Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200316 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200316.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa X.. X. B., O. B. XX, O., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 289,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol 16. februára 2001 a k tomu dňu získal 3 147 dní doby zamestnania, čo je 8 rokov a 227 dní doby zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. Navrhovateľ návrhom zo dňa 3.3.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že odporkyňa nezohľadnila odpracované dni v I. a II. pracovnej kategórii, získané zo všeobecného systému poistenia. Uviedol, že vek 58 rokov získal 16.2.1999 a zároveň splnil aj podmienku zamestnania najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval minimálne 17,5 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie: ako vojak základnej služby v ČSĽA od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v ČSĽA od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v ČSĽA od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. pracovnej kategórii, ako vojak z povolania v OS SR od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. pracovnej kategórii a ako profesionálny vojak v OS SR od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej kategórii, spolu 37 rokov, 3 mesiace a 15 dní a 11 mesiacov a 29 dní základnej vojenskej služby. Poukázal na to, že má odpracovaných v rovnakej III. pracovnej kategórii aj v období vojenskej služby profesionálneho vojaka od 1.1.2001 v počte 715 dní, t.j. 1 rok, 11 mesiacov a 15 dní a po skončení vojenskej kariéry v civilnom sektore pracoval v roku 2003 v počte 10 dní, v roku 2004 v počte 123 dní a 92 dní. Akceptoval započítanie doby 3 147 dní, t.j. 8 rokov a 227 dní, ktoré predchádzali jeho vojenskému povolaniu, (štúdium na strednej škole, štúdium na PF UK a prácu na Okresnom súde v Prievidzi, prípravu na povolanie) čo znamená, že v III. pracovnej kategórii odpracoval celkove 10 rokov, 3 mesiace a 25 dní. Výkon aktívnej služby vojaka z povolania začal 1.9.1964 a ukončil 15.12.2001, čo znamená, že službu v I. pracovnej kategórii vykonával 8 rokov, 3 mesiace a 29 dní, službu v II. pracovnej kategórii vykonával 28 rokov a službu v III. pracovnej kategórii vykonával 8 rokov a 227 dní. Zdôraznil, že do 30.4.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky a zastával názor, že aj po celú dobu vojenskej služby bol poistený vo všeobecnom systéme, a preto je odporkyňa povinná túto doby v celkovej dobe zohľadniť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/138/2011. Záverom uviedol, že odporkyňa prekvapivo vo svojom rozhodnutí uvádza ustanovenie § 26a ods. 1 a § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pričom sa jedná o ustanovenia, ktoré v čase jeho odchodu z armády neexistovali, čo považoval za hrubú chybu a zastával názor, že sa naňho môže zákon o sociálnom zabezpečení vzťahovať iba v jeho aktuálnej verzii ku dňu 15.12.2001, resp. k 16.2.1998, kedy dosiahol vek 57 rokov na odchod do starobného dôchodku. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 namietal, že nie je možné, aby bol vylúčený zo sociálneho zabezpečenia všeobecného dôchodkového systému len preto, že poberá výsluhový dôchodok a poukázal na to, že žiadosť o starobný dôchodok sa týka jednak doby vykonávania vojenskej služby v armáde ale aj odpracovanej doby v civilnom sektore. Uviedol, že znenie § 274 zákona o sociálnom poistení upravuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií a nová právna úprava v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia, bez ohľadu, v ktorom systéme ju poistenec získal a vyžadovať nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme. Namietal, že výkon služby v ČSĽA v I. a II. kategórii a odpracované obdobie v III. pracovnej kategórii mu nebolo dostatočne zohľadnené. Zdôraznil, že mu nebolo zhodnotené významné obdobie jeho pracovnej činnosti v III. pracovnej kategórii v civilných zamestnaniach, čo ho ukracuje vo výške dôchodkových nárokov a namietal, že odporkyňa napriek jeho argumentácii mu nezhodnotila ním uvádzanú dobu v III. pracovnej kategórii v počte 11 rokov a 72 dní, aj keď doklady o týchto odpracovaných rokoch v III. pracovnej kategórii odporkyňa mala k dispozícii. Záverom uviedol, že odporkyňa si doteraz neosvojila názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 23. októbra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23. októbra 2010. Navrhovateľovi bol od 16. decembra 2001 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový dôchodok bolo zhodnotené obdobie poistenia od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií, od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. kategórii funkcií, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií, od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej kategórii. S poukazom na ustanovenie § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z., § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uviedla, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol 16. februára 2001. Ku dňu 23. októbra 2010 získal 3 147 dní doby zamestnania, t.j. 8 rokov a 227 dní doby zamestnania a zdôraznila, že z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. Ďalej uviedla, že nárok na starobný dôchodok bol posúdený podľa § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1999 Z.z. z dôvodu, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol 16. februára 2001, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. a z § 26a ods. 1 vyplýva, že profesionálny vojak má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Taktiež poukázala na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, na ktorý sa navrhovateľ odvolával, sa na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko sa nejedná o obdobný prípad a v uvedenom rozsudku ide o poistenca v odlišnej právnej situácii, ktorému nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 23.10.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23.10.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridŕžal námietok uvedených v návrhu ako aj v písomnom vyjadrení a zdôraznil, že navrhovateľ prispieval do všeobecného dôchodkového systému počas 15 457 dní, výsluhový dôchodok mu poskytuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky napriek tomu, že 95% odvádzaných súm inkasovala Sociálna poisťovňa, a preto navrhovateľ žiada priznať starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že z dôvodu zmeny právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v rozsudkoch v obdobných veciach ako je vec navrhovateľa, netrvá na správnosti obsahu vyjadrenia odporkyne zo dňa 17.10.2014. Poukázala na to, že v súčasnej dobe po opätovnom posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok zastáva stanovisko, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek vzhľadom na získanie doby služby v II. kategórii funkcií dňom 16.2.1998, t.j. pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.8.1998. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. a tento nárok mu ostal zachovaný aj k dnešnému dňu. Zdôraznila, že v danej veci je irelevantné, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, pretože o starobný dôchodok má možnosť požiadať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava. Uviedla, že je preto potrebné opätovne posúdiť nárok na starobný dôchodok a je potrebné po skončení veci na Krajskom súde v Bratislave postúpiť žiadosť navrhovateľa priamo orgánu sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave za účelom rozhodnutia o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok s tým, že bude rozhodnuté aj o zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme. Potvrdila, že v danej veci nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, pretože tento prípad rieši poberateľa výsluhového dôchodku, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok po získaní služby v II. kategórii funkcií v roku 2007 a poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku č. 7So/44/2015 z 29. septembra 2016 v obdobnej veci ako je vec navrhovateľa s tým, že ďalší postup ponecháva na úvahe súdu. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 103 ods. 1 bod 3 cit. zákona od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 157 až 174 vyhlášky Fererálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 23.10.2013 o priznanie starobného dôchodku od 23.10.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 23. októbra 2013 s odôvodnením, že navrhovateľ dôchodkový vek 60 rokov dosiahol XX. E. XXXX a k tomu dňu získal 3 147 dní doby zamestnania, čo je 8 rokov a 227 dní doby zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65101004084304/2 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 7.1.2002 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov priznaný od 16.12.2001 výsluhový dôchodok vo výške 15 516 Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľovi bola zhodnotená doba poistenia: od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania a od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej kategórii - vojak z povolania. Rozhodnutím číslo: 65101004084304 zo dňa 20.8.2002 bol navrhovateľovi podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zákonov od 1.7.2002 namiesto doterajšieho výsluhového dôchodku priznaný výsluhový dôchodok podľa tohto zákona s odôvodnením, že od 1.7.2002 sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 1. marca 2016 navrhovateľovi pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba od 2.9.1963 do 31.8.1964 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 1.9.1964 do 31.12.1964 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1965 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 1.1.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania a od 1.1.2000 do 15.12.2001 v III. pracovnej kategórii - vojak z povolania. V preskúmavanej veci súd zastáva názor, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 16.2.1998, kedy dovŕšil vek 57 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že v takomto prípade na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/141/2014 zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41. Súd k navrhovateľom uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 poukazuje na to, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na konkrétny prípad navrhovateľa, nakoľko sa týka inej právnej situácie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. januára 2014 s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa po opätovnom preskúmaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, ktorým v tomto prípade je sociálny orgán Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch právneho zastúpenia a to za 2 úkony v roku 2014 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd dňa 3.3.2014), t.j. 2 x 61,85 eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3), 1. úkon v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. písomné podanie na súd dňa 7.5.2015), t.j. 1 x 64,53 eur a režijný paušál 1 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku 2017 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. účasť na pojednávaní dňa 26.4.2017) t.j. 1 x 68 eur a režijný paušál 1 x 8,84 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov právneho zastúpenie za rok 2014, 2015 a rok 2017 predstavuje 289,54 eur. Trovy konania odporkyňa zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./