Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200607 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:7015200607.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-16/2015/OPK zo dňa 22.04.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2015, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-16/2015/OPK zo dňa 22.04.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu č. SPOU-OSZ-35.964-19/2014-VZ zo dňa 02.12.2014 a zároveň odvolanie žalobcu zamietnuté. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že ako poberateľ výsluhového príspevku požiadal o výsluhový dôchodok na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 541 125 1472 0, ktorá mu oznámila, že splnil podmienky pre starobný dôchodok ku dňu 25.11.2009. Zároveň mu v odôvodnení oznámila, že spĺňa nároky na starobný dôchodok i z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, čo je výsluhový dôchodok. Poukázal na to, že odvolací orgán doposiaľ tvrdil, že tento mu nemôže byť priznaný, pretože nemá splnenú vekovú podmienku v súčasnosti stanovenú na 62 rokov. Bol názoru, že žalovaný zamieňa vo svojom právnom názore splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s pojmom dosiahnutia „všeobecného dôchodkového veku“, ktorý je podľa žalovaného 62 rokov. Ďalej uviedol, že dôkazom mylného právneho názoru žalovaného je ustanovenie § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, kde zákonodarca definuje „dôchodkový vek“ poistenca nad 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal na to, že v prípade žalobcu je preukázateľné, že to inak je v jeho prípade dátum 25.11.2009, kedy dosiahol vek 55 rokov. Konštatoval, že do rozhodnutia Sociálnej poisťovne žalovaný nemá oprávnenie žiadnym spôsobom zasahovať. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom krajskému súdu dňa 02.09.2015, uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p., pretože sa v ňom nevyslovil žiaden záver, či názor, ktorým by sa mohlo zasiahnuť do právnej sféry žalobcu a podľa názoru žalovaného ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré podľa § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie nemožno označiť ani ako akt aplikácie práva žalovaného, pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu, ani ním nemohli byť jeho práva ako účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, a to z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa žiadne z uvedených atribútov a nepodlieha tak súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p., pretože sa ním nezakladajú, nemenia, ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti a ani ním nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, pričom ide o rozhodnutie procesnej povahy. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol konanie v predmetnej veci s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 248 písm. a) O.s.p. zastaviť. Žalovaný aj napriek uvedenému záveru smerujúcemu k zastaveniu konania sa k veci vyjadril v tom smere, že predmetom konania vedeného na prvostupňovom orgáne žalovaného bolo rozhodnutie o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré konanie bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.12.2014. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím č. KM- OLVS-16/2015/OPK zo dňa 22.04.2015. Konštatoval, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalovanému bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 07.10.2014, v ktorom poukázal na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 541 125 1472 0 zo dňa 09.09.2014 mu bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom predmetné rozhodnutie zaslal za účelom priznania starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Uviedol, že na uvedené podanie žalovaný odpovedal oznámením pod č. SPOU-OSZ-35.964-17/2014-VZ zo dňa 22.10.2014, v ktorom poukázal najmä na tú skutočnosť, že podmienky priznania starobného dôchodku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení sú odlišné od podmienok priznania výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Zároveň žalovaný argumentoval ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú. Žalovaný mal na základe uvedeného za dostatočne preukázané, že starobný dôchodok, ktorý už bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie nie je možné priznať, práve s poukázaním na § 143a zákona č. 328/2002 Z.z., ako aj na tú skutočnosť, že ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. podmienky priznania starobného dôchodku ani neustanovujú. Ďalej uviedol, že dňa 14.11.2014 mu bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 28.10.2014 označené ako „sťažnosť na nezákonný postup odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“, ktorým sa domáhal, aby o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia bolo rozhodnuté vydaním rozhodnutia, pretože splnil všetky zákonné podmienky na jeho priznanie z osobitného systému a opätovne poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok. Konštatoval, že z dôvodovej správy k zákonu č. 328/2002 Z. z. vyplýva: „Konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú službu v Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii v Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky a v Ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktorí túto službu vykonávajú profesionálne. Sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia, z úrazového zabezpečenia, z výsluhového zabezpečenia a zo služieb“. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mu bol priznaný výsluhový príspevok a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.09.2014, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok, požiadal o priznanie výsluhového dôchodku s poukazom na fyzický vek 62 rokov uviedol, že s takouto námietkou nie je možné súhlasiť. Poukázal na § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 01.07.2002, podľa ktorého policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo § 40, ak o to policajt požiada najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v čase skončenia služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa vtedy platných predpisov, zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. využil, pričom z jeho dávkového spisu vyplýva, že práve na základe jeho žiadosti, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.11.2002, mu bol rozhodnutím č. SPC-35.964-1/6-2003 zo dňa 10.01.2003 od 01.07.2002 v súlade s § 137 ods. 1 písm. a) v spojení s § 38, § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z.z., platnom a účinnom v danom čase, priznaný výsluhový dôchodok, ako dávka výsluhového zabezpečenia. S poukazom na skutočnosť, že žalobca má priznaný starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zároveň má priznaný aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. uviedol, že konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol konanie ako bolo už vyššie uvedené zastaviť, eventuálne žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd vzhľadom na obsah doložky predmetnej výzvy mal za to, že žalovaný k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania námietky nemal. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutím žalovaného, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností č. SPC-35.964-1/6-2003 zo dňa 10.01.2003 bol žalobcovi podľa § 137 ods. 1 písm. a) v súlade s §§ 38, 39, 58, 60 zákona č. 328/2002 Z. z., priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002. Rozhodnutím č. SPOU-OSZ-35.964-19/2014-VZ zo dňa 02.12.2014 žalovaný, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní, zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 28.10.2014 o priznanie starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Zastavenie konania odôvodnil tým, že žalobca má priznaný starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zároveň má priznaný aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v § 143a vylučuje použitie ustanovení V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Žalobca proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím č. KM-OLVS-16/2015/OPK zo dňa 22.04.2015 a napadnuté rozhodnutie potvrdené. IV. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, 2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. V prvom rade sa súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p., pretože sa v ňom nevyslovil žiaden záver, či názor, ktorým by sa mohlo zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré podľa § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, a preto žiadal konanie zastaviť. S poukazom na § 248 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, súd konštatoval, že tento názor žalovaného nie je správny z nasledovných dôvodov. Zákon nešpecifikuje, o ktoré z rozhodnutí pri takomto vymedzení ide, preto to, či v danej veci ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, musí súd zvážiť v každom konkrétnom prípade. Potrebné je uviesť, že procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania je také rozhodnutie, ktorým nie je správny orgán viazaný, a môže ho zmeniť bez opravného prostriedku. Takéto rozhodnutie teda nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a teda ani nemôže spôsobiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. Takýto charakter by malo napríklad rozhodnutie, ktorým správny orgán ukladá účastníkom povinnosť predložiť chýbajúce doklady (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 71/04 zo dňa 17.08.2004). Rozhodnutie o zastavení konania a naň nadväzujúce potvrdzujúce, je síce svojím charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho prejednania. A preto aj v predmetnej veci ako také podlieha súdnemu preskúmavaciemu konaniu podľa zákonnej úpravy, pretože nie je predbežnej povahy, a netýka sa vedenia konania. Ďalej sa súd v intenciách žaloby zaoberal žalobcom vznesenými námietkami a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia, pretože žalovaný zamieňa splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s pojmom dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku súd uvádza, že sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy bolo pred 1. júlom 2002 upravené v samostatnej piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (§ 129 - § 145). Zákonom č. 447/2002 Z. z. bolo do zákona č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2002 vložené ust. § 143a, podľa ktorého od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. § 130 až § 145 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.06.2003 na dôchodkovom zabezpečení boli policajti zúčastnení bez obmedzenia. V zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z. od 01.07.2003 sú na dôchodkovom zabezpečení podľa § 6 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z. zúčastnení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci (ďalej len policajti), príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len profesionálni vojaci) a príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 je komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia osôb, ktoré vykonávali a vykonávajú štátnu službu, či už v Zbore národnej bezpečnosti, prípadne v Policajnom zbore, inak ako je upravená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na dôchodkové dávky rozdielne, ako sú stanovené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok ako dávku považovanú za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Potrebné je uviesť, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení. Naopak je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Ako už bolo uvedené, žalobca má v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. priznanú dávku výsluhového zabezpečenia, a to výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.07.2002 na základe jeho žiadosti. Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je teda poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý je mu vyplácaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a nie je poberateľom výsluhového príspevku, ako tvrdil v žalobe žalobca. Výsluhový príspevok sa priznával policajtom po skončení služobného pomeru v súlade s § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, a to do 30.06.2002, a preto aj námietku žalobcu, že v jeho prípade ide o výsluhový príspevok, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V danom prípade je nesporné, že žalobca má priznaný jednak starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ako aj výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov aj vojakov, ako dávku výsluhového zabezpečenia. Preto súd konštatoval, že žalovaný potom správne postupoval, keď konanie vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 28.10.2014 o priznanie starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia zastavil. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.