Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/335/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211747 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710211747.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu ZAPA beton SK s.r.o., Vajnorská 142, Bratislava, IČO: 35 814 497, práv. zast. AKMK, s.r.o., Farská 30, Nitra, proti žalovanému Cyril Talapka, Hečkova 100, Senec, IČO: 32 240 295, práv. zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 80 401,18 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/37/2011-211 zo dňa 29.4.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/37/2011-211 zo dňa 29.4.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 80 401,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80 401,18 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd voči žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu uviedol, že stranami sporu sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného ako aj s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi nimi je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti a je upravený ObZ a v súlade s § 1 ods. 2 ObZ aj zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“). Súd skonštatoval, že základ nároku vzneseného žalobcom spočíval v podstate v tom, že žalovanému zaplatil podľa Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác preddavok vo výške 66.387,84 EUR a dodal tovar za cenu vo výške 28.138,62 EUR, pričom zaplatené sumy boli preddavkom za tovar, ktorý si mohol žalobca od žalovaného odobrať vlastnými prostriedkami za vopred dohodnutú cenu a žalobca si tak odobral tovar za cenu vo výške 14.125,27 EUR. Súd uviedol, že Zmluvu o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác posúdil ako kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi tovar, a to štrkopiesky na vopred určené miesto za dohodnutú jednotkovú cenu a záväzok žalobcu zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 66.387,84 EUR súd uviedol, že zaplatenie tejto sumy nebolo medzi stranami sporné, išlo o ich zhodné tvrdenie, pričom toto bolo navyše preukázané z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 16.9.2004. Žalobca poskytol toto plnenie v súlade so zmluvným dojednaním (čl. IX ods. 8 a 9). Pokiaľ išlo a dodanie tovaru za cenu 28.138,62 EUR toto bolo podľa súdu preukázané faktúrami a dodacími listami, pričom žalobca poskytol toto plnenie v súlade so zmluvným dojednaním (čl. IX ods. 9). Ďalej súd uviedol, že súčasne bolo medzi stranami sporu dohodnuté preúčtovanie zaplatenej zálohy, za ktorú nebol tovar odobratý, do ďalších rokov (čl. IX ods. 11). Keďže doba, na ktorú bola Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác uzavretá, uplynula, bolo povinnosťou strán tejto zmluvy vykonať celkové vyúčtovanie a až od vykonania tohto vyúčtovania sa mohol v prípade preplatku žalobca domáhať vrátenia preplatku preddavkovo zaplatenej kúpnej ceny. Ako bolo uvedené vyššie žalobca preukázal poskytnutie plnenia v celkovej výške 94.526,45 EUR, pričom tvrdil a žalovaný to nerozporoval, že odobral tovar v celkovej výške 14.125,27 EUR. Rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou za tovar a žalovaným poskytnutým tovarom je tak vo výške 80.401,18 EUR. Žalovaný netvrdil vrátenie tejto sumy v peniazoch a nepreukázal žiadnym spôsobom, že žalobcovi dodal tovar v tejto hodnote, alebo že došlo iným spôsobom či už k zmene zániku jeho záväzku alebo k zmene v osobe dlžníka, a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy. 3. Podľa súdu prvej inštancie nebolo správne tvrdenie žalobcu, že plnenia sa môže domáhať z dvoch právnych dôvodov, a to jednak ako vydania bezdôvodného obohatenia a jednak ako zmluvného plnenia. Pokiaľ by išlo o dva samostatné právne dôvody medzi dvomi stranami záväzkovo-právneho vzťahu, išlo by o dva samostatné nároky, ktoré by mohli byť uplatňované popri sebe a navzájom by sa ich nárokovanie nevylučovalo, čo by sa procesne prejavilo tak, že by nešlo o prekážku veci skončenej prípadne o prekážku litispendencie. V prejednávanej veci má odlíšenie medzi zmluvným nárokom a bezdôvodným obohatením tiež význam vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Súd poukázal na skutočnosť, že nemôže ísť o zmluvné plnenie z dôvodov, že § 451 ods. 2 a § 454 OZ uvádzajú spôsoby bezdôvodného obohatenia, ktoré sú určené taxatívne a žiaden iný spôsob bezdôvodného obohatenia nemôže byť daný, pokiaľ zákon neustanoví inak. V prípade ak súd deklaruje povinnosť strany sporu vydať bezdôvodné obohatenie, musí vždy uviesť aj o ktorý z prípadov bezdôvodného obohatenia sa jedná. Poskytnutie peňažnej sumy žalobcom žalovanému ako aj dodanie tovaru nemohlo byť plnením bez právneho dôvodu, keďže bolo plnením zmluvnej povinnosti (čl. IX ods. 9) a samotná Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác je potom právnym dôvodom na plnenie. Keďže ani nebolo stranami sporu tvrdené, že Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác je neplatná a súd pri skúmaní tohto dvojstranného právneho úkonu nezistil dôvody absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nejedná sa potom o bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu a následne nevznikla preto ani povinnosť vrátiť druhej strane zmluvy všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal. Taktiež podľa názoru súd nebolo medzi stranami sporu tvrdené a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplývalo, že by išlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, keďže išlo o riadne plnenie podľa zmluvy existujúcimi subjektmi práva v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a nebolo tvrdené a teda ani preukázané rozhodnutie o spáchaní trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu, v dôsledku ktorého alebo v súvislosti s ktorým by žalovaný získal plnenie od žalobcu. Vylúčený je tiež vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, a to plnením, čo podľa práva mal plniť sám, keďže skutkovým základom bolo plnenie žalovanému a súčasne bol tvrdený vznik povinnosti toto poskytnuté plnenie vrátiť tomu, kto plnenie žalovanému poskytol. Súd z obsahu zmluvy zistil, že v prejednávanej veci sa strany nedohodli na spôsobe vysporiadania svojich vzťahov v prípade uplynutia doby účinnosti zmluvy, keď tá v čl. IX ods. 12 upravuje predčasné skončenie zmluvy a v čl. IX ods. 10 upravuje priebežné, koncoročné vysporiadanie preddavkov. Zmluva neobsahuje práva a povinnosti zmluvných strán pre prípad jej ukončenia uplynutím času. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter vo vzťahu k zmluvným nárokom, teda pokiaľ je možné dosiahnuť poskytnutie plnenia zo zmluvy, nie je daný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S prihliadnutím na uvedené a na absenciu úpravy vysporiadania vzťahov pre prípad zániku zmluvy uplynutím času sa potom podľa súdu v prejednávanej veci jednalo o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V nadväznosti na uvedené potom súd posúdil aj vznesenú námietku premlčania. Uviedol, že podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Žalobca mohol požiadať o vrátenie zaplateného preddavku po jeho znížení o odobratý tovar nasledujúci deň po zániku zmluvy, keď po dobu účinnosti zmluvy bolo dohodnuté, že preddavok sa zúčtováva na nasledujúci kalendárny rok (čl. IX ods. 11). Až zánikom celej zmluvy bolo zrejmé, že preddavok bol zaplatený vo výške prekračujúcej rozsah dodaného tovaru a teda až zánikom celej zmluvy bolo možné vykonať vyúčtovanie celej Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác. Až dňom 1.1.2010 tak mohol žalobca požiadať žalovaného o vrátenie peňažnej sumy a žalovaný bol potom povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný bol teda povinný plniť dňom 1.1.2010 a nasledujúci deň bol potom prvým dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. 4. Pokiaľ išlo o dĺžku premlčacej lehoty súd prvej inštancie uviedol, že táto je štvorročná. V súvislosti s dĺžkou premlčacej doby súd poukázal tiež na skutočnosť, že išlo o obchodnoprávny vzťah, ako je zdôvodnené vyššie a predpismi občianskeho práva sa riešia len otázky, ktoré nemožno vyriešiť podľa ObZ. Aj keď samotný inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v ObZ, premlčanie vrátane premlčacej doby v ObZ upravené je. Preto sa na dĺžku premlčacej doby vzťahuje ObZ. K obdobnému záveru došiel NS ČR v rozsudku zo dňa 21.08.2003 sp. zn. 29 Odo 383/2001. Premlčacia doba by potom, bez pretrhnutia, podaním návrhu uplynula dňom 1.1.2014. Žalobca podal návrh dňa 14.10.2010, z čoho je potom zrejmé, že nárok nie je premlčaný, z toho dôvodu súd potom vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú. Žalovaný tiež uvádzal, že došlo k uzavretiu zmluvy so spoločnosťou PEGE Slovakia s.r.o., podľa ktorej prešlo právo na prevzatie tovaru - ťažbu štrkopieskov na túto spoločnosť, pričom táto spoločnosť mala tovar aj odoberať. Žalovaný však podľa súdu žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy, ktorou by došlo k prechodu práva na ťažbu štrkopiesku na PEGE Slovakia s.r.o.. Naopak, z výsluchu svedka W. ako aj F. D. vyplývalo, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, aj keď sa o tejto rokovalo a výsledkom rokovania bol pripravený text Dohody o ukončení platnosti zmluvy a Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nebolo však preukázané uzavretie zmluvy o postúpení, keď táto musí byť uzavretá v písomnej forme. Navyše táto zmluva bola koncipovaná ako trojstranný právny úkon a bez prejavu vôle všetkých predpokladaných strán záväzkového vzťahu by nedošlo k jej platnému uzavretiu. Obdobne nebolo preukázané uzavretie dohody o skončení Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, ktorá bola nazvaná ako Dohoda o ukončení platnosti zmluvy. Súd skonštatoval, že v tejto súvislosti žalobca správne poukázal na ustanovenie čl. XV ods. 6, podľa ktorého na zmenu zmluvy je potrebný písomný prejav vôle. Vzhľadom na kogentnosť ustanovenia § 272 ObZ vrátane jeho odseku 2, musí žalovaný preukázať uzavretie písomnej zmluvy, ktorou by malo dôjsť k zániku Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác. Obdobne aj ustanovenie § 573 OZ o dissolúcii vyžaduje na platnosť takejto zmluvy písomnú formu. Ani samotné prípadné preukázanie plnenia spoločnosťou PEGE Slovakia s.r.o. nepreukázalo zánik záväzku žalovaného. Keďže žalovaný nepreukázal vykonanie prejavov vôle v písomnej forme a podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je dôkazná povinnosť na ňom ako na strane sporu tvrdiacom určitú skutočnosť, súd mal tvrdenie žalovaného o zániku záväzku za nepreukázané. 5. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný tvrdil, že žalobca odobral od neho za poskytnutú zálohu štrky v množstve zodpovedajúcom finančnej zálohe a preto žalobcovi nič nedlhuje. K tomuto tvrdeniu žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, pričom aj čo do tohto tvrdenia mal dôkaznú povinnosť. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie o dodaní väčšieho množstva tovaru. Návrh žalovaného na skúmanie evidencie žalobcu mal súd za nadbytočný, keď žalobca vychádzal zo svojej evidencie a túto pripojil do súdneho spisu so žalobou, keď k tejto pripojil dodacie lístky. V súvislosti s odobratým množstvom a návrhom na zdokladovanie odobratého množstva tovaru súd poukázal na čl. X zmluvy, podľa ktorého sa považuje evidencia vedená žalobcom za odsúhlasenú ak v príslušnom odberovom dni nie je spísaný denný zápis. Nebolo tvrdené a teda ani preukázané spísanie denného zápisu, preto bolo rozhodné množstvo tovaru evidované na základe vážnych lístkov vystavovaných žalobcom pri vyexpedovaní. Nebolo preukázané odobratie iného množstva ako na základe vážnych lístkov vyhotovených dodacích listov. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného o nelogickosti konania žalobcu spočívajúceho v čakaní 7-8 rokov na skončenie zmluvy, súd poukázal na výpoveď svedka W. objasňujúcu ekonomické pozadie konania žalobcu a navyše uviedol, že s prípadnou nelogickosťou konania účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zákon nespája žiadne následky. Súd ďalej uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom Jána Suchého, keďže sa nepodarilo zistiť jeho identifikačné údaje a miesto z ktorého by ho bolo možné volať. Navyše preukázanie presného obsahu písomných zmlúv vrátane presného vymedzenia práv a povinností v zásade nie je možné zistiť z výpovede jednej osoby. 6. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že žalovaný sa nezaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané zo samotného bezdôvodného obohatenia v súlade s § 369 ods. 1 ObZ, § 517 ods. 2 ObZ v spojení s nar. vlády SR 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ a podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 1.1.2010 vo výške 2% p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 10% p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.. Podľa žalovaného súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, a to okrem iného výsluch svedka, Jána Suchého, pričom tento svedok je dôležitý z hľadiska okolnosti zmluvných vzťahov so žalobcom a žalovaný ho na viacerých pojednávaniach prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu žiadal vypočuť. Žalovaný zastával názor, že pokiaľ sa súdu nepodarilo predvolať svedka z jeho firemnej adresy na území SR (vzhľadom k tomu, že ide o občana ČR s trvalým pobytom v Plzni), mohol tak urobiť napríklad v zmysle Zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach alebo aj podľa nariadenia Rady č. 1206/2001 v znení doplnenia nariadením EP a Rady č. 1103/2008. Rovnako podľa žalovaného nastala vada v konaní pri výsluchu svedka menom E.? K. W., ktorého materinským jazykom je nemčina, a preto je potrebné ho opätovne vypočuť aj s pribratím tlmočníka z jazyka nemeckého a slovenského, prípadne ho konfrontovať s nepredvolaným svedkom, p. Suchým, ktorého posúdenie ako konateľa spoločnosti PEGE Slovakia s.r.o. je podľa žalovaného kľúčové. Súd uvedenú spoločnosť však nebral do úvahy, keďže dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobcu na túto spoločnosť, avšak podľa žalovaného je potrebné hodnotiť jej činnosť, resp. činnosť p. Suchého aj v období pred 14.3.2006, príp. prelom rokov 2005/2006, kedy táto spoločnosť, resp. osoba vykonávala banskú činnosť v danej zmluvne vymedzenej lokalite. Žalovaný v súvislosti s tým poukázal na čl. II bod 1 a 2 zmluvy o kúpe štrkopiesku a výkone súvisiacich prác ako i na skutočnosť, že žalobca bol minimálne od roku 2005 v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou PEGE Slovakia s.r.o., a to či už na základe ústnej alebo písomnej zmluvy o dielo, kúpnej prípadne inej zmluvy. Túto skutočnosť podľa žalovaného tvrdil aj on sám a s najväčšou pravdepodobnosťou by to potvrdil aj svedok, p. Suchý a bolo by to možné prípadne zistiť aj s účtovníctva predmetných spoločností a vierohodne to nevyvrátila ani konateľka žalobcu a napokon obchodným stykom medzi žalobcom a vyššie uvedenou spoločnosťou nepriamo nasvedčuje aj návrh zmluvy o postúpení pohľadávky. Teda žalovaný tvrdil, že p. Suchého až do vykonávania jeho prác na štrkopieskoch nepoznal a nebyť žalobcu ani by s ním neprišiel do obchodného styku, na čo ani nemal dôvod, nakoľko mu to výslovne zakazoval samotná zmluva so žalobcom v čl. XIII bode 2. Preto žalovaný uviedol, že žalobca tak nesie plnú zodpovednosť za výber osôb prostredníctvom ktorých realizoval ťažbu štrkopieskov a žalovaný tak nie je pasívne vecne legitimovaný a žalobca si svoj nárok mal uplatňovať voči spoločnosti PEGE Slovakia s.r.o., ktorá pre neho ťažbu realizovala. V konečnom dôsledku podľa názoru žalovaného, žalobca nie je ani aktívne vecne legitimovaný, nakoľko postúpil svoju údajnú pohľadávku voči žalovanému na postupníka (spoločnosť PEGE Slovakia s.r.o.) a toto postúpenie oznámil žalovanému v marci 2006, na základe čoho bol žalovaný až do začatia súdneho konania v dobrej viere, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom a prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení nemôže byť na jeho škodu, nakoľko ju nespôsobil. Takýto výkon práva podľa žalovaného nemôže požívať právnu ochranu a bol by v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný taktiež nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnému (písomnému) uzavretiu dohody o ukončení platnosti zmluvy, z čoho súd vyvodil aj záver v otázke bezdôvodného obohatenia a plynutia premlčacej lehoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 40 a § 46 ods. 2 OZ a uviedol, že minimálne v teoretickej rovine možno uvažovať o tom, že zaslaním e-mailu zo dňa 14.3.2006 spolu s prílohou dohody o ukončení platnosti zmluvy s podpisom A.. D. žalovanému, ktorý si ju vytlačil a podpísal, bola zachovaná písomná forma zmluvy. V danom prípade nedodržanie písomnej formy mohlo pôsobiť len relatívnu neplatnosť dohody, nakoľko zákon pre kúpnu zmluvu o kúpe štrkopieskov písomnú formu nevyžaduje. Žalobca ani žalovaný sa však relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu nedovolávali, a preto je podľa žalovaného predmetná dohoda o ukončení platnosti zmluvy z polovice marca 2006 platným právnym úkonom, na základe čoho mohol žalobca podať žalobu do polovice marca 2010, ale urobil tak až 14.10.2010. Preto žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania. Bez ohľadu na uvedené však žalovaný skonštatoval, že súd nesprávne aplikoval začatie plynutia premlčacej doby z titulu bezdôvodného obohatenia a nerozlíšil, že pri právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba (štvorročná) pre každé čiastkové plnenie samostatne. Súd tak nebral do úvahy čl. 2.3 až 2.9, čl. 2.10 a 2.11 zmluvy a najmä dôsledne neinterpretoval čl. IX bod 9, 9.1, 9.2, 10-12. Žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že všetky faktúry žalobcu boli splatné v roku 2004, mali byť všetky vyúčtovania urobené najneskôr do 14.2.2005 odkedy začala plynúť aj premlčacia doba, a preto najneskôr dňom 15.2.2009 boli faktúry premlčané, na základe čoho žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania. Napokon namietal aj nesprávne určenú lehotu plynutia zákonných úrokov z omeškania, nakoľko žalovaný sa o uplatnenom nároku žalobcu dozvedel až doručením platobného rozkazu spolu so žalobným návrhom dňa 10.12.2010 a preto omeškanie by plynulo až od 11.12.2010. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 12. Podľa § 155 ods. 1 C.s.p. každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko bez náležitého odôvodnenia nevykonal všetky navrhované dôkazy, a to predovšetkým výsluch svedka, Jána Suchého, ktorého výpoveď by podľa názoru odvolacieho súdu prispela k náležitému objasneniu skutočností, ktoré sú v danom prípade sporné, a to najmä k objasneniu toho, či došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom a následným okolnostiam. Odvolací súd tiež konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv pri výsluchu J.. W., ktorého výsluch bol, napriek tomu, že nedostatočne ovládal a rozumel jazyku, v ktorom sa viedlo konanie, realizovaný bez pribratia tlmočníka. Jeho výpoveď je taktiež dôležitá z hľadiska okolností vzťahu medzi stranami sporu, príp. posúdenia vzťahov so spoločnosťou PEGE Slovakia s.r.o. a z hľadiska posúdenia existencie a prípadnej platnosti spornej dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní tak bude v zmysle uvedeného doplniť dokazovanie za splnenia zákonných podmienok a na základe takto zisteného skutkového stavu opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu a jeho dôvodnosť. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že objasnenie vyššie uvedených skutočností bude relevantné aj z hľadiska posúdenia otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, ktorá je vzhľadom na pochybnosti o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky, sporná. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.