Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200098 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012200098.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky Z.. Y. L., I. P.. B.É. XXXX/X, I., zastúpenej JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - U.. Y. B. X. B. XXXX K. S. S. Y. X. Č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 11. februára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 150,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 152,90 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 29.9.2011 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 70%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 27. decembra 2011. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade zo dňa 20.11.2015 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 11. februára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 214,60 eur mesačne, ktorý po postupnom zvyšovaní predstavuje k 1. januáru 2016 sumu 250,00 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 20.11.2012 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 27. decembra 2011. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade zo dňa 20.11.2015 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 odporkyňa zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 a podľa 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 11. februára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 220,20 eur mesačne, ktorý po postupnom zvyšovaní prestavuje k 1. januáru 2016 sumu 255,80 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že doba štúdia bola hodnotená od 1. septembra 1978 z dôvodu, že podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Ak boli žiaci po získaní základného vzdelania v ôsmom ročníku prijatí do prvého ročníka strednej školy, splnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Navrhovateľka návrhom zo dňa 7.11.2011 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 a požadovala opätovné prehodnotenie jej zdravotného stravu bez udania bližších dôvodov. Návrhom zo dňa 2.2.2016 navrhovateľka žiadala o preskúmanie rozhodnutí XXX XXX XXXX X - U.. Y. B. X. B. XXXX W. E., Ž. X. Č. XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 je zmätočné, nakoľko sa v ňom uvádzajú rozporné údaje a to že bola uznaná invalidnou z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou osobou a ďalej sa uvádza, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku, pričom v tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. Y. B. 9. decembra 2015, ktorý jej bol priznaný invalidný dôchodok od 11. februára 2010 v sume 214,60 eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75%. Ďalej namietala, že bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity od 11. februára 2010, poukazovala na vypracovaný znalecký posudok a žiadala, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný spätne tri roky od podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, t.j. od 6.7.2008. Taktiež namietala, že bol nesprávne vypočítaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko z vyjadrenia Spojenej školy, Gymnázium Juraja Hronca a Základná škola v Košiciach zo dňa 24.11.2011 vyplýva, že povinnú školskú dochádzku skončila 30.6.1977 a preto začiatok poistného obdobia má správne byť od 1.9.1977 a nie od 1.9.1979. Poukazovala aj na to, že v prílohe rozhodnutia zo dňa 9. decembra 2015 nie je uvedený rok 1995 ako obdobie dôchodkového poistenia, napriek tomu, že v Potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 13.11.2011 je uvedené, že od 1.6.1993 do 30.9.1997 bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, detašované pracovisko Bratislava 3. Návrhom zo dňa 8.7.2016 navrhovateľka žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016 a namietala, ž jej nie je jasný postup odporkyne pri vydávaní rozhodnutí, ktoré považovala za totožné a nevie či rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 stále platí. Zotrvala na námietke nesprávne určeného dátumu vzniku invalidity s poukazom na znalecký posudok a žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 6.7.2008. Návrhom zo dňa 19.9.2016 navrhovateľka žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 a opätovne namietala nesprávne určený dátum vzniku invalidity s poukazom na znalecký posudok a žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 6.7.2008. Zotrvala na námietke, že povinnú školskú dochádzku ukončila 30.6.1977 a teda začiatok poistného obdobia mal byť stanovený od 1.9.1977 a nie od 1.9.1978 ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľky a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, posudkami posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 29.9.2011, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 19.1.2012, znaleckým posudkom súdneho znalca o odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológie MUDr, Štefana Gálisa č. 2/13 zo dňa 6.2.2013 a doplnkom k znaleckému posudku 2/13 zo dňa 9.3.2015, doplňujúcim odborným vyjadrením posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 5.6.2013, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 20.5.2015, výsluchom súdneho znalca dňa 23.9.2015, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Poprad zo dňa 20.11.2015, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, písomnými vyjadreniami účastníkov a s obsahom posudkového spisu a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania školy a výchovné zariadenia tvoria jednotnú školskú sústavu, v ktorej jednotlivé stupne a druhy škôl na seba organicky naväzujú a ktorá umožňuje získať i najvyššie vzdelanie. V tejto sústave poskytuje sa deťom do šesť rokov predškolská výchova v jasliach a v materských školách, mládeži od šesť rokov do pätnásť rokov povinné základné vzdelanie v základných deväťročných školách, prípadne v iných školách, mládeži od pätnásť rokov stredné a vyššie vzdelanie v rôznych typoch škôl a mládeži s úplným stredným vzdelaním vysokoškolské vzdelanie na vysokých školách. Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľa boli posúdené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ktorý v posudku zo dňa 29.9.2011 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to obsesívno-kompulzívnu poruchu - zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, esenciálnu hypertenziu a iné hypotyreózy. Konštatoval, že navrhovateľka anamnesticky má duševné ťažkosti prakticky od prvej menštruácie, kedy sa začala báť nákazy z krvi, údajne bola vtedy liečená psychiatrom a potom sa liečila sama liekmi, ktoré jej posielala teta lekárka z Kanady. Prvýkrát bola hospitalizovaná v roku 2004 na psychiatrickom oddelení v Košiciach pre obsedantne-kompulzívnu poruchu, zmiešaný typ a následne bola liečená len ambulantne. Od roku 2007 bola stav na liečbe kompenzovaný, psychiatrická kontrola dňa 13.11.2008 je so záverom, že navrhovateľka je euthýmna, bez porúch vnímania a správania, myslenie je obsedantné, osobnosť akcentovaná. Dňa 8.1.2009 psychiater hodnotil poruchu ako chronifikovanú. Od júna 2009 do januára 2010 je stav dokonca zlepšený. Kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 11.2.2011 konštatuje zhoršený stav, ktorý pretrváva doteraz. Z interného hľadiska je stav stabilizovaný, je nevyhnutná kontrola tlaku krvi a pravidelná liečba a doteraz neboli preukázané žiadne prípadné sekundárne komplikácie hypertenzie. Znížená činnosť štítnej žľazy na podklade autoimúnnej tyreoiditídy je dobre substituovaná a sú odporúčané kontroly v ročných intervaloch, z posudkového hľadiska tieto ochorenia nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy (kapitola V., položka 4.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na hornej hranici percentuálneho rozpätia v danej položke na 70%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 11.2.2010, t.j. dňom zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý potvrdzuje psychiatrické vyšetrenie z tohto dňa. K požiadavke navrhovateľky na priznanie invalidity od 29.9.2008 uviedol, nakoľko je k dispozícii len jedno kontrolné psychologické vyšetrenie zo dňa 14.6.2011, ktoré potvrdzuje ťažkú formu ochorenia a klinické zhoršenie zdravotného stavu bolo prvýkrát konštatované psychiatrom dňa 11.2.2010. Poukázal tiež na to, že v závere tohto psychiatrického odporúčania vyšetrenia je vyslovený názor, že navrhovateľka nie je schopná trvalého zamestnania, avšak sám psychiater nevylučuje vykonávanie práce na skrátený úväzok s upravenými pracovnými podmienkami (v domácom prostredí). Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len bez výraznej psychickej záťaže, s možnosťou dodržiavania základnej hygieny, práce primerané vzdelaniu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 19.1.2012 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára psychiatra uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to obsesívno- kompulzívnu poruchu, histriónska (hysterická osobnosť), esenciálnu hypertenziu, neklasifikovanú, autoimúnny zápal štítnej žľazy, klimax - menopauzu, bolesť chrbta -dorzalgiu a exogénnu obezitu ťažkého stupňa. Konštatoval, že u navrhovateľky je anamnéza primárneho psychiatrického ochorenia obsesívno-kompulzívnej poruchy, pre ktorú sa podľa dokumentácie pravidelne psychiatricky lieči od roku 2004, kedy v tomto roku bola jedinýkrát hospitalizovaná na psychiatrickej klinike, v uvedenej správe je údaj, že navrhovateľka je liečená už dvanásť rokov predtým bez uvedenia ambulancie a terapie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy (kapitola V., položka 4.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 70%. Potvrdil dátum vzniku invalidity od 11.2.2010. Pridružené sekundárne ochorenia navrhovateľky vykazujú v klinickom obraze len ľahkú formu a nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len bez výraznej psychickej záťaže, s možnosťou dodržiavania základnej hygieny, práce primerané vzdelaniu aj v domácom prostredí. Právna zástupkyňa navrhovateľky pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu a namietala, že zdravotný stav navrhovateľky nebol správne posúdený a nevychádzal z objektívnych lekárskych nálezov. Namietala dátum vzniku invalidity navrhovateľky a v tejto súvislosti poukazovala na to, že v posudkovom spise sa nachádza pôvodný posudok Dr. Peterajovej, ktorý je však roztrhnutý a je nekompletný a v ktorom bol dátum vzniku invalidity stanovený na 10.8.2008. Uviedla, že vzhľadom na námietky navrhovateľky voči tejto posudkovej lekárke bol zdravotný stav posúdený aj Dr. Purdekovou a Dr. Vrbjanovou, kde bol dátum vzniku invalidity už stanovený na 11.2.2010 bez bližšieho vyjadrenia. Poukázala ďalej na to, že obsesívno-kompulzívna porucha (ďalej OCD) u navrhovateľky bola konštatovaná už od roku 2002 a mala za to, že posudkoví lekári sa s touto skutočnosťou nevysporiadali a neprihliadli na tieto lekárske nálezy. Taktiež namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a mala za to, že posudkoví lekári sa nevysporiadali so skutočnosťou, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia OCD bola u navrhovateľky už v roku 1998 konštatovaná recidivujúca depresívna porucha. Súd doplnil dokazovanie zadovážením si znaleckého posudku, ktorý vypracoval súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Štefan Gális. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 2/13 zo dňa 6.2.2013, vypracovanom na základe spisového materiálu, dostupnej zdravotnej dokumentácie, poznatkov získaných anamnestickým a klinickým psychiatrickým vyšetrením uviedol, že u navrhovateľky sa diagnosticky jedná o obsedantne kompulzívnu poruchu - zmiešanú a poruchu osobnosti zmiešanú s histriónskymi, emočne nestabilnými a narcistickými črtami. Dospel k záveru, že navrhovateľka trpí dlhodobo zmiešanou obsedantne kompulzívnou poruchou a zmiešanou poruchou osobnosti s histriónskymi, emočne nestabilnými a narcistickými črtami. Podľa anamnestických údajov sa obsedantne kompulzívna porucha začala prejavovať v druhej polovici 80-tych rokov, v dostupnej zdravotnej dokumentácii sú záznamy o ambulantnej liečbe uvedenej diagnózy od roku 2000. Navrhovateľka pre túto diagnózu bola v roku 2004 psychiatricky hospitalizovaná, intenzita príznakov bola podľa ambulantných záznamov kolísavá. Objektívne anamnestické údaje v dokumentácií nie sú. Uviedol, že porucha osobnosti nie je v dokumentácii popisovaná ako samostatná diagnóza, manifestovala sa však jednoznačne v posudkovej situácii a pri znaleckom vyšetrení a je dôvodné predpokladať, že maladaptívne vzorce správania sa významne podieľali na nepriaznivom priebehu liečby a tým aj narušení pracovného potenciálu navrhovateľky. Psychiatrický nález z 11.2.2010 nepredstavuje z hľadiska priebehu základného ochorenia - zmiešanej obsedantne kompulzívnej poruchy významnejší medzník. Z dokumentácie vyplýva, že neschopnosť vykonávať sústavné zamestnanie sa dá predpokladať od začiatku 90-tych rokov a v kompenzovanom stave by navrhovateľka mohla byť schopná pracovať na skrátený úväzok s upravenými pracovnými podmienkami. Konštatoval ďalej, že pri znaleckom vyšetrení nie je možné u navrhovateľky konštatovať depresívnu poruchu. V dostupnej zdravotnej dokumentácii od roku 1998 nie je psychiatrický nález, ktorý by obsahoval subjektívne a objektívne doložený diagnostický záver depresívna porucha, resp. fáza, a preto k záveru recidivujúcej depresívnej poruchy na základe uvedenej skutočnosti sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že vychádzal z psychiatrickej dokumentácie MUDR. Krausovej, MUDr. Stanislavovej, MUDR. Marsalovej a MUDr. Pálházyho, psychiatricky nález MUDr. Rakúsa nie je dostupný a v prepúšťacej správe z Psychiatrickej kliniky v Košiciach nie je uvedená diagnóza depresívnej poruchy. Záverom uviedol, že u navrhovateľky pri znaleckom vyšetrení nie je možné konštatovať depresívnu, resp. recidivujúcu depresívnu poruchu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 5.6.2013 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára psychiatra k znaleckému posudku uviedol, že navrhovateľka bola v minulosti mnohonásobne vyšetrovaná rôznymi psychiatrami, bola hodnotená ako obsedantno kompulzívna porucha, pričom v zdravotnej dokumentácii až do roku 2010 sa stav po liečbe opakovane hodnotil ako zlepšený. Poukázal na to, že nález MUDr. Rakúsa z roku 1998 sa v dostupnej dokumentácii nenachádza a navyše ďalší priebeh nepotvrdzuje existenciu depresívnej poruchy. Navrhovateľka bola v roku 2004 hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v Košiciach, bola tak isto hodnotená ako OCD - zmiešaný typ a nie ako depresívna porucha. Zdôraznil, že OCD je neurotická porucha, ktorá sa lieči antidepresívami a ktorá len výnimočne podmieňuje práceneschopnosť či dokonca invalidizáciu. Ďalej uviedol, že až v roku 2010, keď navrhovateľka prešla k MUDr. Pálházymu je OCD diagnostikovaná ako chronifikovaná a dňa 5.4.2012 ten istý lekár už uvádza recidivujúcu depresívnu poruchu, ktorá nemá v dokumentácii korelát takejto diagnózy. Poukázal aj na to, že ani súdny znalec nezaznamenal pri podrobnom výpise z dokumentácie žiadne také prejavy, ktoré by oprávňovali stanovenie diagnózy depresívna poruchy v zmysle F 33. Anamnesticky popisované výkyvy nálady sú v súlade s neurotickými prejavmi. Diagnosticky jednoznačne dominuje porucha osobnosti, ktorú podrobne popisoval súdny znalec a ktorá vysvetľuje aj počet konflikty navrhovateľky. Zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 19.1.2012, čo považoval za veľmi priaznivé ohodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky. Právna zástupkyňa navrhovateľky nesúhlasila zo závermi znaleckého posudku podľa ktorého u navrhovateľky nie je konštatovaná depresívna porucha, poukazovala na lekárske správy MUDr. Rakúsa z roku 1998, MUDr. Krauzsovej z roku 1997, MUDr. Pálházyho a od roku 2002 PhDr. Plencnerovej ako aj nálezy MUDR. Stanislavovej, ktorá ju 11.10.2002 kvôli ťažkým depresiám odporučila na psychologické vyšetrenie k PhDr. Plencnerovej Poukazovala na to, že v lekárskych správach z roku 1997 je uvedená diagnóza F33.1, F 33, alebo je slovne opísaný jej zdravotný stav depresívna fáza, prehĺbenie depresie, opakujúca sa depresia a podobne. Nesúhlasila s posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 5.6.2013, ktorý považovala za neobjektívny čo sa týkal stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, ktorú žiadala výšiť o 10% na 80% ani so stanoveným dátumom vzniku invalidity navrhovateľky a žiadala, aby navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od 7.7.2008. Doložila nové lekárske nálezy a žiadala, aby znalec doplnil znalecký posudok vzhľadom na nové lekárske nálezy. Súd doplnil dokazovanie zadovážením si doplnku k znaleckého posudku 2/13, ktorý vypracoval súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Štefan Gális. Súdny znalec v doplnku k znaleckom posudku 2/13 zo dňa 9.3.2015, vypracovanom po zohľadnení nových lekárskych správ, predložených navrhovateľkou, ktoré sa nachádzajú na čl. 86-94 súdneho spisu konštatoval, že diagnóza F 33.1 uvádzaná MUDr. Rakúsom, CSc. označuje periodickú (rekurentnú) depresívnu poruchu, miernu fázu. V ambulantnej dokumentácii MUDr. Stanislavovej, ktorá je citovaná v znaleckom posudku č. 2/13 sú uvádzané depresívne príznaky, nie je však výslovne uvedená diagnóza depresívnej poruchy, čo MUDr. Stanislavová potvrdzuje a vysvetľuje vo svojom psychiatrickom náleze. Záverom uviedol, že ak súd akceptuje písomné vyjadrenie MUDr. Rakúsa, CSc., že pacientku v ním udávanom období liečil na diagnózu F 33.1, uzná tým, že pacientka v tom čase trpela na rekurentnú depresívnu poruchu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 20.5.2015 po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 8.1.2009, 11.2.2010, 17.1.2012 a 5.4.2012, znaleckého posudku zo dňa 6.2.2013, psychologického vyšetrenia zo dňa 14.6.2011, interného vyšetrenia zo dňa 23.5.2011, endokrinologického vyšetrenia zo dňa 23.5.2011 a doplnku k znaleckému posudku 2/13 zo dňa 9.3.2015 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to obsesívno-kompulzívnu poruchu, histriónska (hysterická osobnosť), esenciálnu hypertenziu, neklasifikovanú, autoimúnny zápal štítnej žľazy, klimax - menopauzu, bolesť chrbta -dorzalgiu a exogénnu obezitu ťažkého stupňa. Uviedol, že súdny znalec po preštudovaní nových lekárskych správ konštatoval, že diagnóza F 33.1 je uvádzaná pri vyšetrení MUDr. Rakúsom, CSc. pri vyšetrení dňa 16.9.2013 a označuje periodickú (rekerentnú) depresívnu poruchu, miernu fázu a MUDr. Rakús, CSc. konštatuje, že navrhovateľka pre depresiu bola liečená od roku 1998 až 2000, kedy mala predpisované antidepresívum Prozac. V tejto súvislosti posudkový lekár konštatoval, že je možné akceptovať, že u navrhovateľky bola v tom čase mierna recidivujúca depresívna porucha, avšak to neznamená, že pri miernej recidivujúcej poruche boli splnené podmienky pre uznanie navrhovateľky za invalidnú. Poukázal na to, že od roku 2000 už recidivujúca depresívna porucha nebola psychiatrami uvádzaná, až pri vyšetrení dňa 5.4.2012 ju uvádza psychiater MUDr. Pálházy, avšak opäť sa jednalo o miernu formu. U navrhovateľky je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť chronifikovaná zmiešaná obsesívno kompulzívna porucha - ťažká forma a zmiešaná porucha osobnosti s histrionskymi, emočne nestabilnými a narcistickými črtami, ktorá sa manifestovala až pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity a pri znaleckom vyšetrovaní. Uviedol, že maladaptívne vzorce správania navrhovateľky sa výrazne podieľali na nepriaznivom priebehu ochorenia a liečbe, a preto do roku 2010 ochorenie malo kolísavý charakter s obdobiami zhoršenia, zlepšenia aj pre čiastočne zlú kompliance liečby. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy (kapitola V., položka 4.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 70%, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia pre túto položku, nakoľko od roku 2012 je obsesívno- kompulzívna porucha hodnotená ako extrémne ťažká forma. Uviedol, že je možné akceptovať, že navrhovateľka v minulosti bola liečená pre depresívnu poruchu miernu formu od roku 1998 do roku 2000, ale uvedeným ochorením nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko od roku 2000, ako to popisoval znalec v prvom znaleckom posudku, neboli v popredí klinického stavu depresívne prejavy, ale obsesívno-kompulzná porucha. Dátum invalidity stanovil od 11.2.2010, kedy v roku 2010 obsesívno-kompulzívna porucha bola hodnotená ako chronifikovaná so zhoršením hlavne v afektívnej zložke. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len bez výraznej psychickej záťaže, s možnosťou dodržiavania základnej hygieny, práce primerané vzdelaniu aj v domácom prostredí. Súd doplnil dokazovanie výsluchom súdneho znalca. Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDR. MUDr. Štefan Gális pri výsluchu v súdnom konaní dňa 23.9.2015 sa v plnom rozsahu pridŕžal záverov svojho posudku a uviedol, že MUDr. Rakús, CSc. vo svojom vyjadrení uvádza diagnózu F 33.1, ktorá označuje rekurentnú depresívnu poruchu miernu fázu. Upresnil, že u diagnózy F 33.1došlo k omylu, jedná sa o depresívnu rekurentnú poruchu stredne ťažkú. Uviedol ďalej, že MUDr. Rakús vo svojom vyjadrení v podstate neposkytol žiadnu dokumentáciu priamo z vyšetrení, ktorá by z pozície znalca bola hodnotiteľná a uviedol, že sa nepokladá za kompetentného ako znalec akceptovať alebo neakceptovať jeho vyjadrenie, nemôže ho potvrdiť ani spochybniť, a preto aj uviedol, že túto kompetenciu by prenechal súdu. Poukázal na to, že v dostupnej dokumentácii sa opakovane uvádza depresívna symptomatika, depresívne stavy, úzkostne depresívne stavy, čo pre znalca bolo relevantné je, že navrhovateľka uvádzala ako svoju diagnózu rekurentnú depresívnu poruchu, ktorá sa vyznačuje tým, že sa opakujú depresívne epizódy, medzi mini sú obdobia, v ktorých človek bez príznakov depresie. Táto diagnóza nebola v dostupnej dokumentácii jednoznačne uvádzaná, boli uvedené číselné kódy, bola diagnóza MUDr. Krausovej, ale neboli tam príslušné nálezy a nemožno sledovať opakovania sa depresívnych fáz, a preto bolo v znaleckom posudku uvedené, že nie je preukázané, že sa jednalo o rekurentnú periodickú poruchu. Poukázal aj na to, že Dr. Plencnerová nie je lekárka ani psychiater a ani raz tam nebol diagnostikovaný vyslovene depresívny stav. Na psychiatrickej kontrole u MUDR. Stanislavovej bolo uvedené zhoršenie stavu a navrhovateľka bola objednaná na psychologické vyšetrenie, na ktorom bola navrhovateľka dňa 31.12.2002, v podstate o necelé tri týždne, kde v náleze nejaké depresívne príznaky konštatované nie sú. V dokumentácii MUDr. Pálházyho od roku 2008 sa uvádza ako prvá diagnóza obsedantno-kompiulzívna porucha chronifikovaná, v záhlaví uvádzaná diagnóza recidivujúca depresívna porucha nie je uvedená v diagnostickom závere a nie je podložená v objektívnom náleze. Táto diagnóza figuruje v záhlaví do 11.2.2010 a je to otázka, či sa jedná o chorobný stav alebo len o formálnu počítačovú chybu, kde sa diagnóza uvedie a niekedy sa dopisuje a v tejto súvislosti znalec uviedol, že si urobil výpis zo zdravotnej dokumentácie vedenej u MUDR. Pálházyho. Poukázal ďalej na to, že v tejto zdravotnej dokumentácii v januári 2012 je uvedené, že je reaktívne zhoršené recidivujúca depresívna porucha, vo februári je uvedené recidivujúca ťažká depresívna porucha tetanický syndróm zmiešaný, súvisí so základný psychiatrickým vyšetrením. V roku 2013 sú uvádzané tieto dve diagnózy a to OCD a recidivujúca depresívna porucha. Znalec na vysvetlenie uviedol, že diagnóza OCD a depresívna porucha sú rozdielne diagnózy a uviedol, že pokiaľ ide o rekurentnú poruchu, táto má v súčasnosti explicitne určené diagnostické kritériá. Tieto v podstate je schopný pacient uviesť ako svoje príznaky, pokiaľ sa jedná o výraznejšiu poruchu je schopný ich objektívne konštatovať aj lekár. V prípade rekurentnej depresívnej poruchy sa musí jednať o stavy, kde tieto depresívne príznaky trvajú minimálne dva týždne, ale bežná doba trvania depresívnej fázy je niekoľko mesiacov, uvádza sa šesť mesiacov ak je neliečená. Pokiaľ ide o stupne závažnosti znalec uviedol, že môže byť mierna, stredne ťažká a ťažká s psychotickými príznakmi. Mierne ťažká forme znižuje samozrejme psychickú výkonnosť a funkčnosť, ale je možné v bežnom živote s ňou existovať. U stredne ťažkej formy nastávajú problémy, rizikom sú už od stredne ťažkej formy aj suiciduálne úvahy, jedná sa o ochorenie, kde je potrebné zvážiť aj ústavnú liečbu. Zdôraznil, že prepúšťacia správa z psychiatrickej kliniky Košice z roku 2004 nekonštatovala depresívnu poruchu ale konštatovala len OCD. Uviedol ďalej, že podľa dokumentácie MUDr. Stanislavovej z 11.10.2002 nález vyznieval depresia, avšak o dvadsať dní v náleze psychológa Dr. Plencnerovej nie sú popisované výraznejšie depresívne zmeny, z čoho by vyplývalo, že u navrhovateľky sa skôr jednalo o depresívne rozlady ako depresívnu epizódu v rámci rekurentnej poruchy. V rámci znaleckého posudku z dostupnej zdravotnej dokumentácie nebolo možné konštatovať, opakované fázy depresie, ktoré by boli diagnostikované ako fázy depresívnej rekurentnej poruchy. K psychiatrickému nálezu MUDr. Rakúsa, CSc. zo dňa 19.9.2013 uviedol, že sa necíti byť kompetentný sa vyjadrovať, či sa jedná o relevantný doklad, priamo s doc. MUDr. Rakúsom, CSc. sa nespojil. Na otázku, kedy došlo z hľadiska OCD k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu znalec uviedol, že k uvedenému zhoršeniu nie je dostupná žiadna dokumentácia, ale vzhľadom na subjektívne údaje navrhovateľky k podstatnému zhoršeniu došlo začiatkom 90-tych rokov, kedy v podstate v 90-tom roku ukončila pracovný pomer a nebola schopná sa zamestnať. Podľa prejavov druhej diagnózy sa jedná o zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá viedla k maladaptívnemu správaniu a komplikovala priebeh liečby a tieto problémy u navrhovateľky boli pred rokom 2000 a nepracovala k dátumu nálezu z 11.2.2010. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2015 znalec uviedol, že konzultoval doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSC. ohľadom jeho psychiatrického nálezu zo dňa 16.9.213, v ktorom uviedol, že navrhovateľka bola u neho v ambulantnej liečbe pre rekurentnú depresiu (f 33.1) a obsedantne kompulzívnu poruchu (F 42.2) v rokoch 1998-2000, ktorý potvrdil skutočnosti uvedené v náleze, o diagnózach a liečbe v uvedenom období. Znalec konštatoval, že v období rokov 1998-2000 navrhovateľka trpela na rekurentnú poruchu (F 33.1) a obsedantne kompulzívnu poruchu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii, doplňujúceho vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Štefana Gálisa zo dňa 13.10.2015 k doplneniu znaleckého posudku a výsluchu znalca zo dňa 23.9.2015, vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 3.7.2015 k doplneniu znaleckého posudku a vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 27.7.2015 k lekárskej správe posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 20.5.2015 v posudku zo dňa 20.11.2015 konštatoval, že navrhovateľka je od mladosti liečená v psychiatrickej ambulancii, za pomoci rodiny ako aj doporučenej liečby bol zdravotný stav v minulosti na kompenzovateľnej úrovni a bol hodnotený ako obsesívno-kompulzívna porucha s výraznými depresívnymi poruchami a navrhovateľka v tejto súvislosti bola liečená antidepresívami v doc. MUDr. Rakúsa do roku 2010. Od začiatku roku 2010 sa už v psychiatrickej diagnóze objavuje obsesívno- kompulzívna porucha na úrovni stredne ťažkého stupňa, ktorá sa však aj napriek liečbe postupne zhoršovala. Prvýkrát výrazné zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s obsesívno-kompulzívnou poruchou je dokumentované v psychiatrickom vyšetrení 11.2.2010. Opakované psychologické vyšetrenia z tohto obdobia už poukazujú v súvislosti s týmto onemocnením na závažné poruchy osobnosti a správania a nepriaznivý zdravotný stav má podľa doložených odborných vyšetrení aj napriek intenzívnej liečbe v oblasti psychiky progredujúci charakter. Tieto skutočnosti potvrdili aj znalecké posudky nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii. konštatoval, že u navrhovateľky sa jedná o závažné poruchy osobnosti a správania, ktoré sú vyvolané obsesívno-kompulzívnou poruchou ťažkého stupňa a tento nepriaznivý zdravotný stav je v plnej miere prezentovaný aj vyjadrením znalca zo dňa 13.10.2015. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy osobnosti a poruchy správania, s ťažkým narušením osobnosti a so závažným obmedzením výkonnosti organizmu (kapitola V., položka 5.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 75%. Dátum invalidity stanovil od 11.2.2010, kedy bol zdravotný stav navrhovateľky hodnotený psychiatrom ako závažný. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015, ktorým podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 27. decembra 2011 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade zo dňa 20.11.2015 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - U.. Y. B. X. B. XXX5 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 11. februára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 214,60 eur mesačne, ktorý po postupnom zvyšovaní predstavuje k 1. januáru 2016 sumu 250,00 eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 20.11.2012 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2016 odporkyňa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2011 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 27. decembra 2011s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade zo dňa 20.11.2015 navrhovateľka je od 11. februára 2010 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Y. B. XX. O. XXXX F. Y. X. Č. XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 a podľa 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 11. februára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 220,20 eur mesačne, ktorý po postupnom zvyšovaní prestavuje k 1. januáru 2016 sumu 255,80 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že doba štúdia bola hodnotená od 1. septembra 1978 z dôvodu, že podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Ak boli žiaci po získaní základného vzdelania v ôsmom ročníku prijatí do prvého ročníka strednej školy, splnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa 29.12.2015, 9.2.2016 a 19.10.2016 uviedla, že navrhovateľka bola podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 29.9.2011 uznaná invalidnou od 11. februára 2010 invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Nakoľko navrhovateľka plnila aj ostatné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, napadnutým rozhodnutím číslo 645 319 7157 0 zo dňa 21. októbra 2010 bol navrhovateľke priznaný od 11. februára 2010 invalidný dôchodok v sume 150,10 eur mesačne, pričom suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona. na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava dňa 6.12.2011 a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava dňa 19.1.2012, 5.6.2013 a 20.5.2015, pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudkovom závere, že navrhovateľka je od 11.2.2010 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. V rámci doplnenia dokazovania po vykonanom znaleckom dokazovaní navrhovateľka bola uznaná posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Poprad z 20.11.2015 invalidnou od 11.2.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a dôsledku tejto zmeny bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok a boli vydané rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X - U.. z 9. decembra 2015, ktorým bolo v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rámci autoremedúry zrušené napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X Y. 21. októbra 2011 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Y. dňa 27. decembra 2011. Zároveň bolo vydané rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. z 9. decembra 2015, ktorým bol navrhovateľke podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 11. februára 2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 241,60 eur mesačne, zvýšený k 1. januáru 2016 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. na sumu 250,00 eur mesačne. Zdôraznila, že údaje uvádzané v napadnutých rozhodnutiach, ktoré navrhovateľka označila za zmätočné si neodporujú, nakoľko navrhovateľka má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože je má stanovenú na 75%, pričom dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Ohľadom námietky navrhovateľky ohľadom skoršieho dátumu vzniku invalidity poukázala na závery posudkov posudkových lekárov. Poukázala ďalej na to, doba štúdia navrhovateľke bola zhodnotená s prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, navrhovateľka narodená XX.X.XXXX do prvého ročníka základne školy nastúpila v piatich rokoch veku, t.j. 1.9.1969 a ukončila povinné deväťročné základné vzdelanie v prvom ročníku strednej školy, t.j. 31.8.1978 (1969 + 9 rokov). Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. Y. 9. decembra 20115 o priznaní invalidného dôchodku spolu so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podaných návrhoch v plnom rozsahu z dôvodov tam uvedených, poukazovala na závery znaleckého posudku a na zdravotnú dokumentáciu a mala za to, že neschopnosť vykonávať zamestnanie sa u navrhovateľky dá predpokladať od začiatku 90-tych rokov a v tejto súvislosti namietala, že dátum invalidity bol vybratý náhodne a bezdôvodne a ani v poslednom posudku nie je toto stanovisko jednoznačne vysvetlené. Vydané rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a uviedla, že ako vyplýva z dokladov lekárska správa o ústnom pojednávaní je zo dňa 6.7.2011, to znamená, že o invalidný dôchodok navrhovateľka nemohla žiadať od 29.9.2011 ako aj na to, že v zápisnici zo dňa 10.8.2011 bol stanovený dátum vzniku invalidity od roku 2008. Taktiež namietala, že doba zápočtu stredoškolského štúdia navrhovateľky bola nesprávne stanovená a mala byť od 1.9.197 a nie od 1.9.1978, vzhľadom na doklady, ktoré navrhovateľka predložila a ktoré preukazujú, že začiatok štúdia od 1.9.1977. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľka spísala žiadosť o invalidný dôchodok dňa 29.9.2011, kedy žiadala, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný tri roky spätne, t.j. od 29.9.2008, čo sa uvádza aj pri prvom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava. Zdôraznila, že navrhovateľka v prvom opravnom prostriedku namietala iba posúdenie zdravotného stavu, nie však dátum vzniku invalidity. Ku skončeniu školskej dochádzky navrhovateľky uviedla, že z dokladov síce vyplýva, že ju skončila dňa 30.6.1977, avšak povinná školská dochádzka trvala deväť rokov, takže bola hodnotená až od roku 1998 a poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 9.10.2016 ako aj ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 29.9.2011 ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 19.1.2012 a v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa 5.6.2013 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára psychiatra ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 20.5.2015 vo svojich vyššieuvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti a vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky. Zhodne konštatovali, že zdravotný stav navrhovateľky z posudkového hľadiska spĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity od 11.2.2010 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy (kapitola V., položka 4.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 70%. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade v posudku zo dňa 20.11.2015 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky stanovil poruchy osobnosti a poruchy správania, s ťažkým narušením osobnosti a so závažným obmedzením výkonnosti organizmu (kapitola V., položka 5.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 75%. Dátum invalidity stanovil od 11.2.2010, kedy bol zdravotný stav navrhovateľky hodnotený psychiatrom ako závažný. Pridružené sekundárne ochorenia navrhovateľky nie sú závažné, z interného hľadiska je stav stabilizovaný, je nevyhnutná kontrola tlaku krvi a pravidelná liečba a doteraz neboli preukázané žiadne prípadné sekundárne komplikácie hypertenzie. Znížená činnosť štítnej žľazy na podklade autoimúnnej tyreoiditídy je dobre substituovaná a sú odporúčané kontroly v ročných intervaloch U navrhovateľky je anamnéza primárneho psychiatrického ochorenia obsesívno-kompulzívnej poruchy, pre ktorú sa podľa dokumentácie pravidelne psychiatricky lieči od roku 2004. V roku 2004 navrhovateľka bola jedinýkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Košiciach pre obsedantne-kompulzívnu poruchu, zmiešaný typ, pričom stav nebol vyhodnotený ako depresívna porucha a následne bola liečená len ambulantne. Stav bol na liečbe od roku 2007 kompenzovaný. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.11.2008 je so záverom navrhovateľka je euthýmna, bez porúch vnímania a správania, myslenie je obsedantné, osobnosť akcentovaná. Porucha bola dňa 8.1.2009 psychiatrom vyhodnotená ako chronifikovaná. Od júna 2009 do januára 2010 je stav dokonca zlepšený. Od začiatku roku 2010 sa už v psychiatrickej diagnóze objavuje obsesívno-kompulzívna porucha na úrovni stredne ťažkého stupňa, ktorá sa však aj napriek liečbe postupne zhoršovala. Klinické zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľky bolo prvýkrát konštatované psychiatrom dňa 11.2.2011, ktoré pretrváva doteraz. Opakované psychologické vyšetrenia z tohto obdobia už poukazujú v súvislosti s týmto onemocnením na závažné poruchy osobnosti a správania a nepriaznivý zdravotný stav má podľa doložených odborných vyšetrení aj napriek intenzívnej liečbe v oblasti psychiky progredujúci charakter, u navrhovateľky sa jedná o závažné poruchy osobnosti a správania, ktoré sú vyvolané obsesívno-kompulzívnou poruchou ťažkého stupňa a tento nepriaznivý zdravotný stav je potvrdený aj vyjadrením znalca zo dňa 13.10.2015. Od roku 2000 už recidivujúca depresívna porucha nebola psychiatrami uvádzaná a až pri vyšetrení dňa 5.4.2012 ju uvádza psychiater MUDr. Pálházy, avšak jednalo sa o miernu formu. Súd pri hodnotení dôkazov vykonaných v súdnom konaní dospel k záveru, že posudky posudkového lekára sociálneho zabezpečenia pobočka Bratislava ako aj posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľky aj za účasti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatrie, posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Banská Bystrica ako aj posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Poprade presvedčivejšie odôvodňujú záver, že u navrhovateľky jednoznačne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu od 11.2.2010. Posudky posudkových lekárov sa dôsledne opierali o potrebné nálezy z odborných vyšetrení, sú v s nimi v súlade a je dostatočne presvedčivé zdôvodnenie ich záverov. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky vyplynulo z komplexného posúdenia všetkých lekárskych nálezov, ktoré boli v priebehu súdneho konania predložené a ktoré sa už nachádzali v posudkovom spise navrhovateľky a jednoznačne z nich vyplýva záver, že zo psychiatrického hľadiska nie sú preukázané jednoznačné nálezy, ktoré by potvrdzovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky pred rokom 2010; pre zhoršenie zdravotného stavu z dôvodu depresívnej poruchy navrhovateľka nebola hospitalizovaná. Z hľadiska psychiatrického ochorenia navrhovateľky neboli predložené hodnoverné lekárske nálezy, ktoré by jednoznačne preukazovali diagnózu depresie ťažkého stupňa pred rokom 2010. Súd sa nestotožnil so závermi znalca, ktorý na základe vyjadrenia doc. MUDr. Rakúsa, CSc. uviedol, že v období rokov 1998-2000 navrhovateľka trpela na rekurentnú poruchu (F 33.1) a obsedantne kompulzívnu poruchu, nakoľko nebola predložená žiadna lekárska dokumentácia z daného obdobia, ktorá by hodnoverne túto skutočnosť preukázala. Za takto zisteného stavu veci súd sa súd priklonil k záverom posudkových orgánov a na ich základe zaujal stanovisko, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a dátum vzniku invalidity od 11.2.2010 bol určený správne s poukazom na psychiatrický lekársky nález zo dňa 11.2.2010, ktorý jednoznačne preukazoval zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Súd konštatoval, že v posudkovej dokumentácii sa nachádza nekompletný a pretrhnutý lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava MUDr. Ľubomíry Peterajovej zo dňa 10.8.2011 spolu so záznamom tejto posudkovej lekárky, že navrhovateľka odmietla posudkové konanie, žiadala ho prehlásiť z zmätočné a žiadala uskutočniť nové konanie s iným posudkovým lekárom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj písomné vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 10.8.2011, ktorá žiadala o nové posudkové konanie v Sociálnej poisťovni ohľadom invalidity. Predmetný nekompletný posudok zo dňa 10.8.2011 nie je podpísaný posudkovým lekárom, je podpísaný iba navrhovateľkou. Z tohto dôvodu tento znehodnotený a nekompletný posudok, bez originálneho podpisu posudkového lekára nie je možné považovať za právne relevantný doklad, a preto súd naň neprihliadol. Súd ďalej konštatoval, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 29.9.2011 žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 29.9.2011, a preto neakceptoval námietku právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá túto skutočnosť spochybňovala, v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 29.9.2011 ako aj v ďalších vyššieuvedených posudkoch posudkových lekárov Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava je tento údaj uvedený správne, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že dátum, odkedy si žiadateľ žiada o priznanie invalidného dôchodku, nemusí byť automaticky akceptovaný pri stanovení skutočného dátumu vzniku invalidity posudkovými lekármi. Výšku invalidného dôchodku pri stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% odporkyňa určila v súlade s ust. § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5820; 39,7781 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 11. februáru 2010 vo výške 9,2246 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 213,60 eur mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie o 6,60 eur mesačne (§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorá patri k doteraz vyplávanému invalidnému dôchodku čo prestavuje sumu 220,20 eur mesačne a suma invalidného dôchodku po zvýšení podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkových dávok od 1. januára 2016 prestavuje 255,80 eur mesačne. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa suma invalidného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, pričom sa na stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neprihliada. Z tohto dôvodu súd na námietku navrhovateľky, že vydané rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. zo dňa 9. decembra 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X Y. B. 20. júla 2016 sú zmätočné a nepreskúmateľné neprihliadol. Súd navrhovaný výsluch svedka MUDr. Vojtecha Pálházyho ako aj vypracovanie kontrolného znaleckého posudku považoval za nadbytočný a nepotrebný. Zdravotnú dokumentáciu, závery posudkov posudkových lekárov ako aj vykonané znalecké dokazovanie súd považuje k stanovenému vzniku invalidity navrhovateľky od 11.2.2010 za dostačujúce. K námietke navrhovateľky ohľadom započítania doby štúdia súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neupravuje osobitne hodnotenie doby štúdia, a preto navrhovateľke, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok po 31.12.2003, sa namietaná doba štúdia v roku 1977-1979 hodnotí podľa zákonov účinných v čase trvania štúdia. V súlade s uvedeným doba štúdia navrhovateľky bola zhodnotená s prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktoré stanovovalo povinné základné vzdelanie v základných deväťročných školách. Nakoľko navrhovateľka, narodená XX.X.XXXX do prvého ročníka základne školy nastúpila v piatich rokoch veku, t.j. 1.9.1969, ukončila povinné deväťročné základné vzdelanie v prvom ročníku strednej školy, t.j. 31.6.1978. Súd preto námietku navrhovateľky, že doba zápočtu stredoškolského štúdia bola nesprávne stanovená a mala byť započítaná od 1.9.1977 a nie od 1.9.1978 neakceptoval. Súd preto v vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - U.. Y. B. X. B. XXXX K. S. S. Y. X. Č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júla 2016 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./