Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/287/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202988 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714202988.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: B. E., C. C.M. XXX, XXX XX C., zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, so sídlom L. Novomeského 25, 902 01 Pezinok proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vištuk, so sídlom 900 85 Vištuk 1, IČO 00 614 017 zastúpený spoločnosťou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava-Nové Mesto o zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 3.046,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v časti náhrady trov konania rozsudku č. k. 36Cb/39/2014-45 zo dňa 16.03.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/39/2014-45 zo dňa 16.03.2015 vo výroku, ktorým žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania.. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom č.k. 36Cb/39/2014-45 zo dňa 16.03.2015 návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 25.03.2014 doručenou súdu dňa 31.03.2014 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 3046,82 eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe osvedčenia o dedičstve č. 8D/331/99-21 zo dňa 22.10.1999 nadobudnutým právoplatnosť dňa 09.11.1999 po zomrelej K. E. Q.. R. bývalej členke družstva, ktorej členstvo v družstve zaniklo smrťou, nadobudol ako syn poručiteľky vyrovnávací podiel na majetku v Poľnohospodárskom družstve Vištuk, ktorého výška bola vypočítaná a potvrdená družstvom pre potreby dedičského konania vo výške 3.318,50 eur. Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, kedy zaniklo jej členstvo v družstve. Rozhodujúca účtovná závierka bola schválená výročnou členskou schôdzou družstva v roku 2000, nárok na vyrovnávací podiel dedičovi sa stal splatným v roku 2007. 3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že písomne vyzval žalovaného na plnenie záväzku dňa 08.09.2010 a žalovaný uznal uplatnený nárok o čom svedčí dohoda o vyplatení vyrovnacieho podielu zo dňa 28.10.2010, kedy prišlo k čiastočnému plneniu záväzku družstva. Zostatok nároku žalobcu po odrátaní čiastočného plnenia predstavuje sumu 3046,82 eur, ktorú sumu žalovaný s odôvodnením premlčania odmietal plniť. 4. Na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok, ktoré prebehlo dňa 16.03.2015, právny zástupca žalobcu pokiaľ ide o námietku premlčania, poukázal na list z 9.12.2013, keď vyrovnávací podiel bol splatný v roku 2007 a až vtedy sa mohol žalobca domáhať plnenia. Následne žalobca osobne chodil na družstvo, všetko však bolo v ústnej rovine, kde mu aj uvádzali, že naturálne plnenie môže dostávať aj 20 rokov. Dňa 28.10.2010 došlo k dohode o vyplatení vyrovnávacieho podielu, ktorou bol uznaný vyrovnací podiel čo do výšky a dôvodu, keďže bolo navyše aj čiastočne plnené a to vo forme dodaného tovaru. V roku 2010 teda došlo k uznaniu záväzku a z toho dôvodu nárok nie je premlčaný, pričom ide o obchodno-právny vzťah. Uvedená dohoda je v časti v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný vsunul do textu zmluvy slovné spojenie v uznanej časti a taktiež dohoda je odôvodnená stanovami, ktoré sa nevzťahujú na daný prípad a žalobca ako osoba neznalá práva túto zmluvu podpísala v dobrej viere, čo mu však nemohlo byť na škodu. Došlo k uznaniu záväzku p. H. ako členom predstavenstva a p. H. ako ekonómkou družstva, keď obaja pri návštevách žalobcu na družstve uvádzali, že nikdy nespochybňovali žalobcov nárok a výšku určenú na vyplatenie vyrovnávacieho podielu pre účely dedičského konania. Taktiež uznávali žalobcov nárok na postupné plnenie. Poukázal na písomné uznanie záväzku pre účel dedičského konania, táto listina sa nachádza v dedičskom spise. Žiadal vypočuť p. H. k otázke obsahu rozhovorov N, kde sa hovorilo o plnení a tiež k čiastočnému plneniu podľa dohody. 5. Na pojednávaní dňa 16.03.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že Obchodný zákonník umožňuje čiastočné uznanie záväzku, čo sa v tomto prípade aj stalo. Žalobca so žalovaným vyjadrili vôľu plnenia v časti, uvedené potom nemá účinky vo vzťahu k prípadnému zostatku. 6. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Osvedčenie o dedičstve č. 8D/331/99-21 zo dňa 22.10.1999, Zmeny stanov PD Vištuk, list žalobcu žalovanému zo dňa 08.09.2010, Dohoda o vyplatení vyrovnacieho podielu, list žalobcu žalovanému zo dňa 04.06.2013, list právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 24. septembra 2013, list právneho zástupcu žalobcu adresovaný právnemu zástupcovi žalovanému zo dňa 09.12.2013 s podacím lístkom, email z elektronickej adresy E..sk na G..L. všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Podľa Osvedčenia o dedičstve č. 8D/331/99-21 zo dňa 22.10.1999 nadobudol žalobca vyrovnací podiel na majetku žalovaného po poručiteľke K.H. E., Q.. R. T.. XX.XX.XXXX celkom vo výške 3.318,50 eura (pôvodne 99.973,24 Sk).Zo Zmeny stanov PD Vištuk mal súd preukázané, že podľa článku XVI pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen družstva nárok na vyrovnávací podiel. Vyrovnávací podiel je splatný uplynutím siedmych rokov od schválenia účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Vyrovnávací podiel sa uhrádza v peniazoch. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 08.09.2010 mal súd preukázané vykonanie výzvy na zaplatenie vyrovnacieho podielu po K. E. najneskôr do 31. 10. 2010. Z Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu mal súd preukázané, že dňa 28.10.2010 žalovaný prehlasuje, že vypláca vyrovnávací podiel v službách alebo dopestovaných poľnohospodárskych komoditách. Predmetom dohody je výplata uznanej časti vyrovnacieho podielu žalobcovi formou odberu pšenice v celkovom množstve 1500 kilogramov, pričom cena, v ktorej sa započítavajú poľnohospodárske komodity je 0,1809 eura/100 kg + DPH, hodnota uznanej časti vyrovnacieho podielu bola dohodnutá v celkovej výške 271,35 eura. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. 7. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 04.06.2013 mal súd preukázané vykonanie výzvy žalobcom, ktorou žiadal od žalovaného bezodkladné vyplatenie zostatku vyrovnacieho podielu po zomrelej K. E. s výškou zostatku záväzku 3046,82 eura, keď nemal záujem o plnenie v naturálnej forme a žiadal o splnenie vo vo finančnej forme najneskôr 30. júna 2013. 8. Z listu právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 24. septembra 2013 má súd preukázané oznámenie žalobcovi, že došlo k premlčaniu jeho pohľadávky z titulu vyrovnacieho podielu, keď premlčacia doba začala plynúť smrťou poručiteľky. Navrhol zmierlivé vyrovnanie nárokov na vyplatenie sumy 517,-eur v hotovosti. 9. Z listu právneho zástupcu žalobcu adresovaného právnemu zástupcovi žalovaného zo dňa 09.12.2013 s podacím lístkom mal súd preukázané vykonanie výzvy žalovaného na zaplatenie sumy 3046,82 eura v lehote do 20.12.2013. 10. Na pojednávaní dňa 16.03.2015 B. E. pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že bol zamestnancom žalovaného, chodieval na družstvo sa pýtať, kedy mu vyplatia peniaze, avšak mu bolo povedané, že až po siedmych rokoch. Potom keď tam chodieval, tak mu stále hovorili, že nemajú peniaze, že mu to nemôžu vyplatiť, potom mu dali v naturáliách nejaké plnenie. P. H. je jeho bratranec, stále žalobcu odsúval aj keď je pravda, že mu povedal, že tým, čo ich dávajú k súdu to vyplácajú. Nechcel sa s nimi súdiť a rozhádať si rodinu. P. H. mu hovorila to isté. S podaním žaloby od roku 2007 do r. 2014 čakal z dôvodu, že došlo k dohode a k plneniu v naturáliách. P. H. alebo p. H. žalobcovi povedali, že môže brať pšenicu ďalej. Po októbri 2010 nežiadal žalobca od žalovaného plnenie, nevie čo by robil s 15 metrákmi. Neskôr, keď mu nič nevyplatili nežiadal o výplatu zostatku vyrovnávacieho podielu, pred tým ako bol zastúpený tam chodil stále. Žalobca prijal plnenie podľa dohody o vyplatení podielu. 11. Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež "zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike") a to na sumy uvedené v eurách. 12. Stranami sporu sú fyzická osoba a družstvo zapísané do obchodného registra, súd preto skúmal, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie námietky premlčania vznesenej odporcom. Právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným smrťou právneho predchodcu žalobcu t.j. dňa 21.07.1999. Súd uviedol, že k tomuto dňu podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka, ktoré ako jediné vzhľadom na právnu formu žalovaného prichádzalo do úvahy ako potenciálne rozhodné ustanovenie stanovovalo, že treťou časťou Obchodného zákonníka upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností. 13. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 232 ods. 1, ods. 3, § 261 Obchodného zákonníka, právnu literatúru (Moravčík, O. Ovečková a kol. Iura edition, 1995, str. 449). 14. Súd v rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o začatie plynutia premlčacej doby, táto začína plynúť najskôr od právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, ktorým sa prejedná právo na vyplatenie dedičského podielu. Uvedené vyplýva z toho, že až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve je zrejmé, kto nadobúda právo vzniknuté smrťou poručiteľa, keď sa nejedná o právo existujúce pred smrťou poručiteľa, ktoré by prechádzalo smrťou. V prejednávanej veci bolo v stanovách určené, že vyrovnací podiel je splatný uplynutím siedmych rokov od schválenia účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Členstvo poručiteľa zaniklo dňa 21.07.1999, vyrovnací podiel bol potom splatný v marci 2007 ako to tvrdil žalobca a odvtedy aj začala plynúť premlčacia lehota, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 in fine Občianskeho zákonníka), pričom premlčacia lehota je trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka). 15. Súd ďalej uviedol, že žaloba bola podaná 31.03.2014, teda štyri roky po uplynutí premlčacej doby, námietka premlčania vznesená žalovaným ako dlžníkom (§ 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) je dôvodná. 16. Súd mal zato, že odkiaľ ide o žalobcom tvrdené uznanie záväzku zmluvou Dohoda o vyplatení vyrovnacieho podielu, táto zmluva ako dvojstranný právny úkon obsahujúci prejav vôle žalovaného nie je uznaním záväzku žalovaného vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 3318,50 eura. Samotná zmluva obsahuje text, že "predmetom dohody je výplata uznanej časti vyrovnacieho podielu žalobcovi formou odberu pšenice". 17. Súd poukázal na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu je celkom zrejmé, že táto sa týka "uznanej časti vyrovnacieho podielu", teda len hodnoty vo výške 271,35 eura, ako to je výslovne v tejto zmluve uvedené. Prípadná iná vôľa žalobcu, ktorá navyše ani nebola preukázaná, je bez účinku, keď by išlo o rozpor s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka). 18. Žalobca ďalej podľa súdu neuviedol v čom konkrétne by malo ísť o rozpor dobrými mravmi v Dohode o vyplatení vyrovnacieho podielu, preto Dohodu o vyplatení vyrovnacieho podielu má za platnú zmluvu a záväznú pre obe zmluvné strany. Odôvodnenie zmluvy stanovami nevzťahujúcimi sa na daný prípad nemá právne následky vo vzťahu k existencii nároku žalobcu a premlčaniu uplatnenému žalovaným, keď jednak toto sa uvádzalo v preambule obsahujúcej vyhlásenie žalovaného o svojich dôvodoch o záujme uzavrieť Dohodu o vyplatení vyrovnacieho podielu a jednak tento odkaz nemá vplyv na platnosť Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu, keď nespôsobuje jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nemožnosť plnenia ako ani nedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle (§ 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), v dôsledku odkazu na tieto stanovy sa nejedná ani o odporovanie zákonu obsahom alebo účelom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Samotné podpísanie Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu žalobcom v dobrej viere je rovnako bez právneho účinku vo vzťahu k premlčaniu, keď s dobromyseľnosťou účastníka zmluvy pri jej podpise zákon nespája vo vzťahu k možnosti namietať premlčanie žiadne účinky. 19. Podľa súdu nenastali účinky podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný písomne neuznal svoj dlh vo výške 3318,50 eura ani v žalovanej výške 3046,82 eura, nenastal preto zákonný predpoklad, že dlh v čase uznania trval. Nenastali tiež účinky podľa § 110 Občianskeho zákonníka odsek 1 veta druhá pred bodkočiarkou podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. 20. V súvislosti s podpísaním Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu súd tiež poukázal na zásadu vigilantibus iura sunt, v zmysle ktorej bolo vecou žalobcu, aby sa zodpovedne pristupoval uzavretiu zmluvy a to aj v spojitosti s tým, že je osobou právne neznalou. Teda bolo vecou žalobcu, či využije voľne dostupné právne služby pred podpisom zmluvy. Prístup žalobcu, ktorý právne služby nevyužil, nemôže byť potom na škodu žalobcu, ktorý sa správal zodpovedne a jeho práva boli od začiatku náležite chránené. 21. Súd ďalej argumentoval, že pokiaľ ide o samotné právo žalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu, nebolo medzi účastníkmi konania sporné, keď navyše bolo preukázané z listiny Osvedčenie o dedičstve č. 31D/1580/03-17 zo dňa 15.03.2004, že žalobca je právoplatným právnym nástupcom po K. E., ktorá bola členom družstva. Žalobca má tak v zmysle § 232 ods. 3 Obchodného zákonníka nárok na vyrovnací podiel K. E., ktorej členstvo zaniklo smrťou (§ 232 ods. 1 Obchodného zákonníka), keď nebolo sporné, že žalobca sa nestal členom žalovaného. 22. Súd potom neskúmal ďalej samotnú výšku vyrovnacieho podielu, keď právo žalobcu je premlčané a teda dokazovanie v tomto smere mal súd za nadbytočné. Pokiaľ ide o výsluch p. H., súd mal tento za nadbytočný, keď rozhovory žalobcu s osobami konajúcimi za žalovaného nemajú vplyv na premlčanie vzhľadom na to, že uznanie záväzku musí byť v zmysle zákone v písomnej forme (§ 558 Občianskeho zákonníka) rovnako ako predĺženie premlčacej lehoty (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a čiastočné plnenie podľa Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu nemá vplyv na prejav vôle pri uzatváraní tejto Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, súd potom návrh v celom rozsahu zamietol. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v spore plne úspešný. 24. Voči výroku II. rozsudku podal žalobca odvolanie. Napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne nesprávne a nespravodlivé. Žalobca uviedol, že námietka premlčania bola zo strany žalovaného výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a súd mu nemal poskytnúť právnu ochranu. 25. Žalobca v odvolaní uviedol, že odkedy mal vedomosť o vzniknutom nároku na vyrovnací podiel, opakovane komunikoval s osobami, ktoré mali uvedenú vec na starosti. Žalobca ďalej uviedol, že bol zo strany žalovaného vždy ubezpečený, že vyrovnací podiel dostane, pričom prvé roky po vzniku nároku, žalovaný tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov a argumentoval so 7-ročnou lehotou splatnosti. Následne v roku 2010 žalobca akceptoval naturálne plnenie žalovaným. 26. Žalobca poukázal nato, že žalovaný svojím konaním naťahoval čas, pričom zneužil jeho ústretovosť a korektný prístup, v čom vidí žalobca rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi. 27. Žalobca vyjadril v odvolaní, že postup žalovaného považuje za postup v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi nie je zrejmé z akého dôvodu splnomocnil na zastupovanie advokátsku kanceláriu SODOMA VULGAN, spo. s.r.o. v ktorej je spoločníkom a konateľom štatutára Tomáš Sodoma, ktorý je od 26.05.2009 tiež členom predstavenstva žalovaného. Splnomocnenie štatutára družstva na zastupovanie družstva, kde štatutár vystupuje ako advokát, považuje za neúčelné, a v riešenej veci to vníma ako snahu navyšovať príjem spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. 28. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu č. II ÚS/78/03. Na základe uvedeného považuje priznanie náhrady trov žalovanému za nesprávne, nakoľko štatutár žalovaného má právnické vzdelanie, je advokát a žalovaného mohol zastupovať adekvátne v tejto veci ako štatutár žalovaného. Podľa žalobcu bolo neúčelné, ak si žalovaný splnomocnil na zastupovanie externého právneho zástupcu, pričom jeho právny zástupca je člen štatutárneho orgánu žalovaného. 29. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia a nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania. 30. Dňa 18.02.2016 bolo doručené súdu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Žalovaný poukázal nato, že žalobca bol informovaný o tom, že peňažná čiastka záväzku bola presunutá do budúcnosti, pričom sa odkladal na neurčitú dobu, a taktiež, že záväzok môže žalovaný splácať v naturáliách. 31. Žalovaný ďalej uviedol, že zastupovanie advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s.r.o. nepovažuje za rozpor s dobrými mravmi nakoľko advokát Mgr. Tomáš Sodoma, LL.M, bol podľa priloženého plnomocenstva oprávnený konať podpisom dvoch členov predstavenstva a to predsedu predstavenstva a podpredsedu predstavenstva žalovaného. Žalovaný argumentoval tým, že právnická osoba musí byť na účely pojednávania a vedenia súdneho sporu reprezentovaná fyzickou osobou, hoci aj vlastným štatutárnym orgánom, pričom uviedol, že zastupovanie žalovaného prostredníctvom advokátskej kancelárie SODOMA VULGAN, spol. s.r.o. bolo v súlade so zákonom. 32. Žalovaný žiadal aby Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/39/2014-45 zo dňa 16.03.2015 potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 34. Odvolací súd sa v zmysle § 387ods. 2 CSP v celom rozsudku stotožňuje s dôvodmi prvostupňového súdu, pre ktoré priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 35. Odvolací súd poukazuje na čl. 47 Ústavy SR, podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Je nepochybné, že účastník konania má právo zvoliť si v súdnom konaní právneho zástupcu - advokáta. Trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, avšak v každom konkrétnom prípade je potrebné posudzovať nevyhnutnosť (účelnosť) trov samostatne. V danom prípade platí, že žalovaný mal právo na právneho zástupcu - SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., pričom nezáleží či jeho spoločníkom a konateľom je advokát Mgr. Tomáš Sodoma, ktorý je zároveň členom predstavenstva žalovaného. 38. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia, lebo ich považoval za účelné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania. 40. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).