Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/285/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214179 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710214179.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o., Bystrická 901, Žarnovica, IČO: 44 303 599, práv. zast. JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, Partizánska 3, Banská Bystrica, proti žalovanej I. P., nar. X.X.XXXX, Y. K. XX, J., práv. zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom, Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 24 386,- EUR s príslušenstvom a o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/72/2011-474, zo dňa 13.4.2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/72/2011-473 zo dňa 13.4.2016 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/72/2011-144 zo dňa 6.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/72/2011-474 zo dňa 13.4.2016 v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania m e n í tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/72/2011-473 zo dňa 13.4.2016 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/72/2011-144 zo dňa 6.12.2012 p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č. k. 26Cb/72/2011-474 zo dňa 13.4.2016 súd prvej inštancie priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o priznaní trov konania žalovanej z dôvodu, že súd vec v tomto smere nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). Zastával názor, že pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej existuje veľa objektívnych dôvodov, ktorých existencia bola dôkazmi preukázaná v celom cca 6 rokov trvajúcom súdnom konaní, avšak súd tieto dôkazy vôbec pri rozhodovaní nebral do úvahy. V rámci odvolania žalobca poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p. Uviedol, že žalovaná ako konateľka pôvodného žalovaného, spoločnosti ENGE tech, s.r.o., nepoprela skutočnosti, že žalobca objednané práce vykonal, čo bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami v trestnom konaní pred OR PZ Žiar nad Hronom, ČVS: ORP-607/OEK-ZH-2011 a tiež na OR PZ v Senci, ČVS: ORP-578/OEK-SC-2013. Žalobca poukázal na to, že pôvodný žalovaný po podaní odporu proti platobnému rozkazu celý svoj obchodný podiel previedol na nastrčenú osobu Y. C., ktorá však uviedla, že nikdy nič nepodpisovala, s nikým so spoločnosti sa nestretla a neprevzala žiadne účtovné doklady ani hnuteľné veci z firmy. Trestné stíhanie voči žalovanej bolo však zastavené, čo však bolo dôsledkom omylu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý je v súčasnosti predmetom súdneho konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, čo ale nijako nezbavuje zodpovednosti žalovanú za spôsobenú škodu, ktorá bola s odstupom času obvinená zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa, nakoľko zmarila uspokojenie pohľadávky žalobcu a sústavne uprednostňovala svoju rodinnú spoločnosť AQUA INVEST SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca uviedol, že v priebehu celého trestného stíhania proti žalovanej bolo znaleckým posudkom preukázané, že spoločnosť ENGE tech, s.r.o. mala v rokoch 2010-2012 dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohla žalobcovi zaplatiť faktúry a neurobila tak svojvoľne a bez akýchkoľvek relevantných dôvodov a bola to výlučne žalovaná, ktorá za uvedené nesie zodpovednosť. Ďalším významným dôvodom vedúcim k poškodeniu žalobcu bolo podľa jeho názoru chybné, protiprávne a nespravodlivé uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/201/2011 zo dňa 19.5.2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 26Cb/34/2011 zo dňa 22.3.2011 tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (zablokovanie účtu ENGE tech, s.r.o.) zamietol, pričom týmto rozhodnutím vôbec nebral do úvahy, aké ekonomické problémy spôsobila žalovaná žalobcovi a poskytol jednostrannú výhodu a ochranu právam škodcu, t. j. žalovanej, resp. v tom čase spoločnosti ENGE tech, s.r.o., ktorá sa neskôr premenoval na MH tech, s.r.o. a skrachovala, čo bol dôvod späťvzatia návrhu voči tejto spoločnosti. Na základe všetkých uvedených a v priebehu konania preukázaných skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej trovy konania neprizná. 3. K uvedenému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že podľa jej názoru nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, keď žalobca ani neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoje odvolanie neoprel o žiadny odvolací dôvod podľa § 365 C.s.p.. Poukázala na to, že skutočnosti uvádzané v odvolaní uvádzal žalobca aj v konaní pred súdom prvej inštancie a ten sa s nimi aj náležite a správne vysporiadal, pričom žalobca reálne skutočnosti zámerne a účelovo prekrúcal a dezinterpretoval. Žalovaná uviedla, že nikdy nepotvrdila, že dielo bolo zhotovené riadne a včas a zo súdneho spisu práve naopak vyplývalo, že dielo malo vady a nebolo zhotovené v dohodnutom termíne. Skutočnosť prevodu obchodného podielu je podľa žalovanej úplne právne irelevantná a nevplývajúca na posúdenie žalobcom uplatneného nároku rovnako ako tvrdenie o vznesení obvinenia voči žalovanej. Za skutočnosti nezodpovedajúce pravde považovala žalovaná aj tvrdenie o tom, že zapríčinila vznik sporu v súvislosti s čím uviedla, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a nedôvodnosť svojho návrhu potvrdil aj konkludentným konaním, keď voči správnemu a zákonnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodal odvolanie vo veci samej a jediné, o čo sa jeho právna zástupkyňa zaujíma, sú trovy konania. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslila. 4. Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z.- Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné v napadnutej časti zmeniť. 6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Odvolací súd pri prejednávaní veci zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania nepostupoval správne, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 257 C.s.p. sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej napriek tomu, že vo vzťahu k výsledku konania bola plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol. Odvolací súd pri aplikácii uvedeného ustanovenia prihliadal na osobitosť vzťahu medzi stranami sporu ako aj na celý priebeh konania od vstupu žalovanej a taktiež na okolnosti za akých bol nárok žalobcu uplatnený na súde. Z obsahu spisu ako i zo záverov súdu prvej inštancie nevyplýva, že by nárok žalobcu na úhradu ceny za dielo nebol dôvodný, na čo poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku a pôvodný žalovaný ako objednávateľ diela túto skutočnosť ani nepoprel. Vo vzťahu k žalovanej ako konateľke pôvodného žalovaného nebolo však v prebiehajúcom konaní v súvislosti s uplatneným nárokom preukázané jej protiprávne konanie tak, aby bolo možné priznať žalobcovi úspech v konaní. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou považuje odvolací súd v tomto prípade za špecifický vzťah strán sporu, keď žalobcovi sa nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojho nároku od spoločnosti MH tech, s.r.o. ako pôvodného žalovaného z dôvodov, ktoré nastali v priebehu konania (preukázanie nedostatku majetku spoločnosti na úhradu záväzkov) a žalovaná konala v mene a na účet tejto spoločnosti a jej zodpovednostný vzťah sa žalobcovi preukázať nepodarilo, napriek tomu, že pri výkone svojej funkcie preukázateľne nekonala v súlade s právom. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 9. Napadnutým uznesením č. k. 26Cb/72/2011-473 zo dňa 13.4.2016 súd prvej inštancie rozhodol, že návrh na prerušenie konania podľa § 190 O.s.p. zo dňa 4.3.2016 zamieta. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal prerušiť konanie z dôvodu existencie trestného stíhania voči žalovanej vo veci zvýhodňovania veriteľa, avšak súd mal za to, že v trestnom konaní sa nevyrieši otázka, ktorá je rozhodná pre súdne konanie o vznesenom nároku na zaplatenie náhrady škody a to, či sa žalovaná dopustila alebo nedopustila trestného činu súd ani nepotrebuje pre rozhodnutie v predmetnej veci. Uviedol, že nie je potom dôvod na prerušenie konania, a preto návrh na prerušenie konania zamietol. 10. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 364 os. 1 písm. a/, b/, d/ a h/ C.s.p.. Uviedol, že súd nijako nereagoval na konkrétne dôvody, ktoré uvádzal v návrhu na prerušenie konania a jeho právny názor považoval za zásadný právny omyl, pretože začatím trestného stíhania nastala nová právne významná skutočnosť. Súd sa podľa žalobcu ani nijako argumentačne nevysporiadal s kvalifikovanými dôvodmi žalobcu na prerušenie konania a nebral ohľad ani na to, že žalobca ako právnická osoba poškodená trestnou činnosťou je oprávnená uplatňovať si náhradu škody aj v občianskom súdnom konaní v zmysle § 46 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku a svojím nezákonným rozhodnutím mu vlastne odoprel toto jeho právo. Uviedol, že jeho požiadavka na prerušenie konania má preukázaný právny základ, nakoľko rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody závisí od otázky, ktorú súd prvej inštancie nie je oprávnený v konaní riešiť, teda nie je oprávnený rozhodnúť o vine a treste žalovanej. Žalobca uviedol, že rešpektuje zásadu prezumpcie neviny, ale s uplatnením svojho nároku nie je povinný čakať až do právoplatného skončenia trestného konania. Žalobca predložil k odvolaniu nové listinné dôkazy, ku ktorým uviedol, že ich z objektívnych príčin nemohol predložil v priebehu prvoinštančného konania, lebo vyšetrovateľ PZ v Senci určil pre PZ žalobcu ako termín nahliadnutia do spisu dátum 14.7.2016. Žalobca uviedol, že po tomto nahliadnutí do spisu získal kópiu uznesenia o vznesení obvinenia žalovanej ako aj uznesenia o zamietnutí jej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu, vzhľadom k čomu podľa žalobcu možno hovoriť o vysokej miere pravdepodobnosti, že prokuratúra podá obžalobu na žalovanú. Preto podľa žalobcu je daný dôvod na prerušene konania, čo bolo aj povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a súd nemal v tomto smere alternatívnu možnosť. S poukazom na v odvolaní uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu na prerušenie konania a preruší ho až do právoplatného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vo veci prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1,2 TZ u žalovanej ako obvinenej z uvedenej trestnej činnosti. 11. K uvedenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná a uviedla, že súd o predmetnom návrhu podľa jej názoru rozhodol správne, nakoľko žalobca svoj nárok najskôr opieral o § 135a ObZ, potom v priebehu konania tvrdil, že žalovaná údajne uznala svoj záväzok podľa § 323 ObZ a napokon tvrdil, že má nárok na náhradu škody podľa § 11 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 757 a § 373 ObZ a uviedla, že trestné konanie je k posúdeniu žalobcom tvrdeného právneho titulu údajnej pohľadávky skutkovo a právne irelevantné a nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Opakovane žalovaná uviedla, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a zastávala názor, že márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 26Cb/72/2011 zo dňa 13.4.2016 právoplatný a odvolací súd už ani nemôže rozhodnúť o prerušení konania, ktoré je právoplatne skončené. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslila. 12. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odvolanie žalobcu smerujúce k prerušeniu prvoinštančného konania nemá za daných okolností žiadne opodstatnenie, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol v predmete uvedeným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobca sa odvolal len voči výroku o náhrade trov konania. Preto, keďže vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté a konanie je tým právoplatne skončené, nie je už možné jeho prerušenie z dôvodu navrhovaného žalobcom. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 26Cb/72/2011-473 zo dňa 13.4.2016 podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil 16. Napadnutým uznesením č. k. 26Cb/72/2011-144 zo dňa 6.12.2012 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu zo dňa 29.2.2012 na prerušenie konania; pripustil do konania I. P., štátnu občianku D. O., bydliskom J. XXX XX, Y. K. XX ako žalovanú 2/ a pripustil zmenu návrhu tak, že návrh v časti predmetu nároku znel, že žalovaný 1/ (v tom čase spoločnosť MH tech, s.r.o.) a žalovaný 2/ (I. P.Á.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 27.867,55 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 27.867,55 EUR za každý deň omeškania od 22.8.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/ a 2/ sa ukladá povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 1 672,- EUR a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu v sume, ktorá bude vyčíslená v rozsudku, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal prerušiť konanie odkazujúc na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. z dôvodu začatia trestného stíhania. Súd uviedol, že skúmal či sú tu dôvody na prerušenie konania, pretože dôvody uvedené v § 109 ods. 1 O.s.p. sú dôvodmi na prerušenie konania aj bez návrhu a súd je v prípade, že takého okolnosti nastanú, povinný konanie prerušiť. Dospel však k záveru, že nedošlo k strate spôsobilosti strany sporu konať pred súdom, pričom u právnických osôb je toto de lege lata vylúčené, rozhodnutie tiež nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, keďže otázky viny a trestu a trestnoprávna zodpovednosť nemusia byť rozhodujúce pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti. Súd tiež nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Nebolo tiež rozhodnuté, že súd požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Súd preto zhodnotil, že nenastali podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 O.s.p.. Ďalej tiež súd uviedol, že nezistil existenciu prekážky trvalejšej povahy, pre ktorú sa strany sporu nemôže konania zúčastniť, je tiež známe sídlo žalovaného, aj keď tento zásielky v mieste sídla nepreberá. Skutočnosť nepreberania zásielok stranou sporu alebo aj nesúladom medzi sídlom obchodnej spoločnosti zapísaným v obchodnom registri a skutočným sídlom nie je dôvodom na prerušenie konania, keď zákon výslovne upravuje tieto situácie, z čoho bolo možné vyvodiť, že takáto skutočnosť nemá byť dôvodom na prerušenie konania. Nebola teda zistená ani iná prekážka trvalejšej povahy. Neboli tak splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Strany sporu nemali zákonných zástupcov, preto nemohol byť naplnený ani dôvod uvedený v § 109 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. S poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd uviedol, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa toto nevedie voči konkrétnym osobám, navyše jeho výsledkom môže byť len konštatovanie trestnoprávnej zodpovednosti fyzickej osoby prípadne povinnosti nahradiť škodu touto osobou. Stranou sporu v pozícii žalovaného je však právnická osoba. Je tak vylúčené, aby v prebiehajúcom trestnom konaní bolo rozhodnuté o zodpovednosti žalovaného spôsobom zaväzujúcim súd v konaní na ňom prebiehajúcom. Samotná skutočnosť, že žalobca mieni v budúcnosti žiadať deklarovanie súdom povinnosti tretích osôb voči nemu, vo vzťahu ku ktorým by prichádzalo do úvahy prerušenie konania za splnenia špecifických podmienok, nie je dôvodom na prerušenie konania. Neboli preto splnené ani podmienky na prerušenie konania uvedené v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol. Uviedol však, že uvedené nevylučuje, aby po zmene rozhodných skutkových okolností došlo k prerušeniu konania či na návrh alebo aj bez návrhu. S poukazom na § 92 ods. 1 O.s.p. súd uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca ako dominus litis žiadal pripustiť do konania aj tretiu osobu a to na strane žalovaného, teda jej súhlas nie je potrebný, súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na pripustenie do konania W.. W. P. K.., súd uviedol, že o tomto návrhu rozhodne po odstránení vád tohto procesného návrhu. Napokon s poukazom na § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., súd uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca za konania požiadal o zmenu návrhu v časti predmetu nároku, pričom výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a po pripustení zmeny návrhu nebude vecne príslušný iný súd, pripustil predmetnú zmenu návrhu. Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že o ďalších procesných návrhoch rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia v časti druhej výrokovej vety. 17. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, I. P., a to proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ a podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/. Žalovaná zastávala názor, že nárok, ktorý si voči nej uplatnil žalobca nie je skutkovo ani práve dôvodný. Tvrdenia o porušení povinnosti ako konateľky spoločnosti podľa § 135a ods. 1 ObZ žalobca nijako nepreukázal a ani sa o to nepokúsil, a preto nemohol v konaní uniesť dôkazné bremeno, na základe čoho žalovaná považovala jeho návrh za šikanózny. Žalovaná k odvolaniu pripojila uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2Pv 534/11/6613 zo dňa 20.5.2013, z ktorého vyplýva, že neporušila žiadnu povinnosť vyplývajúcu jej z funkcie konateľa spoločnosti a ani inú povinnosť, neporušila právny predpisy SR a nespáchala žiadny trestný čin, a preto nemohla spôsobiť tretej osobe škodu. Súčasne poukázala žalovaná na skutočnosť, že žalobcov údajný nárok by mal vyplývať z iného právneho titulu, voči inej osobe, a teda nie je právne relevantný dôvod na pripustenie zmeny petitu, nakoľko v tomto konaní nemôžu byť zisťované skutočnosti ohľadom inej pohľadávky, voči inému subjektu a z iného právneho dôvodu. Súd navyše podľa žalovanej v rozpore s O.s.p. zmätočne rozšíril predmet konania na sumu 27 867,55 EUR, zmätočne nepripustil odvolanie v časti o pripustení zmeny žaloby a pripustil odvolanie proti uzneseniu v časti o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, hoci ide o dva podmienené a závislé výroky. V rámci odvolania žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že ako vedľajší účastník má záujem na výsledku konania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že pripustí jej vstup do konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 26Cb/72/2011, a to ako vedľajšieho účastníka. 18. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 19. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne a svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania a o zmene návrhu náležite a dostatočne odôvodnil, a preto odvolací súd zastáva názor, že nie súd dôvody ani na zmenu a ani na zrušenie napadnutého uznesenia aj s poukazom na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by také rozhodnutie odôvodňovali. Odvolací súd dodáva, že subjektom určujúcim okruh strán sporu v pozícii žalovaného je práve žalobca, ktorý aj podal návrh na pripustenie p. P. do konania na stranu žalovanej, ktorej súhlas nebol potrebný a súd nemal žiadny dôvod jeho návrh zamietnuť. Pokiaľ ide návrh žalovanej uvedený v odvolaní, aby súd rozhodol o pripustení jej vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené o určovaní okruhu strán sporu a dodáva, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého uznesenia a podania odvolania(§ 93 O.s.p.), vedľajší účastník mohol vstúpiť do konania z vlastného podnetu na základe oznámenia o vstupe alebo na výzvu niektorej zo strán urobenej prostredníctvom súdu, a teda rozhodnutie súdu v tomto smere potrebné nebolo. Tvrdenie o zmätočnosti rozhodnutia o rozšírení predmetu konania žalovaná oprela len o svoj predpoklad, že tak urobil v rozpore s návrhom žalobcu, čo nijakým spôsobom nepreukázala, a preto odvolací súd toto tvrdenie považuje za neopodstatnené rovnako ako tvrdenie o zmätočnosti poučenia o prípustnosti, resp. neprípustnosti odvolania voči jednotlivým výrokom uznesenia. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd zmenil výrok o trovách konania rozsudku prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.