Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/330/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716203530 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1716203530.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ X. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX/XX, K., 2./ D. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX/XX, K., obaja zastúpení: AKAK s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti odporcovi: Mesto Modra, Dukelská 38, Modra, IČO: 00 304 956, o uloženie povinnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1./,2./ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.júna 2016 č.k. 10 C 42/2016-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./,2./ na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia 1./,2./ sa žalobou vo veci samej domáhajú, aby sú uložil žalovanému povinnosť cez pozemok parcela registra "C" Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.251 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, titulom povinného z vecného bremena in rem viažuceho sa k tomuto pozemku vykonávanie práva prechodu pešo a vozom (prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami) každodobým vlastníkom pozemku parcela registra "C" č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX a pozemku parcela registra "C" č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.492 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, na tieto vyššie uvedené susediace pozemky trpieť. Súčasne s podanou žalobou žiadali súd, aby nariadil predbežné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi 1./ ako vlastníkovi pozemku parcela registra "C" č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.562 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX a žalobcovi 2./ ako vlastníkovi pozemku parcela registra "C" č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.492 m2 , nachádzajúcom sa v katastrálnom území K. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, prechod pešo aj motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok v jeho vlastníctve a to cez parcelu registra "C" č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.25 m21, nachádzajúci sa na v katastrálnom území K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a taktiež je povinný zdržať sa zásahov (oplotením, zátarasami, násypmi, priekopami a pod.), ktoré by do uvedeného práva prechodu pešo aj motorovými a nemotorovými vozidlami zasahovalo. K návrhu na nariedenie predbežného opatrenia žalobcovia uviedli, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko v súčasnosti v dôsledku konania žalovaného žalobcovia nemôžu riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Žalobcovia mali záujem predmetné nehnuteľnosti dať do nájmu, nakoľko však žalovaný nerešpektuje vecné bremeno, z ktorého dôvodu tak k predmetných nehnuteľnostiam nie je zabezpečený prístup, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so záujemcom o nájom nedošlo. Z uvedeného dôvodu tak na strane žalobcov existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v reálnej hrozbe, že dôjde k škode v majetkovej sfére žalobcov vo forme ušlého zisku za zmarený nájom nehnuteľností. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 2,3,4,6,8, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. platného a účinného 30.6.2016 /ďalej len „O.s.p.“ /, keď poukázal nato, že ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov je možné zaistiť ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu formou predbežného opatrenia, ak to pomery účastníkov vyžadujú alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z podaného návrhu mal súd prvej inštancie za osvedčené, že má právomoc, vecnú, miestnu a funkčnú príslušnosť na rozhodnutie. Zároveň však zistil, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Všeobecnou procesnou povinnosťou žalobcu je v konaní tvrdiť právne významné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok a tieto preukázať dôkazmi. Bez splnenia tejto povinnosti nemôže byť žalobca so svojim návrhom úspešný. Po oboznámení sa s obsahom žaloby vo veci samej a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné konštatovať, že žalobcovia súdu dostatočne skutkovo neopísali právne rozhodujúce okolnosti a tieto ani nepreukázali priloženými dôkazmi. V žalobe na začatie konania úplne absentuje skutkový opis v akom konaní, či nekonaní má spočívať nerešpektovanie práva z vecného bremena žalovaným, pričom ide o základnú skutkovú okolnosť odôvodňujúcu dôvodnosť samotnej žaloby. Za takejto situácie by bolo povinnosťou súdu žalobu zamietnuť. Ako ďalšie nedostatky možno uviesť, že žalobcovia neopísali a nepreukázali miestne pomery prostredia, v ktorom sa pozemky účastníkov nachádzajú, aké sú podmienky výkonu práva vecného bremena podľa článku II. zmluvy, aké je časové trvanie oprávnenia z vecného bremena. Taktiež nebola osvedčená naliehavosť potreby úpravy pomerov účastníkov, pretože žalobcovia bližšie neuviedli aspoň predpokladanú výšku ujmy žalobcov v dôsledku nemožnosti prenajať predmetný pozemok a preukázanie záujmu nájomcu o využívanie pozemkov žalobcov, z čoho by bolo možné posúdiť naliehavosť potreby úpravy pomerov účastníkov. 4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil nimi navrhnuté neodkladné opatrenie. Vo svojom odvolaní poukázali na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako aj Civilného sporového poriadku, keď nesúhlasili s odôvodnením napadnutého uznesenia a trvali na tom, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré aj predložili relevantnými dôkazmi tak, aby navrhované predbežné opatrenie bolo možné nariadiť, keď preukázali, že sú oprávnenými z vecného bremena a že vecné bremeno bolo zapísané do katastra nehnuteľností a to rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor č. C. XXXX/XXXX zo dňa 22.05.2015, ktorým bol povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností a relevantnými výpismi z listov vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXX. Zároveň súdu uviedli, že povinný z vecného bremena Mesto Modra nerešpektuje vecné bremeno v prospech oprávnených z vecného bremena, čím oprávneným bráni výkonu vecného práva prechodu a prejazdu oprávnených. Uvedené konanie žalovaného im neumožňuje riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a to predovšetkým tým, že na pozemkoch vo vlastníctve povinného sa nachádza múr, ktorý znemožňuje prístup na pozemky vo vlastníctve oprávnených. Žalovaný teda fakticky znemožňuje prechod cez predmetný pozemok v rozsahu, ktorými zasahuje do ich práv žalobcov spôsobom, ktorým im upiera možnosť toto právo realizovať, keď k predmetným pozemkom vo vlastníctve žalobcov sa nedá dostať iným spôsobom, len cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, ku ktorému majú zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to bol aj dôvod, prečo žalovaný súhlasil so zriadením vecného bremena. Ako ďalšie nedostatky im súd prvej inštancie vyčítal, že nebola osvedčená naliehavosť potreby úpravy pomerov účastníkov, pretože bližšie neuviedli aspoň predpokladanú výšku ujmy v dôsledku nemožnosti prenajať predmetný pozemok a preukázanie záujmu nájomcu o využívanie pozemkov žalobcov, z čoho by bolo možné posúdiť naliehavosť potreby úpravy pomerov účastníkov. Poukázali v tomto smere nato, že mali záujem predmetné nehnuteľnosti v ich vlastníctve dať do nájmu, nakoľko však žalovaný nerešpektuje vecné bremeno zriadené v ich prospech, z ktorého dôvodu tak k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti nie je zabezpečený prístup, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so záujemcom o nájom nedošlo. Z uvedeného dôvodu tak na ich strane existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v reálnej hrozbe, že dôjde k škode v ich majetkovej sfére vo forme ušlého zisku za zmarený nájom nehnuteľností. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo a potenciálny nájomca už nemá za takýchto okolností o nájom záujem. Za takejto situácie, kedy k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, pričom rokovania medzi žalobcami a potenciálnym nájomcom prebiehali len ústne, žalobcovia nájomnou zmluvou ani iným písomným dôkazom nedisponujú a teda z objektívneho dôvodu nemohli súdu predložiť dôkaz, z ktorého by vyplýval záujem potenciálneho nájomcu o nájom predmetných pozemkov a výška ujmy žalobcov v dôsledku nemožnosti prenajať predmetný pozemok. Zároveň mali za to, že je nesprávny názor súdu, podľa ktorého boli povinní preukázať výšku ujmy a záujem nájomcu o využívanie pozemkov žalobcu, nakoľko samotná skutočnosť, že nemôžu fakticky užívať pozemok vo svojom vlastníctve napriek platne zriadenému vecnému bremenu, čím dochádza k nezákonnému zásahu do ich vlastníckeho práva, je dostačujúca pre poskytnutie predbežnej ochrany, pričom táto skutočnosť sama osebe predstavuje pre žalobcov nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Záverom poukázali nato, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi rozhodnutím Okresného súdu Pezinok o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a medzi podaním odvolania voči tomuto rozhodnutiu nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ktorým bol inštitút predbežného opatrenia nahradený inštitútom neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl., že tak, ako boli podľa ich názoru splnené všetky podmienky na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, sú splnené aj všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 1./,2./ písomne nevyjadril. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 13. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia 1./,2. žalobou vo veci samej domáhajú aby sú uložil žalovanému povinnosť cez pozemok parcela registra "C". Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.251 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, titulom povinného z vecného bremena in rem viažuceho sa k tomuto pozemku vykonávanie práva prechodu pešo a vozom (prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami) každodobým vlastníkom pozemku parcela registra "P. Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX a pozemku parcela registra "P. Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.492 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, na tieto vyššie uvedené susediace pozemky trpieť. Žalobcovia existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania odôvodnili tým, že v súčasnosti v dôsledku konania žalovaného nemôžu riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve a na ich strane existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v reálnej hrozbe, že dôjde k škode v ich majetkovej sfére vo forme ušlého zisku za zmarený nájom nehnuteľností, keď poukázali nato, že mali záujem predmetné nehnuteľnosti dať do nájmu, nakoľko však žalovaný nerešpektuje vecné bremeno, z ktorého dôvodu tak k predmetných nehnuteľnostiam nie je zabezpečený prístup, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so záujemcom o nájom nedošlo. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia ničím neosvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovia žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázali, keď len tvrdenia žalobcov ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie sú, že žalovaný im reálne a fakticky bráni prístupu na pozemky v ich vlastníctve a tým nerešpektuje vecné bremeno a že uvedená skutočnosť, im spôsobila ujmu, keďže potencionálny nájomca s nimi odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu, resp. že im naďalej takáte nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy hrozí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcov 1./,2./, uvádzané v odvolaní, sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže všetky nimi uvádzané skutočnosti opätovne zostali len v rovine ich tvrdení a nebolo ničím preukázané konkrétne konanie žalovaného, ktorým by im m reálne a fakticky bránil prístupu na ich pozemky. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).