Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/237/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201793 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201793.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SD - spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bárdošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, zastúpeného: ŘEHÁK & TISOŇ, spol. s r.o., Komenského 437/62, Skalica, konajúca prostredníctvom Mgr. Michal Řehák, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 1100301/1/324319/2013/5098 zo dňa 08.07.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/324319/2013/5098 zo dňa 08.07.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.10.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100301/1/324319/2013/5098 vydaného dňa 08.07.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Číslo: 9900430/5/1202994/2013/Zat zo dňa 05.04.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Súd v danej veci uvádza, že na tunajšom súde v prípade žalobcu sa uskutočnilo viacero súdnych konaní, ktorých predmet bol identický s prejednávanou vecou. Išlo o veci daňovej kontroly žalobcu uskutočnené správcom dane - Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty za zdaňovacie obdobie január až december roku 2009, resp. roku 2010. Súd preto v zmysle ust. § 140 SSP (vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody) poukazuje na odôvodnenie rozsudkov Krajského súdu v Bratislave vydaných pod sp. zn. 2S/44/2014 zo dňa 20.05.2015 (za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2010, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty /ďalej len DPH/ vo výške XXX XXX,XX € a určená vlastná daňová povinnosť vo výške XX XXX,XX € - tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/77/2015) a pod sp. zn. 6S/100/2013 zo dňa 18.01.2017 (za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2009, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet DPH vo výške XXX XXX,XX € a vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške XX XXX,XX €). 3. V ďalšom odôvodnení rozsudku súd len v stručnosti uvádza základné dôvody svojho rozhodnutia v prejednávanej veci, pričom v konaní pod sp. zn. 2S/44/2014 sa jednalo pri prvej skupine posudzovaných obchodných prípadov o rovnakých dodávateľov žalobcu, ktorí mu mali dodať fakturovaný (rovnaký) tovar (spol. Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava), v rámci reťazovej dodávky z jedného členského štátu (Belgicko, Poľsko) do iného členského štátu (Maďarsko, Taliansko), pričom každý prepravca za uskutočnenú prepravu tovaru vyhotovil pre objednávateľa prepravy faktúru za celú trasu a tri čiastkové CMR (Belgicko, Poľsko - Česká republika, Česká republika- Slovenská republika, Slovenská republika- Maďarsko, Taliansko). V druhej skupine prípadov išlo o posúdenie dodávky tovaru žalobcovho dodávateľa spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., ktorej predmetom (fakturované) boli „Cu katódy Grade A“ a tento tovar mal byť následne dodaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) pre nadobúdateľa - Credit Group Hungaria Kft., pričom prepravu dodávaného tovaru z územia Slovenska na územie Maďarska mala fyzicky vykonať maďarská prepravná spoločnosť P & U Kft. Pri tretej skupine dodávok žalobca deklaroval dovoz tovaru (podľa colných dokladov JCD a Colného sadzobníka dovezeným tovarom mal byť medený drôt) z tretej krajiny (Ukrajina) pre tuzemského odberateľa spol. Kovohuty, a. s., pričom tento tovar následne predal spol. Kovohuty a. s., bez DPH ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., a to ako dodanie kovového (medeného) odpadu/šrotu. 4. V konaní vedenom pod sp. zn. 6S/100/2013 išlo okrem vyššie uvedených dodávok fakturovaných tovarov (bod 3. tohto rozsudku) ešte o jeden iný obchodný prípad (platiteľa M. Q., predmetom dodávky mal byť tovar „Cu katódy Grade A“, naložený na prepravu v Rakúsku a cez Česko bol vyložený v prevádzke spol. Kovohuty, a. s., na Slovensku). Rozdiel spočíval ešte v tom, že pri prvej časti posudzovaných dodávok tovaru tento tovar mal pochádzať aj z Belgicka - namiesto Holandska (v prejednávanej veci) a v tretej časti posudzovaných dodávok deklarovaný tovar mal byť okrem Ukrajiny dovezený aj z Moldavska. Ostatné skutočnosti (dodávateľské spoločnosti, odberatelia, prepravcovia a prepravované trasy tovaru ako aj predložené doklady zo strany žalobcu, na základe ktorých si uplatnil nárok na odpočet DPH a tiež zistenia správcu dane) boli totožné. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 5. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (prvostupňový správny orgán) začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobie september 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol Č. j.: 9900403/5/554787/2013/Zat zo dňa 11.02.2013 (ďalej len Protokol), ktorý bol doručený žalobcovi na vyjadrenie a prerokovanie. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu bol správcom dane vyhotovený Dodatok, ktorý sa stal súčasťou Protokolu. Dňa 26.03.2013 sa uskutočnilo záverečné prerokovanie Protokolu, kedy zástupcovia žalobcu Protokol aj Dodatok k nemu odmietli podpísať. Protokol sa v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) považoval za prerokovaný so žalobcom dňom 26.03.2013. 6. Po prerokovaní Protokolu začal správca dane voči žalobcovi vyrubovacie konanie a dňa 05.04.2013 vydal prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Číslo: 9900430/5/1202994/2013/Zat, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z.) znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 zo sumy XXX XXX,XX € na sumu XX XXX,XX €. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal uskutočnené úkony z jeho strany smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti z neho vyplývajúce, z ktorých správca dane pri oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u platiteľa (žalobcu) v predmetnom zdaňovacom období zistil porušenie § 49 ods. 1 a § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. 8. Správca dane posudzoval za obdobie mesiaca september 2009 tri skupiny obchodných prípadov. 1/ Vo vzťahu k prvej skupine obchodných prípadov zistil, že žalobca si v kontrolovanom období uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XXX XXX,XX € na základe faktúr vyhotovených tuzemskými dodávateľmi - platiteľmi: spol. - Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava. V rámci vykonaného šetrenia aj formou dožiadaní bolo zistené u všetkých týchto dodávateľov žalobcu, že žalobca nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu, pričom s nákupom tovaru nebola spojená jeho preprava (jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku). Predmetní dodávatelia nakupovali daný tovar od svojich dodávateľov taktiež v rámci nepohyblivej dodávky. Prostredníctvom tuzemských platiteľov mal tovar vstúpiť z územia jedného členského štátu (Poľsko, Holandsko) na územie ďalšieho členského štátu (Maďarsko, Česko, Taliansko), pričom týmto tuzemským platiteľom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Tuzemskí platitelia, prostredníctvom ktorých mal tovar vstúpiť na územie SR, vo svojich daňových priznaniach DPH nedeklarovali žiadne nadobudnutie tovaru na území SR od žiadneho platiteľa z iného členského štátu. Keďže pri predaji tovaru žalobcovi nevznikla jeho dodávateľom daňová povinnosť v tuzemsku, nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. 9. Správca dane zistil, že deklarovaný tovar bol fyzicky naložený na vozidlá dopravcov v jednom členskom štáte a vyložený v inom členskom štáte, pričom každý prepravca za uskutočnenú prepravu tovaru vyhotovil pre objednávateľa prepravy faktúru za celú trasu a tri čiastkové CMR (Holandsko, Poľsko - Česká republika, Česká republika- Slovenská republika, Slovenská republika- Maďarsko, Česká republika, Taliansko). Potom skutočné miesto nakládky tovaru bolo na území jedného členského štátu (Poľsko, Holandsko) a skutočné miesto vykládky tovaru bolo na území ďalšieho členského štátu (Maďarsko, Česko, Taliansko), t. z. išlo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci EÚ (pohyblivá dodávka) a táto preprava mohla byť pripočítaná iba jednej z dodávok, ktorá by bola samostatne oslobodená od dane. Platí to bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani mala právo disponovať s tovarom počas predmetnej prepravy. Správca dane uviedol, že žalobca neevidoval v svojom účtovníctve faktúru za prepravu tovaru na trase Poľsko, Holandsko - Maďarsko, Česko, Taliansko, ale len Slovensko - Maďarsko, ktorá bola nepohyblivou dodávkou. Správca dane mal za preukázané, že tovar nikdy nebol v Českej republike fyzicky nakladaný na vozidlá. Skutočné miesto nakládky tovaru bolo mimo územia SR a skutočné miesto vykládky bolo na území iného členského štátu (Maďarsko, Česko, Taliansko), t. z. išlo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci EÚ. Takýto výklad bol súladný s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder. Tovar sa počas prepravovanej trasy nevykladal a prevzatie zásielky prezentované prepravným dokladom CMR bolo len formálne a zdanlivé. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru bolo účelové a neodrážalo skutkový stav. V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa neboli predmetom dane v tuzemsku a tým ani nemohla tuzemskému dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a potom si ani žalobca ako platiteľ nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže toto právo vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare vznikla daňová povinnosť. 10. Správca dane prijal záver, že iba samotné dodávateľské faktúry vyhotovené tuzemskými dodávateľmi pre žalobcu neboli dôkazom toho, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a žalobcovým dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť je viazaná na uskutočnený zdaniteľný obchod v tuzemsku a nie na vystavenú faktúru. Právo na odpočítanie dane z tovarov nakúpených žalobcom od dodávateľov zúčastnených na reťazovom obchode sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach dodávateľov. Podmienky určené na odpočítanie dane sú hmotnoprávnymi podmienkami, ktorých splnenie musí preukázať platiteľ a tento má v daňovom konaní dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť v danom prípade bola na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý však nepredložil vzhľadom na správcom dane zistené skutočnosti také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkovému stavu prepravy daného tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu. Vyhotovené faktúry, prepravné a iné doklady samy osebe ešte nepreukázali uskutočnenie, resp. prijatie zdaniteľného obchodu tak, ako bol na nich uvedený. Išlo len o tvrdenia o určitej skutočnosti, ktorá nezodpovedala realite. 11. V druhej skupine dodávok tovarov išlo o odpočítanie dane vo výške XXX XXX,XX € z nákupu tovaru na základe faktúr vyhotovených tuzemským dodávateľom spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., pričom predmetom faktúr boli „Cu katódy Grade A“. Tovar uvedený na faktúrach bol následne dodaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pre nadobúdateľa - Credit Group Hungaria Kft., pričom prepravu dodávaného tovaru z územia Slovenska na územie Maďarska mala fyzicky vykonať maďarská prepravná spoločnosť P & U Kft. Z preverovania reálnosti predmetných dodávok tovaru žalobcom spol. Credit Group Hungaria Kft., nebolo možné potvrdiť existenciu prepravovaného tovaru, t. z. či sa jednalo o dodanie tovaru alebo dodanie kovového odpadu/šrotu. Správca dane uviedol, že v súvislosti s vykonanou kontrolou za obdobie január 2006 - december 2006 a január 2008 - august 2009 z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca nakupoval od spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., za celé toto obdobie až do mesiaca apríl 2009 kovový šrot (Cu - šrot). Od apríla 2009 boli od tohto dodávateľa žalobcovi deklarované dodávky tovaru „Cu katódy Grade A“. Práve od apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá zaviedla tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu. Potom správca dane prijal záver o pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru s tým, že predmetom obchodov v posudzovanom období (december 2009) bol kovový odpad, resp. kovový šrot. Potom nebola spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., povinná platiť pri uskutočnenom obchode daň, ale túto povinnosť mal žalobca, ktorému bol tovar dodaný. 12. V tretej skupine posudzovaných obchodov žalobca doviezol tovar z tretej krajiny (Ukrajina - dodávateľ spol. Cates-Elecro) pre tuzemského odberateľa spol. Kovohuty, a. s. Pri dovoze predmetného tovaru z Ukrajiny na predložených colných dokladoch JCD a podľa Colného sadzobníka bolo deklarované, že dovezeným tovarom bol medený drôt z rafinovanej medi, s prierezom maximálne 6 mm. Na základe predložených faktúr vyplýva, že žalobca tento tovar následne predal spol. Kovohuty a. s., bez DPH ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z., a to ako dodanie kovového odpadu/šrotu v tuzemsku. Potom žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tohto tovaru pre odberateľa v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške XX XXX,XX €, ktorú však nepriznal v daňovom priznaní DPH a neodviedol do štátneho rozpočtu a preto mu správca dane zvýšil daňovú povinnosť o túto sumu. 13. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer potvrdil. Žaloba. 14. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj čiastočnej nezrozumiteľnosti (aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), keďže oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach požívali pojmy: „nepohyblivá dodávka, pohyblivá dodávka, preprava, t. j. pohyblivá dodávka“, ktoré neboli nijako definované a pre neho boli nezrozumiteľné a zároveň boli priamo spájané so vznikom nároku na odpočet DPH na vstupe. 15. Odôvodnenie podanej žaloby v tejto veci sa plne zhodovalo s odôvodnením žalôb v konaniach tunajšieho súdu pod sp. zn. 2S/ 2014 a sp. zn. 6S/100/2013. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.11.2013 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca zmeškal lehotu na podanie predmetnej žaloby v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., ktorú nemožno odpustiť. Následne po opise žalobných námietok k nim zaujal stanovisko. Opísal priebeh daňovej kontroly, rozsah vykonaných šetrení vrátane medzinárodných dožiadaní a k jednotlivým námietkam uviedol, že správca dane vykonával dôkladné preverovania dodania tovaru v celom jeho reťazci a požiadal o predĺženie lehoty na výkon kontroly (lehota bola predĺžená do 06.12.2010, o čom bol žalobca upovedomený). Odôvodnenie vyjadrenia žalovaného vo veci je argumentačne totožné s jeho vyjadrením k žalobám prejednávaných pred tunajším súdom v konaniach pod sp. zn. 2S/ 2014 a sp. zn. 6S/100/2013. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených účastníkov v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 22. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru: písm. a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14. 23. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru: písm. c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 26. Podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. 27. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 28. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v daňovom konaní v rozsahu vznesených žalobných námietok, pričom súd musí konštatovať, že predmetná žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote (posledný deň lehoty - dňa 07.10.2013 bola poslaná faxom a dňa 09.10.2013 bola daná na poštovú prepravu). 30. Súd v stručnosti uvádza, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich, preskúmavaných rozhodnutí, žalobných dôvodov a vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe musí konštatovať, že v kontrolovanom období september 2009 žalobca deklaroval, že uskutočnil obdobné obchodné transakcie - nákup a predaj tovarov („Cu katódy Grade A“, kovový/medený šrot/odpad) s totožnými dodávateľskými subjektmi (spol. Midikov, s.r.o., Košice, SENEKAB spol. s.r.o., Bratislava, Zberné suroviny, a. s., Žilina a SKA Metal, s.r.o., Bratislava, spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., dovoz z Ukrajiny) a odberateľmi (spol. KOVOHUTY a.s., spol. Credit Group Hungaria Kft.,) ako v prípade mesiacov december 2009 a február 2010, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v bode 2 tohto rozsudku uvádzaných rozsudkov tunajšieho súdu. 31. Podľa názoru súdu pre prvú skupinu deklarovaných obchodov daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci - dodávky tovaru, ktorý mal byť dodaný ako dodávka oslobodená od dane do iného členského štátu. Pri tejto dodávke daňové orgány spochybnili reálnosť prepravných dokladov, podľa ktorých mal byť predmetný tovar naložený na vozidlá zabezpečujúce jeho prepravu v Holandsku/ Poľsku a vyložený v Maďarsku/Česku/Taliansku a nie na Slovensku, kde malo dôjsť len k výmene prepravných dokladov (CMR). Možno len súhlasiť so žalovaným v tom, že vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru sa javí ako účelové a neodrážajúce skutočný stav, keďže bolo zistené, že tovar sa počas prepravnej trasy v Českej republike/Slovenskej republike nevykladal a ten istý prepravca prepravil predmetný tovar až do Maďarska/Talianska, resp. Česka. Z preskúmavaných rozhodnutí však nevyplýva, akým spôsobom sa tieto zistenia premietli do vyslovených záverov, t. z., že žalobcovým dodávateľom nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť pri dodávkach tovaru, ktorého existenciu správca dane preveril. Daňové orgány podľa odôvodnení rozhodnutí skúmali, ktorá dodávka v reťazci transakcií je pohyblivá a ktorá nepohyblivá a parafrázovali aj časť záverov ESD rozhodnutí vo veci EMAG Handel Eder, avšak bez toho, aby na základe zhromaždených skutkových zistení určili, ktorá z dodávok v reťazci transakcií od prvotného dodania z krajiny pôvodu tovaru až po preverované nadobudnutie tovaru žalobcom bola intrakomunitárna (pohyblivá) a preto oslobodená od dane, či sa za intrakomunitárnu dodávku považovalo dodanie tovaru žalobcovým dodávateľom, v čom sa vôbec prejavil intrakomunitárny rozmer preverovaných obchodov a ako sa premietol do záverov o nepriznaní odpočítania DPH z predmetných obchodov žalobcovi. 32. Ani zistenia správcu dane, že tuzemskí platitelia, prostredníctvom ktorých mal predmetný tovar vstúpiť na územie SR, nedeklarovali vo svojich daňových priznaniach žiadne nadobudnutie tovaru na území Slovenska od žiadneho platiteľa z iného členského štátu, nie sú dostatočným podkladom pre závery vyslovené vo vzťahu k žalobcovi a napriek niektorým podozrivým aspektom predmetných transakcií (najmä v súvislosti s prepravou tovaru) nie je možné konštatovať, že skutkové zistenia dostatočne odôvodňujú prijatý záver, že žalobca bol vlastným pričinením zapojený do podvodného reťazca transakcií, ktorých cieľom bolo profitovať na odpočítaní DPH. 33. Správca dane a žalovaný síce zaujali názor, že zhromaždené prepravné doklady predložené žalobcom sú účelové, ale ich úvaha ako k tomuto záveru dospeli v ich rozhodnutiach chýba a preto súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti vyhodnotil ako nepreskúmateľné. 34. V druhej skupine posudzovaných dodávok tovaru je Krajský súd toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov je nutné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť takýchto svedkov na preukázaní nimi tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že sa môžu dostať do rozporu s ostatnými zhromaždenými dôkazmi. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v preskúmavaných rozhodnutiach opísaná argumentácia daňových orgánov o tom, že skutočným predmetom obchodov medzi spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o., a žalobcom bol kovový odpad/šrot, pri ktorom žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nie je podložená skutkovými zisteniami odôvodňujúcich prijatie tohto záveru a taktiež takýto záver je v preskúmavaných rozhodnutiach nedostatočne odôvodnený, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pôvod a existenciu medených katód v tak veľkých množstvách, aké mali byť podľa predložených dokladov predmetom posudzovaných obchodov, musí preukázať žalobca, čo sa zatiaľ nestalo. 35. Vo vzťahu k tretej skupine dodávok, ktoré samotný žalobca pri dovoze na Slovensko z Ukrajiny v colných dokladoch deklaroval ako medený drôt a následne ten istý tovar pri predaji svojmu odberateľovi spol. Kovohuty, a. s., vo vystavených faktúrach deklaroval ako medený odpad/šrot súd je názoru, že zistenia správcu dane pre jeho prijatý záver boli dostatočné a riadne logicky zdôvodnené. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver správcu dane, avšak tento žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Správca dane nemal povinnosť dokazovať opak toho, čo jednoznačne vyplývalo z colných dokladov (charakter dovezeného tovaru - medený drôt) a čo žalobca nijako relevantne nespochybnil. Podľa súdu nemohlo dôjsť k zmene charakteru a posúdenia tovaru (z medeného drôtu na medený odpad/šrot) len na základe jeho subjektívneho posúdenia žalobcom. Súd uvádza, že bola povinnosť žalobcu, aby hodnoverne preukázal svoje tvrdenie o dodávke medeného šrotu svojmu odberateľovi, čo sa však neudialo. Preto v tejto časti dodávok tovaru súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Skutkový stav bol správcom dane riadne zistený a z neho vyplývajúci prijatý záver bol logický a náležite zdôvodnený v oboch preskúmavaných rozhodnutiach. 36. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/100/2013 s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere a rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie, v ktorom bude presvedčivo reagovať na všetky vznesené námietky v odvolaní žalobcu. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).