Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/100/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200761 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200761.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: SD - spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, zastúpeného: Řehák & Tisoň, spol. s r.o., Komenského 62/437, Skalica, Mgr. Michal Řehák, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Číslo: 1100301/1/14994/2013/5098 zo dňa 11.01.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/14994/2013/5098 zo dňa 11.01.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 22.04.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100301/1/14994/2013/5098 vydaného dňa 11.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Číslo: 9900403/5/2642799/2012/Dur zo dňa 25.09.2012, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (prvostupňový správny orgán) začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol Č. j.: 9900403/5/2131880/2012/Dur zo dňa 08.08.2012, ktorý bol doručený žalobcovi na vyjadrenie a prerokovanie. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu bol správcom dane vyhotovený Dodatok, ktorý bol ako súčasť Protokolu prerokovaný so žalobcom dňa 17.09.2012, kedy zástupcovia žalobcu Protokol aj Dodatok k nemu odmietli podpísať tvrdiac, že zamestnanci správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly postupovali v rozpore so zákonom. Protokol sa v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) považoval za prerokovaný so žalobcom dňom 17.09.2012. 3. Po prerokovaní Protokolu začal správca dane voči žalobcovi vyrubovacie konanie a dňa 25.09.2012 vydal prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Číslo: 9900403/5/2642799/2012/Dur, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z.) nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume XXX XXX,XX € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume XX XXX,XX €.V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutia správnych orgánov. 4. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava (ďalej aj správca dane) rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom číslo: 9900403/5/2642799/2012/Dur zo dňa 25.09.2012 za zdaňovacie obdobie december 2009 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť za december 2009 na DPH v sume XX XXX,XX €. V odôvodnení rozhodnutia boli opísané uskutočnené úkony zo strany správcu dane smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti z neho vyplývajúce, z ktorých správca dane pri oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u platiteľa (žalobcu) v zdaňovacom období december 2009 zistil porušenie § 49 ods. 1 a § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.). 5. Správca dane vo vzťahu k prvej skupine obchodných prípadov zistil, že žalobca si v kontrolovanom období uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XXX XXX,XX € na základe faktúr vyhotovených tuzemskými dodávateľmi - platiteľmi: spol. - Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava. V rámci vykonaného šetrenia aj formou dožiadaní bolo zistené u všetkých týchto dodávateľov žalobcu, že obchodné vzťahy žalobcu s nimi boli v kontrolovanom zdaňovacom období porovnateľné s obchodnými vzťahmi v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (august 2009) v tom, že žalobca nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu, pričom s nákupom tovaru nebola spojená jeho preprava (jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku). Predmetní dodávatelia nakupovali daný tovar od svojich dodávateľov taktiež v rámci nepohyblivej dodávky. Prostredníctvom ďalších tuzemských platiteľov mal tovar vstúpiť z územia iného členského štátu (Česká republika) na územie SR od českého platiteľa, pričom týmto tuzemským platiteľom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Tuzemskí platitelia spoločnosti R-Kov s.r.o., Bratislava, V.ISA a. s., Košice (ďalej len SK1 a SK2), Midikov, s.r.o., Košice (SK3), SKA Metal, s.r.o., Bratislava (SK4), prostredníctvom ktorých mal tovar vstúpiť na územie SR, vo svojich daňových priznaniach DPH nedeklarovali žiadne nadobudnutie tovaru na území SR od žiadneho platiteľa z iného členského štátu. Správca dane zároveň zistil, že český subjekt, od ktorého mali uvedení slovenskí platitelia tovar nadobudnúť(Wilfrid Sleziak, Praha) , na adrese v Brne nevyužíval žiadne skladové priestory (mal v prenájme len kanceláriu) a neexistovali záznamy o príchode a odchode vozidiel s prepravovaným tovarom. Konštatoval, že nakoľko spoločnosti SK1, SK2, SK3 a SK4 deklarovali dodanie tovaru pre spol. - Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava v rámci nepohyblivej dodávky, nemohla im vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku v súvislosti s dodávkou tovaru pre žalobcu. Keďže pri predaji tovaru žalobcovi nevznikla jeho vyššie uvedeným dodávateľom daňová povinnosť v tuzemsku, nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. 6. Správca dane tiež zisťoval okolnosti ďalšieho nakladania s predmetným tovarom dodaným žalobcovi bez prepravy a zistil, že časť tovaru dodávateľa spol. SENEKAB spol. s.r.o., bol dodaný do iného členského štátu pre odberateľov ako oslobodené dodanie tovaru v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. do Maďarska - spol. MARTIN METALS Kft. Prepravu dodávaného tovaru do Maďarska zabezpečovala spol. CMW trade, spol. s.r.o., a fyzickú prepravu vykonali viaceré prepravné spoločnosti: Z. T. AUTODOPRAVA s.r.o., spol. UNITED, s.r.o., A. S., C.S.CARGO a. s., a LV TRANS, s.r.o. Bolo zistené, že predmetný tovar bol naložený na vozidlá dopravcov v Belgicku a vyložený v Maďarsku, pričom každý prepravca za uskutočnenú prepravu tovaru z Belgicka do Maďarska vyhotovil pre objednávateľa prepravy faktúru za celú trasu a tri čiastkové CMR (Belgicko- Česká republika, Česká republika- Slovenská republika, Slovenská republika- Maďarsko). Potom skutočné miesto nakládky tovaru bolo na území iného členského štátu (Belgicko) a skutočné miesto vykládky tovaru bolo na území ďalšieho členského štátu (Maďarsko), t. j. išlo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci EÚ (pohyblivá dodávka) a táto preprava mohla byť pripočítaná iba jednej z dodávok, ktorá by bola samostatne oslobodená od dane. Platí to bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani mala právo disponovať s tovarom počas predmetnej prepravy. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal, že medzi ním a spol. MARTIN METAL Kft. existovala pohyblivá dodávka tovaru a neevidoval v svojom účtovníctve faktúru za prepravu tovaru na trase Belgicko - Maďarsko, ale len Slovensko - Maďarsko, ktorá bola nepohyblivou dodávkou. Správca dane mal za preukázané, že tovar nikdy nebol v Českej republike fyzicky nakladaný na vozidlá. Skutočné miesto nakládky tovaru bolo mimo územia SR a skutočné miesto vykládky bolo na území iného členského štátu (Maďarsko), t. j. išlo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci EÚ. Takýto výklad bol súladný s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder. Tovar sa počas prepravovanej trasy nevykladal a prevzatie zásielky prezentované prepravným dokladom CMR bolo len formálne a zdanlivé. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru bolo účelové a neodrážalo skutkový stav. V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa neboli predmetom dane v tuzemsku a tým ani nemohla tuzemskému dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a potom si ani žalobca ako platiteľ nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže toto právo vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare vznikla daňová povinnosť. Iba samotné dodávateľské faktúry neboli dôkazom uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného žalobcom. Daňová povinnosť je viazaná na uskutočnený zdaniteľný obchod v tuzemsku a nie na vystavenú faktúru. 7. Správca dane v rámci preverovania dodávok ďalších tovarov od tuzemského platiteľa spol. Midikov, s.r.o., žalobcovi preveroval prepravu deklarovaného tovaru a zistil, že pôvod tovaru bolo Poľsko, jeho prepravu z Poľska na Slovensko zabezpečoval prepravca S. Q. autodoprava s.r.o., a to cez Českú republiku (boli predložené dve CMR: Poľsko - Česká republika a Česká republika - Slovensko). Tovar mal byť následne dodaný do Talianska. 8. Správca dane prijal záver, že iba samotné dodávateľské faktúry vyhotovené tuzemskými dodávateľmi pre žalobcu neboli dôkazom toho, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Právo na odpočítanie dane z tovarov nakúpených žalobcom od dodávateľov zúčastnených na reťazovom obchode sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach dodávateľov. Podmienky určené na odpočítanie dane sú hmotnoprávnymi podmienkami, ktorých splnenie musí preukázať platiteľ a tento má v daňovom konaní dôkaznú povinnosť. Žalobca však nepredložil vzhľadom na správcom dane zistené skutočnosti také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkovému stavu prepravy daného tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu. 9. V druhej skupine dodávok tovarov išlo o odpočítanie dane vo výške XXX XXX,XX € z nákupu tovaru na základe faktúr vyhotovených tuzemským dodávateľom spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., pričom predmetom faktúr boli „Cu katódy Grade A“. Tovar uvedený na faktúrach bol následne dodaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pre nadobúdateľa - Credit Group Hungaria Kft., pričom prepravu dodávaného tovaru z územia Slovenska na územie Maďarska mala fyzicky vykonať maďarská prepravná spoločnosť P & U Kft., pričom z odpovedi dožiadanej maďarskej daňovej správy vyplynulo, že prepravu predmetného tovaru vyššie uvedená prepravná spoločnosť vykonala. Z preverovania reálnosti predmetných dodávok tovaru žalobcom spol. Credit Group Hungaria Kft., nebolo možné potvrdiť existenciu prepravovaného tovaru, t. j. či sa jednalo o dodanie tovaru alebo dodanie kovového odpadu/ šrotu. Správca dane uviedol, že v súvislosti s vykonanou kontrolou za obdobie január 2006 - december 2006 a január 2008 - august 2009 z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca nakupoval od spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., za celé toto obdobie až do mesiaca apríl 2009 kovový šrot (Cu - šrot). Od apríla 2009 boli od tohto dodávateľa žalobcovi deklarované dodávky tovaru „Cu katódy Grade A“. Práve od apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá zaviedla tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu. Potom správca dane prijal záver o pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru s tým, že predmetom obchodov v posudzovanom období (december 2009) bol kovový odpad, resp. kovový šrot. Potom nebola spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., povinná platiť pri uskutočnenom obchode daň, ale túto povinnosť mal žalobca, ktorému bol tovar dodaný. 10. V tretej skupine posudzovaných obchodov žalobca doviezol tovar z tretích krajín (Ukrajina a Moldavsko) pre tuzemského odberateľa spol. Kovohuty a. s. Pri dovoze predmetného tovaru z Ukrajiny a Moldavska na predložených colných dokladoch JCD a podľa Colného sadzobníka bolo deklarované, že dovezeným tovarom sú medené drôty, resp. medený drôt na navíjanie a medené odliatky. Na základe predložených faktúr vyplýva, že žalobca tento tovar následne predal spol. Kovohuty a. s., bez DPH ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH podľa § 29 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., a to ako dodanie kovového (medeného) odpadu/šrotu. Potom žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tohto tovaru pre odberateľa vo výške XX XXX,XX €, ktorú však nepriznal v daňovom priznaní DPH, keďže si neoprávnene uplatnil oslobodenie podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z a preto mu správca dane zvýšil daňovú povinnosť o XX XXX,XX €. 11. V poslednej štvrtej skupine dodávok tovarov si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške XX XXX € z nákupu tovarov na základe tuzemskej dodávateľskej faktúry platiteľa G. K., predmetom ktorej bol tovar „Cu katódy Grade A“. Za účelom preverenia dodávok tohto tovaru žalobcovi dožiadaný daňový orgán uskutočnil za prítomnosti zástupcov žalobcu výsluch p. K., ktorý poprel, že by v roku 2009 obchodoval s farebnými kovmi so žalobcom. Tento svedok uviedol, že nevykonal so žalobcom žiadne zdaniteľné obchody, nevyhotovil žalobcom predloženú faktúru a ani neprijal platbu od žalobcu. V roku 2009 na polícií hlásil krádež svojich osobných dokladov, pečiatky, živnostenského listu, osvedčenia o registrácii. Správny orgán preveroval prepravu daného tovaru spol. HURAB - TRANS s.r.o., pričom dožiadaným orgánom bolo zistené, že prepravu tovaru si objednala česká spol. VAMAX - X s.r.o., ktorá daný tovar zakúpila a tento bol naložený na vozidlo prepravcu v Rakúsku a vyložený na Slovensku v spol. Kovohuty, a. s. Miesto dodania tovaru nemohlo byť v Českej republike a žiadna spoločnosť registrovaná v Česku si nemohla uplatniť oslobodenie od DPH. Z dokladu - úhrady faktúry spol. HOPR TRADE CZ, s.r.o., za dodávku daného tovaru odberateľovi p. K. nevyplývalo, že tovar aj p. K. prevzal a mal právo s ním nakladať ako vlastník. Potom, keďže dodávateľovi p. K. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane. 12. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že toto potvrdil. Opísal zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že v prípade prvej skupiny prípadov, v ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane za mesiac december 2009 vo výške XXX XXX,XX € na základe faktúr vyhotovených tuzemskými dodávateľmi žalobcu (spol. - Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava) správca dane uskutočnil preverovanie týchto dodávok, z ktorého prijal záver, že v danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov žalobcu neboli predmetom dane v tuzemsku a tak týmto spoločnostiam nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku a preto si žalobca nemohol uplatniť právo na odpočet dane. Iba samotné dodávateľské faktúry neboli dôkazom toho, že sa uskutočnili v nich deklarované zdaniteľné obchody, išlo iba o doklady, na ktorých bola uvedená daň. Dôkazná povinnosť v danom prípade bola na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý nepredložil také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkovému stavu prepravy tovaru v reťazci. Vyhotovené faktúry, prepravné a iné doklady samy osebe ešte nepreukázali uskutočnenie, resp. prijatie zdaniteľného obchodu tak, ako bol na nich uvedený. Išlo len o tvrdenia o určitej skutočnosti, ktorá nezodpovedala realite. 13. K druhej skupine prípadov žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prepravu tovaru fyzicky vykonala spol. P &U Kft. Predmetný tovar bol dodávaný žalobcovi spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., a táto ho nadobudla od spol. AlCu Metal, spol. s.r.o., ktorá mala zabezpečiť aj jeho prepravu, avšak táto spoločnosť bola nekontaktná. Nekontaktná bola aj spol. Credit Group Hungaria Kft., odberateľ tovaru v Maďarsku. Potom nebolo možné preveriť reálnosť predmetných dodávok tovaru, deklarovaného ako „Cu katódy Grade A“. Takýto tovar mohol zároveň spĺňať aj definíciu kovového odpadu, resp. šrotu v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s vykonanou kontrolou u žalobcu za obdobie január 2006 - december 2006 a január 2008 - august 2009 z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca nakupoval od spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., za celé toto obdobie až do mesiaca apríl 2009 kovový šrot (Cu - šrot). Nákup tovaru účtoval na svojom účte Cu - šrot. Spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., deklarovala až do mesiaca marec 2009 pre žalobcu dodávku Cu materiálu. Od apríla 2009 boli od tohto dodávateľa žalobcovi deklarované dodávky tovaru „Cu katódy Grade A“. Práve od apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá zaviedla tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu. Potom žalovaný mal pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru s tým, že všetky skutočnosti nasvedčovali tomu, že predmetom obchodov v posudzovanom období (december 2009) bol kovový odpad, resp. kovový šrot. Potom nebola spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., povinná platiť pri uskutočnenom obchode daň, ale túto povinnosť mal žalobca, ktorému bol tovar dodaný. 14. Ohľadom tretej skupiny dodávok tovaru žalovaný uviedol, že bolo zistené, že žalobca doviezol tovar z tretích krajín (Ukrajina a Moldavsko) pre tuzemského odberateľa spol. Kovohuty a.s., pričom pri dovoze predmetného tovaru z Ukrajiny a Moldavska bolo na colných dokladoch JCD predložených žalobcom a aj podľa Colného sadzobníka uvedené, že dovezeným tovarom sú medené drôty, resp. medený drôt na navíjanie a medené odliatky. Z predložených faktúr vyplynulo, že žalobca tento tovar následne predal spol. Kovohuty, a.s., bez DPH ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH podľa § 29 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., a to ako dodanie kovového (medeného) odpadu/šrotu. Žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tohto tovaru pre odberateľa vo výške XX XXX,XX €, ktorú však nepriznal v daňovom priznaní DPH, keďže si neoprávnene uplatnil oslobodenie podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. a potom bol povinný uplatniť daň na vstupe vo výške 19%. 15. V štvrtej skupine dodávok tovaru si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške XX XXX € z nákupu tovarov na základe predloženej tuzemskej dodávateľskej faktúry platiteľa G. K., predmetom ktorej bol tovar „Cu katódy Grade A“. Za účelom preverenia dodávok tohto tovaru žalobcovi dožiadaný orgán - Daňový úrad Dunajská Streda uskutočnil dva výsluchy p. K., pričom druhý výsluch sa uskutočnil 14.01.2011 za prítomnosti zástupcov žalobcu. P. K. na oboch výsluchoch poprel, že by v roku 2009 obchodoval s farebnými kovmi, poprel, že by vykonal so žalobcom zdaniteľné obchody, poprel vyhotovenie predloženej faktúry ako aj to, že by prijal platbu od žalobcu. V roku 2009 na polícií hlásil krádež svojich osobných dokladov, pečiatky, živnostenského listu, osvedčenia o registrácii. Za účelom preverenia prepravy daného tovaru dožiadaným orgánom bolo zistené, že prepravu tovaru si objednala česká spol. VAMAX - X s.r.o., (prepravu fyzicky uskutočnila spol. HURAB - TRANS s.r.o.) tovar bol naložený na vozidlo v Rakúsku a vyložený na Slovensku v spol. Kovohuty, a.s. Pojem dodanie tovaru predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa. Pri dodaní tovaru v tuzemsku za protihodnotu vznikla daňová povinnosť a keďže dodávateľ tovaru žalobcovi p. K. poprel dodanie predmetného tovaru žalobcovi nevznikla mu daňová povinnosť v tuzemsku pre žalobcu ako platiteľa a potom nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane. 16. Zároveň sa vyjadril k námietkam uvedených v odvolaní žalobcu s tým, že dožiadanými zahraničnými daňovými orgánmi boli vykonané šetrenia formou miestnych zisťovaní a nie formou svedeckých výpovedí a preto nebol dôvod na zaslanie upovedomenia o ich konaní žalobcovi. Ostatných zisťovaní formou svedeckých výpovedí sa zúčastnili aj zástupcovia žalobcu. Pri preverovaní prvej skupiny dodávok žalovaný vyhodnotil vyhotovenie viacerých prepravných dokladov (CMR) a vyhotovenie faktúr za časť prepravovanej trasy (Slovensko - Maďarsko) na jeden pohyb tovaru za účelové, neodrážajúce skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaného medzi viacerými podnikateľmi. Mal za potvrdené, že sa jednalo o dodávky tovaru v rámci reťazového obchodu, t. z., že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od prvého dodávateľa ku konečnému odberateľovi v reťazci. Konkrétny vodič mal už pri nakladaní tovaru (začiatku prepravy) v Belgicku vedomosť, že tovar vyloží v Maďarsku a v Českej republike (Brno) a v Slovenskej republike (Bratislava) na prvej a druhej zastávke vozidiel došlo len k výmene CMR dokladov. Tieto skutočnosti jasne vyplynuli z vykonaného šetrenia - český platiteľ (Wilfrid Sleziak) mal v Brne prenajatú len kanceláriu. V druhej skupine tovarov bolo zistené, že prepravu tovaru do spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., zabezpečovala spol. AlCu Metal, spol. s.r.o., avšak nebolo zistené akými dopravnými prostriedkami. Táto spoločnosť bola následne nekontaktná. Ďalšiu prepravu tovaru do Maďarska zabezpečoval dopravca spol. P &U Kft., ktorý mal identické sídlo ako spol. Credit Group Hungaria Kft., - odberateľ tovaru, ktorý bol taktiež nedostupný. Žiaden z preverovaných účastníkov tohto obchodu nepredložil žiadny doklad potvrdzujúci, že sa nejednalo o Cu - odpad, resp. Cu - šrot. V tretej skupine tovaru bolo zistené, že tento nakúpila česká spol. VAMAX- X s.r.o., priamo od rakúskeho dodávateľa v jeho závode odkiaľ bol priamo dovezený na Slovensko (Kovohuty Krompachy). Miestom dodania tovaru nikdy nebola Česká republiky a žiadna spoločnosť v Čechách si nemohla uplatniť oslobodenie od DPH. Existenciu dvoch prepravných dokladov (CMR na jeden pohyb tovaru bolo vyhodnotené ako účelové, neodrážajúce skutkový stav v rámci dodávky tovaru. Bolo zistené, že v Českej republike (Břeclav) tovar nebol tovar nikdy nakladaný. Zároveň dodávateľ p. K. poprel dodanie tovaru pre žalobcu a aj keby prijal platbu za tovar (čo tiež poprel) neznamenalo by to, že mu vznikla daňová povinnosť v tuzemsku a že by mal žalobca potom právo na odpočítanie dane. Žalovaný nevidel dôvod na vykonanie dôkazu - výpisu z účtu spol. HOPR TRADE CZ, s.r.o., podľa ktorej mal p. K. za žalobcovi dodaný tovar jej predtým zaplatiť, nakoľko táto spoločnosť nebola žalobcovým dodávateľom a zároveň spochybnili ako sa tento doklad dostal žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že v poslednom prípade tovarov bolo pre ustálenie predmetu dodávky žalobcom spol. KOVOHUTY, a.s., rozhodujúce zatriedenie tovaru podľa colného sadzobníka a nie subjektívne rozhodnutie žalobcu o tom, že predmetné medené drôty a medené odliatky bude považovať za odpad. Žaloba. 17. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj čiastočnej nezrozumiteľnosti (aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), keďže oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach požívali pojmy: „nepohyblivá dodávka, pohyblivá dodávka, preprava, t. j. pohyblivá dodávka“, ktoré neboli nijako definované a pre neho boli nezrozumiteľné a zároveň boli priamo spájané so vznikom nároku na odpočet DPH na vstupe. 18. Žalobca uviedol, že podniká v medzinárodnom obchode aj na vnútroštátnom trhu predovšetkým v oblasti veľkoobchodu s primárnymi materiálmi z farebných kovov, najmä medi, hliníka a zinku, vyznačujúcimi sa vysokou rýdzosťou a používanými na ďalšie spracovanie v hutníctve a v iných priemyselných odvetviach. V zdaňovacom období december 2009 bol účastníkom obchodov, ktoré zahŕňali odoslania tovaru medzi troma i štyrmi členskými štátmi Európskej únie, pričom s tovarom obchodovalo postupne za sebou niekoľko subjektov pochádzajúcich z rôznych štátov únie i mimo úniu. Napriek tomu, že tieto obchodné prípady obsahovali množstvo medzinárodných prvkov a obchodné transakcie mali výrazný intrakomunitárny charakter, žalovaný ignoroval usmernenia, ktoré pre interpretáciu Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej len Smernica) a teda aj interpretáciu zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý túto smernicu implementuje, vo veciach dodania s ohľadom na intrakomunitárny obchod vytýčil vo svojich rozsudkoch Európsky súdny dvor (ďalej aj ESD). 19. Vo veci tvoriacej predmet konania išlo podľa žalobcu o niekoľko typov dodaní, ktoré správca dane vo svojom rozhodnutí zoradil do štyroch skupín. V prípadoch dodaní prvej skupiny (faktúry č. FT 569/09, 566/09, 567/09, 568/09, 546/09, 553/09, 555/09, 572/09, 571/09 a 543/09, 545/09, 552/09) išlo o tovar, ktorý nadobudol od spoločností so sídlom v Slovenskej republike, ktoré mu dodanie tovaru fakturovali spolu s DPH. Žalobca uviedol, že v zmysle kúpnych zmlúv bol tovar dodávaný na paritách INCOTERMS 2000 DDP, pričom pri použití doložky DDP je predávajúci povinný dodať, t. j. sprístupniť tovar na určenom mieste. Až v okamihu, keď tovar na toto miesto dorazí, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho a kupujúci získava právo s tovarom nakladať. Miestom, kde žalobca ako kupujúci nadobúdal právo nakladať s tovarom ako vlastník, sú teda miesta na území Slovenskej republiky. Tovar bol v týchto miestach vyložený z dopravného prostriedku a uložený na sklade, neskôr bol spracovaný alebo predaný tretej osobe a prepravený inam. Žalobca tvrdil, že nevykonal dopravu tohto tovaru z územia členského štátu, ani neobstarával jeho prepravu a nijako neznášal náklady s tým spojené. Tovar bol na územie Slovenskej republiky prepravený v mene a na účet inej osoby, ktorej totožnosť mu nie je v súčasnosti známa. Podľa zistení daňových orgánov dodávateľ žalobcu taktiež neobstarával prepravu tohto tovaru, ani neuskutočňoval jeho dopravu na územie Slovenskej republiky. Tovar mal podľa zistení správcu dane byť odoslaný z Belgicka a Poľska na územie Českej republiky a odtiaľ sa dostal na Slovensko o čom svedčili medzinárodné nákladné listy CMR. Daňové orgány zároveň nespochybnili, že tovar sa skutočne nachádzal na území Slovenskej republiky, kde bol z dopravného prostriedku vyložený. Žalobca predmetné transakcie opísal tak, že tovar predala spoločnosť A spoločnosti B, tá ho následne predala spoločnosti C atď., ktorá ho predala spoločnosti N. Identita a počet spoločností v reťazci transakcií medzi A až N mu nebola známa. Spoločnosť N predala tovar spoločnosti M, ktorá je slovenským platiteľom registrovaným pre DPH na území Slovenskej republiky. Spoločnosť M dodala tovar spoločnosti O, ktorá je taktiež slovenským platiteľom registrovaným pre DPH na území SR. Spoločnosť O je dodávateľom žalobcu (spoločnosti P). Žalobca poukázal na judikatúru ESD (C-245/04 EMAG Handel Eder, C-430/09 Euro Tyre Holding B.V. a ďalšie) tvrdiac, že k intrakomunitárnemu dodaniu (najprv z Belgicka do Českej republiky a potom z Českej republiky na Slovensko) došlo medzi spoločnosťami A až M a niektorá z nich aj musela prepravu na Slovensko obstarať i zaplatiť. Dodanie tovaru spoločnosťou O spoločnosti P sa teda uskutočnilo po tomto intrakomunitárnom dodaní a keďže tovar sa nachádzal na území Slovenskej republiky, išlo o vnútroštátne dodanie, ktoré podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. podlieha slovenskej DPH. Správca dane podľa žalobcu nezistil, že by sa preprava tovaru na územie Slovenskej republiky mala uskutočniť na účet alebo príkaz žalobcu, jeho bezprostredného dodávateľa ani bezprostredného odberateľa, v čase dodania tovaru žalobcovi sa však tovar nachádzal na území SR. Z okolností je podľa žalobcu zrejmé, že odoslanie tovaru na územie Slovenskej republiky obstaral niektorý z ďalších účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií, ktorý však v časovej postupnosti nadobúdal tovar ešte pred bezprostredným dodávateľom žalobcu. Preto sa odoslanie tovaru musí pripísať dodaniu, ktoré predchádzalo dodaniu tovaru od bezprostredného dodávateľa žalobcu, v dôsledku čoho sa dodanie žalobcovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t. j. v Slovenskej republike a je teda s prihliadnutím na ostatné okolnosti predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Opačné závery daňových orgánov sú podľa jeho názoru nesprávne. Z rozhodnutí správcu dane i žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že daňové orgány stotožňujú pojmy „naloženie tovaru“ (na dopravný prostriedok) a „vyloženie tovaru“ (z dopravného prostriedku) s pojmami „odoslanie zásielky“ (prevzatie zásielky na prepravu) a „prijatie zásielky“, resp. „miesto nakládky“ a „miesto vykládky“ s pojmami „miesto odoslania“ a „miesto určenia“. Toto stotožnenie nemá podľa žalobcu nijakú oporu v znení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o preprave veci, ani v ustanoveniach Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave - č. 11/1975 Zb. (ďalej len Dohovor), ktorý pojem nakládka a vykládka nepoužíva. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru CMR nákladný list musí obsahovať tieto údaje: miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia. Ak sa vo formulároch nákladných listov CMR používajú pojmy „miesto nakládky“ a „miesto vykládky“, ide podľa žalobcu o odchýlky od znenia Dohovoru. 20. Žalobca mal za to, že k prevzatiu zásielky nedochádza iba jej vyložením z dopravného prostriedku a k odoslaniu zásielky takisto nedochádza iba jej naložením na dopravný prostriedok. Medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré daňové orgány získali, odrážajú podľa žalobcu skutkový stav - sú dokladmi o uzavretí dvoch či troch prepravných zmlúv medzi rozličnými účastníkmi, na základe ktorých bol tovar postupne prepravený na územie SR, resp. ďalších členských štátov. Nákladné listy nie sú dokladom o vyložení či naložení tovaru na konkrétny dopravný prostriedok. Len to, že tovar nebol z dopravného prostriedku pred jeho ďalším odoslaním vyložený, neznamená, že zásielka bola prevzatá iba zdanlivo. 21. Vo vzťahu k dodaniam v prvej skupine, ktoré neboli uvedené vo vyššie citovaných faktúrach žalobca uviedol, že v týchto prípadoch tovar skutočne nebol vyložený z dopravného prostriedku na území Slovenskej republiky pred jeho ďalším odoslaním do iného členského štátu. Správne orgány však nespochybnili, že tovar sa v čase jeho prijatia žalobcom a následného odoslania nachádzal na území Slovenskej republiky a ani to, že žalobca dopravu tohto tovaru obstaral. 22. Žalobca namietal, že pri dodaniach v druhej skupine správca dane ani žalovaný nevykonali vôbec nijaké dokazovanie, ktoré by im umožnilo urobiť skutkový záver o povahe tovaru. Nevypočuli jediného svedka, nepreverili pôvod tovaru u deklarovaného výrobcu, ani sa nezaoberali tým, že kovový šrot, za ktorý dotknutý tovar považovali, nie je technicky možné prepraviť v takých množstvách, ako k tomu došlo, na obyčajných návesoch s plachtou a nízkymi bočnicami. Svoje skutkové a právne závery postavili iba na existencii vlastného podozrenia, a to napriek tomu, že medzi dokladmi žalobcu ani jeho dodávateľa nezistili nesúlad a povýšili vlastné nijakou indíciou nepodopreté podozrenie na zistený skutkový stav. Takýto postup je podľa žalobcu v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. U dodaní v druhej skupine dodávok konajúce správne orgány nijako nevysvetlili na základe akých konkrétnych vecných kritérií a dôkazov dospeli k záveru, že predmetný tovar bol kovovým šrotom/odpadom už v čase, keď ho žalobcovi dodal jeho dodávateľ. Tvrdenie správnych orgánov, že medené katódy s obsahom medi viac ako 99,99 % môžu byť považované za šrot, je nesprávne, keďže sú základným materiálom pre výrobu všetkých výrobkov z medi. Správne orgány spochybnili povahu tovaru, ktorý označili za šrot, napriek tomu, že zo všetkých predložených listín vyplývalo, že išlo o medené katódy. Svoje pochybnosti správne orgány však neopreli o žiadne listiny, ktoré by boli v rozpore s listinami ním predloženými a ani nevykonali žiadne iné dôkazy. Pri hodnotení existujúcich dôkazov prekročili prípustné medze, vierohodnosť jeho dôkazov nevyvrátili a svoje pochybnosti stotožnili so zisteným skutkovým stavom. 23. K dodaniam v tretej skupine žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný rozhodli bez akéhokoľvek znaleckého dokazovania a na dôkazy ním predložené vôbec neprihliadli a vychádzali iba z jeho colného vyhlásenia. Preto obe preskúmavané rozhodnutia považuje za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a nezákonné pre neúplne zistenie skutkového stavu. 24. Vo štvrtej skupine boli predložené protichodné dôkazy, avšak správne orgány vychádzali z jediného dôkazu - výpovede G.. K. a rozpor tejto výpovede z listinami, ktoré predložil sa ani nesnažili odstrániť a aj v tejto časti pokladal obe preskúmavané rozhodnutia za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a nezákonné pre neúplne zistenie skutkového stavu. 25. Žalobca nakoniec namietal, že mu nebolo umožnené nazrieť do zápisníc o všetkých miestnych zisťovaniach a výsluchoch svedkov, najmä tých, ktoré sa uskutočnili v Českej republike, hoci je to jeho zákonné právo. Tvrdil, že týmto postupom mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k uvedeným dôkazom, spochybniť ich dôveryhodnosť alebo relevantnosť. Vyjadrenie žalovaného. 26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2013 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca zmeškal lehotu na podanie predmetnej žaloby v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., ktorú nemožno odpustiť. Následne po opise žalobných námietok k nim zaujal stanovisko. Opísal priebeh daňovej kontroly, rozsah vykonaných šetrení vrátane medzinárodných dožiadaní a k jednotlivým námietkam uviedol, že správca dane vykonával dôkladné preverovania dodania tovaru v celom jeho reťazci a požiadal o predĺženie lehoty na výkon kontroly (lehota bola predĺžená do 15.03.2011 o čom bol žalobca upovedomený). 27. Ohľadom posudzovania správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru a v danom prípade sa správca dane zameral na pohyb tovaru, t. j. reálnosť a podmienky prepravy tovaru z dôvodu posúdenia miesta dodania tovaru. Pojmy pohyblivá a nepohyblivá dodávka používal aj samotný žalobca pri podávaní námietok k Protokolu a v odvolaní a preto museli byť pre neho dostatočne zrozumiteľné. 28. Preverovaním reálnosti dodávok tovaru uvedeného v tabuľke č. 1 napadnutého rozhodnutia bolo zistené, že tovar dodávaný v rámci predmetných reťazových obchodov sa na území Českej republiky nikdy nenakladal na vozidlá. Predmetný tovar bol fyzicky naložený na vozidlá mimo územia Slovenska (Holandsko, Belgicko, Poľsko) a v Českej republike dochádzalo len k výmene CMR dokladov. Žalobca predložil pri výkone kontroly faktúru len za časť prepravovanej trasy, t. j. Slovensko - Maďarsko, vrátane CMR a tým preukazoval oslobodenie dodávky tovaru z tuzemska (Slovensko) do iného členského štátu (Maďarsko). Preverovaním však bolo zistené, že tovar bol fyzicky naložený na vozidlo mimo územia Slovenska (v Belgicku, resp. inom členskom štáte) a fyzicky vyložený mimo územia Slovenska (v Maďarsku). Predložené doklady žalobcom za prepravu tovaru neprezentovali skutkový stav, boli len formálne, k fyzickému nakladaniu a vykladaniu tovaru počas celej prepravy nedochádzalo, išlo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci Spoločenstva (pohyblivú dodávku) a preprava mohla byť pripočítaná iba jednej z dodávok, ktorá samotná by bola oslobodená od dane. Žalobca nemal právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v tuzemsku, a to bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani mala právo disponovať tovarom počas jeho prepravy. K ostatným preverovaným dodávkam tovarov uvedeným v rozhodnutí správcu dane žalovaný uviedol, že doklady získané v rámci kontroly jednoznačne preukázali, že daný tovar bol prepravený z Holandska/Belgicka/Poľska priamo do Maďarska, resp. Česka a potom predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku a im nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a teda žalobca si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. 29. Ohľadom druhej skupiny dodávok žalovaný uviedol, že správca dane preveroval uskutočnenie dodávok tovaru ako to predložil žalobca. Bolo zistené, že tovar uvedený na odberateľských faktúrach („Cu katódy Grade A“) vyhotovených žalobcom mal byť dodaný do Maďarska pre maďarského odberateľa Credit Group Hungaria Kft., ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čo však nebolo možné preveriť z dôvodu, že uvedená maďarská spoločnosť bola nedostupná. Prepravu daného tovaru z územia tuzemska do iného členského štátu mala fyzicky vykonať spol. P & U Ktf., na základe objednávky žalobcu, čo bolo zistené maďarskou daňovou správou. Bolo zistené, že spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., predávala žalobcovi tovar bez dopravy a tovar nakúpila od ďalšieho tuzemského dodávateľa spol. AlCu METAL, spol. s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu, avšak táto spoločnosť je nekontaktná. Pri preverovaní reálnosti tovaru v rámci slovenskej daňovej správy nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného typu tovaru, t. j. či sa jednalo o dodanie tovaru alebo o dodanie kovového odpadu alebo kovového šrotu u tuzemského dodávateľa, ktorý mal dodať tovar spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., a ten následne žalobcovi. 30. Žalovaný poukázal na to, že v súvislosti s preverovaniami vykonanými správcom dane u žalobcu v rámci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2006, šetreniami za zdaňovacie obdobie január až december 2008, ďalej v rámci miestnych zisťovaní vykonaných u žalobcu za obdobie od 01.01.2006 do 31.07.2008 a v období august 2008 až august 2009 bolo zistené, že žalobca aj v týchto obdobiach obchodoval so spol. Ajcor Recycling, s.r.o., od ktorej nakupoval kovový šrot. Samotný žalobca účtoval nákup tovaru od tohto dodávateľa na svojom účte 13151 ako Cu šrot. Z odpovede Daňového úradu Nitra na žiadosť správcu dane tiež vyplynulo, že spol. Ajcor Recycling, s.r.o. deklarovala dodávku tovaru „Cu katódy Grade A“ pre žalobcu až od obdobia apríl 2009, v zdaňovacích obdobiach január až marec 2009 tento subjekt deklaroval pre žalobcu dodanie Cu materiálu. Správca dane poukázal na to, že od apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z., ktorou bolo ustanovením § 69 ods. 12 zavedené tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu. Na základe týchto skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru a považoval za preukázané, že predmetom obchodov na vyššie uvedených dodávateľských faktúrach bol kovový odpad (Cu - odpad), resp. kovový šrot (Cu - šrot). Keďže predmetom dodávky tovaru uvedeného vo faktúrach od spol. Ajcor Recycling, s.r.o., nebol tovar, pri dodaní ktorého by uvedený platiteľ bol povinný platiť daň, ale Cu - odpad, resp. Cu - šrot, platiteľ Ajcor Recycling s.r.o., bol povinný postupovať pri vyhotovení faktúr podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., teda nebol pri takto uskutočnenom obchode povinný platiť daň. Podľa názoru žalovaného žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru od uvedeného tuzemského platiteľa, pri ktorých nevznikla tomuto platiteľovi daňová povinnosť v tuzemsku, pretože predmetom dodania nebol tovar, pri dodaní ktorého by platiteľ Ajcor Recycling, s.r.o., bol povinný platiť daň. Povinnosť platiť daň vznikla v zmysle § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., žalobcovi, ktorému bol tento kovový odpad v tuzemsku dodaný. Samotné dodávateľské faktúry, ktoré boli vyhotovené platiteľom Ajcor Recycling, s.r.o., pre žalobcu, neboli podľa žalovaného dôkazom toho, že žalobcovmu dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Predmetné faktúry bolo preto možné považovať iba za doklady, na ktorých bola uvedená daň. 31. Žalovaný uviedol, že dodávateľ spol. Ajcor Recycling, s.r.o., - spol. AlCu METAL, spol. s.r.o., podľa zistení Daňového úradu Komárno vo svojom sídle žiadne písomnosti nepreberá, ide o prázdnu kanceláriu, v ktorej sa nikto nezdržiava. Miestne príslušný správca dane uviedol, že má pochybnosti o reálnosti existencie pôvodu tovaru dodávaného spol. AlCu METAL, s.r.o., nakoľko kontrola vykonávaná v tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobia 1-12/2007 a 1-12/2008 bola ukončená s výsledkom, že nebolo potvrdené takmer žiadne dodanie tovaru pre uvedenú spoločnosť. Takisto maďarská daňová správa nemohla preveriť dodávky tovaru maďarskej spol. Credit Group Hungaria Kft., nakoľko táto spoločnosť je nedostupná. Maďarský odberateľ tovaru spoločnosť Credit Group Hungaria Kft., ako aj maďarský prepravca predmetného tovaru spoločnosť P & U Kft., mali podľa zistení správcu dane v preverovanom období sídla na rovnakej adrese a ich konateľom bola tá istá osoba - Sandor Purger, ktorého žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Bolo zistené, že konateľom spol. Credit Group Hungaria Kft. bol srbský občan, pričom výzva zaslaná maďarskou daňovou správou na srbskú adresu sa vrátila bez odpovede. Žalovaný poukázal tiež na to, že žiaden z preverovaných účastníkov predmetného obchodu nepredložil certifikát od výrobcu alebo iný dokument, ktorý by potvrdil, že sa nejedná o Cu - odpad, resp. Cu - šrot. Typ vstupnej suroviny „Cu katody Grade A“ mohol spĺňať aj definíciu kovového odpadu, resp. kovového šrotu v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. 32. Ohľadom kontrolných zistení tretej skupiny dodávok žalovaný uviedol, že žalobca medený drôt nakúpený od dodávateľov z tretích krajín následne predal tuzemskému platiteľovi KOVOHUTY, a. s., bez DPH ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH. Pri dovoze predmetného tovaru z Ukrajiny bolo na colných dokladoch JCD predložených žalobcom ako aj podľa Colného sadzobníka uvedené, že dovezeným tovarom boli medené drôty z rafinovanej medi a nie medený odpad, resp. medený šrot. Colný úrad vymeral clo na medené drôty. Taktiež v prípade dovozu tovaru z Moldavska z dokladov (JCD) predložených žalobcom vyplývalo, že žalobca doviezol medený drôt na navíjanie a medené odliatky, z ktorých mu bolo vymerané clo. Keďže žalobca doviezol z Ukrajiny a Moldavska medený drôt, resp. medený drôt na navíjanie a medené odliatky a nie medený odpad/medený šrot, ktorý následne predal spol. KOVOHUTY, a. s., ako kovový odpad/šrot bez DPH neoprávnene si uplatnil oslobodenie podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., ale bol povinný uplatniť daň na vstupe vo výške 19%. Žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tohto tovaru pre odberateľa vo výške XX XXX,XX €, ktorú však nepriznal v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 a neodviedol. V danom prípade považoval žalovaný za rozhodujúce zatriedenie tovaru podľa Colného sadzobníka a nie podľa subjektívneho rozhodnutia žalobcu. 33. K časti kontrolné zistenia štvrtej skupiny si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX XXX € z nákupu tovarov na základe predloženej tuzemskej dodávateľskej faktúry tuzemského dodávateľa G. K., predmetom ktorej bol tovar - Cu katódy Grade A. Zároveň žalobca predložil doklady: objednávku, dodávateľskú faktúru, živnostenský list podnikateľa G. K.óa, výpis zo svojho účtu o úhrade faktúry, medzinárodný nákladný list, doklad Delivery- Note a Certifikate No. 9850877 oba z 10.12.2009. Za účelom preverenia dodávok tohto tovaru žalobcovi dožiadaný orgán - Daňový úrad Dunajská Streda uskutočnil miestne zisťovanie, o čom spísal dve zápisnice o výsluchu p. K., pričom na oboch výsluchoch tento poprel, že by v roku 2009 obchodoval s farebnými kovmi, poprel, že by vykonal so žalobcom zdaniteľné obchody, poprel vyhotovenie predloženej faktúry ako aj to, že by prijal platbu od žalobcu. V roku 2009 na polícií hlásil krádež svojich osobných dokladov, pečiatky, živnostenského listu, osvedčenia o registrácii. Na žalobcom predložených dokladoch - Delivery- Note a Certifikate No. 9850877 bol ako prepravca uvedená spol. HURAB - TRANZ s.r.o. Za účelom preverenia prepravy daného tovaru dožiadaným orgánom bolo zistené, že prepravu tovaru si objednala česká spol. VAMAX - X s.r.o., (prepravu fyzicky uskutočnila spol. HURAB - TRANS s.r.o.) tovar bol naložený na vozidlo v Rakúsku a vyložený na Slovensku v spol. Kovohuty, a.s. Tovar nakúpila spol. VAMAX - X s.r.o., priamo od rakúskej spoločnosti v Rakúsku, pričom toto dodanie tovaru bolo považované za nepohyblivú dodávku a následný predaj tohto tovaru na účet českého platiteľa spojený s prepravou bol považovaný za pohyblivú dodávku. Tovar do destinácie spol. VAMAX - X s.r.o., nikdy nebol doručený, ale bol vyložený na Slovensku. Žalobca predložil faktúru dodávateľa spol. HOPR TRADE CZ, s.r.o., pre odberateľa G. K., avšak z tohto dokladu nevyplývalo, že by G. K. predmetný tovar prevzal a mal právo s ním nakladať ako vlastník. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov (CMR) na trasy Rakúsko - Slovensko, Česká republika - Slovensko na jeden pohyb tovaru žalovaný vyhodnotil ako účelové, neodrážajúce skutkový stav Pojem dodanie tovaru predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa. Pri dodaní tovaru v tuzemsku za protihodnotu vzniká daňová povinnosť a keďže dodávateľ tovaru žalobcovi p. K. poprel dodanie predmetného tovaru žalobcovi, nevznikla mu daňová povinnosť v tuzemsku pre žalobcu ako platiteľa a potom nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane a žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane. 34. Žalovaný konštatoval, že doklady predložené správcovi dane zo strany žalobcu neboli dostatočnými dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukázali, že zdaniteľné obchody boli žalobcom reálne prijaté a dodané tak, ako sú deklarované na faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie. K predmetným obchodom tak, ako to tvrdil žalobca nedošlo (žalobca nemal právo nakladať s tovarom ako vlastník, prepravu, miesto dodania, smernicu Rady č. 2006/112/ES a rozsudky Súdneho dvora EÚ bolo potrebné vykladať tak, ako to urobili daňové orgány). Mal za to, že konanie žalobcu (získane faktúr a iných dokladov pre uplatnenie si vstupu na DPH a následné uplatnenie si odpočítania dane) vykazovalo znaky získania daňovej výhody a v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax zneužitie práva. 35. Predmetné dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa neboli podľa žalovaného predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a preto tuzemskému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Z tohto dôvodu žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Samotné dodávateľské faktúry vystavené tuzemským dodávateľom pre žalobcu neboli podľa žalovaného dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a že dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Tieto faktúry bolo možné považovať iba za doklady, na ktorých bola uvedená daň, pričom právo na odpočítanie dane sa v takomto prípade nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že ju tuzemský platiteľ (dodávateľ) uviedol na faktúre. Daňová povinnosť sa totiž viaže na uskutočnený zdaniteľný obchod v tuzemsku a nie na vyhotovenú faktúru, ktorá sama o sebe nepreukazuje, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Žalobca podľa názoru žalovaného s ohľadom na zistené skutočnosti nepredložil také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkového stavu prepravy tovaru nakúpeného v rámci reťazového obchodu. Vyhotovené daňové doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý základ. Predložené faktúry a k nim vyhotovené prepravné doklady neboli podľa žalovaného dostačujúcim dôkazom toho, že by žalobca mal právo na odpočítanie dane uvedenej na predložených faktúrach. 36. Záverom žalovaný uviedol, že § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, ktoré môže platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady preukazujúce právo na odpočet podľa § 49 ods. 2 tohto zákona. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy, pričom ich splnenie preukazuje v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Tieto sú ako dôkaz použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Žalovaný konštatoval, že správca dane daňovou kontrolou a vykonanými šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť, s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov, nebola žalobcom preukázaná. Nebolo preukázané fyzické dodanie faktúrovaného tovaru medzi uvedenými spoločnosťami, t. j. zdaniteľné obchody deklarované predloženými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a ani právo na uplatnenie odpočítania dane. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 37. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a neospravedlneného žalovaného v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 40. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, 41. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru: písm. a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14; písm. c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 42. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 43. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. 45. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 46. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 47. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v daňovom konaní v rozsahu vznesených žalobných námietok, pričom súd musí konštatovať, že predmetná žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. 48. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich musí konštatovať, že v súvislosti s prvou skupinou preverovaných dodávok bolo zistené, že vo všetkých obchodných prípadoch nadobudol žalobca tovar v tuzemsku od viacerých dodávateľov (Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava), pričom prepravu predmetného tovaru nezabezpečoval ani žalobca, ani jeho dodávatelia. Reálnosť tovaru bola podľa zistení správcu dane v spoločnostiach Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava potvrdená. Daňové orgány oboch stupňov však konštatovali, že dodávky tovaru od vyššie uvedených tuzemských dodávateľov žalobcovi neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., preto týmto spoločnostiam nemohla vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a ani žalobca si potom nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Tento záver však žalovaný ani správca dane napriek rozsiahlym šetreniam a niekoľko rokov trvajúcej daňovej kontrole v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľným spôsobom neodôvodnili. Aj v týchto obchodných prípadoch správca dane zistil, že preprava tovaru z miesta fyzickej nakládky v Belgicku/Poľsku na miesto fyzickej vykládky v Maďarsku (Slovensku) bola rozdelená podľa predložených prepravných dokladov CMR na 3 úseky, resp. 2 úseky (Poľsko, resp. Belgicko - Česká republika a Česká republika - Slovensko - Maďarsko). Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru vyhodnotil ako účelové. Z rozhodnutí však nevyplýva, akým spôsobom sa tieto zistenia premietli do vyslovených záverov, t. j., že žalobcovmu dodávateľovi nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť pri dodávkach tovaru, ktorého existenciu správca dane preveril. Daňové orgány podľa odôvodnení rozhodnutí skúmali, ktorá dodávka v reťazci transakcií je pohyblivá a ktorá nepohyblivá a parafrázovali aj časť vyššie opísaných záverov ESD rozhodnutí vo veci EMAG Handel Eder, avšak bez toho, aby na základe zhromaždených skutkových zistení určili, ktorá z dodávok v reťazci transakcií od prvotného dodania z krajiny pôvodu tovaru až po preverované nadobudnutie tovaru žalobcom bola intrakomunitárna (pohyblivá) a preto oslobodená od dane, či sa za intrakomunitárnu dodávku považovalo dodanie tovaru žalobcovým dodávateľom, v čom sa vôbec prejavil intrakomunitárny rozmer preverovaných obchodov a ako sa premietol do záverov o nepriznaní odpočítania DPH z predmetných obchodov žalobcovi. 49. Ani zistenia správcu dane, že tuzemskí platitelia, prostredníctvom ktorých mal predmetný tovar vstúpiť na územie SR, nedeklarovali vo svojich daňových priznaniach žiadne nadobudnutie tovaru na území Slovenska od žiadneho platiteľa z iného členského štátu (to znamená ani od českých dodávateľov), nie sú dostatočným podkladom pre závery vyslovené vo vzťahu k žalobcovi a napriek niektorým podozrivým aspektom predmetných transakcií (najmä v súvislosti s prepravou tovaru) nie je možné konštatovať, že skutkové zistenia dostatočne odôvodňujú prijatý záver, že žalobca bol vlastným pričinením zapojený do podvodného reťazca transakcií, ktorých cieľom bolo profitovať na odpočítaní DPH. 50. Pri druhej skupine fakturovaných dodávok týkajúcich sa medených katód („Cu katódy Grade A“) postavili daňové orgány svoj právny záver o nepriznaní odpočtu dane z predložených faktúr vystavených spoločnosťou Ajcor Recycling, spol. s.r.o. v podstate na domnienke, že pokiaľ podľa zistení správcu dane z predchádzajúcich kontrol vykonaných za obdobie 2006 - 2008 a miestnych zisťovaní u žalobcu nakupoval žalobca od uvedeného dodávateľa až do apríla 2009 kovový šrot/odpad, resp. Cu materiál, potom musel byť predmetom obchodov s touto spoločnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období december 2009 takisto kovový šrot/odpad a nie medené katódy tak, ako boli uvedené na predložených faktúrach. Súd sa musel stotožniť so žalobcom, že tento záver daňových orgánov stojí predovšetkým na podozrení, avšak nie je dostatočne dôkazne podložený a preto nemôže pred súdom obstáť. Okrem nepriamych dôkazov nepredložil žalovaný a ani správca dane žiadny relevantný doklad o svojom závere o predmete dodávok v posudzovanom období. Podľa názoru súdu nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bránila žalobcovi, aby začal od decembra 2009 (prípadne už od mája 2009) dovážať od spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., miesto kovového šrotu/odpadu, resp. Cu materiálu „Cu katódy Grade A“. 51. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenia na preverenie reálnosti predmetných dodávok prostredníctvom dožiadaných daňových úradov v SR ako aj prostredníctvom medzinárodných žiadostí o výmenu informácií adresovaných orgánom maďarskej daňovej správy, ktorých výsledkom bolo zistenie, že povahu tovaru (či išlo o medený šrot/odpad, alebo o medené katódy) nebolo možné preveriť, nakoľko dodávateľ spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. (spol. AlCu Metal, s.r.o.) i žalobcov odberateľ v Maďarsku (Credit Group Hungaria Kft.) boli nekontaktní. Skutočnosť, že k zmene predmetu obchodovania medzi žalobcom a spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. (z kovového šrotu resp. odpadového materiálu na medené katódy) došlo práve od apríla 2009, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. zavádzajúca tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu (§ 69 ods. 12), robí aj podľa názoru súdu zmenu predmetu fakturácie a teda aj reálnosti predmetu dodávok tovaru nanajvýš pochybnou. Je to však práve daňový subjekt (žalobca), ktorého úlohou a zodpovednosťou v daňovom konaní je uvedené odôvodnené pochybnosti odstrániť a ponúknuť orgánom daňovej správy dôkazy na preukázanie reálnosti ním deklarovaných obchodov, pretože na ňom leží v daňovom konaní dôkazné bremeno. Žalobca v daňovom konaní navrhol vykonať dôkazy výsluchom A. F., ktorá bola v relevantnom čase jeho zamestnankyňou a podpísala žalobcom predložené čestné prehlásenie k povahe obchodovaného tovaru, ďalej konateľa spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. pána D.a a štatutárneho zástupcu maďarského odberateľa a zároveň prepravcu K. S.. Navrhol tiež vykonanie extrakcie údajov zo spektrometra, ktorým sa mal merať obsah medi v katódach pri každej dodávke. S výnimkou vypočutia K. S. orgánmi maďarskej daňovej správy (k iným zdaňovacím obdobiam) správca dane navrhované dôkazy nevykonal. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol veľmi všeobecné tvrdenia o povahe obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľom spol. Credit Group Hungaria Kft. Tvrdenia žalobcu ohľadom reálnosti predmetných dodávok však žalovaný vyhodnotil ako nepreukázané a svoje závery oprel o dovtedajšími zisteniami podložený predpoklad, že predmetom posudzovaných obchodov bol aj v kontrolovanom zdaňovacom období kovový odpad, resp. kovový šrot, ktorého dodávky nemal zaťažiť daňou žalobcov dodávateľ (Ajcor Recycling, spol. s.r.o.), ale daň mal zaplatiť v zmysle § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. žalobca, ktorému preto nevzniklo právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. 52. Krajský súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov je nutné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov na preukázaní nimi tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že sa môžu dostať do rozporu s ostatnými zhromaždenými dôkazmi. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že vyššie opísaná argumentácia daňových orgánov, že skutočným predmetom obchodov medzi spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., a žalobcom bol kovový odpad/šrot, pri ktorom žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nie je podložená skutkovými zisteniami odôvodňujúcich prijatie tohto záveru a taktiež takýto záver je v preskúmavaných rozhodnutiach nedostatočne odôvodnený, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pôvod a existenciu medených katód v tak veľkých množstvách, aké mali byť podľa predložených dokladov predmetom posudzovaných obchodov, musí preukázať žalobca, čo sa zatiaľ nestalo. 53. Rovnaké závery ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k povahe tovaru dodaného spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. žalobcovi platia aj pre tovar prvej skupiny dodávok, ktorý mal byť dodaný ako dodávka oslobodená od dane do Maďarska. Pri tejto dodávke daňové orgány spochybnili reálnosť prepravných dokladov, podľa ktorých mal byť predmetný tovar naložený na vozidlá zabezpečujúce jeho prepravu v Belgicku/ Poľsku a vyložený v Maďarsku a nie v Českej republike, resp. na Slovensku, kde malo dôjsť len k výmene prepravných dokladov (CMR). Možno len súhlasiť so žalovaným v tom, že vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru sa javí ako účelové a neodrážajúce skutočný stav, keďže bolo zistené, že tovar sa počas prepravnej trasy v Českej republike/Slovenskej republike nevykladal a ten istý prepravca prepravil tovar až do Maďarska. Tieto zistenia však pre posúdenie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr neboli rozhodujúce. Správca dane a žalovaný síce zaujali názor, že zhromaždené prepravné doklady predložené žalobcom sú účelové, ale ich úvaha ako k tomuto záveru dospeli v ich rozhodnutiach chýba a preto ich súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné. 54. Pri prvej skupine dodávok žalobca i žalovaný odkazujú na rozhodnutie ESD vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder, v ktorom súdny dvor riešil otázku vzniku daňovej povinnosti pri reťazových transakciách, kedy je tovar odosielaný výrobcom priamo ku konečnému zákazníkovi v inom členskom štáte EÚ, avšak ten istý tovar je pred jeho nadobudnutím konečným zákazníkom predmetom predaja medzi viacerými subjektmi. V uvedenom prípade rakúska spoločnosť EMAG Handel Eder nakúpila neželezné kovy od inej rakúskej spoločnosti (ďalej S), ktorá tento tovar nadobudla od dodávateľov z Talianska a Holandska. Po uzavretí každej transakcie dala spoločnosť S svojim dodávateľom pokyn, aby tento tovar odovzdali prepravcovi, ktorý mal tovar prepraviť priamo do priestorov spoločnosti EMAG v Rakúsku. V súvislosti s jediným pohybom tovaru došlo k niekoľkým dodávkam tovarov. Spoločnosť S fakturovala spoločnosti EMAG dohodnutú cenu zvýšenú o rakúsku DPH a následne si uplatnila odpočet tejto dane na vstupe. Orgány rakúskej finančnej správy nepriznali spoločnosti EMAG uplatnený odpočet dane s odôvodnením, že spoločnosť S fakturovala rakúsku daň neoprávnene. Rakúsky správca dane považoval plnenie medzi dodávateľmi z Holandska a Talianska a spoločnosťou S, ako aj plnenie medzi spoločnosťou S a spoločnosťou EMAG, za intrakomunitárne plnenie, kedy daň mal priznať a uplatniť si jej odpočet príjemca tovaru, teda spoločnosť EMAG. Na strane spoločnosti S podľa názoru rakúskeho správcu dane išlo o oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu s miestom plnenia v štáte odoslania a preto spoločnosť S nemala fakturovať v rakúsku DPH na výstupe a spoločnosť EMAG nebola oprávnená uplatniť si jej odpočet v Rakúsku. Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či v prípade, ak dochádza len k jedinému pohybu tovaru medzi členskými štátmi, môžu byť obidve transakcie považované za oslobodené intrakomunitárne dodania tovarov. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ je dodanie tovaru spojené len s jedným odoslaním alebo prepravou, môže byť preprava tovaru pričítaná len jednej transakcii a iba táto transakcia môže byť oslobodená od dane ako intrakomunitárnej plnenie. Od určenia transakcie, ktorá je spojená s prepravou (pohyblivá dodávka) sa potom odvíja daňové posúdenie transakcie, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. To znamená, že pokiaľ je dodanie tovaru s odoslaním alebo prepravou v rámci únie prvým z dvoch po sebe nasledujúcich dodaní, považuje sa za miesto druhého dodania miesto v členskom štáte určenia. Naopak pokiaľ je dodanie s odoslaním alebo prepravou tovaru v rámci únie druhým z dvoch po sebe nasledujúcich dodaní, potom k prvému dodaniu, ktoré bolo v takomto prípade uskutočnené pred odoslaním alebo prepravou tovaru, došlo v členskom štáte odoslania. Uskutočnenú prepravu tovaru možno teda priznať len jednej konkrétnej obchodnej transakcii, pričom ostatné transakcie sa považujú za dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia sa určuje v závislosti od toho, či predchádzajú alebo nasledujú po obchodnej transakcii spojenej s prepravou. To znamená, že miesto dodania je buď v mieste odoslania alebo v mieste určenia dodávky. 55. O intrakomunitárnu dodávku do iného členského štátu oslobodenú od dane sa jedná len vtedy, ak je tovar odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu, avšak v rámci spoločenstva, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, pričom dodanie tovaru je uskutočnené pre iného platiteľa dane v inom členskom štáte, než je štát začatia odoslania alebo prepravy tovaru. Pre priradenie prepravy k určitej transakcii je rozhodujúce zistenie, či predávajúci alebo kupujúci v rámci danej transakcie zabezpečoval prepravu a či kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa pritom prevod vlastníctva, ale postačuje, aby nadobúdateľ mal faktickú možnosť nakladať s tovarom akoby bol jeho vlastník. 56. Vo vzťahu k tretej skupine dodávok, ktoré samotný žalobca pri dovoze na Slovensko z Ukrajiny, resp. Moldavska v colných dokladoch deklaroval ako medený drôt, medený drôt na navíjanie a medené odliatky a následne ten istý tovar pri predaji svojmu odberateľovi spol. Kovohuty, a. s., vo vystavených faktúrach deklaroval ako medený odpad/šrot súd je názoru, že zistenia správcu dane pre jeho prijatý záver boli dostatočné a riadne logicky zdôvodnené. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver správcu dane, avšak tento žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Správca dane nemal povinnosť dokazovať opak toho, čo jednoznačne vyplývalo z colných dokladov (charakter dovezeného tovaru) a čo žalobca nijako relevantne nespochybnil. Podľa súdu nemohlo dôjsť k zmene charakteru a posúdenia tovaru len na základe jeho subjektívneho posúdenia žalobcom. Súd uvádza, že bola povinnosť žalobcu, aby hodnoverne preukázal svoje tvrdenie o medeného dodávke šrotu svojmu odberateľovi, čo sa však neudialo. Preto v tejto časti dodávok tovaru súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Skutkový stav bol správcom dane riadne zistený a z neho vyplývajúci prijatý záver bol logický a náležite zdôvodnený v oboch preskúmavaných rozhodnutiach. 57. V poslednej skupine dodávok oprel správca dane svoj záver v napadnutom rozhodnutí o výpoveď dodávateľa žalobcu p. K., ktorý poprel akýkoľvek obchodný vzťah so žalobcom v posudzovanom období, a to bez ďalšieho vysporiadania sa s dôkazmi predloženými žalobcom o tom, že k obchodu došlo tak, ako to bolo deklarované na predloženej faktúre (správca dane podrobne preveroval dodávku tovaru, ku ktorej malo dôjsť z Rakúska cez Česko ku konečnému odberateľovi Kovohuty a.s., cestou prepravcu českej spol. HURAB - TRANS s.r.o.). V napadnutom rozhodnutí žalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlil a neodstránil vzniknuté rozpory medzi dokladmi predloženými žalobcom (o úhrade za dodaný tovar ním, ako aj p.K. jeho dodávateľovi - spol. HOPR TRADE CZ, s.r.o.) a výpoveďou p. K., ktorú zobral bez ďalšieho za hodnovernú. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach mali povinnosť logicky zdôvodniť prečo uverili (bez ďalšieho) tvrdeniam p. K., napriek opaku vyplývajúceho zo žalobcom predložených dokladov týkajúcich sa nadobudnutia tovaru. Správca dane mal doplniť dokazovanie dopytom na príslušné oddelenie polície - strata dokladov p. Szaba, mali sa preveriť okolnosti platby za tovar dodávateľom p. K. spol. HOPR TRADE CZ, s.r.o. 58. Daňové orgány v danom prípade mohli svoje argumenty o neuskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako to uvádzal žalobca a ako to vyplývalo s ním predložených dokladov podložiť napr. aj absenciou ekonomického zmyslu takýchto prezentovaných obchodov. Doposiaľ vykonané zisťovanie skutkového stavu bez ďalšieho neodôvodňujú prijať záver o zapojení žalobcu vlastným pričinením do reťazca firiem podieľajúcich sa na celkom zjavnom daňovom podvode s cieľom profitovať na nadmernom odpočte DPH. Podľa súdu správca dane v daňovom konaní v tomto prípade nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nezadovážil si dostatok relevantných skutkových podkladov pre svoj prijatý záver. V daňovom konaní nebolo postupované dostatočnej miere v súčinnosti so žalobcom, na ktorého strane je dôkazné bremeno, bolo potrebné umožniť žalobcom navrhované dôkazy a odstrániť zrejmé rozpory a pochybnosti. 59. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere a rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie, v ktorom bude presvedčivo reagovať na všetky vznesené námietky v odvolaní žalobcu. 60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).