zaplatiť príspevok na výživu odporkyne vo výške 150,- eur mesačne (4,8% z príjmu odporcu), tak pri skutočnom príjme odporcu 6.570 eur mesačne príspevok na výživu odporkyne by matematicky (4,8%) vychádzal na 315,36 eur mesačne, teda viac, ako požadovala. Súd rovnako neprihliadal na majetkové pomery odporcu. Jeho majetok predstavuje hodnotu minimálne 1 milióna eur (cenné papiere a byt v Paríži), pričom jeho životná úroveň a výdavky sú viac ako nadštandardné. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní o veci vôbec nezohľadnil. Uviedla tiež, že pred a počas tehotenstva a ani po narodení dieťaťa odporca finančne a ani inak navrhovateľke na výživu, resp. domácnosť neprispieval, hoci pravidelne prebýval v navrhovateľkinom byte. Odporca ju klamal, že je bez záväzkov a až v treťom mesiaci tehotenstva jej povedal, že je ženatý s inou ženou vo Francúzku. Ona sama v dôsledku náročnosti gravidity a aj pôrodu mala v mesiacoch marec až september 2008 minimálny príjem. Musela pracovať po nociach, aby si príjem zvýšila a k vôli financiám musela predčasne ukončiť materskú dovolenku a zabezpečiť pre dieťa nákladnú opatrovateľku, a neskôr súkromnú škôlku. Odporca jej odmietal počas uvedeného obdobia finančne vypomôcť. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti považuje príspevok na jej výživu vo výške 300 eur za primeraný a opodstatnený. Preto v odvolaní žiada rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I zmeniť tak, že jej bude priznané výživné mesačne vo výške 300 eur, t.j. v celkovej sume za dva roky 7.200 eur a žiadala, aby bol odporca zaviazaný aj k povinnosti zaplatiť jej trovy konania. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok napadol včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti výrokov I až III a výroku V aj odporca. V odvolaní zdôraznil, že navrhovateľka v konaní od začiatku žiadala priznanie príspevku na jej výživu vo výške 300 eur mesačne odo dňa začatia tehotenstva bez obmedzenia doby, ďalej žiadala priznanie jednorazovej sumy 705,37 eur ako príspevku na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a priznanie jednorazovej sumy 780,06 eur ako príspevku na výdavky spojené so zakúpením výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Navrhovateľka následne na pojednávaní dňa 15.2.2013 navrhla pripustiť zmenu petitu tak, že žiadala odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej na úhradu výživy príspevok v sume 300 eur mesačne od 4.8.2007 do 4.8.2009. Súd uvedenú zmenu v zmysle jej návrhu na pojednávaní hneď pripustil, avšak nerozhodol o zastavení konania, a to ani v rozsudku, v časti uplatneného nároku na príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 5.8.2009 a v časti ďalších dvoch nárokov na zaplatenie súm 705,37 eur a 780,06 eur. Neurobil tak napriek tomu, že návrh navrhovateľky prezentovaný na pojednávaní dňa 15.2.2013 bol jednoznačne aj späťvzatím časti dovtedy uplatňovaných nárokov. K nesprávnosti výroku rozsudku bol bodom I uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnou vôľou a úmyslom strán, ktoré mali pri uzavieraní dohody zo dňa 22.5.2008. Dohoda neupravovala len nároky dieťaťa voči otcovi, ale i nároky matky voči nemu. Táto dohoda podľa jej jednoznačného znenia bola dohodou konečnou (viď bod 11 dohody). Preto akýkoľvek ďalší nárok nad rámec tejto dohody je neprípustný. Pri výklade tejto dohody sa súd riadil formalisticky len jej jazykovým znením, pričom však neprihliadol na skutočnú vôľu strán (§ 35 Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ). V súvislosti s obsahom dohody a vôľou navrhovateľky poukázal vyjadrenie navrhovateľky v tomto konaní zo dňa 4.5.2010, v ktorom navrhovateľka uviedla, že ani po viacerých pokusoch sa jej nepodarilo dosiahnuť zmenu dohody v časti týkajúcej sa výške príspevku na výživu nevydatej matky. Z toho je zrejmé, že dohoda rodičov a ich úmysel smeroval komplexne k úprave všetkých otázok, vrátane nárokov vyplývajúcich z ust. § 74 ZoR. V tejto súvislosti zdôraznil, že už v spomínanom podaní navrhovateľky zo dňa 4.5.2010 uviedla, že otázka príspevku na výživu nevydatej matky bola súčasťou konania vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 15P 214/2008, postúpenom na Okresný súd Pezinok, sp. zn. 12P 393/2009, ktorého predmetom je schválenie dohody o úprave výkonu rodičovských práv z 22.5.2008. Keďže strany sa o vzájomných nárokoch dňa 22.5.2008 dohodli, súd prvého stupňa nebol oprávnený do takejto dohody zasahovať a priznať navrhovateľke akýkoľvek nárok, jedine, e by išlo o nárok, ktorý vyplýva z dohody a nebol by odporcom uspokojený. Vyslovil nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa, že druhá veta ust. § 77 ods. 1 ZoR sa nevzťahuje aj na príspevok na výživu matky, ako opakujúcu sa dávku, ktorá sa nepremlčuje. Takýto výklad uvedeného ustanovenia podľa jeho názoru odporuje zneniu a logickému výkladu príslušných ustanovení zákona o rodine. Argumentáciu prvostupňového súdu v súvislosti s touto otázkou považuje za nedostačujúcu. K otázke uplatňovania druhej vety § 77 ods. 1 ZoR poukázal na svoju podrobnú argumentáciu v čl. III jeho podania zo dňa 3.10.2013, s ktorou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Navrhol, aby odvolací súd konanie v časti príspevku na úhradu výživy v sume 300 eur mesačne za obdobie odo dňa 5.8.2009, v časti sumy 705,37 eur ako príspevku na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom a v časti sumy 780,06 eur ako príspevku na výdavky spojené so zakúpením rôznych potrieb pre matku a dieťa zastavil, a vo zvyšku ako návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň žiada priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Z dôvodu opatrnosti pre prípad, že by súd posúdil jeho odvolanie ako nedôvodné, podal samostatne odvolanie aj proti výroku III a V napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď posudzoval úspech, resp. neúspech účastníkov konania posudzoval len za dobu dvoch rokov priznaného výživného a nepostupoval podľa § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže navrhovateľka si pôvodne uplatňovala výživné na dobu neurčitú, a súd mal po zmene petitu vo vyššie uvedených častiach uplatneného nároku konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého mala navrhovateľka znášať trovy konania. Pri príspevku na výživu vo výške 300 eur mesačne za dobu neobmedzenú mal súd trovy posudzovať podľa § 10 ods. 3 vyhlášky. Žiada, aby odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia podľa dodatočného vyčíslenia. V súvislosti s výrokom o náhrade trov štátu uviedol, že súd mal podľa ust. § 18 O.s.p. prihliadnuť na skutočnosť, že odporca neovláda slovenský jazyk. Uviedol, že neobstojí argumentácia, že sa nezúčastňoval pojednávaní, nakoľko ak by bol na pojednávania chodil z Egypta, vznikali by neúmerné trovy konania a tak či tak by musel byť na pojednávaní prítomný tlmočník. Náklady na tlmočníka by hradil štát bez ohľadu na to, či by na pojednávaní s odporcom bol prítomný alebo nie aj jeho právny zástupca. Je nelogické, aby odporca, ktorý sa nezúčastňoval osobne pojednávaní z dôvodu nenavyšovania trov konania, uhrádzal trovy prekladov zápisníc z pojednávania. Každý z účastníkov dostáva jeden rovnopis zápisnice. Preto nie je dôvod, aby pokiaľ účastník slovensky nerozumie nedostal pri aplikácii § 18 O.s.p. na náklady štátu zápisnicu v jazyku, ktorému rozumie. Žiada, aby odvolací súd tento výrok rozsudku zrušil. Odporca sa podaním zo dňa 2.9.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. K jej argumentácii v súvislosti s jeho príjmami zistenými súdom uviedol, že uvedené zistenia vychádzajú z nepochybných potvrdení vydaných zo strany príslušných orgánov, resp. inštitúcií. Uviedol tiež, že vývoj kurzu kanadského doláru je pre odporcu negatívny, a na základe neho by mal uhradiť navrhovateľke po prepočte do meny EURO ešte väčšiu sumu kanadských dolárov, ako bolo možné sa domnievať v čase, kedy súd prvého stupňa vo veci rozhodoval. Namietal aj tvrdenia navrhovateľky o jeho majetkových pomeroch, ktoré sú účelové a nepravdivé. Nie je výlučným vlastníkom bytu v Paríži, má len 35% podiel, čo predstavuje hodnotu 106.750 eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorého hodnota je cca 0,1 milióna eur. Majetkové pomery odporcu preto treba hodnotiť ako úplne štandardné k príjmu, ktorý počas dôchodku nadobúda. K okolnostiam uvádzaným navrhovateľkou, že plánovala s odporcom spoločný život, označil ako nesúvisiace s predmetom tohto konania. Napriek tomu uviedol, že navrhovateľka od začiatku vedela, že odporca neplánuje zostať na Slovensku, vedela o jeho dcére Tamare. Ak by mienil zostať na Slovensku, obsah ich dohody zo dňa 22.5.2008 by bol inak formulovaný (účet pre ich dcéru v Kanade; vybavenie kanadského občianstva pre maloletú). Napriek tomu navrhovateľka pokračovala v styku s ním. Poukázal aj na to, že finančné pomery navrhovateľky v súvislosti s tehotenstvo a pôrodom sa výraznejšie nezmenili, keďže v roku 2009 mala zhruba rovnaký základ dane ako v roku 2007. O jej finančnej situácii svedčí aj to, že si mohla dovoliť platiť poplatok za súkromnú škôlku vo výške 400 eur mesačne. Opakovane poukázal na svoju argumentáciu v odvolaní. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaniach nariadených na deň 23.2.2016, 5.4.2016 a 10.5.2016. Prvé pojednávanie bolo odročené na účelom možnosti mimosúdnej dohody účastníkov konania. V rámci vzájomných rokovaní navrhovateľka požadovala príspevok na výživu v celkovej sume 6.000 eur, t.j. 250,- eur mesačne a odporca v protinávrhu bol ochotný uhradiť celkom 4.000,- eur, t.j. 166,67 eur mesačne. Navrhovateľka následne vyslovila súhlas so sumou príspevku na jej výživu v celkovej výške 5.000,- eur (208,- eur mesačne), s čím odporca nesúhlasil. Keďže nedošlo medzi účastníkmi k mimosúdnej dohode, odvolací súd na pojednávaní nariadenom na 5.4.2016 oboznámil právnych zástupcov účastníkov, že považuje za správny spôsob výpočtu výšky príspevku na výživu nevydatej matky súdom prvého stupňa, keď vychádzal zo zásady, že príspevok na výživu podľa § 74 ZoR kompenzuje vyrovnanie príjmu nevydatej matke, ktorý mala pred tehotenstvom a pôrodom. Zároveň konštatoval, že považuje za dôvodnú námietku odporcu uvedenú v odvolaní, že súd mal o nárokoch, ktoré si navrhovateľka po zmene petitu už neuplatňovala, rozhodnúť formou zastavenia konania. Právny zástupca navrhovateľky následne uviedol, že súhlasia s zo sumou príspevku 166,67 eur mesačne. K dohode však nedošlo, nakoľko právny zástupca odporcu uviedol, že si nie je istý, či v tomto štádiu konania bude jeho klient ešte stále ochotný zotrvať na danom návrhu. Požiadal o odročenie pojednávania na prerokovanie vzniknutej situácie s odporcom. Keďže k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, právni zástupcovia účastníkov na pojednávaní konanom dňa 10.5.2016 zaujali stanoviská k argumentácii protistrany. Právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril k argumentácii odporcu v odvolaní k jeho vyjadreniu v podaní z 25.3.2013, v ktorom uvádza, že navrhovateľka sa pokúšala zmeniť podmienky platenia výživného. Zdôraznil, že vo vyjadrení nemal na mysli to, že by príspevok na výživu bol kompenzovaný v dohode účastníkov zo dňa 22.5.2008. V čase uzatvárania spornej dohody navrhovateľka ani nevedela, že má takýto právny nárok, a preto nemohol ani byť súčasťou dohody. Dozvedela sa to až následne od jedného známeho, a preto podala v roku 2009 žalobný návrh. Ďalej zdôraznil, že navrhovateľka vstupovala do vzťahu s odporcom s vážnym úmyslom založiť si s ním rodinu a až neskôr sa dozvedela, že mal pomer s viacerými ženami, s ktorými mal aj deti. Napriek tomu, že odporca pri uzatváraní dohody navrhovateľke tvrdil, že ide do dôchodku, neskôr zistila, že do dôchodku nešiel. V tomto čase bol dokonca ženatý, čo navrhovateľke zatajil. Podľa ich názoru odporca opakovane súdu klamal o výške svojich majetkových pomerov. Je zarážajúce, že napriek tomu, že o príjme odporcu založili dôkazy, súd si napriek tomu osvojil tvrdenie odporcu. V zásade ide o rozdiel jeho príjmu, ktorý tvrdila navrhovateľka a ktorý deklaroval odporca. Zistenie presných majetkových pomerov povinného je dôležité z hľadiska § 75 ZoR, podľa ktorého súd má určiť výživné aj s prihliadnutím na majetkové pomery povinného. Právny zástupca navrhovateľky vyslovil nesúhlas s názor súdu I. stupňa vysloveným v rozsudku, že príspevok na výživu nevydatej matke mal len kompenzovať rozdiel jej majetkových pomerov pred otehotnením a po pôrode. Podľa názoru navrhovateľky by tento príspevok mal byť určený v zásade vo výške 5% z príjmu odporcu tak, ako určil prvostupňový súd z nesprávne zisteného príjmu odporcu. Ak z 3.000,- eur určil sumu 150,- eur tak zo sumy 6.000,- eur príjmu odporcu by mal byť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 300,- eur mesačne. Právny zástupca odporcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že odporca trvá na podanom odvolaní a súhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že príspevok na výživu nevydatej matke má kompenzovať jej majetkové pomery tak, aby boli rovnaké podľa stavu pred otehotnením a po pôrode. V judikatúre súdov ani v zákone nemá žiadnu oporu tvrdenie navrhovateľky, že príspevok by mal byť vo výške 5% z príjmu povinného. K samotnej dohode účastníkov uviedol, že obidve strany boli pri jej uzatváraní právne zastúpené a neobstojí preto námietka navrhovateľky, že nevedela o svojom práve, ktoré je predmetom sporu. Aj z hľadiska obsahu samotnej dohody, predovšetkým v bodoch 9, 10 a 11 je podľa názoru odporcu zjavné, že táto kompenzovala všetky nároky matky a dieťaťa a išlo o konečnú dohodu. Preto trvá na podanom odvolaní. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu odporcu právny zástupca navrhovateľky poukázal na bod 11 dohody, v ktorom sa uvádza, že akýkoľvek pokus ktorejkoľvek zmluvnej strany o zmenu tejto zmluvy prostredníctvom právnych krokov pred súdom v Slovenskej republike alebo v Kanade, povedie k jej neplatnosti. Keďže navrhovateľka podala žalobný návrh, je uvedená dohoda neplatná a bolo by nespravodlivé, aby bolo navrhovateľke znemožnené domáhať sa jej zákonného práva na príspevok na výživu pred súdom. K majetkovým pomerom odporcu ešte poukazal na obsah výpovede odporcu pred súdom prvého stupňa vo veci výživného na maloleté dieťa, kedy v roku 2008 tvrdil, že má príjem 80.000,- Sk, t.j. 2.600,- eur a o 2 roky tvrdil, že má príjem 3.900,- eur. Právny zástupca odporcu uviedol, že je novou skutočnosťou, že navrhovateľka spornú dohodu považuje za neplatnú, čím odporcovi vzniká právo, aby sa domáhal vrátenia súm, ktoré navrhovateľke vyplatil. Právni zástupcovia účastníkov zhodne vyhlásili, že si účastníci uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslia v stanovenej lehote. Právny zástupca navrhovateľky v závere navrhol , aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu I. stupňa pripustil vo veci dovolanie na zodpovedanie otázky, či v zmysle § 75 ods. 1 ZoR je pre výšku príspevku na výživu smerodajný príjem, resp. majetkové pomery povinného. Podľa § 74 ods. 1 ZoR, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa § 74 ods. 3 ZoR, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 77 ods. 2 zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Odvolací súd dôsledne preskúmal odvolacie námietky obidvoch účastníkov konania. Keďže proti prvému výroku rozsudku súdu prvého stupňa smerujú odvolania obidvoch účastníkov, v prvom rade sa zaoberal otázkou, či navrhovateľka má právo na príspevok na svoju výživu podľa § 74 ods. 1 ZoR alebo bol tento príspevok kompenzovaný v spornej dohode účastníkov zo dňa 22.5.2008. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi právneho posúdenia predmetnej dohody súdom prvého stupňa. Aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru, že formulácia v dohody v bodoch 9 a 10 je jednoznačne nastavená tak, že nekompenzuje príspevok na výživu navrhovateľky. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je právo navrhovateľky podľa § 74 ods. 1 ZoR zachované, a mohla sa domáhať tohto nároku na súde. S tým je spojená aj ďalšia otázka, či navrhovateľka mohla príspevok na výživu požadovať od otca dieťaťa, t.j. odporcu, len odo dňa podania žaloby, ako je to stanovené v § 77 ZoR, alebo ho mohla požadovať od počatia dieťaťa, teda v danom prípade od roku 2007. Odvolací súd pri posúdení tejto otázky vychádzal rovnako ako súd prvého stupňa jednak z právnej teórie, ale hlavne z výkladu presnej dikcie ust. § 74 ods. 1 ZoR. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy. Z dikcie tohto ustanovenia je teda zjavné, že je výnimkou z ust. § 77 ZoR, pretože súd presne určuje, že nárok matky, resp. povinnosť otca dieťaťa sú napojené na obdobie, ktoré je spojené s obdobím gravidity a s pôrodom, a preto na daný prípad nemožno aplikovať všeobecné ust. § 77 ZoR. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku odporcu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o samotnú výšku navrhovateľke priznaného príspevku na jej výživu v rozhodnom období, keďže ona požadovala vyšší príspevok a odporca žiadal jej návrh zamietnuť, odvolací súd predovšetkým skúmal správnosť záverov prvostupňového súdu pri určení jeho výšky. V tomto prípade vychádzal odvolací súd jednak z právnej teórie, ako aj posudzovania platných zásad pri priznávaní výživného pri jednotlivých druhoch výživného (výživné medzi manželmi, rodičmi a deťmi). Je treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť tohto charakteru má užší charakter ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Pri tomto druhu výživného nejde o princíp dosiahnutia rovnakej životnej úrovne rodičov dieťaťa, ktorí nie sú manželmi. Ustanovením § 74 ods. 1 ZoR sa sleduje predovšetkým to, aby nevydatá matka mala určitú finančnú kompenzáciu za to, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom sa jej zníži príjem, resp. môže dôjsť aj k úplnej strate zárobku. Uvedené ustanovenia rieši aj kompenzáciu nevydatej matky v súvislosti so zvýšenými nákladmi súvisiacimi s tehotenstvom a pôrodom, čo si v danom prípade účastníci konania vyriešili dohodou zo dňa 22.5.2008. Súd má preto predovšetkým skúmať a porovnávať majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom a počas neho ako aj po pôrode. Porovnáva teda, ako mala zabezpečené svoje existenčné potreby pred týmto rozhodným období a po ňom. Majetkové pomery povinného sa skúmajú len do tej miery, že či povinný je schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. Súd prvého stupňa preto aj v tomto smere postupoval správne, pokiaľ ide o dokazovanie a vyhodnocovanie dôkazov týkajúcich sa príjmov odporcu. Aj keď by bol prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie za účelom objektivizácie príjmov odporcu, tieto zistenia by nemohli mať výraznejší vplyv na konečnú výšku príspevku na výživu navrhovateľky v uplatnenom dvojročnom období. Podľa zistení súdu prvého stupňa sa navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil v priemer o sumu 170,- eur mesačne. Ide o sumu takmer zhodnú so sumou, ktorou bol odporca v jednaní o mimosúdnej dohode v priebehu odvolacieho konania ochotný na výživu navrhovateľky v rozhodnom období mesačne prispieť. Odvolací súd aj vzhľadom na prejavenú ochotu odporcu v jednom štádiu jednaní o mimosúdnej dohode, takúto sumu navrhovateľke vo forme mesačného príspevku na výživu prispieť, nevidel žiadnu prekážku, aby odporcu k takej sume zaviazal, keďže jeho majetkové pomery jednoznačne umožňovali v takejto výške navrhovateľke na výživu prispievať. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho I. výroku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zmenou napadnutého výroku je daná zákonná možnosť podať proti rozsudku dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok). Preto nebolo potrebné rozhodovať o návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania. Ďalším problémom, na ktorý v odvolaní poukazoval aj odporca, bol procesný postup súdu prvého stupňa v súvislosti so zmenou návrhu navrhovateľky, ktorý aj odporca označil vo svojom odvolaní ako nesprávny. Zmenu petitu súd pripustil na pojednávaní dňa 15.2.2013. Touto zmenou si už navrhovateľka neuplatňovala naďalej príspevok na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom v sume 705,37 eur a príspevok na výdavky spojené so zakúpením rôznych potrieb pre matku a dieťa v sume 780,06 eur. Zároveň zmenou petitu navrhovateľka skrátila aj obdobie, za ktoré príspevok na svoju výživu požadovala. Je plne dôvodná námietka odporcu, že touto zmenou petitu navrhovateľka obmedzila svoj žalobný návrh, keď obdobie, za ktoré požadovala príspevok skrátila z neurčitej doby na dva roky a naďalej si už neuplatňovala uvedené dva príspevky v presne špecifikovaných sumách. Súd prvého stupňa mal teda túto úpravu žalobného petitu posúdiť aj ako čiastočné späťvzatie návrhu (právny zástupca odporcu na túto skutočnosť na pojednávaní priamo poukazoval), a preto mal vo veci postupovať tak, že v tejto časti mal konanie zastaviť. Nakoľko, ako je to už uvedené, odporca navrhoval na pojednávaní zastavenia konania vo vyššie uvedenej časti a poukazuje na to aj v odvolaní, odvolací súd tento jeho postoj vyhodnotil ako súhlas s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu. Preto konanie v uvedených častiach pôvodne uplatnených nárokov, o ktorých súd prvého stupňa nerozhodoval (dá sa len predpokladať, že zamietnutím časti návrhu považoval súd danú otázku za vyriešenú, hoci z odôvodnenia rozsudku táto skutočnosť nevyplýva), v záujme odstránenia procesného pochybenia súdu prvého stupňa zastavil. Z uvedeným procesným pochybením súdu prvého stupňa úzko súvisí aj otázka priznania náhrady trov konania. Čiastočným zastavením konania sa menia kritériá pre priznanie trov konania, keďže trovy konania súvisiace so zastavením konania sa posudzujú podľa ust. § 146 O.s.p. (v danom prípade podľa § 146 ods. 2 O.s.p.) a trovy konania v súvislosti s nárokom, o ktorom bolo meritórne rozhodnuté sa posudzujú podľa ust. § 142 O.s.p.. Keďže súd prvého stupňa o trovách konania komplexne nerozhodol odvolací súd tento výrok rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 O.s.p. zrušil a v tejto časti ho vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, tento výrok odvolací súd rovnako zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. ako nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia tejto časti rozhodnutia nie je možné preskúmať správnosť výšky súdneho poplatku aj vzhľadom na čiastočné zastavenie konania, a nie je z neho ani zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri svojom postupe vzhľadom na to, že ide o zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným v súvislosti s výrokom, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu, ktoré mu vznikli vyplatením odmeny tlmočníkovi za preklady zápisníc z pojednávaní. Odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky striktne vychádzal z § 18 O.s.p., ktoré zaručuje účastníkom konania, aby mohli konať pred súdom vo svojom jazyku, a to bez ohľadu na to, že odporca nebol prítomný na pojednávaniach. Nemožno mu totiž uprieť právo, aby sa mal možnosť podrobne oboznámiť s priebehom pojednávaní, aj keď bol zastúpený právnym zástupcom. Tento záver považuje odvolací súd za opodstatnený aj s prihliadnutím na to, že vzhľadom na veľkú vzdialenosť (cudzinec) odporca nemal možnosť bezprostredne osobne prebrať so svojim právnym zástupcom podrobne priebeh pojednávaní a rozhodujúce otázky, ktoré boli na nich riešené a od ktorých mohlo závisieť rozhodnutie vo veci. Náklady s týmto spojené v zmysle uvedeného ustanovenia musí účastníkovi zabezpečiť štát. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.