Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/527/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712202737 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712202737.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: P. C., F. XXX, T., proti žalovanému: Obec Rovinka, Rovinka 350, Rovinka, IČO: 00 305 057, zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Lysinom, PhD., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, o náhradu škody 53.700 eur s prísl. a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36C/26/2012-251, zo dňa 5.5.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žalobou zo 16.2.2012 žiadala, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť jej 28.700 eur z titulu zodpovednosti za škodu za nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, keď si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenú žalovaným pri výkone verejnej moci v stavebnom konaní a v konaní o odstránení stavby. Ako účastníčka stavebného konania požadovala vo veci čiernych stavieb suseda so zásahmi do jej vlastníckych práv žalovaného o rozhodnutie o odstránenie týchto čiernych stavieb z jej pozemku prostredníctvom stavebného úradu. Žalobkyňa si uplatňovala aj nemajetkovú ujmu 5.000 eur za každý rok nezákonného konania a postupov žalovaného za prekonávané útrapy pri porušovaní jej občianskych, vlastníckych a ľudských práv zo strany žalovaného ako orgánu verejnej moci, čo činí ku dňu spísania podania 25.000 eur. Celkovo tak žiada zaplatenie 53.700 eur, ku ktorej bude prirátaná čiastka 5.000 eur za každý rok prieťahov zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie ozrejmil, že predmetom konania sú žalobkyňou vznesené nároky na zaplatenie peňažných súm, jednak z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a jednak na zaplatenie peňažnej satisfakcie za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Skutkovým základom žalobkyňou vznesených nárokov je tvrdený nesprávny úradný postup obce v konaní vedenom podľa zákona č. 50/1976 Zb. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný a žalobkyňa sa mala domáhať svojho nároku voči Slovenskej republike a nie voči samotnej obci; žalobu na zaplatenie náhrady škody 28.700 eur zamietol bez ďalšieho skúmania výšky sumy, o ktorú sa majetok žalobkyne zmenšil. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci bol výkon právomoci a to nesprávny úradný postup vykonávaný obcou pri výkone štátnej správy, z čoho vyvodil, že zodpovednostným subjektom za vzniknutú nemajetkovú ujmu je Slovenská republika. Na uvedenom základe žalobu zamietol aj v časti vzneseného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy 25.000 eur z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. 4. Ohľadom náhrady trov konania súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že rozhodol v súlade s § 140 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má každý úspešný účastník právo (na) vynaložené trovy konania, pričom však musí ísť o účelne vynaložené trovy konania. Žalovaným vynaložené náklady na trovy právneho zastúpenia mal za neúčelne vynaložené bez ohľadu na skutočnosť, že bol v konaní plne úspešný a že argumentácia žalovaného je relevantná. Súd prvej inštancie videl neúčelnosť týchto nákladov v tom, že žalovaný má vytvorené všetky materiálne a personálne podmienky, aby hájil záujmy obce organizačnými zložkami, keď starosta zastupujúci obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám (§ 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.), má k dispozícií obecný úrad zabezpečujúci pre neho organizačné a administratívne veci (§ 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). Podčiarkol, že súčasne konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je špecifickým konaním, nie je problematikou, ktorá priamo nesúvisí s oblasťou zabezpečovanou obcou a nejedná sa ani o právnu problematiku doteraz neriešenú alebo problematiku s medzinárodným prvkom, vyžadujúcu si osobitné znalosti; ide o problematiku, s ktorou s určitou pravidelnosťou prichádza obec do kontaktu. Nie je potom dôvod, aby výkon práva povinností obce bol zverený súkromnému subjektu; v tejto súvislosti poukázal na obdobné konštatovanie Ústavného súdu ČR v jeho náleze zo dňa 20.2.2014, sp. zn. I. ÚS 1011/12 a uzavrel, že vzhľadom na neúčelnosť vynaložených trov súdneho konania ani neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimku z pravidla priznať úspešnému účastníkovi konania náhradu trov (§ 150 O.s.p.). 5. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že mal vytvorené všetky materiálne a personálne podmienky, aby hájil záujmy obce organizačnými zložkami, keď starosta zastupujúci obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám má k dispozícii obecný úrad zabezpečujúci pre neho organizačné a administratívne veci. Uviedol, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal jeho organizačné a personálne podmienky a s tým súvisiacu spôsobilosť kvalifikovane zastupovať záujmy žalovaného pred súdom. Považoval za potrebné uviesť, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť preukazovať, či disponuje alebo nedisponuje takým materiálnym a personálnym vybavením, ktorým by si zabezpečil účinnú právnu pomoc; zdôraznil, že ak by aj bolo súčasťou jeho organizačnej štruktúry právne oddelenie, toto v žiadnom prípade nemožno považovať za náhradu advokáta. Poukázal na to, že v zmysle slovenského právneho poriadku je advokát osobou, ktorá je oprávnená na výkon advokácie a s odkazom na § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. uviedol, že právo na právnu pomoc advokáta je právom každého, orgány verejnej moci nevynímajúc. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu takéto právo odňal, je protiústavné a nemá žiadnu oporu v platnom právnom poriadku. Nesúhlasil s názorom, že konanie o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je špecifickým konaním a že ide o problematiku, s ktorou obec s určitou pravidelnosťou prichádza do kontaktu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa už vôbec niekedy stretol s problematikou, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu a nie je mu známe, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru. Bol názoru, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo súdu posudzovať, aká právna otázka je dostatočne závažná na to, aby mohol využiť svoje ústavou zaručené právo na právnu pomoc v súdnom spore. Súd si v žiadnom prípade nemôže vytvárať úsudky o tom, aký právny problém je dostatočne závažný na to, aby mohlo byť právo na právnu pomoc konkrétnym subjektom využité. Ústava SR garantuje každému právo na právnu pomoc (právo na právnu pomoc patrí aj advokátovi, ktorý má rovnako právo dať sa zastúpiť ďalším advokátom, ak sám usúdi, že nemá v danej oblasti dostatok skúseností a následne má v prípade úspechu v spore právo na náhradu trov konania), pričom zákony obsahujú podrobnejšiu právnu úpravu tohto práva, tak aby toto právo mohol využiť aj ten, kto nemá dostatok finančných prostriedkov. Na dôvažok uviedol, že je subjektom hospodáriacim s verejnými financiami, ktoré je povinný chrániť všetkými právnymi prostriedkami. V prípade sporu, z ktorého mu hrozí zaplatenie 53.700 eur sa nemohol spoliehať na úsudok svojich zamestnancov, ktorí nedisponujú náležitým vzdelaním a mal za to, že je v záujme ochrany verejných prostriedkov doslova povinný využiť svoje právo na právnu pomoc a vyhľadať advokáta, ktorý je v zmysle právneho poriadku SR kvalifikovaným subjektom k účinnej obrane v akomkoľvek súdnom spore a ktorý pri porušení svojich povinností aj nesie náležitú zodpovednosť za vznik prípadnej škody. Záverom upriamil pozornosť na to, že žalobkyňa predkladala obsiahle písomne vyjadrenia a prednášala niekoľkohodinové ústne prednesy obsahujúce nepodložené obvinenia a urážky žalovaného, jeho štatutárnych zástupcov, jeho zamestnancov, právnych zástupcov a preto nie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby sa nečinne na takého obvinenia a urážky prizeral a čakal na rozhodnutie súdu o tom, či bude povinný z verejných prostriedkov zaplatiť 53.700 eur. Všetky úkony, ktoré boli v predmetnom spore zo strany jeho právneho zástupcu urobené, boli adekvátnou reakciou a účinnou obranou proti nárokom žalobkyne. 6. O odvolaní žalovaného proti napadnutej časti rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 251 ods. 2 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 10. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016, bolo pred všeobecným súdom poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Od povinnosti platiť trovy konania (§ 140 O.s.p.) bolo potrebné odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania. Platenie trov konania bolo procesnou povinnosťou obidvoch účastníkov konania (procesných strán), spočívajúcou v povinnosti zaplatiť niektorý z druhov trov konania, ktorá vznikla na základe zákonom ustanovených predpokladov; až splnenie tejto povinnosti bolo predpokladom a základom na rozhodovanie o náhrade trov konania (§ 142 a nasl. O.s.p.). 12. Súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej časti, ktorým vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania, odôvodnil s poukazom na § 140 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu; súd prvej inštancie však v rozpore s týmto zákonným znením uviedol, že podľa cit. ustanovenia má každý úspešný účastník právo (na) vynaložené trovy konania, pričom však musí ísť o účelne vynaložené trovy konania. Z uvedeného nie je zrejmé, či na povinnosť o náhrade trov konania aplikoval § 140 ods. 1 O.s.p., ktorý v odôvodnení citoval v rozpore s jeho zákonným znením, alebo, rozhodnutím, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania aplikoval § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Formulácia vyslovená v odôvodnení, že každý úspešný účastník má právo (na) vynaložené trovy konania, pričom musí ísť o účelne vynaložené trovy konania, ktorá je zároveň jediným právnym posúdením náhrady trov konania súdom prvej inštancie, dáva rozumný dôvod domnievať sa, že súd prvej inštancie aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p.; uvedené však vylučuje samotné znenie napadnutého výroku, ktoré nijakým spôsobom nekorešponduje s odôvodnením nepriznania náhrady trov konania. Na tomto základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti na náhradu trov konania (§ 155 ods. 1 O.s.p.) nepreskúmateľný pre zmätočné odôvodnenie aplikácie § 142 ods. 1 a 140 ods. 1 O.s.p. 13. Keďže uvedeným nesprávnym procesným postupom bolo stranám sporu znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania žalovaného podľa zásady procesného úspechu v spore (§ 255 <.ods. 1 C.s.p.). Pretože súd prvej inštancie pre neúčelnosť vynaložených trov súdneho konania neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. tak neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, v ďalšom konaní tiež posúdi, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. v prospech žalobkyne. 14. Záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia v konaní úspešného žalovaného súd prvej inštancie vyvodil z právneho názoru, ktorý možno zovšeobecniť tak, že nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta, ak právnická osoba, ktorou je obec, má vytvorené materiálne a personálne podmienky, aby hájila vlastné záujmy organizačnými zložkami (bez toho, aby bolo súdu prvej inštancie vôbec známe, či žalovaný zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním); podľa názoru odvolacieho súdu akceptácia neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, že ktorákoľvek strana sporu vystupujúca v súkromnoprávnom spore ako obec (§ 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), by si musela sama znášať trovy právneho zastúpenia. Takýto výklad súdu prvej inštancie je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p. (teraz § 89 C.s.p.), s Čl. 13 ods. 1 Základných princípov C.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti strán sporového súdneho konania. Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených trov sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom. Za účelne vynaložené trovy je možné považovať iba také trovy, ktoré musí procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom (§ 251 C.s.p.); s ohľadom na právnu zložitosť sporu týkajúcej sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a na skutočnosť, že zo strany žalovaného sa nejedná o prípad zneužitia práva na zastúpenie advokátom, odvolací súd trovy žalovaného spojené so zastupovaním advokátom považoval za daných okolností za nevyhnutné na riadne bránenie práva a záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti nákladov na trovy právneho zastúpenia žalovaným je preto vecne nesprávny. 15. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Po opätovnom rozhodnutí veci svoje závery odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 236 C.s.p. a zároveň rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).