Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/247/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201858 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013201858.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SD- spoločnosť, s.r.o., IČO: 31 390 927, Bárdošova 20, Bratislava, právne zastúpený: ŘEHÁK & TISOŇ, spol. s r.o., IČO: 47 235 349, Komenského 437/62, Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/339822/2013/5098 zo dňa 16.07.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/339822/2013/5098 zo dňa 16.07.2013 ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 9900430/5/15088989/2013/Zat zo dňa 24.04.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.07.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané správnym orgánom prvého stupňa (Daňový úrad pre vybrané subjekty) č. 9900430/5/1508989/2013/Zat zo dňa 24.04.2013, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 616.791,06 eur, ale naopak určil vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie v sume 58.217,70 eur. II. 2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj platobný výmer správcu dane za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov, ktoré používajú pojmy nemajúce zákonný obsah ako napríklad „ nepohyblivá dodávka“, „pohyblivá dodávka“, „preprava za prepravnú trasu“. Slovné spojenia pohyblivej dodávky, resp. nepohyblivej dodávky sú v rozhodnutiach priamo spájané so vznikom nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) na vstupe, a teda priamo s výškou daňovej povinnosti určenej výrokom platobného výmeru potvrdeného rozhodnutím žalovaného. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že v období november 2009 bol účastníkom obchodov, ktoré zahŕňali odoslania tovaru medzi troma aj štyrmi členskými štátmi EÚ, pričom s tovarom obchodovalo postupne za sebou niekoľko subjektov z rôznych štátov únie i mimo úniu. Uvedené obchodné prípady obsahovali množstvo medzinárodných prvkov a obchodné transakcie mali výrazný intrakomunitárny charakter. Žalovaný podľa žalobcu ignoroval usmernenia, ktoré pre interpretáciu Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a teda i interpretáciu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil skutočnosti, ktoré mal zohľadniť, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/12/2010. 4. Podľa žalobcu správca dane nezistil, že by sa preprava tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila na účet platiteľa dane alebo na jeho príkaz, správca dane ďalej nezistil, že by sa preprava tohto tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila na účet bezprostredného dodávateľa, platiteľa dane alebo na jeho príkaz, správca dane ani nezistil, že by sa preprava tohto tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila na účet bezprostredného odberateľa platiteľa alebo na jeho príkaz. V čase dodania tovaru platiteľovi dane sa však tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Z okolností je zrejmé, že odoslanie tovaru na územie Slovenskej republiky obstaral niektorý z ďalších účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií, ktorý však v časovej postupnosti nadobúdal tovar ešte pred bezprostredným dodávateľom platiteľa dane, odoslanie tovaru sa tak malo pripísať dodaniu, ktoré predchádza dodaniu tovaru od bezprostredného dodávateľa platiteľovi dane v dôsledku čoho dodanie platiteľovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t.j. Slovenskej republiky, a je s prihliadnutím na ostatné okolnosti predmetom dane podľa § 281 písm. a/ zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon o správe daní“). 5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nevykonal dopravu tovaru z územia členského štátu, ani neobstarával jeho prepravu a ani nijako neznášal náklady s týmto spojené. Tovar bol na územie Slovenskej republiky prepravený v mene a účet inej osoby, ktorej totožnosť nie je toho času žalobcovi známa. Podľa zistení žalovaného a správcu dane, tovar mal vstúpiť na územie Slovenskej republiky z územia Českej republiky, o čom svedčia medzinárodné nákladné listy CMR. Žalovaný ani správca dane nespochybnili, že sa tovar skutočne nachádzal na území SR, kde bol z dopravného prostriedku (nákladné motorové vozidlo) vyložený. Vec možno podľa žalobcu opísať tak, že tovar predala spoločnosť A spoločnosti B, tá ho následne predala spoločnosti C atď., ktorá ho predala spoločnosti N. Identita a počet spoločností v reťazci transakcií A - N nie je žalobcovi známa. Spoločnosť N predala tovar spoločnosti M, ktorá je slovenským platiteľom registrovaným pre DPH na území SR. Spoločnosť M dodala tovar spoločnosti O, ktorá je tiež slovenským platiteľom registrovaným pre DPH na území SR. Spoločnosť O je dodávateľom žalobcu. Z argumentácie ESD napríklad v rozsudku vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding B.V. vyplýva, že k intrakomunitárnemu dodaniu došlo medzi spoločnosťami A - M a niektorá z nich aj musela prepravu na Slovensko obstarať i zaplatiť. Dodanie tovaru spoločnosťou O spoločnosti žalobcu sa teda uskutočnilo po tomto intrakomunitárnom dodaní a keďže tovar sa nachádzal na území SR, šlo o vnútroštátne dodanie, ktoré podľa § 13 ods. 1 písm c/ zákona o DPH podlieha slovenskej dani z DPH. 6. Žalobca poukázal na to, že k prevzatiu zásielky nedochádza iba jej vyložením z dopravného prostriedku a k odoslaniu zásielky tak isto nedochádza iba jej naložením na dopravný prostriedok. Medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré správne orgány získali, odrážajú skutkový stav - sú dokladmi o uzavretí dvoch či troch prepravným zmlúv medzi rozličnými účastníkmi, na základe ktorých bol tovar postupne prepravený na územie SR, resp. do ďalších členských štátov. Nákladné listy nie sú dokladom o vyložení či naložení tovaru na konkrétny dopravný prostriedok. Len preto, že tovar nebol z dopravného prostriedku pred jeho ďalším odoslaním vyložený neznamená, že zásielka bola prevzatá iba zdanlivo. 7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že správne orgány nespochybnili, že tento tovar sa v čase jeho prijatia, žalobcom následného odoslania, nachádzal na území SR a ani to, že žalobca obstaral dopravu tohto tovaru zo Slovenska na územie iného členského štátu, o čom svedčia prepravné nákladné listy CMR a uhradené faktúry za takúto prepravu. Preto dodania, ktoré žalobca uskutočnil v prospech svojich odberateľov v zahraničí sú predmetom dane na Slovensku a sú od dane oslobodené a dodania, ktorými žalobca tento tovar od svojich slovenských dodávateľov nadobudol sú taktiež predmetom dane na Slovensku a od dane oslobodené nie sú. Žiaden právny predpis ani rozsudky ESD nestotožňujú začiatok a koniec prepravy s naložením a vyložením tovaru z prepravného dopravného prostriedku. Preto dodania, ktoré žalobca uskutočnil v prospech svojich odberateľov na Slovensku, sú predmetom dane na Slovensku a nie sú od dane oslobodené a dodania, ktorými žalobca tento tovar od svojich slovenských dodávateľov nadobudol, sú taktiež predmetom dane na Slovensku a od dane nie sú oslobodené. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/12/2010 zo dňa 26.10.2010, z ktorého vyplýva, že „ správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2/ zákona č. 511/1992 Zb.“). Objasnenie všetkých otázok okolností, či vytváranie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.), ktorým možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie z toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrnne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane“. „ Za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práve (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximi potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinnej moci šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. V daňovom konaní sa právne úkony, či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho obsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (in dubio mitius)“. Žalobca zároveň poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008. 8. V prípade dodaní v skupine B však správca dane ani žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie, ktoré by im umožnilo urobiť skutkový záver o povahe tovaru. Nevypočuli jediného očitého svedka, nepreverili pôvod tovaru u deklarovaného výrobcu ani sa nezaoberali tým, že kovový šrot, za ktorý dotknutý tovar považujú, nie je technicky možné prepraviť v uvedených množstvách na vozidlách takého typu (obyčajné návesy s plachtou a nízkymi bočnicami), ktorý je uvedený na príslušných medzinárodných nákladných listoch CMR, svoje skutkové a právne závery postavili iba na existencii svojho vlastného podozrenia. 9. Ďalej žalobca namietal, že tvrdenie správnych orgánov, že medené katódy s obsahom medzi viac ako 99,99% môžu byť považované za šrot, pričom toto tvrdenie považoval za nesprávne a nepravdivé. Medené katódy sú základným materiálom pre výrobu všetkých výrobkov z medi. K ich poškodeniu, ktoré by malo za následok ich ďalšiu nepoužiteľnosť, môže dôjsť iba teoreticky iba kontamináciou iným materiálom, čo je však prakticky bez ich roztavenie neuskutočniteľné. Žiadny zo zamestnancov správcu dane poverených vykonaním kontroly nemal potrebné vzdelanie v odbore hutníctvo. Správne orgány si vo veci nevyžiadali žiadny znalecký posudok ani odborné posúdenie, neodkázali na žiadnu odbornú literatúru, vykonanie navrhovaných dôkazov odmietli a iné dokazovanie nevykonal ani žalovaný. Zákonným spôsobom hodnotenia dôkazov nie je, ak správny orgán prijal dôkaz len jeden a protichodný odmietol ako nevierohodný bez toho, aby vyložil, prečo tak urobil, keď naviac nevyužil možnosť vykonať v spornej veci ďalšie dostupné dôkazy. Preto žalobca považoval v tejto časti rozhodnutie daňových orgánov za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, pričom vytkol daňovým orgánom aj to, že nevykonali žiadne dokazovanie a návrhy na takého dokazovanie bez ďalšieho odmietli ako nepotrebné. 10. V prípade kontrolných zistení správne orgány spochybnili povahu tovaru, ktorý označili opätovne za šrot, napriek skutočnosti, že zo všetkých predložených listín vyplýva, že išlo o medené katódy. Taktiež tieto listiny daňové orgány spochybnili, svoje pochybnosti však neopreli o žiadne ďalšie listiny, ktorých obsah by bol v priamom rozpore s listinami predloženými žalobcom. 11. V prípade dodaní v skupine C rozhodli daňové orgány bez akéhokoľvek znaleckého dokazovania, na dôkazy predložené žalobcom vôbec neprihliadli a vychádzali iba z colného vyhlásenia podaného žalobcom s tým, že za rozhodujúce pre vnútroštátne dodanie považovali zatriedenie tovaru podľa colného sadzobníka upravujúceho dovoz. V tejto časti sú napadnuté rozhodnutia nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a tiež správne orgány k takémuto záveru dospeli po nedostatočnom zistení skutkového stavu. Osobitne k faktúram č. 4090014, 4090015, 4090016 a 4090017 (dodania A/1) žalobca dodal, že ich vyhotovil dodávateľ žalobcu v súlade s § 19 ods. 4 vtedy účinného zákona o DPH, keďže žalobca platil dodávateľovi (Midikov, s.r.o.) preddavok na tovar, ktorý mu mal byť dodaný v budúcnosti. Daňová povinnosť dodávateľa a právo na odpočet žalobcovi v súlade s týmto ustanovením vznikli dňom zaplatenia príslušnej platby (preddavok). Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil výpisy zo svojho bankového účtu. Tovar bol iba z menšej časti dodaný v mesiaci január a február 2010, z väčšej časti nebol dodaný vôbec. V čase zaplatenia preddavkov však tento vývoj udalostí nebol a ani nemohol byť žalobcovi známy. Dodávateľ žalobcu dodnes nevyhotovil a žalobcovi nedoručil doklad o oprave základu dane k faktúram na preddavky na dodaný tovar. Podľa § 51 ods. 2 vtedy účinného zákona o DPH bol žalobca povinný vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k vzniku daňovej povinnosti. Dodávateľ ani žalobca nesmeli s vyhotovením faktúry a vykonaním odpočítania dane vyčkávať až do uskutočnenia dodania tovaru tak, ako to posúva správca dane a žalovaný. Šlo by o nezákonný postup. 12. Záverom žalobca namietal, že mu nebolo možné nahliadnuť do zápisníc o všetkých miestnych zisťovaniach a výsluchoch svedkov, najmä tých, ktoré sa uskutočnili v Českej republike a Maďarsku, hoci je to výslovne zákonné právo žalobcu, čím mu boli odňaté jeho práva vyjadriť sa k takýmto dôkazom a prípadne spochybniť ich dôveryhodnosť a relevantnosť. Keďže žalobca nebol vopred upovedomený o výsluchu, ktoré sa uskutočnili na ústnych pojednávaniach, či miestnych zisťovaniach, nemohol sa ich zúčastniť, a preto ústne pojednávania zo dňa 23.08.2011, zo dňa 12.08.2011, zo dňa 19.08.2011, zo dňa 30.08.2011 a zo dňa 20.09.2011 považoval za nezákonne získané dôkazy. III. 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručením súdu dňa 09.12.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že daňovú kontrolu vykonával správa dane v zmysle § 15 Zákona o správe daní a preveroval ňou nárok uplatnení žalobcom. Z dôvodu, že správca dane vykonával dôkazné preverovanie dodania tovaru v celom jeho reťazci, za účelom preverenia správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 - 51 Zákona o DPH v zmysle § 15 ods. 17 Zákona o správe daní požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Daňové riaditeľstvo vyhovelo tejto žiadosti a lehotu na vykonanie predmetnej kontroly predĺžilo do 18.02.2011. O tejto skutočnosti správca dane žalobcu upovedomil. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal dňa 29.10.2010 rozhodnutie o prerušení kontroly, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.11.2010. Po prijatí odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií (dňa 25.07.2011) pominuli prekážky pre ktoré sa kontrolou nad zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH prerušila a správca dane oznámením zo dňa 26.07.2011 upovedomil žalobcu o tejto skutočnosti. 14. Na základe výsledkov získaných preverovaním vyplynuli pre správcu dane nové skutočnosti, napr. miesto fyzického naloženia tovaru na vozidlá v inom členskom štáte a nie na Slovensku, resp. miesto fyzického vyloženia tovaru z vozidiel bolo v inom členskom štáte a nie na Slovensku. Uvedené nové skutočnosti mali podstatný vplyv pre správne posúdenie miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Zákona o DPH, vznik daňovej povinnosti v tuzemsku a tým správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 - 51 Zákona o DPH žalobcom za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie. Z dôvodu preverenia prepravy tovaru u prepravcov, ktorý mali prepravu reálne uskutočniť, správca dane požiadal znova o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Dňa 22.08.2011 preto vydal rozhodnutie o prerušení kontroly. Oznámením zo dňa 05.02.2013 správca dane upovedomil žalobcu, že prekážky pre ktoré sa kontrola prerušila pominuli. 15. Predmetná kontrola teda bola začatá dňa 19.02.2010 a ukončená dňa 15.04.2013. 16. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuvádza ktoré konkrétne dôkazy mal vo svojom konaní správca dane vykonať, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že sa daňové orgány z námietkami uplatnenými žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu z kontroly náležite vysporiadali (uviedli dôkazy, zistenia prečo aj napriek žalobcovmu vyjadreniu trvajú na svojich prijatých záverov a prečo nebolo potrebné vykonať niektoré žalobcom navrhované dôkazy). Daňové orgány uviedli zistený skutkový stav, vyslovili svoj právny názor, ktorý i odôvodnili. Z rozhodnutí správcu dane i žalovaného jednoznačne vyplýva, že daňové orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a prejednávanú vec posúdili z právneho hľadiska správne. 17. K výhradám žalobcu týkajúcim sa používania slovných spojení pohyblivá dodávka a nepohyblivá dodávka žalovaný uviedol, že pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočet dane v prípade dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru. Nadväzne na uvedenú skutočnosť správca dane pri nákupe toho istého tovaru v rámci reťazca preveroval reálnosť predmetných zdaniteľných obchodov v rámci celého reťazca, pričom sa zameral aj na pohyb tovaru, t. j. reálnosť prepravy tovaru a podmienok prepravy tovaru z dôvodu posúdenia miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/, resp. písm. c/ zákona o DPH a tým aj vznik daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ je s dodaním tovaru spojená jeho preprava, miestom dodania je podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať- pohyblivá dodávka. Ak sa tovar dodáva bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania je podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje - nepohyblivá dodávka. Žalovaný aj správca dane použili uvedené pojmy z dôvodu jednoznačného objasnenia určenia miesta dodania tovaru a vzniku daňovej povinnosti v zmysle ustanovení zákona o DPH. Uvedené pojmy používal aj sám žalobca v podávaní námietok k protokolu ako aj v podanom odvolaní a z toho dôvodu sa javí, že pojem pohyblivá dodávka a nepohyblivá dodávka sú pre neho dostatočne zrozumiteľné. 18. Žalovaný uviedol, že preverovaním bolo zistené, že prostredníctvom spoločnosti (E-Kov, s.r.o. a V ISA, a.s.) mal tovar dodávaný v rámci predmetných reťazových obchodov vstúpiť z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky, pričom správcom dane bolo zistené, že tovar sa na území Českej republiky nikdy nenakladal na vozidlá. Preverovaný tovar bol naložený na vozidlá napr. v Belgicku, resp. v inom členskom štáte a v Českej republike dochádzalo len k výmene CMR- dokladov. Celý proces obchodovania s predmetným tovarom je uvedený na základe kontrolných zistení a dôkazov v rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Ak by správca dane nepreveroval podrobne a dôsledne nákup tovaru od tuzemských dodávateľov v celom jeho predchádzajúcom reťazci a následný predaj tovaru tuzemským a zahraničným odberateľom v celom jeho nasledujúcom reťazci ako aj prepravu preverovaného tovar, nebol by správne zistený skutkový stav. Žalobca predložil správcovi dane pri výkone predmetnej kontroly faktúru len za časť prepravnej trasy zo Slovenska do Maďarska, vrátane CMR, ktorou preukazoval oslobodenie dodávky tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Preverovaním bolo zistené, že tovar bol fyzicky naložený na vozidlo mimo územia Slovenska (v Belgicku, resp. v inom členskom štáte mimo Slovenska) a fyzicky vyložený mimo územia Slovenska (v Maďarsku). Z vyššie uvedeného vyplýva, že predložené doklady žalobcom za prepravu tovaru (faktúry za prepravu od slovenského špeditéra, ktorým bola vo väčšine prípadov spoločnosť CMW trade, spol. s r.o. a CMR- doklady za časť prepravnej trasy) neprezentovali skutkový stav, boli len formálne, pretože k fyzickému nakladaniu a fyzickému vykladaniu tovaru počas celej prepravnej cesty nedochádzalo. Vyššie uvedené znamená, že sa jedná o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci spoločenstva (pohyblivú dodávku) a táto preprava môže byť pripočítaná iba jednej z dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane, t.j. žalobca nemá právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v tuzemsku. Uvedené platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani má právo disponovať tovarom počas predmetnej prepravy tovarov (v danom prípade sa jednalo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci spoločenstva, pričom fakturačne prebieha medzi viacerými platiteľmi - slovenskými a zahraničnými). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že tovar bol prepravený z Holandska/Belgicka/Poľska do Českej republiky a z Českej republiky do Slovenskej republiky a následne do Maďarska či Českej republiky, z dôvodu, že dôkazy získané v rámci kontroly jednoznačne preukazujú skutočnosť, že tovar bol prepravený z Holandska/Belgicka/Poľska priamo do Maďarska či Českej republiky. Na základe a kontrolných zistení žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a tak tuzemským dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 tohto zákona a tým žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 tohto zákona. 19. Žalovaný dodal, že v prípade faktúr uvedených v bode A sa jednalo o dodávku tovaru v rámci reťazového obchodu, t. j. ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Predmetný tovar bol fyzicky naložený na vozidlá mimo územia Slovenska (Poľsko, Holandsko) a fyzicky prepravený a vyložený z predmetných vozidiel mimo územia Slovenska (Maďarsko, Česká republika a Taliansko). Každý dopravca za uskutočnenú prepravu tovaru z miesta skutočného naloženia tovaru na vozidlo v inom členskom štáte do miesta fyzického vyloženia tovaru vozidla na území členského štátu nadobúdateľa identifikovaného v tomto členskom štáte vyhotovil pre objednávateľa prepravu tovaru faktúru za celú prepravu (Holandsko - Maďarsko, Holandsko - Česká republika, Poľsko - Česká republika, Poľsko - Taliansko), pričom k faktúre za jednu prepravnú trasu každý dopravca priložil tri čiastkové CMR, ktoré boli vyhotovené o odovzdané vodičovi vozidla počas celej prepravnej trasy na základe príkazov špeditéra. 20. V zmysle rozsudku ESD C-245/04, ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci spoločenstva alebo jedinú dopravu tohto tovaru v rámci spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane. Žalovaný uviedol, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti a sú riadne zaúčtované, zaevidované, neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. 21. Zároveň ani dodávky tovaru (odberateľské faktúry vyhotovené žalobcom, uvedené v bode A) nie sú predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm a/ zákona o DPH a tak sa na žalobcu ako tuzemského dodávateľa nevzťahuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Obchodné operácie, vyhotovovanie faktúr so slovenskou DPH medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočne CMR, faktúry za časť prepravnej trasy boli vyhotovované účelovo v rámci predmetného reťazového obchodu. 22. Podmienky určené zákonom o DPH pre odpočítanie dane sú hmotnoprávnymi podmienkami, ktorých splnenie musia preukázať platitelia. Dôkazná povinnosť v daňovom konaní je na daňovom subjekte. Kontrolovaný daňový subjekt vzhľadom na správcom dane zistené skutočnosti nepredložil také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkovému stavu prepravy tovaru nakúpeného v rámci reťazového obchodu. Vyhotovené daňové doklady samy o sebe ešte nepreukazujú uskutočnenie, resp. prijatie zdaniteľného plnenia tak, ako je na faktúre či inom doklade deklarované. 23. K námietke ohľadom kontrolných zistení B žalovaný uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočet DPH vo výške 167.104,06 eur z nákupu tovaru na základe faktúr vyhotovených tuzemským dodávateľom AJCOR RECYCLING, spol. s r.o., ktorých predmetom bol tovar - Cu katódy Grade A. Na základe dožiadania daňovému úradu Komárno správca dane zistil, že daňový subjekt AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. vyhotovil predmetné faktúry pre žalobcu, pričom tovar mal mať uskladnený v prenajatých priestoroch. Prepravu tovaru zabezpečoval žalobca na svoje náklady, pričom prepravná cesta dodávaného tovaru viedla z nakládky v Komárne. Konateľ AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. uviedol, že nemal vedomosť, kde bolo následne miesto vykládky tovaru. Preverovaním predmetného obchodu bolo zistené, že dodávateľ žalobcu predmetný tovar nakúpil od tuzemského dodávateľa, avšak nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného tovaru v deklarovanej kvalite u tuzemského dodávateľa, keďže predmetný tuzemský dodávateľ je nekontaktný. 24. Predmetný tovar podľa vyjadrenia žalobcu mal byť dodaný následne do iného členského štátu (Maďarsko) s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Za účelom preverenia dodávok tovaru žalobcom do Maďarska požiadal žalovaný o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Z odpovedi na žiadosť žalovaný zistil, že jedna z odberateľských spoločností žalobcu v Maďarsku je nekontaktná a konateľ druhej sa vyjadril, že vzhľadom na uplynutý čas si nemôže spomenúť na presnú adresu na dokladoch ani na iné podrobnosti dodávky. 25. Správca dane v tejto veci vykonal aj ďalšie dôkazy a na základe rozsiahleho šetrenia dospel záveru, že predmetom dodávky tovaru bol Cu - odpad, prípadne Cu- šrot a dodávateľ žalobcu AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. povinný postupovať pri vyhotovovení faktúr podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH a nebol pri takto uskutočnenom obchode povinný zaplatiť daň. Žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru vo výške 167.104.06 eur. od tuzemského platiteľa - jeho dodávateľa, pri ktorým nevznikla tomuto platiteľovi daňová povinnosť v tuzemsku, pretože predmetom dodania bol kovový šrot. Povinnosť platiť daň vznikla v zmysle § 69 ods. 12 zákona o DPH žalobcovi, ktorému bol tento kovový odpad v tuzemsku dodaný. 26. K námietkam ohľadom kontrolných zistení C žalovaný uviedol, že v tejto časti zistil porušenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na základe dokladov predložených žalobcom tovar - medený drôt, nadobudnutý od zahraničného dodávateľa Catec-Electro Ukrajina následne predal tuzemskému platiteľovi KOVOHUTY, a.s. bez DPH, ako dodávku tovaru s oslobodením od DPH podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH v celkovej hodnote 164.965,50 eur ako dodanie kovového odpadu, resp. kovového šrotu, v tuzemsku. Za uvedené dodávky tovaru žalobca vyhotovil pre platiteľa KOVOHUTY, a.s. faktúru č. 20092525 a faktúru č. 20092526 bez vyčíslenia DPH. Predmetné dodanie tovaru žalobca zároveň neuviedol záznam o DPH k daňovému priznaniu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009. K uvedenej skutočnosti žalobca predložil správcovi dane vyššie uvedené faktúry a ďalšie doklady, z ktorých vyplynulo, že predmetný tovar bol prepravený z Ukrajiny priamo do Krompách, t. j. do spoločnosti KOVOHUTY, a.s.. Pri predmetnom tovare dovezenom z Ukrajiny je na dokladoch JCD (č. 0536110902559 a č. 0536110902560) riadku 33 uvedený kód dovážaného tovaru 74081100, čo podľa colného sadzobníka sú zatriedené medené drôty z rafinovanej mede, z prierezom, ktorého maximálny rozmer presahuje 6 mm. Znamená to, že žalobca doviezol z Ukrajiny (tretej krajiny) medené drôty a nie medený odpad, resp. medený šrot, pretože dovážaný tovar nebol zaradený pod číslom položky colného sadzobníka 740400 - Medený odpar a medený šrot. Žalobca si tým neoprávnene uplatnil oslobodenie podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH pri dodávkach tovaru uvedených na vyššie uvedených faktúrach, pričom bol povinný uplatniť daň na vstupe vo výške 19%. Tým porušil § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH. IV. 27. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 29. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 33. Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania tovaru: písm. a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14; písm. c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. 37. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 38. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 39. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v daňovom konaní v rozsahu vznesených žalobných námietok, pričom Krajský súd v Bratislave v obdobných veciach týkajúcich sa žalobcu už rozhodoval (napr. vo veciach sp. zn. 2S 44/2014 alebo sp. zn. 6S 247/2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v uvedených rozsudkoch. 40. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich musí konštatovať, že v súvislosti s prvou skupinou preverovaných dodávok bolo zistené, že vo všetkých obchodných prípadoch nadobudol žalobca tovar v tuzemsku od viacerých dodávateľov, pričom prepravu predmetného tovaru nezabezpečoval ani žalobca, ani jeho dodávatelia. Existencia tovaru nebola spochybnená. Daňové orgány oboch stupňov však konštatovali, že dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov žalobcovi neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., preto týmto spoločnostiam nemohla vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a ani žalobca si potom nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Tento záver však žalovaný ani správca dane napriek rozsiahlym šetreniam a niekoľko rokov trvajúcej daňovej kontrole v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľným spôsobom neodôvodnili. Aj v týchto obchodných prípadoch správca dane zistil, že preprava tovaru z miesta fyzickej nakládky v Belgicku/ Poľsku na miesto fyzickej vykládky v Maďarsku/ Česká republika/ Taloiansko bola rozdelená podľa predložených prepravných dokladov CMR na 3 úseky (Holansko/Poľsko - Česká republika a Česká republika - Slovensko - Maďarsko/ Česká republika/Taliansko). Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru vyhodnotil ako účelové. Z rozhodnutí však nevyplýva, akým spôsobom sa tieto zistenia premietli do vyslovených záverov, t. j., že žalobcovmu dodávateľovi nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť pri dodávkach tovaru, ktorého existenciu správca dane preveril. Daňové orgány podľa odôvodnení rozhodnutí skúmali, ktorá dodávka v reťazci transakcií je pohyblivá a ktorá nepohyblivá a parafrázovali aj časť vyššie opísaných záverov rozhodnutí ESD, avšak bez toho, aby na základe zhromaždených skutkových zistení určili, ktorá z dodávok v reťazci transakcií od prvotného dodania z krajiny pôvodu tovaru až po preverované nadobudnutie tovaru žalobcom bola intrakomunitárna (pohyblivá) a preto oslobodená od dane, či sa za intrakomunitárnu dodávku považovalo dodanie tovaru žalobcovým dodávateľom, v čom sa vôbec prejavil intrakomunitárny rozmer preverovaných obchodov a ako sa premietol do záverov o nepriznaní odpočítania DPH z predmetných obchodov žalobcovi. 41. Ani zistenia správcu dane, že tuzemskí platitelia, prostredníctvom ktorých mal predmetný tovar vstúpiť na územie SR, nedeklarovali vo svojich daňových priznaniach žiadne nadobudnutie tovaru na území Slovenska od žiadneho platiteľa z iného členského štátu (to znamená ani od českých dodávateľov), nie sú dostatočným podkladom pre závery vyslovené vo vzťahu k žalobcovi a napriek niektorým podozrivým aspektom predmetných transakcií (najmä v súvislosti s prepravou tovaru) nie je možné konštatovať, že skutkové zistenia dostatočne odôvodňujú prijatý záver, že žalobca bol vlastným pričinením zapojený do podvodného reťazca transakcií, ktorých cieľom bolo profitovať na odpočítaní DPH. 42. Pri druhej skupine fakturovaných dodávok týkajúcich sa medených katód („Cu katódy Grade A“) postavili daňové orgány svoj právny záver o nepriznaní odpočtu dane z predložených faktúr vystavených spoločnosťou AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. v podstate na domnienke, že pokiaľ podľa zistení správcu dane z predchádzajúcich kontrol a miestnych zisťovaní u žalobcu nakupoval žalobca od uvedeného dodávateľa až do apríla 2009 kovový šrot/odpad, resp. Cu materiál, potom musel byť predmetom obchodov s touto spoločnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období december 2009 takisto kovový šrot/odpad a nie medené katódy tak, ako boli uvedené na predložených faktúrach. Súd sa musel stotožniť so žalobcom, že tento záver daňových orgánov stojí predovšetkým na podozrení, avšak nie je dostatočne dôkazne podložený a preto nemôže pred súdom obstáť. Okrem nepriamych dôkazov nepredložil žalovaný a ani správca dane žiadny relevantný doklad o svojom závere o predmete dodávok v posudzovanom období. Podľa názoru súdu nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bránila žalobcovi, aby začal od decembra 2009 (prípadne už od mája 2009) dovážať od spol. AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o., miesto kovového šrotu/odpadu, resp. Cu materiálu „Cu katódy Grade A“. 43. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenia na preverenie reálnosti predmetných dodávok prostredníctvom dožiadaných daňových úradov v SR ako aj prostredníctvom medzinárodných žiadostí o výmenu informácií adresovaných orgánom maďarskej daňovej správy, ktorých výsledkom bolo zistenie, že povahu tovaru (či išlo o medený šrot/odpad, alebo o medené katódy) nebolo možné preveriť, nakoľko dodávateľ spol. AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. i žalobcovi odberateľ v Maďarsku (Credit Group Hungaria Kft.) boli nekontaktní a konateľ ďalšieho odberateľ nevedel presne vzhľadom na časový odstup popísať trasu prepravy. Skutočnosť, že k zmene predmetu obchodovania medzi žalobcom a spol. AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. (z kovového šrotu resp. odpadového materiálu na medené katódy) došlo práve od apríla 2009, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. zavádzajúca tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu (§ 69 ods. 12), robí aj podľa názoru súdu zmenu predmetu fakturácie a teda aj reálnosti predmetu dodávok tovaru nanajvýš pochybnou. Je to však práve daňový subjekt (žalobca), ktorého úlohou a zodpovednosťou v daňovom konaní je uvedené odôvodnené pochybnosti odstrániť a ponúknuť orgánom daňovej správy dôkazy na preukázanie reálnosti ním deklarovaných obchodov, pretože na ňom leží v daňovom konaní dôkazné bremeno. Žalobca v daňovom konaní navrhol vykonať dôkazy výsluchom Judity Laszabovej, ktorá bola v relevantnom čase jeho zamestnankyňou a podpísala žalobcom predložené čestné prehlásenie k povahe obchodovaného tovaru, ďalej konateľa spol. AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. pána Horvátha a štatutárneho zástupcu maďarského odberateľa a zároveň prepravcu Sandora Purgera. Navrhol tiež vykonanie extrakcie údajov zo spektrometra, ktorým sa mal merať obsah medi v katódach pri každej dodávke. S výnimkou vypočutia Sandora Purgera orgánmi maďarskej daňovej správy (k iným zdaňovacím obdobiam) správca dane navrhované dôkazy nevykonal. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol veľmi všeobecné tvrdenia o povahe obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľom. Tvrdenia žalobcu ohľadom reálnosti predmetných dodávok však žalovaný vyhodnotil ako nepreukázané a svoje závery oprel o dovtedajšími zisteniami podložený predpoklad, že predmetom posudzovaných obchodov bol aj v kontrolovanom zdaňovacom období kovový odpad, resp. kovový šrot, ktorého dodávky nemal zaťažiť daňou žalobcov dodávateľ, ale daň mal zaplatiť v zmysle § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. žalobca, ktorému preto nevzniklo právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr. 44. Krajský súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov je nutné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov na preukázaní nimi tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že sa môžu dostať do rozporu s ostatnými zhromaždenými dôkazmi. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že vyššie opísaná argumentácia daňových orgánov, že skutočným predmetom obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom bol kovový odpad/šrot, pri ktorom žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nie je podložená skutkovými zisteniami odôvodňujúcich prijatie tohto záveru, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pôvod a existenciu medených katód v tak veľkých množstvách, aké mali byť podľa predložených dokladov predmetom posudzovaných obchodov, musí preukázať žalobca, čo sa zatiaľ nestalo. 45. Rovnaké závery ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k povahe tovaru dodaného spol. AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. žalobcovi platia aj pre tovar prvej skupiny dodávok, ktorý mal byť dodaný ako dodávka oslobodená od dane do Maďarska. Pri tejto dodávke daňové orgány spochybnili reálnosť prepravných dokladov, podľa ktorých mal byť predmetný tovar naložený na vozidlá zabezpečujúce jeho prepravu v Belgicku/ Poľsku a vyložený v Maďarsku a nie v Českej republike, resp. na Slovensku, kde malo dôjsť len k výmene prepravných dokladov (CMR). Možno len súhlasiť so žalovaným v tom, že vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru sa javí ako účelové a neodrážajúce skutočný stav, keďže bolo zistené, že tovar sa počas prepravnej trasy v Českej republike/Slovenskej republike nevykladal a ten istý prepravca prepravil tovar až do Maďarska. Tieto zistenia však pre posúdenie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr neboli rozhodujúce. Správca dane a žalovaný síce zaujali názor, že zhromaždené prepravné doklady predložené žalobcom sú účelové, ale ich úvaha ako k tomuto záveru dospeli v ich rozhodnutiach chýba a preto ich súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné. 46. Pri prvej skupine dodávok žalobca i žalovaný odkazujú na rozhodnutie ESD vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG, v ktorom súdny dvor riešil otázku vzniku daňovej povinnosti pri reťazových transakciách, kedy je tovar odosielaný výrobcom priamo ku konečnému zákazníkovi v inom členskom štáte EÚ, avšak ten istý tovar je pred jeho nadobudnutím konečným zákazníkom predmetom predaja medzi viacerými subjektmi. V uvedenom prípade rakúska spoločnosť EMAG Handel Eder OHG nakúpila neželezné kovy od inej rakúskej spoločnosti (ďalej S), ktorá tento tovar nadobudla od dodávateľov z Talianska a Holandska. Po uzavretí každej transakcie dala spoločnosť S svojim dodávateľom pokyn, aby tento tovar odovzdali prepravcovi, ktorý mal tovar prepraviť priamo do priestorov spoločnosti EMAG v Rakúsku. V súvislosti s jediným pohybom tovaru došlo k niekoľkým dodávkam tovarov. Spoločnosť S fakturovala spoločnosti EMAG dohodnutú cenu zvýšenú o rakúsku DPH a následne si uplatnila odpočet tejto dane na vstupe. Orgány rakúskej finančnej správy nepriznali spoločnosti EMAG uplatnený odpočet dane s odôvodnením, že spoločnosť S fakturovala rakúsku daň neoprávnene. Rakúsky správca dane považoval plnenie medzi dodávateľmi z Holandska a Talianska a spoločnosťou S, ako aj plnenie medzi spoločnosťou S a spoločnosťou EMAG, za intrakomunitárne plnenie, kedy daň mal priznať a uplatniť si jej odpočet príjemca tovaru, teda spoločnosť EMAG. Na strane spoločnosti S podľa názoru rakúskeho správcu dane išlo o oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu s miestom plnenia v štáte odoslania a preto spoločnosť S nemala fakturovať v rakúsku DPH na výstupe a spoločnosť EMAG nebola oprávnená uplatniť si jej odpočet v Rakúsku. Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či v prípade, ak dochádza len k jedinému pohybu tovaru medzi členskými štátmi, môžu byť obidve transakcie považované za oslobodené intrakomunitárne dodania tovarov. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ je dodanie tovaru spojené len s jedným odoslaním alebo prepravou, môže byť preprava tovaru pričítaná len jednej transakcii a iba táto transakcia môže byť oslobodená od dane ako intrakomunitárnej plnenie. Od určenia transakcie, ktorá je spojená s prepravou (pohyblivá dodávka) sa potom odvíja daňové posúdenie transakcie, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. To znamená, že pokiaľ je dodanie tovaru s odoslaním alebo prepravou v rámci únie prvým z dvoch po sebe nasledujúcich dodaní, považuje sa za miesto druhého dodania miesto v členskom štáte určenia. Naopak pokiaľ je dodanie s odoslaním alebo prepravou tovaru v rámci únie druhým z dvoch po sebe nasledujúcich dodaní, potom k prvému dodaniu, ktoré bolo v takomto prípade uskutočnené pred odoslaním alebo prepravou tovaru, došlo v členskom štáte odoslania. Uskutočnenú prepravu tovaru možno teda priznať len jednej konkrétnej obchodnej transakcii, pričom ostatné transakcie sa považujú za dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia sa určuje v závislosti od toho, či predchádzajú alebo nasledujú po obchodnej transakcii spojenej s prepravou. To znamená, že miesto dodania je buď v mieste odoslania alebo v mieste určenia dodávky. 47. O intrakomunitárnu dodávku do iného členského štátu oslobodenú od dane sa jedná len vtedy, ak je tovar odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu, avšak v rámci spoločenstva, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, pričom dodanie tovaru je uskutočnené pre iného platiteľa dane v inom členskom štáte, než je štát začatia odoslania alebo prepravy tovaru. Pre priradenie prepravy k určitej transakcii je rozhodujúce zistenie, či predávajúci alebo kupujúci v rámci danej transakcie zabezpečoval prepravu a či kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa pritom prevod vlastníctva, ale postačuje, aby nadobúdateľ mal faktickú možnosť nakladať s tovarom akoby bol jeho vlastník. 48. Vo vzťahu k tretej skupine dodávok, ktoré samotný žalobca pri dovoze na Slovensko z Ukrajiny v colných dokladoch deklaroval ako medený drôt a následne ten istý tovar pri predaji svojmu odberateľovi spol. KOVOHUTY, a. s., vo vystavených faktúrach deklaroval ako medený odpad/šrot súd je názoru, že zistenia správcu dane pre jeho prijatý záver boli dostatočné a riadne logicky zdôvodnené. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver správcu dane, avšak tento žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Správca dane nemal povinnosť dokazovať opak toho, čo jednoznačne vyplývalo z colných dokladov (charakter dovezeného tovaru) a čo žalobca nijako relevantne nespochybnil. Podľa súdu nemohlo dôjsť k zmene charakteru a posúdenia tovaru len na základe jeho subjektívneho posúdenia žalobcom. Súd uvádza, že bola povinnosť žalobcu, aby hodnoverne preukázal svoje tvrdenie o medeného dodávke šrotu svojmu odberateľovi, čo sa však neudialo. Preto v tejto časti dodávok tovaru súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Skutkový stav bol správcom dane riadne zistený a z neho vyplývajúci prijatý záver bol logický a náležite zdôvodnený v oboch preskúmavaných rozhodnutiach. 49. Možno teda zhrnúť, že daňové orgány v danom prípade mohli svoje argumenty o neuskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako to uvádzal žalobca a ako to vyplývalo z ním predložených dokladov podložiť napr. aj absenciou ekonomického zmyslu takýchto prezentovaných obchodov. Doposiaľ vykonané zisťovanie skutkového stavu bez ďalšieho neodôvodňujú prijať záver o zapojení žalobcu vlastným pričinením do reťazca firiem podieľajúcich sa na celkom zjavnom daňovom podvode s cieľom profitovať na nadmernom odpočte DPH. Podľa súdu správca dane v daňovom konaní v tomto prípade nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nezadovážil si dostatok relevantných skutkových podkladov pre svoj prijatý záver. V daňovom konaní nebolo postupované dostatočnej miere v súčinnosti so žalobcom, na ktorého strane je dôkazné bremeno, bolo potrebné umožniť žalobcom navrhované dôkazy a odstrániť zrejmé rozpory a pochybnosti. 50. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere a rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie, v ktorom bude presvedčivo reagovať na všetky vznesené námietky žalobcu. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).