Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/175/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211747 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1710211747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu ZAPA beton SK s.r.o., Vajnorská 142, Bratislava, IČO : 35 814 497, práv. zast. AKMK, s.r.o., Farská 30, Nitra, IČO: 36 859 061 proti žalovanému Cyril Talapka, Hečkova 100, Senec, IČO : 32 240 295 práv. zast. advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Grosslingová 6-8, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 80.401,18 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/37/2011-313 zo dňa 23.4.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/37/2011 - 313 zo dňa 23.4.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80 401,18 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 80 401,18 EUR za obdobie od 1.1.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.10.2010 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 80.401,18 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodnému obohateniu. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.7.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o kúpe štrkopieskov a o vykonaní súvisiacich prác, predmetom ktorej je záväzok žalovaného, že nevyťažený nevýhradný nerast - štrkopiesky odpredá žalobcovi vo vyťaženom objeme získanom dobývacími prácami vykonanými žalobcom a žalobca sa zaviazal z takto vyťaženého objemu štrkopiesku zaplatiť žalovanému odplatu. Doba platnosti zmluvy bola určená do vyťaženia zásob štrkopieskov, najdlhšie však do časovej platnosti rozhodnutia č. 1141/2002. Žalobca zálohovo poskytol žalovanému plnenie v celkovej výške 94.526,45 EUR (pôvodne 2.847.704 Sk). Podľa evidencie žalobcu bolo celkovo vyťažených štrkopieskov vo výške 14.125,27 EUR (pôvodne 425.538,05 Sk) a zvyšnú časť vo výške 80.401,18 EUR (pôvodne 2.422.165,95 Sk) do skončenia doby platnosti zmluvy nespotreboval, čiže nevyťažil štrkopiesky v tejto hodnote. Ťažba štrkopieskov bola právom nie povinnosťou žalobcu. Nevrátením sumy 80.401,18 EUR po skončení platnosti zmluvy dňa 31.12.2009 došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, čiže žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení o neexistencii nároku žalobcu voči žalovanému a to jednak že v časti nevznikol („betónová zmes spomínaná žalobcom nemá nič spoločné s ťažbou štrkov“), jednak v zániku nároku splnením v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka („odobral za poskytnutú zálohu štrky v množstve zodpovedajúcom finančnej zálohy a preto mu žalovaný nič nedlhuje“ ale aj „Žalovaný v sume 2.521.821,- Sk dodal tovar, štrkopiesky“) a naostatok aj v zmene účastníka hmotnoprávneho vzťahu postúpením pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka („v r. 2006 došlo k rokovaniu a následne uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami PEGE Slovakia s.r.o.“). 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 26Cb/37/2011 - 271 zo dňa 29.04.2015. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 3Cob/335/2015 - 271 zo dňa 30.12.2016 zrušil tento rozsudok Okresného súdu z dôvodu, že nevykonal všetky navrhované dôkazy a to predovšetkým výsluch svedka E. R., ktorého výsluchom by došlo k objasneniu, či došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom. Došlo tiež k porušeniu procesných práv p. W., ktorého výsluch bol napriek tomu, že nedostatočne rozumel jazyku, v ktorom sa viedlo konanie, realizovaný bez pribratia tlmočníka. Súd prvej inštancie posúdi i otázku pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie účastníkov, ktorá je vzhľadom na pochybnosti o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky sporná. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 451 ods. 2 a § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa § 324 ods. 1, § 387, § 397, § 402, § 409, § 524, podľa § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako i podľa ustanovení uzatvorenej Zmluvy o kúpe štrkopieskov. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Základ nároku vzneseného žalobcom spočíval v tom, že žalovanému zaplatil podľa Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác preddavok vo výške 66.387,84 Eur a (pôvodne 2.000.000 Sk) a dodal tovar za cenu vo výške 28.138,62 Eur (pôvodne 847.704 Sk), pričom zaplatené sumy sú preddavkom za tovar, ktorý si mohol žalobca od žalovaného odobrať vlastnými prostriedkami za vopred dohodnutú cenu a žalobca si odobral tovar za cenu vo výške 14.125,27 EUR (pôvodne 425.538,05 Sk). Súčasne bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté preúčtovavanie zaplatenej zálohy, za ktorú nebol tovar odobratý, do ďalších rokov (čl. IX ods. 11). Keďže doba, na ktorú bola Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, uplynula, bolo povinnosťou účastníkov tejto zmluvy vykonať celkové vyúčtovanie a až od vykonania tohto vyúčtovania sa mohol v prípade preplatku žalobca domáhať vrátenia preplatku preddavkovo zaplatenej kúpnej ceny. Rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou za tovar a žalovaným poskytnutým tovarom je vo výške 80.401,18 EUR. Žalovaný netvrdil vrátenie tejto sumy v peniazoch a nepreukázal žiadnym spôsobom, že žalobcovi dodal tovar v tejto hodnote, alebo že došlo iným spôsobom či už k zmene zániku jeho záväzku alebo k zmene v osobe dlžníka. Tvrdenie žalovaného, že „betónová zmes spomínaná žalobcom nemá nič spoločné s ťažbou štrkov“ nevychádzala z preukázaného skutkového stavu, keď nielen zo Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác ale aj z výpovede svedkyne D. mal súd prvej inštancie preukázané dodávanie žalobcom žalovanému betónu ako odplatu za žalovaným dodaný alebo v budúcnosti dodaný štrk . V prejednávanej veci sa účastníci zmluvy nedohodli na spôsobe vysporiadania svojich vzťahov v prípade uplynutia doby účinnosti Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, keď dohoda v čl. IX ods. 12 zmluvy upravuje predčasné skončenie zmluvy a dohoda v čl. IX ods. 10 zmluvy upravuje priebežné, koncoročné vysporiadanie preddavkov. Zmluva neobsahuje práva a povinnosti zmluvných strán pre prípad ukončenia zmluvy uplynutím času. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má subsidiárny charakter vo vzťahu k zmluvným nárokom, teda pokiaľ je možné dosiahnuť poskytnutie plnenia zo zmluvy, nie je daný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď podľa ustálenej judikatúry „V rámci odpovědnosti za neoprávněný majetkový prospěch nelze řešit případy, kdy povinnost plnit je dána na základě zvláštního ustanovení zákona (např. nárok ručitele proti dlužníku podle ustanovení § 56 o. z.) nebo jiné právní povinnosti (např. závazku ze smlouvy).“ (Zpráva občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 28.03.1975 čj. Cpj 34/74 zverejnená pod R 26/1975). S prihliadnutím na uvedené a na absenciu úpravy vysporiadania vzťahov pre prípad zániku zmluvy uplynutím času sa potom v prejednávanej veci jedná o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nie o zmluvnú povinnosť vrátiť peňažnú sumu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie tiež posudzoval aj vznesenú námietku premlčania. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca mohol požiadať o vrátenie zaplateného preddavku po jeho znížení o odobratý tovar nasledujúci deň po zániku zmluvy, keď po dobu účinnosti zmluvy bolo dohodnuté, že preddavok sa zúčtováva na nasledujúci kalendárny rok (čl. IX ods. 11). Zmluva síce zaniká v časti práv ťaženia zásob podľa povolenia č. 1140/2002 dňom 31.12.2008 a v časti povolenia č. 1141/2002 dňom 31.12.2009, avšak až zánikom celej zmluvy je zrejmé, že preddavok bol zaplatený vo výške prekračujúcej rozsah dodaného tovaru a teda až zánikom celej zmluvy je možné vykonať vyúčtovanie celej Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác. Až dňom 1.1.2010 tak mohol žalobca požiadať žalovaného o vrátenie peňažnej sumy a žalovaný bol potom v lehote bez zbytočného odkladu splniť po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný bol povinný splniť dňom 1.1.2010, nasledujúci deň bol potom prvým dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v prípade samostatne splatných splátkach sa premlčacia doba počíta od momentu keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) a to pri jednotlivých splátkach samostatne. V prejednávanej veci však neboli splatné jednotlivé platby za ten - ktorý rok samostatne, ale v zmysle zmluvy až po celkovom zúčtovaní. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty, táto je štvorročná (§ 397 Obchodného zákonníka), keď Obchodný zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, neupravuje. Aj keď samotný inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, premlčanie vrátane premlčacej doby v Obchodnom zákonníku upravené je. Preto sa na dĺžku premlčacej doby vzťahuje Obchodný zákonník. Premlčacia doba by potom, bez pretrhnutia podaním návrhu (§ 402 Obchodného zákonníka) uplynula dňom 1.1.2014. Žalobca podal návrh dňa 14.10.2010, preto nárok nie je premlčaný, z toho dôvodu súd prvej inštancie potom vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú. Žalovaný uvádzal, že „v r. 2006 došlo k rokovaniu a následne uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami PEGE Slovakia s.r.o., žalobcom a žalovaným .Tieto tvrdenia žalovaného neboli preukázané, keď žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy, ktorou by došlo k prechodu práva na ťažbu štrkopiesku na PEGE Slovakia s.r.o.. Naopak, z výsluchu svedka W. („neuzavrel nejakú ústnu zmluvu s V. alebo R. s obsahom obdobným emailom zaslanému textu zmluvy ... ustanovenie v návrhu zmluvy, že R. preberá práva a povinnosti voči V. od ZAPA spôsob ako by sa mohla legalizovať prítomnosť a činnosť pána R. na štrkovisku a bol to len návrh, nebolo to podpísané“) ako aj F. D. („vzhľadom na to, že žalovaný odmietal uznať záväzok zo žalobcom vyplatenej zálohy, nikdy nedošlo k postúpeniu pohľadávky resp. k postúpeniu ťažby na spoločnosť Pege“) vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, aj keď sa o tejto rokovalo a výsledkom rokovania bol pripravený text Dohody o ukončení platnosti zmluvy a Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nebolo však preukázané uzavretie zmluvy o postúpení, keď navyše táto musí byť uzavretá v písomnej forme (§ 524 Ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný potom neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku).V súvislosti s navrhnutým svedkom R. súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný nezabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a ani súdu sa nepodarilo zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní, súd prvej inštancie preto návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka R. zamietol (§ 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Navyše preukázanie presného obsahu písomných zmlúv vrátane presného vymedzenia práv a povinností v zásade nie je možné zistiť z výpovede jednej osoby. Pokiaľ ide o posúdenie otázky vecnej aktívnej legitimácie a vecnej pasívnej legitimácie, ktoré boli podľa odvolacieho súdu vzhľadom na pochybnosti o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky sporná, súd prvej inštancie konštatoval, že vecná aktívna legitimácia bola preukázaná samotnou Zmluvou o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác v spojení s výpisom z účtu žalobcu zo dňa 2.9.2004 č. 170/2004 a výpisom z účtu žalobcu zo dňa 16.9.2004 č. 179/2004 a faktúr č. 2004021, 2004022, 2004026 a 2004032, z ktorých vyplýva jednak poskytnutie peňažného plnenia ako aj poskytnutie naturálneho plnenia vo forme betónu. Naopak, žalovaný neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazný prostriedok, z ktorého by bola preukázaná zmena účastníka hmotnoprávneho vzťahu zo žalobcu na tretí subjekt, keď žalovaný ako tvrdiaci túto skutočnosť má aj povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Súd prvej inštancie mal potom za to, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný a žalovaný je vecne pasívne legitimovaný. V súvislosti s odobratým množstvom a návrhom na zdokladovanie odobratého množstva tovaru súd prvej inštancie poukázal na čl. X ods. 5 Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, podľa ktorého sa považuje evidencia vedená žalobcom za odsúhlasenú ak v príslušnom odberovom dni nie je spísaný denný zápis. Nebolo tvrdené a teda ani preukázané spísanie denného zápisu, preto je rozhodné množstvo tovaru evidované na základe vážnych lístkov vystavovaných žalobcom pri vyexpedovaní. Nebolo preukázané odobratie iného množstva ako na základe vážnych lístkov vyhotovených dodacích listov. Teda skutočnosť, že nebola vedená evidencia neimplikuje povinnosť žalobcu zdokladovať odobraté množstvo štrku, nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že „žalobca nepreukázal množstvo odobratého materiálu, nie je možné potom verifikovať existenciu jeho nároku v požadovanej výške“. Nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie listinami denné vyúčtovanie vyťaženého štrku za obdobie 22.07.2004-31.12.2009. Žalovaný sa nezaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané zo samotného bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Medzi účastníkmi je nesporné, že dňa 22.7.2004 uzavreli zmluvu o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác. Podľa čl. II. ods. 1, 2 Zmluvy, žalobca mohol vykonávať ťažbu štrku prostredníctvom cudzích pracovníkov a cudzieho technického zariadenia. Žalobca nemal voči žalovanému žiadnu informačnú povinnosť pokiaľ ide o výkon ťažby štrku. Žalovaný preto nemal dôvod zisťovať bližšie okolnosti účinkovania firmy PG na štrkovisku. Keď svedok W. po čase prejavil nespokojnosť s efektívnosťou vlastnej ťažby štrku a objavil sa na štrkovisku E.X. R. a jeho firma PG, bol v domnení, že sa tak deje na základe dohody W. so R., voči ktorej nemal námietky a podľa Zmluvy ani nemohol mať námietky. Svedok W. vypovedal, že zmluvu o postúpení pohľadávky dohodol so R. a žalobca ju poslal žalovanému mailom. Žalovaný s dohodou súhlasil a naďalej považoval za svojho „veriteľa“ firmu PG E. R.. Zákon nekladie na oznámenie o postúpení pohľadávky žiadne formálne náležitosti. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky mu nemôže byť na škodu, keďže ja som ju nespôsobil. Výpoveď svedka W.C. ako aj ďalšie dôkazy žalobcu sú nepresvedčivé. Vzhľadom na ustanovenie čl. II. Zmluvy dôkazná povinnosť o skutkových a právnych aspektoch pôsobenia firmy PG E. R. na štrkovisku spočíva na žalobcovi. Žalobca túto dôkaznú povinnosť neuniesol. Žalobca vykonával dennú evidenciu ťažby len v roku 2004, v nasledujúcich rokoch evidenciu nevykonával. Ročné vyúčtovanie v nasledujúcich rokoch taktiež nevykonával. Podľa čl. IX. ods. 11 Zmluvy však žalobca môže odrátať od poskytnutej zálohy rozdiel len na podklade vzájomne odsúhlaseného ročného vyúčtovania. Žalobe nie je možné vyhovieť ani podľa účtovných a daňových noriem. Žalobca si z uhradených faktúr uplatnil vrátenie DPH. Žalovaný naopak zaplatil DPH, ktorú si už nemôže uplatniť vrátiť. Žalovaný zotrváva na námietke premlčania a premlčanie sa vzťahuje aj na jednotlivé splátky - vyrovnanie rozdielu - za jednotlivé roky. Na základe uvedeného navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že mu nie je jasné, čo sa snaží žalovaný týmito tvrdeniami preukázať. Navyše tieto tvrdenia sú nepravdivé a žalovaný ich ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Nie je pravda, že v čl. II ods. 1,2 Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác (ďalej len „Zmluva"), by vyplývalo právo žalobcu vykonávať ťažbu prostredníctvom cudzích pracovníkov a cudzieho technického zariadenia. V tejto veci sa plne stotožňuje s odvodnením napadnutého rozsudku a je toho názoru, že aj eventuálne porušenie tejto povinnosti zo strany žalobcu, by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný polemizuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom nie je zrejmé, čo sa snaží týmito tvrdeniami preukázať. Taktiež žalovaný spochybňuje výpoveď svedka W., avšak neuvádza žiadne tvrdenia, ani dôkazy, o ktoré by tieto tvrdenia oprel. Žalobca nemal prečo niesť dôkaznú povinnosť a dokazovať, či činnosť pána R. na štrkovisku bola uskutočňovaná s vedomím žalobcu alebo žalovaného. Žalovaný interpretuje čl. IX ods. 11 Zmluvy účelovo a vytrhol ho z celého kontextu Zmluvy. Argumentácia žalovaného ohľadne daní je nezrozumiteľná, nakoľko nie je zrejmé, aký vzťah má prípadné vrátenie dane z pridanej hodnoty, k jeho povinnosti vrátiť poskytnutú zálohu. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy a ani zo zákona nevyplývala povinnosť žalovaného počas trvania Zmluvy vrátiť poskytnutú zálohu. Preto v zmysle uvedeného nemohla začať plynúť premlčacia lehota počas trvania Zmluvy, nakoľko žalobca nebol počas tejto doby oprávnený domáhať sa vrátenia poskytnutej zálohy. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie a odvolací súd o odvolaní rozhodovali po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.10.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného neobsahuje námietky spochybňujúce správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaných uvádza, že žalovaný uvádzal, že „v r. 2006 došlo k rokovaniu a následne uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami PEGE Slovakia s.r.o., žalobcom a žalovaným“, „Žalovaný prijal návrh dohody o ukončení platnosti zmluvy a tento podpísaný zaslal žalobcovi, rovnako zaslal aj podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky, tam je otázne, či bola podpísaná zo strany PEGE Slovakia...“, „Spoločnosť PEGE riadne platila, riadne dochádzalo k poskytovaniu plnenia, zanikol tak záväzok žalovaného voči žalobcovi...“ a „...spoločnosť PEGE Slovakia mala ťažiť v prospech žalobcu a teda malo dôjsť k zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi“. Tieto tvrdenia žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu neboli preukázané, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy, ktorou by došlo k prechodu práva na ťažbu štrkopiesku na PEGE Slovakia s.r.o.. teda uzavretie zmluvy o postúpení, keď navyše táto musí byť uzavretá v písomnej forme (§ 524 Ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uzatvorenie takejto písomnej zmluvy však nebolo preukázané. Žalovaný neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazný prostriedok, z ktorého by bola preukázaná zmena účastníka hmotnoprávneho vzťahu zo žalobcu na tretí subjekt, keď žalovaný ako tvrdiaci túto skutočnosť má aj povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o obchodnej zvyklosti uzatvárať zmluvu o postúpení emailom, čo má byť rovnocennou formou pre písomnú formu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, pričom podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka si zmluva o postúpené vyžaduje zo zákona písomnú formu, teda ani prípadná obchodná zvyklosť, ktorú navyše žalovaný nepreukázal, nemá za následok platnosť takejto zmluvy. Súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Nebolo však tvrdené a teda ani preukázané, že e-mail bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, naopak z e-mailu z adresy F..D..sk na adresu M..V..sk je zrejmé, že tento nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom ani zaručenou elektronickou pečaťou. Podľa čl. IX ods. 11 Zmluvy bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté preúčtovavanie zaplatenej zálohy, za ktorú nebol tovar odobratý, do ďalších rokov. Zmyslom tohto ustanovenia bolo, aby žalobca nemusel poskytnúť finančnú zálohu na ďalší kalendárny rok, ak nebola spotrebovaná za predchádzajúci kalendárny rok. Keďže doba, na ktorú bola Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, uplynula, bolo povinnosťou účastníkov tejto zmluvy vykonať celkové vyúčtovanie ,a až od vykonania tohto vyúčtovania sa mohol v prípade preplatku žalobca domáhať vrátenia preplatku preddavkovo zaplatenej kúpnej ceny. Rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou za tovar a žalovaným poskytnutým tovarom bol vo výške 80.401,18 EUR. V nadväznosti na uvedené odvolací súd posudzoval aj vznesenú námietku premlčania. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca mohol požiadať o vrátenie zaplateného preddavku po jeho znížení o odobratý tovar nasledujúci deň po zániku zmluvy, keď po dobu účinnosti zmluvy bolo dohodnuté, že preddavok sa zúčtováva na nasledujúci kalendárny rok (čl. IX ods. 11). Až dňom 1.1.2010 tak mohol žalobca požiadať žalovaného o vrátenie peňažnej sumy a žalovaný bol potom v lehote bez zbytočného odkladu splniť po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný bol povinný splniť dňom 1.1.2010, nasledujúci deň bol potom prvým dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. V prejednávanej veci však neboli splatné jednotlivé platby za ten - ktorý rok samostatne, ale v zmysle zmluvy až po celkovom zúčtovaní. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty, táto je štvorročná (§ 397 Obchodného zákonníka). Premlčacia doba by potom uplynula dňom 1.1.2014. Žalobca podal návrh dňa 14.10.2010, z čoho je zrejmé, že nárok nie je premlčaný, z toho dôvodu i odvolací súd považuje námietku žalovaného ako nedôvodnú. Odvolací súd z tvrdení žalovaného v odvolaní nezistil danosť odvolacích dôvodov. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. a boli priznané úspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).