Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710206367 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710206367.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, Slovenská republika, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C. J. O. M. S. K. J. R. L. P. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom G., V. Č.. XX, Slovenská O., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova č. 2, Pezinok, Slovenská republika, dieťa rodičov: matka C.. E. G. M. B. Á. T. M. E. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom G. V. Č.. XX, Slovenská O., zastúpená JUDr. Martinom Rohaľ Iľkivom, advokátom v Bratislave, Timravina č. 9, Slovenská republika, otec I. Y. J. O. M. S. K. J. R. L. P. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom M., M.. T. XTX, G..M..J. XXX, T., toho času bytom R., T. R. D., D..N. Q., Q., zastúpený spoločnosťou advocatius s. r. o., Bratislava, Palackého č. 12, IČO: 36 868 752, Slovenská republika, za ktorú koná JUDr. Zdenka Benčíková, o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, Slovenská republika, zo dňa 4. júna 2015, č.k. 12 P 194/2010-1825, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok, Slovenská republika, zo dňa 4. júna 2015, č.k. 12 P 194/2010-1825, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 4.6.2015, č.k. 12 P 194/2010-1825, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej L. C. J., narodenej dňa X.X.XXXX, mesačne sumou 365,-- € od 4.5.2008 do 31.8.2014 a od 1.9.2014 sumou 465,-- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred; zročné výživné na maloletú L. C. za obdobie od 4.5.2008 do 31.5.2015 v sume 900,-- € uložil otcovi zaplatiť jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej L. C. od 4.5.2008 do 31.8.2011 sumou 150,-- € mesačne na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred; dlžnú sumu tvorby úspor za obdobie od 4.5.2008 do 31.8.2011 v sume 5.985,48 € otcovi uložil povinnosť uhradiť na účet maloletej číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšku súd návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 30.11.2012, č.k. 12 P 194/2010-1342, súd prvého stupňa zveril maloletú L. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od 4.5.2008 do 30.4.2011 mesačne sumou 450,-- €, od 1.5.2011 sumou 600,-- €, s povinnosťou uhradiť zročné výživné za obdobie od 4.5.2008 do 30.11.2012 v sume 6.946,86 € v dvoch splátkach: v sume 3.473,43 € do 30.6.2013 a v sume 3.473,43 € do 31.12.2013; otcovi uložil povinnosť poukázať na osobný účet maloletej sumu 7.205,97 € titulom tvorby úspor a od 1.1.2013 otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej mesačne sumou 150,-- €. Na odvolanie rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku vo výroku o výživnom, o zročnom výživnom, o tvorbe úspor, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.2.2014, č.k 20 CoP 72/2013-1465, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu je nepreskúmateľné. Uložil mu v ďalšom konaní kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 153 ods. l O.s.p. a po zistení skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Zdôraznil zásady vyplývajúce z ustanovenia § 62 Zákona o rodine; vyslovil právny názor, že matkou vyčíslené výdavky na maloletú v sume 1.000,-- € mesačne sú neprimerané, že suma 450,-- € mesačne je dostatočná na zabezpečenie základných a odôvodnených potrieb dieťaťa, že povinnosťou matky bolo preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného už od narodenia dieťaťa a nie až od podania návrhu na súd, pri rozhodovaní vychádzal z dohody rodičov uzavretej dňa 22.5.2008. V tejto súvislosti sa nestotožnil s tvrdením matky, že dohodu uzavrela pod nátlakom a v omyle o výške príjmu otca. Za neopodstatnenú argumentáciu matky považoval to, že odchodom otca do dôchodku sa tento bezdôvodne vzdal zamestnania, ako právne bezvýznamné považoval tvrdenie matky, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že nakoľko chce maloletej zabezpečiť vlastnú izbu, musí sa presťahovať do väčšieho bytu. Zároveň nezohľadnil tvrdenie matky v tom, že chce, aby dieťa navštevovalo súkromnú školu s vyučovacím jazykom anglickým, že náklady na to môžu byť zabezpečené iba výživným v ňou požadovanej výške, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav veci existujúci v čase rozhodnutia. Znamená to, že rozsudok súdu prvého stupňa v poradí prvý zostal právoplatný a vykonateľný (dňa 5.4.2013) vo výroku, ktorým bola maloletá L. C. zverená do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej matkou. Po vrátení veci súd prvého stupňa zachovajúc viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) doplnil dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Maloletá L. C. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matrike, rodičia maloletej po jej narodení nežili v spoločnej domácnosti, od narodenia sa nachádza vo výlučnej starostlivosti matky. Otec prispieva na výživu maloletej od jej narodenia, od mája 2008, mesačne sumou 11.000,-- Sk plus v auguste 2008 6.000,-- Sk, od 1.1.2009 dva krát ročne sumou 2.200,-- €, čo predstavuje mesačne sumu 366,66 €, v apríli 2009 navyše prispel sumou 300,-- €. Matka maloletej je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) - prekladateľské práce z jazyka anglického a talianskeho. Z podnikania na základe daňového priznania mala za rok 2007 príjmy v sume 851.509,-- Sk, výdavky v sume 655.730,-- Sk, základ dane +195.779,-- Sk; za rok 2008 príjmy v sume 134.482,-- Sk; za rok 2009 príjmy v sume 20.311,86 €, výdavky v sume 14.293,55 €, základ dane +6.018,31 €; za rok 2010 príjmy v sume 30.464,20 €, výdavky v sume 21.496,51 €, základ dane +8.967,69 €; za rok 2011 príjmy v sume 33.859,44 €, výdavky v sume 31.451,75 €, základ dane +3267,16 €; za rok 2012 príjmy v sume 25.254,35 €, výdavky v sume 21.830,71 €, základ dane +4.176,23 €; za rok 2013 príjmy v sume 29.943,36 €, výdavky v sume 24.011,66 €, základ dane +5.931,70 €; za rok 2014 príjmy - výdavky - základ dane +2.055,98 €. Z výsledovky - komplexná (za rok 2014) zostalo preukázané, že v roku 2014 zisk z podnikania u matky bol v sume +2.310,87 €. Matka poberala rodičovský príspevok do troch rokov veku maloletej v sume 164,-- € mesačne a doteraz (do rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom) poberá rodinné prídavky na maloletú, v súčasnosti v sume 23,52 € mesačne. Od roku 2005 bývala matka v Pezinku v 2-izbovom byte spolu s maloletou dcérou, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, zakúpený v roku 2005 za finančné prostriedky pochádzajúce z úveru Š. v sume 700.000,-- Sk, ktorý spláca v mesačných splátkach po 123,15 €. Mesačné náklady na 2-izbový byt v Pezinku predstavujú domové spoločenstvo v sume 35,-- €, elektrika v sume 30,-- €, plyn v sume 27,-- €, C. TV v sume 22,-- €. Ročné náklady na bývanie sú za komunálny odpad v sume 57,67 €, za revíziu plynového kotla v sume 50,-- €, za daň z nehnuteľnosti v sume 35,84 €, za poistenie domácnosti a bytu v sume 105,-- €, ostatné výdavky spojené s prevádzkou bytu ročne v sume 169,49 €. V roku 2013 začala matka stavať rodinný dom v Limbachu, 4-izbový bungalov, ktorý spolu s maloletou obýva od leta 2014. Podľa vyjadrenia matky výstavbu rodinného domu financovala z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytli formou pôžičky rodičia v sume 250.000,-- €. Pôžičku matka doposiaľ nespláca. Mesačné náklady na prevádzku rodinného domu sú: elektrina v sume 40,-- €, plyn v sume 40,-- €, vodné-stočné v sume 8,-- €, C. TV + internet v sume 40,-- €, poistenie nehnuteľnosti ročne v sume 100,-- €, daň z nehnuteľnosti ročne v sume 84,-- €, komunálny odpad ročne v sume 94,-- €. Matka byt v Pezinku predáva prostredníctvom realitnej kancelárie a v prípade úspechu finančné prostriedky použije na splatenie časti dlhu svojim rodičom. V konaní podrobne preukázala, že náklady na maloletú sú vyše 1.000,-- € mesačne a pri inflácii 3 % ročne sa náklady na maloletú od jej narodenia zvýšili o viac ako 12 %. O dieťa sa stará sama, maloletá býva častejšie chorá, čo limituje jej zárobkové možnosti, preto jej v roku 2011 klesol príjem na 282,-- € mesačne. Bez pomoci svojich rodičov by nevedela udržať pre L. C. taký životný štandard. Otec mal vyživovaciu povinnosť určenú súdom voči svojej dcére P. v sume 450,-- € mesačne a nie 1.819,-- € ako prezentuje. Dňa 12.11.2008 otec tvrdil, že má mesačný príjem 80.000,-- Sk (2.650,-- €), dňa 13.7.2011 tvrdil, že jeho príjem je 3.903,-- € mesačne, dňa 20.4.2012 tvrdil, že má príjem 4.017,-- € mesačne; podľa jej výpočtu reálny príjem otca od roku 2008 bol v sume 6.500,-- € netto mesačne; pochádza zo zámožnej rodiny, pričom navštevoval špičkové školy. Dcére by chcela dopriať medzinárodnú súkromnú školu, čo by pri výške výživného 2.000,-- € mesačne bolo reálne. Ak otec je schopný platiť 1.300,-- € na nájomné v krajine tretieho sveta, potom jeho dcéra si určite zaslúži vyššie výživné, na ktoré má právo v zmysle Zákona o rodine, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry. Zdôraznila, že osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne sama, pričom otec maloletú vyše 4 rokov nevidel a odmietol sa s ňou čo i len stretnúť. Dôvody osobitného zreteľa, prečo žiada určiť výživné od narodenia maloletej (od 4.5.2008) a nie od podania návrhu (od 20.6.2008), odôvodňuje skutočnosť, že po pôrode zotrvala v nemocnici 10 dní, po návrate z pôrodnice sa o maloletú starala sama, musela sa aklimatizovať na domáce prostredie, sama mala zdravotné problémy s pohyblivosťou cca jeden mesiac po návrate z nemocnice. Maloletá L. C. je vo veku 7 rokov, je žiačkou 1. ročníka základnej školy, učí sa dobre, stravuje sa v škole; stravné mesačne je v sume 30,-- €, na školský klub matka vynakladá sumu 8,-- €, na príspevok na ZRPŠ 10,-- € mesačne. Do nástupu na základnú školu maloletá navštevovala obecnú materskú školu, kde matka uhrádzala mesačne 35,-- €. Od januára 2011 do októbra 2011 navštevovala súkromnú materskú školu, kde náklady predstavovali sumu 300,-- € mesačne. Maloletá trpí na časté infekty dýchacích ciest, v dôsledku čoho matka kupuje maloletej vitamínové prípravky a absolvuje s maloletou prímorské pobyty, pobyty na horách a návštevy starých rodičov v Poprade. Maloletá navštevuje angličtinu (35,-- € mesačne), plávanie (70,-- € mesačne), keď výcvik absolvuje u profesionálnej trénerky, hru na flautu - súkromne mesačne 7,-- €, tanečný krúžok 15,-- € mesačne. Matka uhrádza náklady v súvislosti s opatrovateľkou v sume 3,-- €/hodina (mesačne cca 70,-- €), doprava mesačne 100,-- € - krúžková činnosť, voľnočasové aktivity maloletej a návšteva starých rodičov v Poprade. Náklady na výlety sú mesačne v sume 50,-- €, dvakrát dovolenka v sume 1.000,-- €/ročne. Maloletej matka prispieva na tvorbu úspor sumou 65,-- € mesačne. Výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: v roku 2010 na stravu (matka, dieťa, čistiace prostriedky, bežná údržba domácnosti, plienky) v sume 296,-- € mesačne, na oblečenie, obuv (matka, dieťa) v sume 160,-- €, jednorazové väčšie výdavky na dieťa a domácnosť, hračky v sume 160,-- €, bývanie v sume 255,-- € (spolu 871,-- €); v roku 2011 súkromná škôlka v sume 300,-- €, náklady na bývanie v sume 147,-- €, strava v sume 100,-- €, plienky, kozmetika, probiotika, vitamíny v sume 50,-- €, oblečenie, obuv v sume 80,-- €, súkromná preprava autom v sume 50,-- €, výlety, kúpele v sume 30,-- €, jednorazové väčšie výdavky v sume 50,-- € (spolu v sume 807,-- € mesačne); v roku 2013 pravidelné mesačné výdavky v sume 961,-- €, strava, lieky, výživové doplnky, kozmetika v sume 140,-- €, ošatenie, obuv, v sume 50,-- €, zdravotné výdavky v sume 20,-- €, škôlka v sume 13,-- €, stravné v škôlke 20,-- €, ZRPŠ v sume 10,-- €, angličtina v sume 10,-- €, plávanie v sume 70,-- €, tanečná v sume 15,-- €, flauta 12,-- €, opatrovateľka v sume 100,-- €, doprava (rodina, výlety, krúžky) v sume 100,-- €, dovolenky (2 x ročne 2.000,-- €) 160,-- € (spolu 720,-- €); v roku 2014 pravidelné mesačné výdavky v sume 1.046,-- €, ročné nepravidelné 1.340,-- € (mesačne 119,-- €), mesačné výdavky na stravu, lieky výživové doplnky, kozmetiku v sume 140,-- €, ošatenie, obuv 50,-- €, škola a krúžky (družina 8,-- €, strava 30,-- €, ZRPŠ 10,-- €, angličtina 35,-- €, plávanie 70,-- €, tanečná 15,-- €) 168,-- €, doprava, krúžky, výlety - Poprad, Praha v sume 100,-- €, opatrovateľka 60,-- €, tvorba úspor v sume 65,-- €, poistenie maloletej 33,-- €, dovolenky 2x ročne 2.000,-- €, mesačne 160,-- € (spolu 776,-- €). V uvedenom roku matka maloletej kúpila nábytkovú zostavu v sume 840,-- €, svietidlá v sume 100,-- €, posteľ + matrac v sume 200,-- €, koberec v sume 50,-- €, bicykel + prilba v sume 190,-- €, lyže a výstroj 50,-- €. Otec maloletej je štátny občan Kanady, v súčasnosti žije v Egypte, je rozvedený, má dve plnoleté deti Q., nar. XX.X.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom prvostupňového súdu v Paríži - rodinné záležitosti č. zložky: 99/43935 zo dňa 19.10.2000 bol zaviazaný prispievať do skončenia štúdia dcére P. mesačne sumou 2.850,-- frankov (450,-- €). Do mája 2010 uhrádzal výživné na dcéru mesačne sumou 1.819,-- €. V súčasnosti okrem vyživovacej povinnosti k maloletej L. C. iné vyživovacie povinnosti nemá. V čase uzatvárania mimosúdnej rodičovskej dohody s matkou dieťaťa bol zamestnancom C. X. E. E. T.. Do septembra 2008 pôsobil ako kariérny diplomat v D. O. E. J. a od septembra 2008 na veľvyslanectve T. E. R.. Od septembra 2011 je poberateľom výsluhového dôchodku, žije v Egypte, má prenajatý apartmán, za ktorý mesačne uhrádza 1.300,-- €. V čase uzatvárania mimosúdnej rodičovskej dohody nebola žiadna zmienka o poberaní dôchodku otcom. V roku 2008, v čase uzatvorenia mimosúdnej dohody rodičmi maloletej L. C., príjem otca bol v sume 3.903,-- € mesačne; je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo Francúzku v 35 %-nom podiele, hodnota predmetného bytu je 420.000,-- € - 440.000,-- €. V súčasnosti otec nepracuje, je poberateľom výsluhového dôchodku mesačne netto 3.385,49 €, maloletej zriadil šetriaci účet v Kanade, na ktorom do termínu pojednávania bola otcom vložená suma 6.422,-- € v prospech maloletej. Priemerný mesačný netto príjem otca v roku 2008 bol v sume 2.802,25 € + 1.544,21 € benefity = 4.346,46 €, v roku 2009 bol v sume 2640,83 € + 1.426,64 € benefity = 4.067,47 €; v roku 2010 v sume 3.219,02 € + 372,63 € benefity = 3.591,65 €; v roku 2011 bol v sume 3.583,37 € + 667,84 € benefity = 4251,21 € do 30.8.2011; od septembra 2011 poberá výsluhový dôchodok v sume 3.385,49 € netto mesačne; v roku 2013 výška dôchodku bola v sume 3.591,-- €, v roku 2014 v sume 3.345,98 € (rozdiel vo výške dôchodku je spôsobená kurzovými rozdielmi). Na tomto mieste súd prvého stupňa k otázke príjmu otca zdôraznil zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil príjem otca v rozhodnom období, keďže na základe listinných dôkazov založených v spise, potvrdení zamestnávateľa otca o výške jeho príjmov a výsluhového dôchodku, ustálil príjmy otca v rozhodnom období v správnej výške. Otec mal príjmy z burzy za rok 2012 v sume 390,61 €, za rok 2013 v sume 472,84 €, za rok 2014 v sume 552,97 €; v súčasnosti otec iný príjem ako výsluhový dôchodok nemá. K otázke uzavretia dohody z roku 2008, že dohoda nebola uzavretá na strane matky v tiesni a ani v omyle, rovnako poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. K otázke nájomného v Egypte otec uviedol, že suma 1.800,-- dolárov vychádza pri kurze k včerajšiemu dňu (ku dňu 5.6.2015) 1.600,-- €, t.j. 54,-- €/noc. Podľa všeobecne dostupných údajov bežné ceny za ubytovanie v hlavnom meste Egypta sa pohybujú od 100,-- € do 350,-- €, priemer je asi 160,-- €, otec platí o 100,-- € denne menej. Výdavky otca podľa jeho vyčíslenia na stravu na jeden deň sú v sume 15,-- €. Namietal, že náklady matky na rodinný dom boli zohľadnené pri zariaďovaní bytu a nie je dôvod, aby v jeho neprospech boli zohľadnené náklady na obstaranie dvoch nehnuteľností vo vlastníctve matky, naviac tieto náklady matka riadne nepreukázala. Matka v prehľadoch uvádzala aj náklady, ktoré vznikli jej, nie maloletej. Výrazom v nadsadzovaní nákladov, ktoré matka uviedla, svedčí skutočnosť, že dňa 12.3.2015 vo svojom podaní matka uviedla výdavky na dovolenku v sume 2.400,-- €, jednalo sa o 11- dňovú dovolenku v Grécku all inclusive pre dve osoby, tieto dovolenky sa pohybujú v sume cca o 1.000,-- € nižšie, navyše maloleté dieťa má hradený pobyt v rámci dospelej osoby. K daňovým priznaniam, ktoré matka žiada, aby ich otec predložil, uviedol, že od roku 2008 je rezidentom Egypta, daňové priznanie nepodával, nemal iný príjem ako príjem zo závislej činnosti, až na príjem z burzy cenných papierov, ktoré preukázal. Svoj príjem riadne zdokladoval, priložil aj výplatné pásky, pričom tak ako príjem otca ustálil prvostupňový súd, tento bol aj odvolacím súdom akceptovaný v plnom rozsahu. Je pochopiteľné, že súd od matky žiadal za rozhodné obdobie daňové priznania, nakoľko matka je SZČO a jej príjmové pomery nie je možné získať inak, resp. zistiť z iného zdroja; jeho príjem bol jeho zamestnávateľom riadne potvrdený. Vyslovil podozrenie o účelovosti zmluvy o pôžičke v sume 250.000,-- € od rodičov matky z dôvodu, že k nej prišlo medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, ale aj z dôvodu, že v čl. 3 predmetnej zmluvy o pôžičke malo byť zriadené záložné právo k pozemku v prospech veriteľov - rodičov matky, pričom dané záložné právo do dnešného dňa na príslušnom liste vlastníctva (LV č. 1834) uvedené nie je. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v čase, kedy bol úver už poskytnutý. Vyhovenie návrhu matky v otázke výšky výživného by vyvolalo následok a dopad viac ako na polovicu jeho príjmu. Vo vzťahu k matkou predkladaných narastajúcich nákladov na maloletú, pri zvyšovaní veku maloletej, by to malo aj absolútne následky, nakoľko cca o 10 rokov by bol postihnutý celý jeho príjem. Pri vychádzaní zo súm, ako boli pôvodne dohodnuté, bez ohľadu na to, či bola dohoda rodičov uzavretá v tiesni alebo v omyle, čo ale otec odmieta, otec by mal uhrádzať sumu 625,-- €, čo tvorí 17 % jeho skutočného príjmu. V zmysle platnej judikatúry platí zásada, že nie je možné zaviazať povinnú osobu výživným vo výške 25 % svojho príjmu, a to aj v prípade, ak sa jedná aj o plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Maloletá L. C. je vo veku 7 rokov života a výživné mesačne, ako žiada matka, v sume 2.000,-- € by bolo v porovnaní s výživným, ktoré mal súdom určené na plnoletú dcéru P. mesačne v sume 457,-- €, neprimerané, prakticky 4x vyššie; tiež nie je bežným výživným na území Slovenskej republiky. K tvrdeniu matky, že sa môže zamestnať, aj keď poberá výsluhový dôchodok, dôvodil, že rovnako matka sa môže zamestnať na pozíciu, ktorá by zohľadňovala jej vzdelanie a vtedy by jej príjem mohol byť aj 1.000,-- € mesačne. Je absurdné porovnávať výšku nájmu v Bratislave a v Egypte. Je schopný poukazovať na výživu maloletej mesačne sumou 365,-- €, na ktorej sa dohodli rodičia v roku 2008. Vzhľadom na jeho nižší príjem v neskoršom období dal súdu na zváženie znížiť jeho príspevok na tvorbu úspor. Nemôže niesť následky toho, že matka spotrebuje na svoju dcéru v niektorých mesiacoch aj 1.500,-- €, pokiaľ sú pravdivé tvrdenia, ktoré matka uvádza, a tak isto odmieta znášať duplicitné výdavky, ktoré matka vynaložila na nehnuteľnosti. Zdôraznil kasačnú záväznosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, z ktorého vyplývajú nasledovné závery: dohoda rodičov z mája 2008 nebola uzavretá pod nátlakom, v tiesni, či v omyle; príjem otca v rozhodnom období súd prvého stupňa ustálil v správnej výške, otec sa nevzdal dobrovoľne zamestnania, už spomenuté neprimerané náklady prezentované na maloletú matkou, súd prvého stupňa by mal pri určení výšky výživného zohľadniť obsah dohody medzi matkou a otcom zo dňa 22.5.2008. Odo dňa predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa prišlo k zmene kurzu kanadského dolára k euro v neprospech otca, keďže v roku 2012 bol kurz 1,285 kanadského dolára za 1 euro, dnes je ten pomer 1:1,41 eura, teda rovnaká suma výživného v roku 2012 a 2015 ho postihuje viac. Zisk matky na základe daňových priznaní od roku 2011 do roku 2014 každým rokom stúpal, pričom vyslovil pochybnosť o sume nákladov, ako bola uvedená v daňových priznaniach. Pokiaľ by zisk matky v podnikaní dosahoval sumu 3.000,-- € - 7.000,-- € ročne, ako je uvedené v daňových priznaniach, nesporne by si nemohla dovoliť matka s maloletou dovolenky v zahraničí 2x ročne za sumu 4.000,-- €. Relevantnou položkou je preto položka tržieb, pričom v roku 2014 vykázala matka takmer 2x tak veľké tržby ako do roku 2013. Do roku 2013 vykazovala tržby cca 20.000,-- € - 25.000,-- €, v roku 2014 to je suma 49.670,-- €. Jeho príjmy v porovnaní za rozhodné obdobie poklesli, nakoľko okrem svojho vlastného dôchodku a príjmu z burzovej činnosti už nemá žiaden iný príjem. Pokiaľ sa judikatúra vyslovuje, že výživné na plnoleté dieťa by malo tvoriť 20 % - 25 % príjmu povinnej osoby, tak 20 % z jeho dôchodku je 700,-- €. L. má len 7 rokov, výživné by malo byť určené tak, aby pri očakávanom zvyšovaní z dôvodu zvyšovania veku maloletej a predpokladaného nárastu nákladov dosiahla výška výživného až v plnoletosti sumu cca 700,-- € mesačne. Výška úspor na účte je 8.893,97 kanadského dolára (čo činí 6.422,-- €). Hodnota daného účtu sa nezvyšuje z dôvodu, že už nie je rezidentom Kanady, a teda na daný účet už ani nemôže prispievať. Záväzky voči matke vyplývajúce zo zmluvy z roku 2008 si riadne splnil. Súd konal na pojednávaní dňa 4.6.2015 v neprítomnosti rodičov maloletej L. C., právneho zástupcu matky (§ 101 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nedostavili napriek tomu, že termín pojednávania zobrali na vedomie na pojednávaní dňa 19.3.2015. Nadväzne na matkou vznesenú námietku zaujatosti č. 2 voči zákonnej sudkyni doručenej súdu dňa 22.5.2015 elektronicky a poštou dňa 25.5.2015 z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa sama vo veci namietala, že matka dala podnet na začatie disciplinárneho konania zákonnej sudkyne, tri sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci, 4 ústavné sťažnosti a dve sťažnosti na ESĽP, dve námietky na zákonnú sudkyňu, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.5.2015, č.k. 8 NcC 28/2015-1755, zákonnú sudkyňu I.. Ľ. T. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Zdôraznil ustanovenie § 14 ods. l, ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak o nich rozhodol nadriadený súd, tiež skutočnosť, že v čase rozhodovania o námietke zaujatosti Krajským súdom v Bratislave všetky dôvody podanej námietky zaujatosti č. 2 boli známe a nové skutočnosti v námietke neboli uvedené. Zákonná sudkyňa I.. Ľ. T. dňa 4.6.2015 pojednávala a vo veci samej rozhodla. V neposlednom rade vychádzala aj z návrhu kolízneho opatrovníka, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 365,-- € mesačne, na tvorbu úspor mesačne sumou 150,-- €; od nástupu maloletej do školy, čím sa matke zvýšili výdavky, zvýšiť výživné na sumu 500,-- € mesačne. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. l, § 75 ods. l Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) a skutkovo dôvodil tým, že návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca, na určenie povinnosti otcovi prispievať maloletej L. C. na tvorbu úspor, je sčasti dôvodný. Zdôraznil, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, od jej narodenia matka sama zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o maloletú, otec prispieva na výživu maloletej od jej narodenia mesačne sumou 366,-- €; vychádzal tiež z príjmov rodičov dieťaťa, zohľadnil poberanie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov matkou dieťaťa, zohľadnil odôvodnené potreby maloletej L. C. primerané jej veku, potrebám, školským a mimoškolským aktivitám a voľnočasovým aktivitám, pričom za rozhodné obdobie pre určenie povinnosti otca považoval obdobie rokov 2008 až 2014. Zohľadnil tiež skutočnosť, že maloletá je už vo veku 7 rokov, od 1.9.2014 začala navštevovať základnú školu, a tým sa jej odôvodnené potreby zvýšili (na stravu, ošatenie, obutie, mimoškolské a školské aktivity). Pri určovaní výšky výživného súd sa podrobne oboznámil s príjmom oboch rodičov. Matka riadne vydokladovala svoj príjem predložením daňových priznaní za obdobie rokov 2007-2014, poberaním rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. V roku 2008 mal otec priemerný mesačný príjem v sume 4.346,46 €, v roku 2009 v sume 4.067,47 €, v roku 2010 3.591,65 €, v roku 2011 v sume 4.251,21 € do 30.8.2011, od septembra 2011 poberá otec výsluhový dôchodok v sume 3.385,49 € netto mesačne. Na všetky výhrady matky a jej právneho zástupcu k otázke príjmu otca v podrobnostiach odkázal na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave v prejednávanej veci, ktorý na strane 12 uviedol: „L. C. D. D. D. P. C., Ž. súd G. D. L. A. G. M. E. O. M., T. D. L. D. D. A. M. na G. K. XX.XX.XXXX, Ž.R. I. G. G. Q. XX.XXX Sk (XX.XXX,XX R.) C. S. G. D. O. E. X. I. G. E. E. X.XXX,XX R., napriek P. Ž. B. K. G. I. G. M. X.X.XXXX E. E.T. X.XXX R. C., Ž. E. O. XXXX C. M. G. D. E. E. X.XXX R. S. napriek P. súd G. D. E. X. D. G. C. G. E. O. XXXX E. E. XX.XXX,XX R., keďže D.Ú. G. D. na X. B. K. X. E. D. (G. X. M. M. E. I. G. S. E. K.) A. G. M. E. O. M.Í. E. D. E.“. K následnému návrhu právneho zástupcu matky, aby otec predložil daňové priznanie za roky 2008 až 2015, súd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu otca, že otec daňové priznanie nepodával, nakoľko nepodnikal a jeho príjem bol v tomto konaní riadne vydokladovaný, čo potvrdil aj sám odvolací súd. Na strane otca súd zohľadnil náklady na bývanie mesačne v sume 1.300,-- €, jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej P. v sume 450,-- € (otec uviedol, že reálne dcére prispieval mesačne sumou 1.819,-- €), do mája 2010. Všetky sumy životných nákladov matka spochybňovala a predkladala internetové prehľady výhod kariérnych diplomatov, hodnoty nehnuteľností vo Francúzsku a pod. Súd sa s výhradami matky oboznámil, avšak nebolo možné vychádzať zo všeobecných informácií, ktoré boli publikované na internete. Vychádzal z listinných dokladov predložených otcom, pričom súčasne uviedol, že je veľmi obtiažne detailne zmapovať životnú úroveň otca, ktorý žije v Egypte a v Kanade. Nadväzne na uznesenie odvolacieho súdu poukázal na mimosúdnu dohodu rodičov uzavretú v roku 2008, kedy sa otec zdržiaval na území Slovenskej republiky, kedy matka súhlasila okrem iného aj s výškou výživného mesačne 11.000,-- Sk, a bol predpoklad, že vychádzala zo skutočne odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Skutočnosť, či matka vedela alebo nevedela, kedy a či otec maloletej pôjde do dôchodku, nebola rozhodujúca pri stanovení výšky výživného na maloletú. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s námietkami matky tvrdiacej, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že k uzavretiu mimosúdnej dohody dňa 22.5.2008 s otcom dieťaťa došlo pod nátlakom a v jej omyle o výške jeho príjmu, matka v priebehu prvostupňového konania neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by pravdivosť jej tvrdení preukazovali. V priebehu ďalšieho konania matka nové skutočnosti týkajúce sa uzatvárania predmetnej dohody nepredložila; v konaní detailne rozpísala a pokladničnými bločkami podložila niektoré výdavky na maloleté dieťa. Súd sa nestotožnil s výdavkami, ktoré matka zahrnula do nákladov na dieťa, aj keď sa jednalo o výdavky matky, napr. v roku 2010 a 2011 uvádzala oblečenie, obutie, náklady na prepravu spolu s výdavkami na dieťa, náklady na právne zastúpenie a pod. Rovnako súd nezapočítal výdavky spojené so sporením maloletej a jej poistenia, nakoľko tieto výdavky rodič, ktorý ich uhrádza, môže kedykoľvek tieto platby ukončiť. Matkou predložené výdavky prehodnotil a považuje ich za nadnesené; ustálil ich výšku aj po započítaní jednorazových výdavkov na maloleté dieťa mesačne sumou cca 600,-- € - 730,-- €. V tejto sume sú započítané výdavky na stravovanie v sume 100,-- €, na stravovanie v škole 30,-- €, školský klub 8,-- €, opatrovateľka 80,-- €, náklady na bývanie v rodinnom dome 100,-- €, krúžková činnosť 110,-- €, ošatenie, obutie 50,-- €, výlety 50,-- €, dovolenky 100,-- € (spolu 628,-- €); do 730,-- € zostáva rezerva 100,-- €, ktorá pokrýva nepredpokladané výdavky. Polovica z tejto sumy zodpovedá sume 365,-- € ako mesačná výška výživného. Nezohľadnil tvrdenie matky, že jej výdavky na maloleté dieťa od jej narodenia sú cca 1.500,-- € mesačne. Je málo pravdepodobné, že priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa, ktoré je vo veku 7 rokov, dosahujú výšku nad 1.000,-- €, aj po započítaní krúžkovej činnosti, stravovania v škole, školský klub, voľnočasové aktivity. Zdôraznil, že v Slovenskej republike je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve podľa údajov SŠÚ cca 800,-- €, preto tvrdenie matky týkajúce sa mesačných výdavkov na maloletú neobstojí. V tejto súvislosti dôvodil aj právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom uznesení „I. L. X., Ž. A. E. E.Y. na D. L. K. L. I. J., keďže za D. G. D. L. I. C. G. D. C. E. E. E. E., S. D. G. L.Á. na K. S. P. S. E. G. ak J. P. G. G. O. K.“. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry mesačne sumou 365,-- € v zmysle mimosúdnej dohody rodičov, ktorá suma zodpovedá viac ako polovici priemerných mesačných výdavkov na maloletú od jej narodenia (nie od podania návrhu na súdu), čo sám otec nerozporoval a ktorú sumu aj otec od narodenia matke maloletej poukazuje; od 1.9.2014 určil výšku výživného na sumu 465,-- € mesačne. Stotožnil sa s dôvodmi matky ako dôvodmi osobitného zreteľa, keď matka po pôrode sanovala vitálne funkcie maloletého dieťaťa a svoje (dlhší pobyt v nemocnici, dočasná nehybnosť končatiny) a návrh na súd podala v najbližšom možnom termíne po návrate z nemocnice (dňa 20.6.2008). Vo vzťahu k životnej úrovni matky súd prvého stupňa dôvodil, že matka je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu v Pezinku a 4-izbového rodinného domu v Limbachu. Kúpu rodinného domu matka realizovala z finančných prostriedkov, ktoré, ako uviedla, jej požičali rodičia (250.000,-- €) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 5.11.2014; záväzky matky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke so svojimi rodičmi (záložné právo rodičov) nie sú realizované. Pokiaľ matka takto nastavila životnú úroveň maloletého dieťaťa, je pozitívne, avšak tieto výdavky rozporuje otec maloletej. Súd zohľadňoval pri výške výživného už okrem uvedeného aj skutočnosť, že zo sumy 465,-- € výšky výživného zo strany otca a matkou vynaložená osobná starostlivosť plus jej finančný podiel na výžive a výchove maloletej - aspoň 200,-- € mesačne zo strany matky - je predpoklad, že odôvodnené potreby maloletej a jej životný štandard budú zachované. Takto určené výživné súd prvého stupňa považoval za primerané príjmu oboch rodičov a odôvodneným potrebám maloletej vo veku 7 rokov života. Pokiaľ matka dôvodila, že otec sa popri poberaní dôchodku môže aj zamestnať, čím by si svoj príjem zvýšil, súd poukázal na vek otca maloletej (63 rokov) a jeho slobodné rozhodnutie, či svoju pracovnú kariéru ukončí alebo nie a pokiaľ jeho príjem pokrýva jeho životné náklady a náklady na výživu a výchovu svojej maloletej dcéry, táto argumentácia matky neobstojí. Za obdobie od 4.5.2008 do 31.8.2011 do odchodu otca na výsluhový dôchodok súd zaviazal otca prispievať maloletej aj na tvorbu úspor na jej osobný účet v mesačnej sume 150,-- €. Príjem otca v tom čase umožňoval, aby prispieval okrem výživného aj na tvorbu úspor maloletej, s čím otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil. Keďže odchodom otca do dôchodku jeho príjem pozostáva už iba z výsluhového dôchodku, zaviazal súd otca prispievať na tvorbu úspor maloletej iba do 31.8.2011, s poukazom na výšku dôchodku a životné náklady otca. Za čas od 4.5.2008 do 31.5.2015 otcovi vznikol nedoplatok na výživnom v sume 900,-- € (9 mesiacov x 100,-- €) a vzhľadom na jeho výšku, spotrebný charakter výživného, uložil otcovi povinnosť zaplatiť ho naraz. Dlžnú sumu tvorby úspor 5.985,48 € (39 mesiacov x 150,-- € = 5.850,-- € + alikvotná časť za mesiac máj 2008 150,-- € : 31 dní = 4,83 € x 28 dní = 135,48 €; 5.850,-- € + 135,48 € = 5.985,48 €) súd zviazal otca zaplatiť jednorazovo, nakoľko uvedené finančné prostriedky otec maloletej našetril v Kanade. O náhrade trov konania postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci); tiež že rozhodnutie súdu prvého stupňa je protizákonné, v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 O.s.p., keď zákonná sudkyňa rozhodla aj napriek tomu, že bola voči nej vznesená námietka zaujatosti. Týmto postupom jej (odvolateľke) bola odňatá možnosť konať pred súdom. Voči zákonnej sudkyni bola podaná námietka zaujatosti podaním zo dňa 22.5.2015, doplnená oznámením zo dňa 28.5.2015 o začatí disciplinárneho konania voči zákonnej sudkyni. Pojednávanie bolo vytýčené na 4.6.2015, jej právny zástupca bol od 1.6.2015 do 9.6.2015 práceneschopný, jeho kolega I.. G. D. overil, či sa dané pojednávanie koná, pričom zistil, že bolo odročené na 2.7.2015 a táto informácia mu bola potvrdená telefonicky na Okresnom súde Pezinok. O odročení pojednávania bola informovaná dňa 1.6.2015, ospravedlnenie neúčasti, ako aj žiadosť o odročenie z dôvodu odročenia pojednávania na termín 2.7.2015, súdu neposielala. Napriek týmto skutočnostiam ale súd rozhodol dňa 4.6.2015. Sudkyňa svojvoľne zrušila odročenie pojednávania, bezdôvodne neprihliadala na vznesenie námietky zaujatosti voči nej. Dňa 4.6.2015 nemala vôbec pojednávať, keďže námietka zaujatosti č. 2 vychádzala z dvoch nových skutočností zásadného významu, ktoré neboli známe v čase vznesenia prvej námietky zaujatosti (rozhodnutie ministra spravodlivosti začať voči sudkyni disciplinárne konanie a nález ústavného súdu, ktorý konštatoval závažné a opakované pochybenia sudkyne); aj sama sudkyňa sa cíti byť zaujatá vo vzťahu k veci samej, ako aj voči matke, čo potvrdila tým, že sa sama v konaní namietala. Dôkazom toho je diametrálne odlišný rozsudok č. 2 tej istej sudkyne v neprospech dieťaťa. Postupom súdu došlo aj k hrubému porušeniu povinností sudcu, a tým aj k závažnému disciplinárnemu previneniu sudcu podľa § 116 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 285/2000 Z.z. V merite veci rozhodla zaujato, keď úplne ignorovala preukázané majetkové pomery otca, pričom priznala v rozsudku tvorbu úspor len 150,-- € mesačne, a to len do 31.8.2011, svojvoľne a bez podloženého a zrozumiteľného odôvodnenia znížila výživné zo sumy 450,-- € na 365,-- € od 4.5.2008 do 31.8.2011, resp. zo 600,-- € na 465,-- € od 1.9.2011 napriek preukázanému príjmu otca, nesledovala najlepšie záujmy dieťaťa. Opakovane žiadala súd, aby otca zaviazal na predloženie daňových priznaní za roky 2008-2014. Otec postupne predkladal súdu čiastočné doklady o príjmoch, čo je nesporne neprehľadné a neefektívne; otec v konaní opakovane klamal. V Kanade povinne každoročne podávajú všetci občania aj po odchode do dôchodku daňové priznanie. Zdôraznila, že otec poberal príjmy aj z burzy z USA a Kanady. Súd porušil princíp nestrannosti a rovného prístupu, keď od nej požadoval podrobné zdokladovanie všetkých príjmov a doloženie všetkých daňových priznaní, pričom od otca tieto poklady nežiadal, stačilo mu jeho tvrdenie. Podľa rozsudku by mala na výživu dieťaťa prispievať sumou 200,-- € mesačne, avšak súd nezohľadnil skutočnosť, že o dieťa zabezpečuje celkom sama už 7 rokov celú starostlivosť a výchovu. Výživné predstavuje len cca 10 % z výsluhového dôchodku otca (bez zohľadnenia príjmov z burzy), ale u nej postihla 50 % až 117 % z jej disponibilného príjmu, o dieťa sa stará na 100 %; súčet výživného hradeného otcom a ňou preukázané výdavky nepokrýva. Súd nesprávne vychádzal z dohody rodičov uzavretej v roku 2008, keď súhlasila s výživným 11.000,-- Sk mesačne (365,-- €), avšak preukázala, že otec ju oklamal, že v roku 2008 odchádza do dôchodku, že má príjem cca 80.000,-- Sk (cca 2.650,-- €). V skutočnosti mal príjem minimálne 4.346,46 € mesačne. Výdavky s bývaním otcovi hradil zamestnávateľ, čo súd nezohľadnil, nebral do úvahy príjmy otca z burzových obchodov. V rozpore s preukázanými výdavkami maloletej súd považoval za nadnesené a nesprávne ustálil ich výšku na 600,-- € - 730,-- € mesačne. Dieťa navštevovalo súkromnú škôlku už od septembra 2009 a nie od januára 2011 do októbra 2011, ako uvádzal súd. Za faktické pochybenie súdu považuje to, že vychádzal z priemerného príjmu Slovákov 800,-- € mesačne; otec dieťaťa je Kanaďan a 40 rokov pôsobil ako kariérny diplomat s nadštandardnými príjmami aj na kanadské pomery. V súčasnosti jeho dôchodok predstavuje desaťnásobok priemerného slovenského dôchodku a asi štvornásobok priemerného slovenského platu, a teda schopnosť prispievať na výživné dieťaťu je mnohonásobne vyššia ako u priemerne zarábajúceho Slováka; má úspory v rádovo státisícoch eur. Pôžičku spláca od januára 2015 v sume 300,-- € mesačne, byt predala 2.6.2015, utŕženú sumu za predaj bytu previedla rodičom. Nevlastní teda dve nehnuteľnosti. Sudkyňa nežiadala od otca aktuálne potvrdenie o stave sporiaceho účtu maloletej v Kanade, ale namiesto toho len mechanicky opísala z jeho vyjadrenia zostatok, ktorý nemusí zodpovedať skutočnosti o aktuálnom stave účtu a je len zlomkom sumy z deklarovaných 80.000,-- CAD. V súlade s dohodou rodičov mal byť k 4.5.2015 zostatok na sporiacom účte v sume 22.000,-- CAD (cca 16.000,-- €). Rozhodnutie súdu je v rozpore s § 62 Zákona o rodine. Otec do mája 2010 prispieval dcére Tamare na výživu sumou 1.819,-- € mesačne, a teda je schopný platiť výživné v oveľa vyššej sume; súd nesmie znevýhodňovať nemanželskú dcéru L. C. pred dcérou P., ktorá sa narodila z manželského vzťahu. Aj L. C. raz bude študovať a tvorba úspor, najmä vo svetle veku otca, je preto opodstatnená. Rozsudok považuje za svojvoľný, nelogický, v neprospech dieťaťa; žiada odvolací súd, aby práva a povinnosti rodičov upravil globálne do času ukončenia štúdia dieťaťa tak, aby zohľadnil aj budúce potreby dieťaťa, ktoré má okrem slovenského aj kanadské štátne občianstvo. Medzi jeho opodstatnené a legitímne potreby patrí aj navštevovanie súkromnej medzinárodnej školy s vyučovacím jazykom anglickým, preto je tvorba úspor v sume 800,-- € mesačne opodstatnená. Súd prvého stupňa porušil jej základné právo na spravodlivé konanie vyložené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 209/2009, podľa ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jasne a zrozumiteľne tiež súd v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. nedal odpovede na otázky 1/ prečo je podľa súdu nepravdepodobné, že priemerné mesačné výdavky na maloletú dosahujú výšku 1.000,-- €, keď písomné doklady a podrobné výkazy preukazujú opak; 2/ bez ďalšieho vysvetlenia a výpočtu na str. 12 rozsudku konštatuje, že považuje preukázané výdavky na maloletú za nadnesené a že sa s nimi nestotožňuje. Nie je zrejmé, ktoré konkrétne výdavky na maloletú súd považuje za nadnesené. Súd a sudkyňa nestojí nad zákonom a nemôže na základe svojho subjektívneho pocitu konštatovať o celých 50 % nižšie výdavky, aké boli písomne zdokladované. 3/ Nevysvetlil, ako je možné, že výška súdom určeného výživného nepokrýva ani súdom ustálené výdavky 600,-- € - 730,-- €; od nej súd očakáva príspevok aspoň 200,-- €, otcovi určil uhrádzať výživné v sume 365,-- €, resp. 465,-- €. 4/ Súd nevysvetlil, prečo rozsudkom maloletej priznal na tvorbu úspor len 150,-- € mesačne, keď samotný otec súhlasil so sumou 260,-- € mesačne. Žiada odvolací súd, aby uložil otcovi povinnosť zaplatiť jej časť výdavkov na právne zastúpenie, pretože úmyselne a vedome predkladal vyjadrenia a doklady neskoro. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.200,-- € mesačne od 4.5.2008 k rukám matky vždy vopred do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, prispievať sumou 800,-- € na tvorbu úspor od 4.5.2008, zročné výživné za dobu od 4.5.2008 do dňa rozsudku je otec povinný zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zročnú sumu na tvorbu úspor za dobu od 4.5.2008 do dňa rozsudku je otec povinný zaplatiť na osobitný účet tvorby úspor maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne s odvolaním matka predložila oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 25.5.2015, z ktorého vyplýva, že minister spravodlivosti dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12 P 194/2010 I.. Ľ. T. ako zákonná sudkyňa spôsobila zbytočné prieťahy v konaní a toto vyhodnotil ako porušenie povinností sudcu v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Svojím postupom v predmetnom konaní sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 116 ods. l písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z., a preto sa rozhodol využiť svoje oprávnenie vyplývajúce mu z platnej právnej úpravy a podal na základe podnetu proti menovanej sudkyni návrh na začatie disciplinárneho konania. Súčasne matka predložila námietku zaujatosti č. 2 zo dňa 22.5.2015 vznesenú vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12 P 194/2010 spočívajúcu najmä v skutočnosti, že aj samotný zákonný sudca voči sebe podal dňa 23.4.2015 v tejto veci námietku zaujatosti, a preto je možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti v zmysle § 14 ods. l O.s.p. Okrem toho boli v danej veci podané: podnet na začatie disciplinárneho konania voči zákonnému sudcovi, tri sťažnosti na prieťahy v konaní, štyri ústavné sťažnosti, dve sťažnosti na európsky súd pre ľudské práva, dve námietky zaujatosti zákonného sudcu. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom vyjadrení. Má za to, že dieťa by sa malo spolupodieľať na rovnakej životnej úrovni ako jeho rodičia. Navrhol rozhodnúť v prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Otec odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie matky považuje za nedôvodné. Dôvody námietky zaujatosti uvedené v podaní zo dňa 22.5.2015 posudzoval Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 5.5.2015, č.k. 8 NcC 28/2015-1755, ktorý zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 15a ods. 4 O.s.p. Správne preto súd pojednával napriek námietke zaujatosti zo dňa 22.5.2015. Pokiaľ ide o pravdivosť informácie o zrušení pojednávania, ktorú mal právnym zástupcom matky splnomocnený advokát obdržať, k uvedenému sa logicky nevie nijako vyjadriť. Matka ale nijaké relevantné dôkazy k preukázaniu jej tvrdenia nepredložila. Jeho právny zástupca sa výslovne pred pojednávaním pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 25.5.2015 dotazoval a žiadal Okresný súd Pezinok o informáciu, či pojednávanie vytýčené na termín 4.6.2015 (s ohľadom na opätovne podanú námietku zaujatosti zo strany matky) bude alebo nebude zrušené. V nadväznosti na uvedené mu bol doručený mail dňa 26.5.2015, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že termín pojednávania dňa 4.6.2015 zrušený nie je. V nadväznosti na to je otázne, či obrana matky, resp. jej právneho zástupcu, nie je len účelová a či sa len bezdôvodne nespoliehali na to, že pojednávanie sa z dôvodu nimi podanej námietky zaujatosti automaticky nebude konať; pojednávania sa pritom zúčastnil jeho právny zástupca a aj kolízny opatrovník. Odňatie možnosti konať pred súdom dôvodnosť odvolania matky nezakladá. Jeho príjem po odchode do dôchodku sa vrátane príjmu z burzových obchodov pohybuje od roku 2012 vo výške okolo, resp. niečo menej ako, 4.000,-- €, súdom určené výživné postihuje cca 12 % z celého jeho príjmu. V zmysle judikatúry je pritom možné postihnúť čistý príjem povinnej osoby maximálne v 1/4 až 1/5, aj to platí pri plnoletom študujúcom dieťati, ktoré náklady sú neporovnateľne vyššie (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.11.2013, č.k. 11 Co 240/2011-185). Maloletá L. C. má do plnoletosti ešte viac ako desať rokov, náklady na ňu sa budú ďalšími rokmi a dospievaním určite zvyšovať, preto by výživné malo byť určené tak, aby pri jeho očakávanom zvyšovaní z dôvodu zvyšovania veku a nárastu nákladov vynakladaných na vyživovanú osobu dosiahla výška výživného v budúcnosti sumu, ktorá nebude zaťažovať neúmerne a nespravodlivo. Sám má 63 rokov, kariéru skončenú, a teda je bez vyhliadky na zvyšovanie príjmu. Z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynuli nasledovné právne závery: 1/ dohoda z mája 2008 nebola uzatvorená pod nátlakom, 2/ príjem otca v rozhodnom období ustálil súd prvého stupňa v správnej výške, 3/ otec sa nevzdal dobrovoľne svojho zamestnania, 4/ náklady vyčísľované matkou na maloletú sú neprimerané, 5/ súd prvého stupňa by mal pri určení výšky výživného zohľadniť obsah dohody medzi matkou a otcom zo dňa 22.5.2008. Súd prvého stupňa rozhodol v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, v súlade s obsahom spisového materiálu a spravodlivým riešením veci. Zníženie výživného na sumu 365,-- € mesačne do 31.8.2014 nie je možné hodnotiť ako svojvoľné; zohľadňuje dohodu rodičov z mája 2008, odôvodnené náklady na maloletú, ako aj prvé rozhodnutie odvolacieho súdu. Dôchodok poberá od septembra 2011, tento je neustále považovaný za nesporný aj matkou, súd zohľadnil aj jeho „burzový“ príjem (dividendu), ktorého výšku riadne zdokladoval a ktorého výšku v predchádzajúcom priebehu konania matka takisto nikdy nesporovala (až do teraz podaného odvolania, v ktorom si matka v spodnej časti strany 6 odvolania celkom nesprávne zamieňa portfolio ako také s ročným výnosom, ktorý ročný výnos súd prvého stupňa uviedol úplne správne). Svoj zárobok do odchodu do dôchodku riadne dokladal, predložil i potvrdenia o poberaní FSD benefitov počas svojej kariérnej služby podľa jednotlivých mesiacov. Je značne skreslené tvrdenie matky v tom, že súhlasil s tvorbou úspor v sume 260,-- € mesačne. Ešte v roku 2008 (predtým, ako bolo potvrdené jeho menovanie do Egypta) len súhlasil s tvorbou špeciálneho účtu RESP v Kanade, ktorého tvorba však pozostávala aj z príspevkov kanadskej vlády. Na pojednávaní dňa 4.6.2015 navrhoval tvorbu úspor sumou 150,-- € mesačne. Daňové priznania skutočne nepodáva, lebo je dôchodcom a nie je rezidentom Kanady. Dokument o daňovej povinnosti, ktorý matka predložila k odvolaniu, je ňou interpretovaný zavádzajúco, nakoľko v ňom je jasne uvedené, že „povinnosť podať daňové priznanie závisí od druhu príjmov, ktoré poberáte“ a v žiadnom prípade z neho nevyplýva výklad, ktorý prezentuje matka. Na požadovanie daňových priznaní by nebol ani zákonný podklad, nakoľko v zmysle § 63 ods. l Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Matka sa sústavne domáha zohľadnenia ňou prezentovaných nákladov na maloletú v sume 1.000,-- € mesačne napriek tomu, že odvolací súd ich už jednoznačne ohodnotil ako neprimerané. Sám považuje za výrazne premrštené náklady na maloletú napr. čo sa týka jej aktivít. Uvádzaná položka 150,-- € mesačne na dopravu len z dôvodu voľnočasových aktivít a výletov je vysoká. Nie je zrejmé, z akého dôvodu je uplatňovaná napr. suma 60,-- € mesačne na opatrovateľku. Pokiaľ maloletá už navštevuje školu, podľa tvrdení matky chodí na značné množstvo krúžkov, okrem toho k starým rodičom, nie je zrejmé, v akom časovom priestore pri takom množstve aktivít je vôbec ešte priestor pre opatrovanie dieťaťa opatrovateľkou v rozsahu 20 hodín za mesiac; považovať matkou za dôvodný náklad na dovolenku na maloletú v sume 2.000,-- € ročne je absurdné, a to i pokiaľ by cestovala do vzdialenejších destinácií. Navyše je bežnou praxou, že dieťa máva hradenú dovolenku v rámci ceny hradenej dospelou osobou. Je rovnako nedôvodné uvádzať a zohľadňovať počas konania náklady na prevádzku dvoch nehnuteľností, náklady na nové bývanie. Súd prvého stupňa už v pôvodnom rozsudku zohľadnil platby napr. na Štátny fond rozvoja bývania; nemôže byť dôvodným, aby znášal opätovne, duplicitne, prípadné náklady spojené s presťahovaním. Matka do výdavkov na maloletú zaraďuje položky ako kúpa denníka G. X K., Y. L., poplatky za líčenie očí, kúpa hadice, kúpa tulipánov, celé obedy, kde predmetom obedu sú dve hlavné jedná s dvoma polievkami a veľkou čapovanou kofolou, náklady na antikoncepciu. Súd prvého stupňa v rozsudku len rekapituloval výdavky tak, ako ich matka počas konania aktualizovala. K námietke matky, že na základe odôvodnenia rozsudku súd postihol jej príjem do výšky 50 % až 117 % dôvodil, že vykazovaný zisk matke každým rokom od roku 2011 stúpal; je otázke, čo všetko bolo a je zaraďované do nákladov zo strany matky. Zdôraznil, že matka už nie je na materskej dovolenke, dieťa chodí do školy, teda matka má možnosť samostatne sa živiť, na plný úväzok pracovať, tiež prispievať na výživu svojej dcéry, čo v čase vydania pôvodného rozsudku, resp. v jemu predchádzajúcom období neplatilo. Matka na jednej strane tvrdí, že nemôže zo svojho príjmu vyžiť, a na strane druhej predkladá na maloletú náklady vo výške viac ako 1.000,-- € mesačne. Tvrdenie matky, že dohodu z mája 2008 uzatvárala v omyle a pod nátlakom, je v príkrom rozpore s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 20.9.2012, kedy priamo a jednoznačne uviedla, že o dohode pojednávala už od 2., 3. mesiaca tehotenstva (august, resp. september 2007, pričom dohoda bola uzatvorená v máji 2008), už dva mesiace pred podpisom dohody bola právne zastúpená, otcovstvo k maloletej bolo bez pochybností v čase dohody už preukázané testami DNA, na ktoré išiel (otec) dobrovoľne, na podpis dohody nebola ani nijako odkázaná s poukazom na životné potreby seba a L. C., nakoľko aj jej rodina je veľmi dobre situovaná a aj v súčasnosti nemajú podľa tvrdení matky problém posielať jej nemalé sumy peňazí. Už len z logického pohľadu je neprípustné, aby bola matkou (ako vysokoškolsky a kvalitne vzdelanou ženou) za uzavretú v tiesni považovaná dohoda, ktorá matku zaväzuje k zariadeniu všetkých slovenských formálnych náležitostí vo vzťahu k narodeniu dcéry, k úhrade nákladov spojených s univerzitným štúdiom dieťaťa počas jedného roku, kým na strane druhej otca maloletej zaväzuje k zariadeniu všetkých kanadských formálnych náležitostí vo vzťahu k narodeniu dcéry, k úhrade výživného v stanovenej výške, k otvoreniu osobitného sporiaceho účtu v Kanade na účely zabezpečenia vzdelávania dieťaťa, na ktorý má prispievať každý rok odo dňa narodenia dieťaťa, k nahradeniu nákladov spojených s univerzitným štúdiom počas štyroch rokov, k úhrade jednorazovej sumy ako príspevku na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom, k úhrade jednorazovej sumy ako príspevku na zakúpenie výbavy a rôznych potrieb pre matku a dieťa. Nie je pravdivé tvrdenie matky, žeby ju mal v čase podpisu dohody výslovne či inak informovať o odchode do dôchodku, a tým ju uvádzať do omylu, či jej omyl vyvolávať. Zdôraznil, že dohoda bola uzavretá v máji 2008, jeho menovanie do Egypta, a teda pokračovanie jeho diplomatickej kariéry, bolo potvrdené až v mesiaci jún 2008, a teda matku dieťaťa do omylu v máji 2008 dostať nemohol. V súčasnosti je na dôchodku, jeho dôchodok je po odrátaní zrážok v sume 3.570,69 €, a teda suma je ešte menšia, s akou počítala matka dieťaťa pri podpise dohody (v sume 3.800,-- €). Vo svojom odvolaní matka uvádzala, čo všetko by chcela pre svoju dcéru zabezpečiť a v tejto súvislosti položil otázku, či o uvedenom pri uzatváraní dohody (rokovalo sa viac ako pol roka) vedela. Základné výživné určené súdom je na pomery na Slovensku na 7-ročné dieťa vysoko nadštandardné. Na bývanie v Káhire nedostáva žiadnu podporu či príspevok, počas kariérnej služby do augusta 2011 mu časť nákladov preplácal zamestnávateľ, za stravu minie v Káhire 15,-- € denne, čo nie je neprimeraná položka. Rovnako je účelové, nepravdivé, tvrdenie matky, že má úspory v rádovo státisícoch eur; nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Sám špeciálne nezdôrazňuje, že samotná matka má majetok minimálne vo výške cca 0,2 milióna eur, keďže je zrejmé, že ide o dom, v ktorom sama reálne býva. Jeho majetkové pomery sú úplne štandardné k príjmu, ktorý počas dôchodku nadobúda a z ktorého bude výživné odvodzované. Matka, kolízny opatrovník, sa k vyjadreniu otca k odvolaniu matky nevyjadrili. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému a právnemu prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na základe včas podaného odvolania matkou, riešil otázku, či vo veci rozhodol sudca zaujatý, čo už samo osebe, bez ďalšieho, by bolo spôsobilým dôvodom zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. g/, ods. 2 O.s.p.). Vo veci (na Okresnom súde Pezinok) zákonná sudkyňa I.. Ľ. T. požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci s poukazom na to, že napriek tomu, že účastníkov konania osobne nepozná, cíti sa byť vo veci zaujatá po tom, ako zo strany matky a jej právneho zástupcu boli na ňu podávané opakované sťažnosti a námietky zaujatosti, čo vyústilo do podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze uviedol, že bolo porušené základné právo účastníka konania na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a následne minister spravodlivosti dňa 14.4.2015 podal na ňu návrh na začatie disciplinárneho konania s odvolaním sa práve na daný nález. Keďže nebola požiadaná ústavným súdom ani ministrom spravodlivosti, aby sa k podaným sťažnostiam vyjadrila, má ako zákonný sudca dôvodné podozrenie, že vydaním predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj podaním návrhu na disciplinárne konanie, bola porušená zásada pri skúmaní objektívnej zodpovednosti týkajúcej sa prieťahov v konaní vo vzťahu k nej. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený uznesením zo dňa 5.5.2015, č.k. 8 NcC 28/2015-1755, I.. Ľ. T. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12 P 194/2010. Mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 14 ods. l O.s.p. Neboli zistené žiadne také kvalifikované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu. Iba na základe ňou označených skutočností bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. l O.s.p., ak súčasne nie sú preukázané ďalšie skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku zaujatosti do tej miery, aby bolo možné vyvodiť, že z namietaných dôvodov zákonná sudkyňa získala k účastníkom konania taký pomer, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, že bude môcť nestranne a spravodlivo rozhodnúť. Uznesenie bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 18.5.2015 a podaním zo dňa 22.5.2015 matka vzniesla voči I.. Ľ. T. námietku zaujatosti č. 2 spočívajúcu najmä v skutočnosti, že aj samotný zákonný sudca voči sebe podal dňa 23.4.2015 v tejto veci námietku zaujatosti, a preto je možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti v zmysle § 14 ods. l O.s.p. Okrem toho boli v danej veci podané: podnet na začatie disciplinárneho konania voči zákonnému sudcovi, tri sťažnosti na prieťahy v konaní, štyri ústavné sťažnosti, dve sťažnosti na európsky súd pre ľudské práva, dve námietky zaujatosti na zákonného sudcu. Odvolací súd v prejednávanej veci dôvodí, že obsah námietky zaujatosti č. 2 nebol spôsobilý vylúčiť zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci jednak z dôvodu, že žiadne nové skutočnosti uvedené neboli (po rozhodnutí nadriadeného súdu dňa 5.5.2015), len tie, s ktorými sa nadriadený súd už vyporiadal v uznesení zo dňa 5.5.2015, č.k. 8 NcC 28/2015-1755, a jednak sa týkali postupu sudcu v konaní, na ktoré, tiež opakované, už bez ďalšieho, nemožno neprihliadať (§ 14 ods. 1, ods. 3, § 15a ods. 4, ods. 5, § 16 O.s.p.). Od 5.5.2015 nenastali teda žiadne nové právne skutočnosti, matka ani také netvrdila, ale ani zákonná sudkyňa, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne (subjektívne, objektívne). Ak za týchto rozhodujúcich právnych skutočností súd prvého stupňa v osobe I.. Ľ. T. dňa 4.6.2015 konal vo veci samej a rozhodol, konal a rozhodol v osobe zákonnej sudkyne. Odvolací súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 209 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. júna 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia rodičov, kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. K odvolacím dôvodom matky ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné (okrem toho, čo uviedol súd prvého stupňa). Pojednávanie na Okresnom súde Pezinok predchádzajúce dňu 4.6.2015 sa konalo dňa 19.3.2015 (č.l. 1761 a nasl. spisu), ktoré bolo odročené na deň 4.6.2015 z dôvodov tam uvedených. Matka, právni zástupcovia oboch rodičov, kolízny opatrovník (osobne prítomní na pojednávaní) boli zároveň na nasledujúce pojednávanie predvolaní s tým, že už nebudú písomne volaní. V spise sa nenachádza úkon súdu, ktorým by neskôr zrušil termín pojednávania určený na deň 4.6.2015 a určený nový termín na deň 2.7.2015. Tvrdenie matky v tom, že súd mal bezdôvodne určiť nový termín pojednávania na mesiac júl 2015, skutočnosti uvádzané v spise nepotvrdzujú; tým viac, keď sa pojednávania dňa 4.6.2015 osobne zúčastnil právny zástupca otca a kolízny opatrovník. Matka a jej právny zástupca sa pojednávania konaného dňa 4.6.2015 nezúčastnili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, o ktorom nepochybne vedeli s dostatočným časovým priestorom. Správne súd prvého stupňa potom konal a rozhodol na pojednávaní dňa 4.6.2015 bez prítomnosti matky a jej právneho zástupcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Matka a jej právny zástupca nevyužili možnosť súdom reálne poskytnutú zvrátiť aktívnym konaním výsledok, realizovať svoje práva, ale aj povinnosti, priznané im procesným predpisom. Je notorietou, že prejednávaná vec má charakter konania, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. V takomto konaní náhradu trov konania upravuje výslovne ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako lex specialis (žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania), od ktorého sa nemožno odkloniť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, riadil sa právnym názorom odvolacieho súdu už v konaní vyslovený, v jeho intenciách ďalej konal, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvého stupňa sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Odvolateľka v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré uvádzala už v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa v poradí prvému, s ktorými sa vyporiadal odvolací súd v rozhodnutí v poradí prvom, tiež súd prvého stupňa v rozhodnutí v poradí druhom. Na tomto mieste odvolací súd opakuje, že pre rozhodnutie súdu sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 Os.p.) a nie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Pre úplnosť odvolací súd uvádza ešte nasledovné. V konaní zostalo nepochybné, že v čase začatia konania maloletá L. C. J. ako výživou oprávnená (tiež jej matka C.. E. G.) v čase začatia konania a nepretržite doteraz mala a má obvyklý pobyt v Slovenskej republike v územnom obvode Okresného súdu Pezinok, že otec I. Y.Y. J. (výživou povinný) v čase začatia konania mal obvyklý pobyt v Egypte a neskôr striedavo v Egypte a v Kanade. Egypt, Kanada, nie sú členmi Európskej únie, medzi Egyptom a Slovenskou republikou, medzi Kanadou a Slovenskou republikou nie je uzavretá bilaterálna, multilaterálna zmluva, ktorá by upravovala rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, ako aj nároky z nich vyplývajúce (vôbec starostlivosť o maloletých). Základom tak zostal zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení účinnom v čase začatia súdneho konania (dňa 20.6.2008). Právomoc súdu v Slovenskej republike vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť (§ 39 ods. 2 zákona); všeobecne právomoc slovenských súdov na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 38a zákona). Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku a lebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt (§ 24 ods. l veta prvá zákona). Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa (§ 24 ods. 3 zákona). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt (§ 24a veta prvá zákona). Znamená to, že v prejednávanej veci v čase začatia konania mal a stále má súd v Slovenskej republike právomoc konať a rozhodnúť podľa práva platného a účinného v Slovenskej republike. Miestna príslušnosť Okresného súdu Pezinok je daná ustanovením § 11 ods. l, § 88 ods. l písm. c/ O.s.p., príslušnosť Krajského súdu v Bratislave je daná ustanovením § 3 ods. l zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, § 10 ods. l O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Žiadnemu z účastníkov odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.