Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/414/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201565 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714201565.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: C., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 900 03 Senec, deti rodičov: matky V.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX B., zastúpenej Mgr. Erikou Martiškovou, advokátkou, so sídlom Dona Sandtnera 13, 902 01 Pezinok, a otca V.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., Česká republika, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47, 832 77 Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 468/2014-95 zo dňa 24.03.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 38P 468/2014-107 zo dňa 22.04.2015, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,84 Eur (2600,- Kč) mesačne na sumu 220,- Eur mesačne a na maloletého F. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 85,- Eur (2400,- Kč) mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktorú sumu je povinný otec uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky od 01.01.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 24.03.2015 vo výške 1800,- Eur na maloletého C. a vo výške 1725,- Eur na maloletého F. povolil otcovi splácať v 100,- Eur mesačných splátkach na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Do zaplateného výživného započítal otcovi čiastku 1500,- Eur u maloletého C. D. a čiastku 1275,- Eur u maloletého F. D.. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Přerov, Česká republika, č.k. 0Nc 167/2007-130 zo dňa 06.11.2008 v časti o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, konštatujúc preukázanie zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného po uplynutí doby 6 rokov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Za preukázané mal, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného navštevoval maloletý C. prvý ročník ZŠ a maloletý F. predškolské zariadenie, pričom v školskom roku 2014/2015 maloletý C. navštevuje 7 ročník a maloletý F. 5 ročník základnej školy. U oboch maloletých detí zistil nárast nákladov na ich výživu a výchovu, tvorených okrem zabezpečovania základných životných potrieb súvisiacich so stravou, bývaním, ošatením či zdravotnou starostlivosťou, aj nákladmi spojených s návštevou školy a ich mimoškolskou či športovou činnosťou. Maloleté deti reprezentujú školu v recitačných súťažiach, brannom trojboji a spievajú v zbore, pričom všetky tieto náklady je potrebné považovať za odôvodnené potreby na strane maloletých detí, ktorých uspokojovanie je prospešné pre ich zdravý vývin a je potrebné ich podporovať. Neprihliadol na argumentáciu otca o tom, že má vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá je zamestnaná a riadne zárobkovo činná a taktiež k deťom svojej manželky, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Neprihliadol na vysoké splátky hypotekárnych úverov a poukázal na to, že na strane oboch rodičov sa jedná o výdavok, ktorý s možnosťou plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zo strany rodičov nesúvisí. Uviedol, že ak sa rodičia rozhodli zadlžiť sa formou hypotekárneho úveru, urobili tak s plným vedomím, že majú vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, ktorú si budú musieť plniť primárne, bez ohľadu na svoje ostatné výdavky a náklady. U oboch rodičov, ktorí sú lekári konštatoval v zásade rovnaké možnosti zamestnania a v konečnom dôsledku i príjmu. Na strane maloletých detí neuznal matkou vyčíslené náklady na mobilný telefón vo výške 15,- Eur mesačne, rovnako tak vreckové vo výške 20,- Eur mesačne a dobrovoľné plnenia matky na stavebné sporenie oboch maloletých detí. Skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej N., nepovažoval za dôvod na zamietnutie inak dôvodného návrhu matky na zvýšenie výživného. Prihliadol na v zásade rovnakú životnú úroveň rodičov a ich majetkové pomery, keď obaja sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, prefinancovanej hypotekárnym úverom. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2014 do 24.03.2015 ustálil vo výške 1800,- Eur u maloletého C. a vo výške 1725,- Eur u maloletého F.. Do zročného výživného otcovi započítal výživné, ktoré podľa pôvodného rozsudku platil, na maloletého C. sumu 1500,- Eur a na maloletého F. sumu 1275,- Eur. Zročné výživné povolil otcovi splácať v 100,- eur mesačných splátkach na každé z detí, spolu s bežným výživným. Návrhu matky na zmenu realizácie styku otca s maloletými deťmi nevyhovel, stotožniac sa s tvrdením otca o nepreukázaní dôvodnosti navrhovanej zmeny zo strany matky a súčasne konštatoval, že v súčasnosti styk otec s deťmi prakticky nerealizuje. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožnil a namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, napádaný rozsudok navrhol zrušiť, alternatívne návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho osobné pomery a možnosti a to najmä vo vzťahu k dvom jeho novým vyživovacím povinnostiam, k maloletej dcére a k manželke a jej synovi, a neprihliadol na skutočnosť, že na jeho strane nedošlo k zvýšeniu jeho príjmu. Mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore so zaužívanou praxou Európskej únie nesprávne stanovil neprimerané vysoké výživné a to najmä s poukazom na vek a náklady maloletých detí. Súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na dôvody pre ktoré bol návrh matky na zvýšenie výživného v roku 2010 rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zamietnutý. Mal za to, že súd mal správne prihliadnuť na vzdialenosť bydlísk medzi ním a maloletými deťmi ako aj na jeho plnenia vo forme darov pre maloleté deti. Tvrdil, že príjme matky sa zvýšil o 550,- Eur a na to, že dospievaním maloletých detí sa jej výrazne znížila jej výchovná rola. Dôvodil, že súd ignoroval výdavky jeho päťčlennej rodiny k zabezpečení ich vlastnej existencie. Namietal nesprávne vyhodnotenie zárobkových a majetkových pomerov na strane oboch rodičov a vyčíslených nákladov na potreby maloletých detí, nesprávne stanovenie platby výživného v Eur a zvýšenie výživného od 01.01.2014 . 4. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení, žiadala rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. S tvrdením otca uvedeným v odvolaní nesúhlasila, považovala ho za nedôvodné a účelové, keďže jeho argumentácia neobsahuje žiadne nové právne relevantné skutočnosti. Uviedla, že konajúci súd sa dostatočne jasne v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval všetkým otcom namietaným skutkovým zisteniam, vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Otec svojím odvolaním sleduje odvrátenie pozornosti od faktu, že výživné, ktoré doposiaľ platil ani zďaleka nepokrývalo potreby maloletých detí. Náklady na maloleté deti tak, ako ich vyčíslila plne korešpondujú so skutočnými potrebami detí a ich výška spolu s ďalšími jej výdavkami presahuje jej finančné možnosti, pričom nemožno tvrdiť, že tieto by nemohla zabezpečiť aj za pomoci príbuzných. Výživné stanovené súdom prvej inštancie plne odráža majetkové a zárobkové pomery rodičov, ako aj oprávnené záujmy a potreby maloletých detí, preto za nezmyselné považovala odkaz otca na Dusseldorfské tabuľky. Správne súd určil počiatok zvýšenia výživného od podania návrhu, a pokiaľ otec namieta dĺžku konania, je treba povedať že predĺženie konania spôsobil on sám nedôvodným namietaním miestnej príslušnosti súdu. Určenie výživného v Euro zodpovedá mene platnej na území Slovenskej republiky a preto aj v tomto smere považovala námietku otca za neopodstatnenú. 5. Kolízny opatrovník a prokurátor k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodali. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, §219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. 7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P 468/2014-95 zo dňa 24.03.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 38P 468/2014-107 zo dňa 22.04.2015, s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení OSP v znení účinnom do 30.06.2016, rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti. 9. Odvolací súd v tejto časti poukazuje podľa ust. § 387 ods. 2 CSP na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď po vykonaní potrebného dokazovania primerane zvýšil výživné na maloleté deti D. a neprihliadol na obranu otca spočívajúcu v tvrdení o jeho nízkom príjme, vyživovacej povinnosti k jeho terajšej manželke a k jej nezaopatreným deťom, či existenciu nákladov na jeho domácnosť a výdavky spojené s bývaním a zabezpečovaním primeranej životnej úrovne jeho novej rodiny. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorí v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výške výživného boli v útlom veku s porovnaním obdobia podania návrhu matky na zvýšenie výživného, kedy v školskom roku 2013/2014 maloletý C. navštevoval 6 ročník a maloletý F. 4 ročník základnej školy. Odvolací súd preto poukazuje na skutočnosť, že pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že obidvaja rodičia sú povinní svoje dieťa uživiť a nielen mu poskytovať výživné, pričom sa prihliada aj na možnosti, schopnosti a zárobkové pomery druhého rodiča. Výživné tak, ako bolo zvýšené súdom prvého stupňa je spôsobilé pokryť základne odôvodnené potreby maloletých detí s prihliadnutím na fakt, že otec sa žiadnym iným spôsobom na výchove, starostlivosti a výžive svojich synov nepodieľa. Odvolací súd neprihliadol na dôvody odvolania otca, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôvody, pre ktoré v roku 2010 Okresný súd Pezinok návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, odvolací súd udáva, že tieto sú pre posúdenie dôvodnosti nového návrhu matky právne irelevantné. Je zarážajúce, že otec dôvodí znížením miery osobnej starostlivosti matky o maloleté deti v súvislosti s ich narastajúcim vekom, keď maloleté deti sú vo veku aktívneho rastu a dospievania a za situácie, že on sám sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti nijako nepodieľa, pričom výživné určené v roku 2008 nebolo spôsobilé už v roku 2014 pokryť ani najzákladnejšie potreby maloletých detí spojené so zabezpečením primeranej stravy a bývania. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je prvoradá a je povinný si ju plniť aj na úkor svojich vlastných potrieb, pričom na výdavkoch jeho 5 člennej rodiny sa podieľa aj jeho manželka, k deťom ktorej on vyživovaciu povinnosť nemá. Určený rozsah vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti je vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu primeraný a zodpovedá zisteným a preukázaným skutkovým okolnostiam. Správne postupoval súd prvej inštancie aj pri ustálení zmeny pomerov od 01.01.2014 odkedy výživné zvýšil, správne vyčíslil výšku zročného výživného na každé dieťa jednotlivo s určením jeho splatnosti, a rovnako správne postupoval, keď výživné, ktoré je plnením v peniazoch, uložil otcovi platiť v mene Euro platnej na území Slovenskej republiky, kde majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt. 10. S poukazom na uvedené, určená výška výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP v spojení s ust. § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).