Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/452/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207867 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712207867.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: G. E., V. U. P. V. XXX, zastúpenému: JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, o zaplatenie sumy 746,86 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. marca 2014, č. k. 5C/43/2013 - 51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 746,86 EUR voči žalovanému z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 118,75 EUR. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 491 ods. 1 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Nesúlad so zákonom videl v dohodnutej zmluvnej pokute - zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Konštatoval, že jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas, pričom v jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Uviedol, že žalobca pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie zmluvných pokút žiadnym spôsobom nezohľadňuje a ani vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnil uplatnenia zmluvných pokút, pričom preukázal uzatvorenie len jedného Dodatku k Zmluve o pripojení, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 746,86 EUR. Konštatoval, že zmluvná pokuta tak, ako bola medzi stranami dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovaného (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná, a že na základe neplatnej zmluvnej podmienky preto nebolo možné priznať požadované plnenie a žalobe vyhovieť, a preto žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil tiež skutočnosť, že v obdobnom prípade (čo do podmienok uloženia zmluvnej pokuty) rozhodovali už iné súdy, napr. Okresný súd Bardejov v spore vedenom pod spisovou značkou 4C 163/2011 (kde na samostatné konanie bol vylúčený práve nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty), pričom žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty bola zamietnutá - rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo následne potvrdené Krajským súdom v Prešove. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou, aký dôsledok vyplýva pre žalobcu zo skutočnosti, že určitá zmluvná podmienka (v danom prípade dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty) bola v inom konaní právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, pričom bol toho názoru, že ak si dodávateľ používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho používania vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly - takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že Krajský súd pritom odkázal aj na ďalšie konania, v ktorých bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, okrem iných konania vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 23/2010 a 17C 112/2010. Záverom uviedol, že má za to, že by bolo v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch) rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Tvrdil, že súd prvej inštancie neuviedol žiaden konkrétny argument, na základe ktorého považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď neuviedol, v čom spočíva nerovnováha práv a povinností strán k Dodatku k Zmluve o pripojení. Uviedol, že súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý žalovaný získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb žalobcu resp. jeho právneho predchodcu počas 24 mesiacov. Tvrdil, že aplikáciou argumentov uvedených súdom prvej inštancie možno dôjsť k záveru, že dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo stany spotrebiteľa je dojednaním absolútne neplatným. Konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute je len zabezpečenie prospechu poskytnutého žalovanému, pričom uplatnenie tohto práva vzniká až porušením primárnej povinnosti žalovaného platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas a nemožno ho považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K forme uzavretého Dodatku k Zmluve o pripojení uviedol, že ju nemožno bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý žalovanému neumožňuje ovplyvniť jeho obsah, práve naopak - druh mobilného telefónu si žalovaný mohol vybrať sám a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny, a teda i zmluvnej pokuty, pričom žalovaný napr. vôbec nemusel k Zmluve o pripojení odkúpiť mobilný telefón, v čom by bola zmluvná pokuta automaticky znížená o jeho hodnotu. Ďalej tvrdil, že motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie Zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová cena mobilného telefónu, ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, keď sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou benefitu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou. Tvrdil, že odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty v rozsudku nemôže obstáť ako dostatočné a presvedčivé odôvodnenie neprijateľnosti akejkoľvek zmluvnej podmienky v akejkoľvek Zmluve o pripojení ktoréhokoľvek telekomunikačného operátora. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca v priebehu celého konania na súde prvej inštancie, ani v odvolaní, ani vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2016 nepreukázal, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou bola porušená, a podľa ktorého zmluvného ustanovenia si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu; v čom spočívalo zvýhodnenie poskytnutého mobilného zariadenia, ani v čom spočíval alebo mal spočívať predmetný benefit, a preto nepreukázal tvrdenú primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti; že jeho právny predchodca skutočne vypojil predmetnú SIM kartu/koncové zariadenie z prevádzky, v dôsledku čoho nepreukázal, že došlo k porušeniu jeho záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom; odkedy dokedy bola dohodnutá doba, v ktorej bol viazaný zmluvou, že k predčasnému ukončeniu zmluvy/prerušeniu poskytovania služieb zo strany jeho právneho predchodcu došlo počas doby viazanosti, t. j. počas doby, v ktorej mal zotrvať v zmluvnom vzťahu, v dôsledku čoho nepreukázal, že došlo k porušeniu záväzku zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. Tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku práva na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom samotná existencia faktúry vznik tohto práva nepreukazuje a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2016 opätovne poukázal na skutkový stav, ktorý uviedol už pred súdom prvej inštancie a zotrval na svojom nároku na zaplatenie sumy vo výške 746,86 EUR s príslušenstvom, ako aj na dôvodoch uvedených v jeho odvolaní. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2016 zotrval na svojich vyjadreniach a zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku práva na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu č. 2656464, 2655688. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas dohodnutú cenu. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatkoch k zmluve o pripojení zo dňa 02.08.2007. Z dôvodu nedodržania zmluvných povinností vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúru č. 7904336115 splatnú dňa 27.05.2009 znejúcu na sumu vo výške 746,86 EUR. Žalobca si na základe faktúry uplatňuje zmluvnú pokutu, na ktorej dojednaní sa žalovaný s právnym predchodcom žalobcu dohodli v Dodatkoch k zmluve o pripojení zo dňa 02.08.2007. 8. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 9. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. 10. Zabezpečovací význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda, a súčasne tak vylučuje uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu; veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. 11. Nakoľko sporná Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené je potrebné zdôrazniť práve s poukazom na to, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v sporných Dodatkoch k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty treba považovať za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ totiž ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti strán spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy a pripojených dodatkov nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené odvolací súd konštatuje preto, že žalobca ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. 12. Pre posúdenie nekalosti zmluvnej podmienky; a teda aj zmluvnej pokuty; sú významné povaha tovaru alebo služieb, obsah zmluvy ako aj okolnosti súvisiace s jej uzatvorením. 13. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve o pripojení považuje aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za neprimeranú sankciu (§ 53 ods. 4, písm. k/ Obč.zák.). Z hľadiska času dodávateľ totiž vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Výška zmluvnej pokuty je dojednaná tiež bez zreteľa na to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Žalovaný je tak zaviazaný na zaplatenie dojednanej výšky zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti a jej výška nezohľadňuje intenzitu porušenia povinností, keď rovnakú výšku zmluvnej pokuty je žalovaný povinný zaplatiť aj v prípade omeškania s úhradou krátko pred ukončením doby viazanosti a v prípade omeškania s akoukoľvek (aj minimálnou) výškou nedoplatku. Takto dojednaná zmluvná pokuta vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a predstavuje preto neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprimeranosť sankcie sa teda prejavuje v tom, že spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti a bez ohľadu na výšku dlžnej sumy. S ohľadom na uvedené je správny z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajúci záver, že podmienky, za ktorých dohodol dodávateľ zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. 14. Odvolací súd nevylučuje možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Pokiaľ ide o primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 746,86 EUR (22.499,90 Sk) vo vzťahu k výške benefitu/zvýhodnenia spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu; v danom prípade vo výške 397,96 EUR (11.989,- Sk); dospel odvolací súd k záveru, že táto predstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty nebola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne tým, že mu nebola v cene za poskytnuté služby; v dôsledku nedodržania zmluvnej viazanosti; vrátená skutočná (nezľavnená) cena mobilného telefónu. Totiž pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané a nekorešponduje výške ujmy dodávateľa. Teda aj po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. 15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím poprel princíp zmluvnej voľnosti, treba zdôrazniť, že zmluvná sloboda je v spotrebiteľských zmluvách špeciálnym ust. § 53 ods. 3 písm. k/ Obč.zák. obmedzená priamo zákonom v prospech spotrebiteľa. 16. Napokon je tiež nedôvodná námietka žalobcu, že zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do štandardných formulárov dodávateľa bez možnosti ovplyvnenia jej výšky spotrebiteľom. Text dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, program a služby. Zmluvné dojednania preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom jednostranne stanovenej zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle § 53 ods. 3 Obč.zák., bolo na žalobcovi/ dodávateľovi, ktorý ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. Z uvedeného dôvodu sa v súlade s ust. § 53 ods. 3 Obč.zák. nepovažovala predmetná zmluvná podmienka za individuálne dojednanú. 17. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok v časti dojednania zmluvnej pokuty. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom, a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych mobilných telefónov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. 18. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v zmluve o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spôsobuje z dôvodov vyššie rozvedených značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč.zák.) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Obč.zák.), ktorá je neplatná (53 ods. 5 Obč.zák. ) a pre žalovaného ako spotrebiteľa nie je záväzná. 19. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky nevznikol, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).