Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206814 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1713206814.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: D. E., L.. XX.XX.XXXX, T. Č.. X, D., zastúpená JUDr. Mikuláš Pinnel, Svätoplukova 1022/11, Senec, proti žalovanému: W.. W. E., L.. XX.XX.XXXX, T. Č.. X, D., o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. septembra 2017 č.k. 8C 116/2013-165 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil stranám sporu ich právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX na XX. poschodí na T. A.. Č.. X E. D., súpisné č. XXXX, zapísanému na LV č. XXXX pozostávajúcemu z troch obytných miestností a príslušenstva, za ďalšiu výlučnú nájomníčku tohto bytu a členku družstva určil žalobkyňu a žalovanému uložil povinnosť z bytu sa vysťahovať a vypratať ho do 15 dní od zabezpečenia bytovej náhrady vo forme prístrešia. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne skutkovo odôvodnenej tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 24.11.1984. Na základe prevodu členských práv a povinností schváleného uznesením bytového družstva č. XXX/J X/XXXX sa žalovaný stal členom Okresného stavebného bytového družstva Bratislava - vidiek a dňa 11.09.1986 im ako manželom bolo pridelené členské číslo XXXX/XXXX. Byt im bol ako manželom pridelený rozhodnutím zo dňa 25.04.1988 v zmysle uznesenia OSBD Bratislava- vidiek. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretou OSBD Bratislava a medzi nimi ako manželmi sa stali spoločnými užívateľmi 3 izbového družstevného bytu. Manželstvo so žalovaným bolo rozvedené dňa 01.10.2001. V záujme svojho, ale predovšetkým v záujme deti odišla z predmetného bytu bývať do podnájmu, a to z dôvodu, že žalovaný býva často pod vplyvom alkoholu. Tvrdila, že predmetný byt užíva žalovaný, pričom za služby spojené s jeho užívaním dlhodobo neplatí. Aby neprišli o byt, musela dlhy za užívanie bytu uhradiť. O ďalšom výlučnom nájme a členstve v bytovom družstve po zrušení práva spoločného nájmu sa so žalovaným nevedia dohodnúť a to aj z dôvodu jeho neustáleho alkoholického opojenia. Žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu, ktorý obýva jeho matka. Zo spoločného bytu nikdy neodišla s úmyslom sa do neho nevrátiť a vzdať sa prípadného práva na jeho užívanie. Odišla z dôvodu správania sa žalovaného. 3. Poukázal i na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že o nadobudnutie predmetného bytu sa zaslúžili jeho rodičia pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a on nadobudol dekrét na byt prevodom členstva v bytovom družstve od jeho rodičov. 4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 8C/116/2013-93 zo dňa 09.03.2015, ktorým vyhovel žalobe, zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX na XX posch. ul. T. Č.. X, D., súp. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva. Žalobkyňu určil za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva. Žalovanému uložil povinnosť predmetný byt vypratať bez bytovej náhrady. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 262/ 2015-124 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol opätovne právne ju posúdiac podľa ust. § 705 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 712a ods. 3 a 8 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 6C 20/2001-17 zo dňa 1.10.2001, právoplatného dňa 12.11.2001. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zistil, že Stavebné bytové družstvo Bratislava - vidiek zo dňa 17.10.1989 odovzdalo dňom 14.11.1989 byt č. XX na poschodí Z. podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 04.02.1988 do osobného užívania členovi E. W.. V čl. 1 bod 4. Družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ bytu v čase uzavretia tejto dohody žije trvale v manželstve s manželkou D. a že uzavretím tejto dohody vzniká týmto manželom právo spoločného užívania bytu. 6. Z rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva Bratislava - vidiek o pridelení družstevného bytu zo dňa 25.04.1988 mal za preukázané, že ním pridelil členovi E. W. členstvo v družstve a na jeho základe vzniklo členovi právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania. 7. Vychádzal z výsluchu žalobkyne, podľa ktorej žalovaný väčšinu svojho času trávil v spoločnosti kamarátov, s ktorými popíjal a chodil domov v podnapitom stave. Žalovaný bol násilný. Žitie v spoločnom byte bolo neznesiteľné, nedalo sa tam fungovať, zle to znášala, taktiež aj deti, žalovaný bol stále pod vplyvom alkoholu a mal aj priateľku. Našla si s deťmi podnájom. Žalovaný sa nevenoval rodine, čo uviedla aj návrhu na rozvod manželstva. Žalovaný taktiež mal rôzne vzťahy, ktoré viedli k rozpadu ich manželstva. Keď opustila spoločný byt, následne si žalovaný nasťahoval do bytu partnerku, ktorá mala vek ako ich syn 21rokov a táto žila v byte 5 rokov. Žalovaný 15 rokov nikde nepracuje. Žalobkyňa byt neužíva. V byte si len odložila v jednej miestnosti hodnotnú sedačku. Byt sa nachádza v katastrofálnom stave. Z domu ide zápach, načo ju susedia upozorňovali a upozorňujú. V lete 2016 vyniesla 6 mechov neporiadku. Na balkóne bol vyliaty olej. Chladnička bola celá plesnivá, ktorú musela vypratať. Kúpeľňa bola v neporiadku, záchod nesplachuje, musí sa splachovať vedrom. Donedávna sa so synom striedala a chodila kontrolovať byt, či je všetko v poriadku a nič nezateká. Žalovaný necháva zapnuté svetlá, keď príde v podnapitom stave. Susedia sa sťažujú, že ich obťažuje, vyzváňa im. Synov zastavujú majitelia z podnikov, že tam má žalovaný podlžnosti. V byte nebola 2-3 mesiace. Nevedela ho šrobovákom otvoriť. Zámok nevymenila, nakoľko mala za to, že keď príde žalovaný v podnapitom stave, dvere vylomí. Niekoľkokrát sama urobila poriadok v byte. 8. Poukázal i na obsah výpovede žalovaného, že dve izby z predmetného bytu užíva žalobkyňa so synmi. K izbám nemá prístup. On užíva jednu izbu, toaletu a kúpeľňu. Je pravda, že zlomil kľuč a nemá čas a ani finančné prostriedky to vymeniť. Má cca mesačne 60 eur. Do bytu sa dá vstúpiť. Do bytu sa dostáva pomocou šrobováka, ale byt je v bezpečí, nakoľko sa zamyká spoločná chodba. Jeho rodina má šancu predať pozemok, ak mu dajú finančné prostriedky z jeho podielu, dá byt do poriadku. Je vyštudovaný záhradník a pomáha mame so záhradou. Ak príde o daný byt, bude z neho bezdomovec. Jeho mama previedla darovacou zmluvou podiel na neter. On má na tom dome podiel 1/6 a neter ho chce vyplatiť. Je po úraze, bude mu možno priznaní čiastočný invalidný dôchodok a nebude už poberať dávku v hmotnej núdzi. Bola im daná výpoveď z nájmu družstevného bytu, po vyrovnaní dlhu vzatá späť. 9. Poukázal na výpoveď svedka V. E. (syn), že žalovaný sa nachádza v byte sporadicky. Väčšinou času ho trávi v X. u svojej mamy. Pár dní sa zdržiava v danom byte. Od obyvateľov bytovky sa dozvedel, že žalovaný chodí v podnapitom stave a poškodzuje byt, ruší obyvateľov domu. Žalovaný dlhy neuhrádza. Oni to nemajú z čoho hradiť, sú tak zadlžení, že si musel zobrať niekoľko pôžičiek, tieto finančné prostriedky použil na pokrytie dlhov, ktoré mal žalovaný. Naposledy žalovaný poškodil dvere od bytu. Poškodil ich, pretože chcel vniknúť do bytu, nakoľko nemal kľúče. Pritom pobudil celú bytovku, za to sa musia hanbiť. Byt je v chátrajúcom stave, nie je spôsobilý, aby ho niekto užíval. Toaleta nefunguje, všetko je tam zapadnuté prachom, smrad, hniloba. 10. Vychádzal i z nasledovných svedeckých výpovedí: Svedkyňa I. P. (suseda) vo výpovedi uviedla, že v bytovom dome býva 27 rokov. Žalovaný sa o rodinu príkladne nestaral. Ako architekt sa mohol mať veľmi dobre. Žalobkyňa ťahala celú domácnosť. Rodinu pozná 27 rokov a za dané obdobie žalovaného vždy videla v alkoholickom opojení. Vždy bol v krčme, ktorá bola oproti v garáži, kde strávil viac času ako v práci a tým prichádzal o zamestnania. Jej manžel je a bol po celý časť zástupca vlastníkov a preto vedela, že boli dlhy na nájomnom, ktoré sa vždy žalobkyňa snažila uhrádzať a na ich úhradu si musela zobrať úver. Žalobkyňa sa odsťahovala pre neúnosnosť danej situácie zo spoločnej domácnosti. Žalovaný nebral ohľad ani na svojich synov. Triezveho ho asi ani nevidela. Dlžoby sa žalobkyňa snažila vyplácať, vždy chcela ochrániť byt, aby oňho neprišli. Žalobkyňa byt pekne a vkusne zariadila. Párkrát tam bola, potom žalobkyňa ju zavolala, aby sa prišla pozrieť na hrozný stav bytu. Žalovaný vedel byť vulgárny a agresívny. Svedkyňa X. D. (suseda) v svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaný býva oproti nej. Chodí opitý, vulgárne im nadáva, chodí si k nim požičať šrobovák, nakoľko si nevie otvoriť dvere. Pred 2týždnami, keď išiel jej manžel z práce, videl žalovaného na zemi opitého. Keď mu chcel zavolať sanitku, tak mu ešte vynadal. Žalovaný je agresívny. Chodbu musí umývať, ktorá je ovracaná, špinavá, ocikaná, búcha do steny. Toto jeho správanie trvá už dosť dlho, cca 20 rokov. Potvrdila násilné správanie žalovaného voči žalobkyni, ktorá ich žiadala o pomoc. Žalovaný žalobkyňu bil, fackal, ťahal ju za vlasy. Toto násilné správanie počula aj na chodbu, aj ku ním domov. Taktiež to trvalo 20 rokov. Žalobkyňa sa odsťahovala so spoločnej domácnosti, pretože žalovaný ju bil. Pohľadávky, ktoré boli spojené s bytom, uhrádzala žalobkyňa. Po odsťahovaní žalobkyne z bytu si tam žalovaný nasťahoval mladú 27 ročnú priateľku. Dvere sú stále rozbité, otvára ich šrobovákom, ničí spoločné priestory. Svedkyňa S. O. (suseda) v svedeckej výpovedi uviedla, že býva v danej bytovke od roku 1999. V tom čase ich deti boli malé. Nie raz prišla žalobkyňa a hľadala u nej útočisko s deťmi, a to z dôvodu, že žalovaný chodil domov opitý, bol agresívny, nepríjemný. Bola svedkom toho, ako vykrútil žalobkyni prst. Musela ísť s ňou na pohotovosť. Agresivita žalovaného sa stupňovala, nebolo to únosné. Chodila na návštevu k nim, ale potom sa bála byť v prítomnosti žalovaného. Mala pocit, že vyhodí žalobkyňu z balkóna, možno by vyhodil aj ju. Doteraz robí nepríjemnosti, chodí podnapitý. Robí v spoločných priestoroch neplechu, napr. že sa vyšpiní na chodbe. Byt znehodnocuje, za byt neplatí. Ako sa rozviedli, žalovaný si tam nasťahoval priateľku. V tom čase, keď tam bývala priateľka, sa snažili platiť úhrady za byt. Potom jej odsťahovaní žalovaný neplatí nič. Všetky úhrady za byt, ako aj podlžnosti platila žalobkyňa. Nie raz prišla za ňou, aby jej pomohla uhradiť podlžnosti, nakoľko sa bála, že prídu o byt, tak jej finančne pomohla. Žalobkyňa sa snažila uhradiť pohľadávku za byt aj napriek tomu, že tam nebývala. Musela s malými deťmi odísť a bývať v podnájme a žalovaný si užíval byt sám. Zdevastoval ho a neplatí zaňho. Svedok X. Y. (sused) v svedeckej výpovedi uviedol, že je domovník danej bytovky. Strany sporu pozná od začiatku, keď deti boli maličké. Žalovaný stále chodí napitý. Niekoľkokrát mu žalovaný vyzváňal v noci, aby ho pustili dnu, lebo si zabudol kľúče. Žalovaný býva na XX. poschodí a on na XX. poschodí. Počuli, ako žalovaný búcha na vchodové dvere. Žalovaný je napitý každý deň. S manželkou robia aj upratovanie. Jeden deň upracú a na druhý deň býva všetko ovracané, krvavé, výťahy špinavé. Upozornil žalovaného, aby si dával pozor a nerušil obyvateľov bytovky. Chodí odpisovať stav vodomerov, videl, že byt je v dezolátnom stave. Praskol im radiátor, našťastie to zistili včas. Nemohli im dať radiátor nový, pretože na byte boli nedoplatky. Vtedy mal žalovaný veľké dlžoby. Celá bytovka sa obáva, že v tomto stave, keď bude žalovaný opitý a nechá pustenú vodu, vytopí ich všetkých. Dávno ho nevidel v triezvom stave. Raz nechal aj pustený plyn, mohla celá bytovka vybuchnúť. Keď niečo chce ohľadne bytu, tak zavolá žalobkyni, alebo jej deťom. Dvere sú vykopnuté, rozbité, záchod nefunguje. Napr. keď išiel do práce, zastavil ho vonku na ulici jeden pán, že pred bytovkou leží jeden pán, či ho nepozná, bol to žalovaný. Pomohol mu, aby išiel aspoň do vnútra do bytovky. Nebol svedkom agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni, ale iba počul o takomto správaní žalovaného voči žalobkyni. Svedok I. G. v svedeckej výpovedi uviedol, že triezveho žalovaného nikdy nevidel. Neraz mu pomáhal, keď bol ožratý, aby mohol ísť do bytu. Žalovaný zlyhal ako otec, ako manžel. V byte je smrad, kuchyňa sa nedá prirovnať ku kuchyni, záchod je nefunkčný, na balkóne sú špinavé taniere. Je tam bordel a špina, kúpeľňa je špinavá, to sa ani nedá opísať, ako to tam vyzerá. Je to des. Žalobkyňa pohľadávky na byte hradila z vlastných finančných prostriedkov, alebo prostredníctvom syna, načo si museli zobrať pôžičky. 11. Súd prvej inštancie mal zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2010 do 31.08.2010 preukázaný nedoplatok na nájomnom vo výške 450,70 EUR, zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2012 do 31.08.2012 mal preukázaný nedoplatok na nájomnom vo výške 763,49 EUR, zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2004 do 31.01.2014 mal preukázaný nedoplatok na nájomnom každý mesiac, zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 28.02.2015 mal preukázaný nedoplatok na nájomnom za rok 2014 vo výške 1348,28 EUR a za január 2015 bol taktiež nedoplatok na nájomnom vo výške 197,74 EUR. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2017 mal preukázané, že v júni 2017 bola vykonaná úhrada nedoplatku vo výške 1560 Eur. 12. Zistil, že Stavebné bytové družstvo listom zo dňa 05.05.2017 oznámilo, že dlžná suma na nájomnom k 30.04.2017 bola vo výške 1 768,72 Eur, k čomu priložili sumárnu analýzu za obdobie od 01.07.2015. Stavebné bytové družstvo občanov listom zo dňa 15.06.2017 oznámilo žalobkyni a žalovanému, že dňa 09.06.2017 bola uhradená celá dlžná suma spolu s príslušenstvom a preto s poukazom na § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede nájmu z bytu zanikol. 13. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobkyni a žalovanému vzniklo právo spoločného užívania bytu aj spoločné členstvo v družstve za trvania manželstva ku dňu 17.10.1989, kedy bola so žalovaným uzatvorená Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Danú skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 4Co 262/2015-124 zo dňa 30.09.2016. Mal za nesporné, že po zániku manželstva strán sporu nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, ktorý z rozvedených manželov bude aj naďalej ako člen družstva nájomcom bytu. 14. Pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliadal na celý komplex rozhodujúcich okolnosti, a to na záujem maloletých detí, kde však v tomto prípade v čase vyhlásenia rozsudku boli už plnoleté, zohľadnil sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, správanie strán sporu, ako aj psychické a fyzické násilie. Vyhodnotil za preukázané, že byt v súčasnosti užíva jedine žalovaný, keď žalobkyňa sa z dôvodu správania žalovaného musela nedobrovoľne odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Nemal za preukázané, že žalovaná sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že chcela žiť spolu s priateľom, keď ustálil, že bola nútená sa odsťahovať so spoločnej domácnosti z dôvodu niekoľkoročného požívania alkoholických nápojov žalovaným, ako aj z dôvodu psychického násilia. Danú skutočnosť mal súd prvej inštancie potvrdenú svedeckými výpoveďami svedkov, a to obyvateľov danej bytovky, ktorí zhodne uviedli, že žalovaného poznajú cca 27 rokov, ale triezveho ho ešte nevideli. Svedkovia taktiež potvrdili psychické násilie a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal dôvod neveriť žalobkyni a svedkom ohľadne násilného správania, aj keď sa daná skutočnosť ťažko preukazuje, a to z dôvodu, že obyvatelia bytovky sa zo strachu o svoj život nikdy počas niekoľkoročného násilného správania žalovaného voči žalobkyne nezastali. 15. Konštatoval, že násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej alebo psychickej moci proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom spôsobuje ujmu druhému človeku. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku. Nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5MCdo 10/1012).Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia teda musí mať značnú intenzitu, musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnom byte, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. 16. Dospel záveru, že žalobkyňa zo spoločného bytu nikdy neodišla s úmyslom sa do neho nevrátiť a vzdať sa práva na jeho užívanie. Odišla pod tlakom správania sa žalovaného. Z predložených sumárnych analýz Stavebného bytového družstva mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný nájomné napriek tomu, že ho sám užíva, neplatí. Žalobkyňa aj napriek tomu, že spoločný nájomný byt neužívala, z obavy o stratu bytu platila podlžnosti spojené s bytom. Z dôvodu neplatenia úhrad za služby spojené s užívaním bytu, a to konkrétne za mesiace február až december 2016, teda dlhší ako tri mesiace bola daná stranám sporu výpoveď z nájmu. Žalovaný danú podlžnosť uhradil dňa 09.06.2017 a preto daná výpoveď nájmu bytu zanikla. 17. Súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že je spravodlivé zmeniť stav a preto určil, že výlučnou nájomníčkou predmetného družstevného bytu a členkou bytového družstva bude žalobkyňa, ktorá uhrádzala poplatky s ním spojené a žalovaný daný byt od opustenia žalobkyne so spoločnej domácnosti zdevastoval, čo mal za preukázané zo svedeckých výpovedi a najmä z úradného záznamu z ohliadky bytového družstva. 18. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému vypratať byt poukázal na to, že bez povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady by žalovaný nemal zákonom chráneným spôsobom riešenú bytovú otázku. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedochádzalo až k takej intenzite psychického násilia a fyzického násilia, aby bolo na mieste použitie ust. § 712 ods. 8 OZ (vypratanie bez bytovej náhrady). Ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce bytovú náhradu vo forme prístrešia považoval súd prvej inštancie dlhodobé požívanie alkoholických nápojov, dlhodobé neplatenie úhrad za užívanie bytu, podštandartné vedenie domácnosti z hľadiska zachovávania základných hygienických princípov, a to čo sa týka bytu, ako aj spoločných bytových priestorov, ktoré žalovaný pod vplyvom alkoholu poškodzuje, keď danú skutočnosť mal za preukázanú zo svedeckých výpovedí, v ktorých svedkovia uviedli, že žalovaný byt, ktorý má spolu so žalobkyňou v spoločnom najme, neudržiava, o byt sa nestará, byt postupne devastuje. Svedkovia zhodne uviedli, že dané správanie zo strany žalovaného je dlhodobé, čo trvá cca 27 rokov, žalovaný ich svojím správaním ohrozuje. Za takýchto okolností vyhodnotil za spravodlivé žalovanému priznať bytovú náhradu vo forme prístrešia. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. 20. Uvedený rozsudok napadol včas odvolaním žalovaný a žiadal ho zmeniť a určiť ho za ďalšieho výlučného nájomcu bytu a člena družstva. Argumentoval tým, že byt bol nadobudnutý výlučne na základe iniciatívy jeho rodičov, ktorí boli členmi bytového družstva a previedli svoje členské práva na jeho osobu. Popieral tvrdenia o jeho agresivite. Uviedol, že uhradil dlžnú sumu a že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť kvôli milencovi, čím zapríčinila rozvod ich manželstva. 21. Žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného realizovaného prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.02.2018 navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že žalovaný sa vyhýbal súdnym pojednávaniam a zdržiaval sa v pohostinstvách počas ich konania. Jeho tvrdenia označila za účelové a ničím nepodložené. Za pravdivé označila jeho tvrdenie ohľadom úhrady poslednej dlžoby, keď však podľa informácií Stavebného bytového družstva občanov je na byte opätovne dlh vo výške 593,41 eur. 22. Žalovaný vo svojej písomnej odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 08.03.2018 uviedol, že sa súdnemu konaniu nevyhýba a neprítomnosť na pojednávaniach zdôvodnil objektívnymi príčinami, s tým, že sa nezdržiaval v pohostinstve, ale v obchode so sudovým vínom, kde čakal priateľa za účelom jeho ospravedlnenia na súde z objektívnych dôvodov. Mal za preukázané, že o nadobudnutie bytu sa zaslúžili jeho rodičia a dôvodom rozpadu manželstva so žalobkyňou bola jej nevera. 23. Žalobkyňa písomnú odvolaciu dupliku nerealizovala. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o opodstatnenosti nároku žalobkyne na zrušenie spoločného nájmu bytu strán sporu, na jej určenie za ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu na T. A. Č.. X E. D. a členku družstva a na uloženie povinnosti žalovanému predmetný byt vypratať po zabezpečení prístrešia žalobkyňou. 25. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.09.2016 č.k. 4Co 262/2015-124 v danom prípade došlo k vzniku spoločného nájmu bytu stranami sporu, ktoré sa po rozvode ich manželstva na ďalšom výlučnom nájme bytu a členstve v družstve nedohodli. Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne rozhodol, ak za ďalšiu výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva určil žalobkyňu, keď hodnoteniu dokazovania súdom prvej inštancie v tomto smere nie je čo vytknúť a odvolací súd ho považuje za logické. Súd prvej inštancie správne prihliadol k zistenej skutočnosti, že žalobkyňa sa dlhodobo výrazne viac starala, resp. sama sa starala o chod spoločnej domácnosti a jej udržiavanie, ako aj o spoločné deti, o hradenie nájomného a iných súvisiacich nákladov za užívanie bytu. V tejto súvislosti potom správne súd prvej inštancie tieto zistené skutočnosti nadhodnotil nad zásluhu rodičov žalovaného vo vzťahu k nadobudnutiu relevantného bytu do nájmu strán sporu, ako aj čiastočnú úhradu dlhu na nájomnom vo výške 1560,-eur žalovaným. Neveru žalobkyne ako výlučný dôvod príčiny rozvratu manželstva strán sporu a trvalé opustenie spoločnej domácnosti strán sporu žalobkyňou žalovaný nepreukázal. Vo vzťahu k charakteru bytovej náhrady, po zabezpečení ktorej je žalovaný povinný predmetný byt vypratať, súd prvej inštancie správne právne posúdil, ak dokazovaním jednoznačne zistené skutočnosti týkajúce sa každodenného požívania alkoholických nápojov žalovaným, jeho nezaradenie do pracovného pomeru, dlhodobé neuhrádzanie platieb za nájom bytu a služby s týmto nájmom spojené, neudržiavanie bytu v stave hygienicky spôsobilom na jeho užívanie a ničenie spoločných priestorov bytového domu vyhodnotil za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre existenciu ktorých možno podľa ust. § 712a ods. 8 OZ rozhodnúť o práve rozvedeného manžela, ktorý nebol určený za ďalšieho výlučného nájomcu bytu a člena družstva, len na prístrešie. V tomto smere súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa vykonaným dokazovaním (zhodnými svedeckými výpoveďami susedov) jednoznačne uniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodov osobitného zreteľa na strane žalovaného. 26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celosti potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).