Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/262/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206814 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713206814.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. X, zastúpená: JUDr. Mikuláš Pinnel, Svätoplukova 1022/11, Senec, proti žalovanému: W.. W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. X, o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. marca 2015 č. k. 8C 116/2013 - 93 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil účastníkom konania (stranám sporu) právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu na T. A. Č.. X v D., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva. Za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva určil žalobkyňu, s tým, že žalovaný nemá právo na bytovú náhradu a uložil mu povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež mu uložil povinnosť náhrady trov konania žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 705 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 712a ods. 7, 8 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1.10.2001, č. k. 6C 20/2001 - 17, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2001. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zistil, že Stavebné bytové družstvo Bratislava - vidiek odovzdalo dňom 14.11.1989 byt č. 46 na poschodí Z. podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 4.2.1988 do osobného užívania členovi E. W., keď podľa čl. 1 bod 4 družstvo vzalo na vedomie, že osobný užívateľ bytu v čase uzavretia tejto dohody žije trvale v manželstve s manželkou Silviou a že uzavretím tejto dohody vzniká týmto manželom právo spoločného užívania bytu. 3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Okresné stavebné družstvo Bratislava - vidiek rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 25.4.1988 pridelilo členovi W. E. byt a na tomto základe mu vzniklo ako členovi družstva právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania. Poukázal na svedecké výpovede synov strán sporu, podľa ktorých žalovaný chodil do bytu pod vplyvom alkoholu a bol agresívny. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2010 do 31.8.2010 mal preukázané, že nedoplatok na nájomnom bol vo výške 450,70 Eur, zo sumárnej analýzy za obdobie od 1.1.2012 do 31.8.2012 zistil nedoplatok na nájomnom vo výške 763,49 Eur, za obdobie od 1.1.2004 do 31.1.2014 bol nedoplatok na nájomnom každý mesiac a za rok 2014 bol nedoplatok na nájomnom vo výške 1.348,28 Eur a za január 2015 bol nedoplatok vo výške 197,74 Eur. 4. Z výpisu z LV č. XXX katastrálneho územia X., okres D., zo dňa 26.3.2013 zistil, že žalovaný bol vlastníkom 1/6 rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, keď podľa následného výpisu z tohto LV zo dňa 17.1.2014 svoj spoluvlastnícky podiel previedol kúpnou zmluvou na E. Y.. 5. Vykonaným dokazovaním mal tak za preukázané, že stranám sporu vzniklo právo spoločného užívania bytu a aj spoločné členstvo v družstve za trvania ich manželstva, pričom po rozvode ich manželstva nedošlo medzi nimi k uzavretiu dohody o zrušení tohto práva spoločného nájmu bytu a o tom, ktorý z nich bude naďalej ako člen družstva nájomcom. Uviedol, že žalobkyňa opustila s deťmi spoločnú domácnosť vedenú so žalovaným z dôvodu jeho neustáleho požívania alkoholických nápojov a jeho agresivity. Z tohto dôvodu si musela nájsť nové ubytovanie, keď súdu prvej inštancie predložila nájomnú zmluvu. Negatívne správanie žalovaného mal za preukázané zo svedeckých výpovedí a z lekárskej správy zo dňa 9.3.2000. Ustálil, že zo spoločného bytu neodišla s úmyslom sa doňho nevrátiť, ale pod tlakom správania sa žalovaného. Zo sumárnych analýz platieb mal za preukázané, že žalovaný nájomné neplatí napriek výlučnému užívaniu bytu jeho osobou, tieto hradila žalobkyňa, a to napriek skutočnosti, že žalovaný mal finančnú hotovosť z prevodu nehnuteľnosti v X., kde býva jeho matka. 6. O poskytnutí bytovej náhrady súd prvej inštancie nerozhodol, majúc za preukázané, že žalovaný sa dopúšťal fyzického a psychického násilia voči žalobkyni a blízkym osobám (deťom) a poskytnutie bytovej náhrady by podľa jeho názoru bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedeného zrušil stranám sporu ich právo spoločného nájmu k bytu, žalobkyňu určil za jeho ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva a žalovanému uložil povinnosť byt vypratať bez nároku na bytovú náhradu. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) platného a účinného do 30.6.2016. 7. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne navrhol uzavretie dohody so žalobkyňou ohľadom ďalšieho spoločného nájmu bytu. Namietal procesné pochybene súdu prvej inštancie, ktorý konal v jeho neprítomnosti napriek jeho ospravedlneniu sa zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že hlavným dôvodom odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti bola jej známosť s iným mužom. Poukázal na nevieryhodnosť svedeckých výpovedí ich synov, ktorí boli podľa neho zmanipulovaní. Tvrdil, že žalobkyňa v čase nadviazania mimomanželskej známosti opúšťala na dlhší čas byt a o deti sa staral on. Nespochybnil, že úhrady za byt platil nepravidelne, avšak namietal tvrdenie žalobkyne, že ich uhrádzala ona, okrem obdobia od 1.1.2012 do 31.8.2012, kedy mal ťažký úraz. Vtedy v byte býval syn Filip s priateľkou a platenie nájomného žalobkyňou považoval za dôvodné. Dal do pozornosti, že prvými vlastníkmi členských práv boli jeho rodičia, ktorí ich previedli na syna Stanislava E., od ktorého on nadobudol členské práva a právo nájmu bytu. O nadobudnutie bytu sa teda zaslúžila výlučne jeho rodina. Uviedol, že predchádzajúce konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III so sp. zn. 21C 16/03 bolo zastavené po predchádzajúcom prerušení konania z dôvodu, že o prerušenie konania požiadali obe strany sporu z dôvodu možnosti mimosúdneho riešenia veci. Namietal pravdivosť tvrdení o jeho agresivite, keď podľa jeho názoru lekárska správa zo dňa 9.3.2000 nesvedčí o jeho násilnom správaní sa. Podľa jeho názoru žalobkyňa má záujem o byt, v ktorom dlhodobo nebývala, z dôvodu jej rozchodu s priateľom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. 8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Mala za to, že procesný postup súdu prvej inštancie bol zákonný, nakoľko žalovaný svoju neprítomnosť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a riadne, taktiež napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP nenavrhol dokazovanie. Poukázala na to, že žalovaný byt užíva sám, no napriek tejto skutočnosti neplatí platby a úhrady za toto užívanie, ktorý výkon práv je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že byt bol pridelený obom manželom a v tomto smere podľa nej žalovaný klame. Od svojho brata nadobudol len členské práva v družstve. Po rozvode manželstva neplatil výživné na spoločné deti z manželstva pochádzajúce a nedoložil dôkaz o svojom tvrdení o vyplatení jej dlžného nájomného. K ostatným skutočnostiam, ktoré označila za s vecou nesúvisiace, sa nevyjadrila. 9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2016 Z. z.) podaním odvolania žalovaného proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací teda prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 11. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP. Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. 12. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva nesúlad a rozpornosť so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť a preskúmateľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď žalobkyňu určil za ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva, pričom sa žiadnym spôsobom právne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo, a právne neposúdil význam zistených skutkových okolností ohľadom toho, ktorá z procesných strán a v akej miere sa zaslúžila o nadobudnutie predmetného bytu do nájmu. Napriek zákonnej povinnosti v zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka neposúdil starostlivosť o deti, hoci sú už v súčasnosti plnoleté a pod. Určenie žalobkyne za ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva neodôvodnil žiadnym spôsobom, keď v napadnutom rozsudku ohľadom tejto časti rozhodnutia neuviedol žiadne právne úvahy. Neobjasnil, aké vykonané dôkazy k tejto časti rozhodnutia viedli, ako tieto dôkazy vyhodnotil a neuviedol svoj spôsob aplikácie na vec sa vzťahujúcich právnych noriem, ktoré tieto právne otázky riešia. Uvedený postup spôsobuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia pre strany sporu v rámci možnosti riadnej právnej argumentácie proti záverom súdu prvej inštancie a tým aj pre súd odvolací v rámci preskúmavania správnosti jeho záverov. 14. Uvedené nedostatky nemôže odvolací súd nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o právnych základných otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. 15. Pokiaľ ide o ďalšie napadnuté výroky preskúmavaného súdneho rozhodnutia je potrebné dať do pozornosti ust. § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, keď s uvedeným ustanovením opätovne korešponduje aktuálne platné ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov, pričom v zmysle § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 16. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (6MCdo 1/2010). 17. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu podľa odvolacieho súdu pravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou o fyzickom a psychickom násilí vo vzťahu k jej osobe a k spoločným deťom doposiaľ nevyplýva, pretože svedecké výpovede synov strán sporu sa odvolaciemu súdu javia ako nevierohodné, keď ich obsahom je len strohé konštatovanie takéhoto správania sa žalovaného. Svedok V. E. uviedol jeden prípad facky otca matke, inak vypovedal o hádkach a že neho otec nebil. O psychickom týraní druhého brata vypovedal v rovine svojho názoru na túto otázku. Svedok S. E. uviedol len odkaz na písomné čestné prehlásenie založené do spisu nespísané vlastnou rukou svedka. Svedecké výpovede synov nie sú podporené žiadnym iným dôkazným prostriedkom. Rovnako takéto správanie sa žalovaného nevyplýva jednoznačne ani z listinných dôkazov doložených žalobkyňou, a to lekárskej správy zo dňa 9.3.2000 a z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva. Doložená nájomná zmluva je datovaná dňom 14.12.2014 a v jej zmysle nájomcom 1-izbového bytu na B. ul. č. XXA E. D. je syn strán sporu. Podľa odvolacieho súdu preto žalobkyňa doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o jej tvrdenie o fyzickom a psychickom týraní jej osoby a detí zo strany žalovaného a taktiež ani o svojich tvrdeniach o bývaní v podnájme keď súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezisťoval miesto jej bývania do mesiaca december 2014 a nevyhodnocoval pravdivosť tvrdení žalovaného o jej vedení spoločnej domácnosti s priateľom, ktorá skutočnosť môže mať potom právny význam z hľadiska posúdenia právne významných otázok opustenia spoločnej domácnosti vedenej v predmetnom byte s bývalým manželom. 18. Okrem vyššie uvedeného je potrebné dať do pozornosti i znenie ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu (ako je tomu i v danom prípade - pozn. odvolacieho súdu) rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. V nadväznosti na citované ust. je potom potrebné poukázať na ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety (opäť ako je tomu v danom prípade) môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. 19. Z dikcie citovaných ustanovení vplýva, že i pre prípad existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci prináleží ustupujúcemu rozvedenému manželovi nárok na zabezpečenie náhradného ubytovania alebo prístrešia, keď takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa by mohlo byť (za unesenia dôkazného bremena o takýchto tvrdeniach) požívanie alkoholu, dlhodobé neplatenie úhrad za užívanie bytu, podštandartné vedenie domácnosti z hľadiska zachovávania základných hygienických princípov a pod. Oprávnenie súdu rozhodnúť o neexistencii práva na bytovú náhradu je oprávnením krajným a výnimočným, keď tvrdené rozhodné skutkové okolnosti o takomto právnom závere musia byť zistené a vyhodnotené nad akúkoľvek pochybnosť, čo v danom prípade na základe doposiaľ vykonaného dokazovania konštatovať nie je možné. 20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. b/, c/ CSP, nakoľko jeho nedostatočným odôvodnením ohľadom určenia žalobkyne za ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (obrana proti argumentom súdu prvej inštancie v rámci konania odvolacieho) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania nemožno napraviť v konaní pred súdom odvolacím, a vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého rozhodnutia nesprávnym vyhodnotením doposiaľ vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil a nevykonal ďalšie dôkazy pre rozhodnutie o týchto nárokoch nevyhnutné. 21. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý a zrušený rozsudok vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude tento viazaný právnym názorom súdu odvolacieho. Úlohou súdu prvej inštancie bude v rámci nového konania doplniť dokazovanie k otázke určenia ďalšieho výlučného nájomcu bytu a člena družstva, k otázke opodstatnenosti charakteru bytovej náhrady pre druhého rozvedeného manžela, prípadne so zreteľom na výsledky dokazovania o existencii alebo neexistencii násilného správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a k spoločným deťom k otázke neexistencie nároku na bytovú náhradu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a ich vyhodnotenie bude potrebné podrobne uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia tak, aby odôvodnenie zodpovedalo zákonným požiadavkám na náležitosti súdneho rozhodnutia a aby bolo stranám sporu zabezpečené právo na spravodlivý proces vo všetkých štádiách súdneho konania. V novom rozhodnutí vo veci nesmú absentovať dôvody so zreteľom na všetky vyššie uvádzané právne otázky a aspekty veci a toto rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania. 22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydaní opravné uznesenie, lehota plynie od doučenia opravného uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).