Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200581 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200581.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD., a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej v právnej veci žalobkyne: Ľ. Š., Q. C. X, XXX XX Ž., právne zastúpená: Advokátska kancelária MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., so sídlom Rovinka 498, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: S. Š., C. X, XXX XX Ž., právne zastúpená: Advokátska kancelária SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05132/2014/B622-SV/05093/Pek zo dňa 12.02.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému a pribratej účastníčke konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh správneho konania 1. Mesto Želiezovce rozhodnutím č.j.: 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) konanie začaté podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a stavebného zákona postupom podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zastavilo. Osobitný stavebný úrad svoje rozhodnutie o zastavení konania založil na odpadnutí dôvodu začatého konania, pretože vyšli najavo nové skutočnosti a to, že drobná stavba oplotenie a stavba prístrešku bola mestu Želiezovce ohlásená dňa 06.04.1990 pod č.j. 215/1990, a dňa 22.05.1990 stavebník urgoval na meste Želiezovce stanovisko k ohláseniu hranice drobných stavieb a naplnenie uznesenia zo dňa 08.12.1989, kde bolo schválené posunutie hranice pozemku z parciel č. XXX/X do parciel č. XX/X vo výmere 36 m2 a dňa 11.06.1990 mesto vo svojej odpovedi uviedlo, že odbor výstavby mestského úradu nemá námietky voči ohláseniu drobnej stavby a vydalo súhlasné stanovisko. 2. Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako orgán príslušný podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku z vlastného podnetu preskúmal právoplatné rozhodnutie mesta Želiezovce č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 v konaní mimo odvolacieho konania a rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2013/06163-4 zo dňa 10.10.2013 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie mesta Želiezovce zrušil. 3. Svoje rozhodnutie založil Okresný úrad Nitra na zistení, že mesto Želiezovce nepostupovalo v konaní správne. Na základe nedostatočne zistenom stave veci a nesprávneho aplikovania právnych predpisov nepostupoval osobitný stavebný úrad v súlade so zákonom a oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. Preto uviedol, že rozhodovanie Okresného úradu Nitra nie je viazané na závery stavebného úradu a má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť. Tiež bolo konštatované, že skoršie rozhodnutie mesta Želiezovce (zo dňa 02.05.2013) nebolo oznámené všetkým účastníkom konania v súlade so zákonom (bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia) a preto bolo potrebné, aby bolo rozhodnutie doručené všetkým účastníkom konania, aby títo mohli využiť riadne opravné prostriedky, ktoré im zákon priznáva. V ďalšom konaní uložil, aby osobitný stavený úrad postupoval v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, a teda zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. 4. Na základe podaného odvolania účastníčky konania S. Š. žalovaný rozhodol dňa 12.02.2014 a rozhodnutím č.: 05132/2014/B622-SV/05093/Pek napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2013/06163-4 zo dňa 10.10.2013 zrušil najmä z dôvodu porušenia ust. § 32 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku v spojení s § 65 Správneho poriadku. Žalovanému z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že na základe oznámenia Ľ. Š. dňa 13.11.2012 bol vykonaný štátny stavebný dohľad povereným zamestnancom stavebného úradu na stavbe „Prístrešok a oplotenie“ nachádzajúcej sa na pozemku parc č. XXX/X vo vlastníctve S. Š. a na časti pozemku parc. č. XX/X vo vlastníctve mesta Želiezovce v kat. úz. Ž.. 5. Na základe zistených skutočností stavebný úrad oznámil odvolateľke začatie konania v zmysle § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení predmetnej stavby a zároveň vyzval odvolateľku na predloženie dokladov, že dodatočné povolenie tejto stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Z dokladov predložených vlastníčkou (odvolateľkou) vyplynulo okrem iného, že stavebný úrad listom zo dňa 11.06.1990 vydal súhlasné stanovisko, že proti uskutočneniu ohlásených drobných stavieb nemá námietky. Na základe predložených dokladov a skutočností z nich vyplývajúcich, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise, žalovaný skonštatoval, že okresný úrad v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, že stavebný úrad zrušením rozhodnutia mesta Želiezovce nekonal a nerozhodoval v súlade so zákonom, keď osobitný stavebný úrad predmetné konanie o dodatočnom povolení stavby „Prístrešok a oplotenie“ na základe dodatočne doložených dokladov zastavil z dôvodu odpadnutia dôvodu konania začatého na podnet správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, čo je v priamom rozpore s jeho vyjadrením uvedeným v liste zo dňa 17.06.2013 adresovanom Ľ. Š., Q. C. X, XXX XX Ž. a v ktorom sa uvádza, že predmetná stavba bola postavená v rokoch 1990 a 1994 v súlade s vtedy platnými predpismi. Žalovaný tiež uviedol, že Okresný úrad nesprávne identifikoval predmet konania (stavbu), o ktorom konal stavebný úrad vo vzťahu k predmetu (stavbám), ktoré boli predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania. Celkove sa jedná o povoľovacie procesy troch stavieb vo vlastníctve S. Š. a jej zástupcu J. Š.: - drobná stavba „Prístrešok a oplotenie“, ktorá bola uskutočnená na základe súhlasu príslušného stavebného úradu po jej riadnom ohlásení stavebníkmi v roku 1990; - drobná stavba „Prestrešenie“ medzi existujúcim rodinným domom a existujúcim prístreškom, ktorá bola opätovne stavebníkovi riadne príslušnému stavebnému úradu vopred ohlásená v roku 1994 - súhlasné stanovisko príslušným stavebným úradom vo veci síce vydané nebolo, ale podľa v tom čase platných právnych predpisov platilo, že pokiaľ sa príslušný stavebný úrad k veci nevyjadril, malo sa za to, že s drobnou stavbou súhlasí; - drobná stavba „Zateplenie domu, výmena okien, strešnej krytiny, oprava prístrešku, oprava oplotenia a príslušných chodníkov“, bola stavebníkovi riadne ohlásená stavebnému úradu v roku 2010, tento však oznámením určil, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 6. Žalovaný tiež skonštatoval, že konanie o dodatočnom povolení ukončené na stavebnom úrade rozhodnutím č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 sa týkalo len stavieb „Prístrešku a oplotenia“ a „Prestrešenia“, ktoré boli uskutočnené ešte v rokoch 1990 a 1994 a na základe predložených dokladov - súhlasu stavebného úradu s ich uskutočnením a že stavebný úrad správne zastavil konanie o ich dodatočnom povolení. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyvodil, že okresný úrad ako prvostupňový orgán konajúci vo veci nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že stavebný úrad mal pokračovať v konaní o dodatočnom povolení stavieb „Prístrešku a oplotenia“ a „ Prestrešenia“ a nevydať rozhodnutie skôr, než S. Š. (stavebníčka) nepredloží stavebnému úradu ním požadované doklady v rámci tohto konania. Takýto postup žalovaný považoval za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že zástupcom stavebníčky boli v danom čase predložené doklady preukazujúce riadne povolenie predmetných stavieb, preto pochybil okresný úrad, keď sa v konaní nezaoberal otázkou práv nadobudnutých dobromyseľne - skutočnosťou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku). Žalovaný ďalej pripomenul, že pri uplatnení inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku je potrebné rešpektovať stabilitu práv priznaných právoplatným rozhodnutím. Povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Správny orgán musí dbať na to, aby účastník konania, ktorý v konaní konal dobromyseľne, to znamená, že právo priznané mu v rozhodnutí nadobudol v dobrej viere a bez snahy uviesť správny orgán do skutkového omylu, bol rozhodnutím vydaným v mimo odvolacom konaní dotknutý v čo najmenšej miere, prípadne vôbec. Žalovaný potom po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že v danom prípade v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu č. 103195/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 vo veci predmetnej stavby by došlo k poškodeniu práv stavebníčky, ktoré nadobudla dobromyseľne, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že uvedené stavby „Prístrešok a oplotenie“ a „Prestrešenie“ boli uskutočnené so súhlasom Mestského úradu v Želiezovciach aj na časti susedného pozemku parc. č. XX/X ako kompenzácia chýbajúcich 36 m2 pozemku parc. č. XXX/X o posunom jeho hraníc na úkor časti pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vo vlastníctve mesta Želiezovce a tvorí ochranné pásmo verejnej kanalizácie a vodovodu. Uvedené bolo odsúhlasené s tým, aby umiestnenie predmetnej stavby „Prístrešok a oplotenie“ bolo mimo trasy potrubí verejnej kanalizácie a verejného vodovodu. 7. Námietku vlastníčky susedného rodinného domu Ľ. Š., týkajúcej sa podľa jej tvrdení neoprávnených zásahov stavebníčky do cudzích pozemkov (pozn. súdu: v danom prípade sa jedná o pozemok parc. č. XX/X vo vlastníctve mesta Želiezovce) žalovaný uzavrel za irelevantnú, nakoľko dotknutosť práv, t.j. domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv, môže iba vlastník tohto pozemku, t.j. mesto Želiezovce, ktorý však dotknutosť práv nielenže nenamietal, ale listom zo dňa 11.06.1990 vydal súhlasné stanovisko, že proti uskutočneniu ohlásených drobných stavieb aj so zásahom na citovaný pozemok v jeho vlastníctve nemá námietky. Vzhľadom na uvedené žalovaný po preskúmaní veci v odvolacom konaní v celom rozsahu po formálnej aj vecnej stránke ako aj procesu, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia okresných úradov predchádzal a vzhľadom na zistený rozpor napadnutého rozhodnutia okresného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi potom o odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného úradu v Nitre, Odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2013/06163-4 zo dňa 10.10.2013 zrušil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. II. Žaloba 8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 05132/2014/B622- SV/05093/Pek. V žalobe tvrdí, že preskúmavaným rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach, nakoľko nebola rešpektovaná skutočnosť, že v čase vydávania predmetného rozhodnutia bola žalobkyňa vlastníčkou susednej nehnuteľnosti. 9. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že mesto Želiezovce, ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad, vydal dňa 05.06.2013 rozhodnutie číslo: 10395/2012-Buch, ktorým zastavil konanie začaté v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona ohľadom uskutočnenia stavby „Prístrešok a oplotenie“, ktorý sa má nachádzať na pozemku parc. č. XXX/X, vo vlastníctve S. Š. ako stavebníka so zásahom na pozemok parcelné č. XX/X vo vlastníctve mesta Želiezovce. 10. Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 10.10.2013 rozhodnutie, ktorým zrušil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie. 11. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. 12. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že žalovaný pri vydávaní predmetného rozhodnutia nerešpektoval ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, predmetom daného konania bolo posudzovanie nevyhnutnosti odstránenia, resp. dodatočného povolenia stavby „Prístrešok a oplotenie“, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X, evidovanom pre k.ú. Ž. na LV č. XXXX a zasahuje do pozemku parc. č. XX/X. Výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X je S. Š.. Výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XX/X je mesto Želiezovce. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že S. Š. ako vlastníčke pozemku parc. č. XXX/X bolo oznámené, že na základe uznesenia č. 205/89 Rady Mestského národného výboru v Želiezovciach zo dňa 18.12.1989 bolo schválené posunutie hranice pozemku parc. č. XXX/X do pozemku parc. č. XX/X, a to vo výmere 36 m2, nakoľko skutočná výmera pozemku parc. č. XXX/X nezodpovedala výmere podľa geometrického plánu. Na pozemkoch sa nachádzajú stavby „Prístrešok a oplotenie“, pričom žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou, ktorú uviedla pani S. Š. bez toho, aby si ako správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že „Prístrešok“ v súčasnosti nie je drobnou stavbou a so skutočnosťou, že uvedené stavby sú postavené v ochrannom pásme verejného vodovodu a kanalizácie. 13. Žalobkyňa má za to, že predmetný „Prístrešok a oplotenie“ nie je drobnou stavbou. Výmera 16 m2 zodpovedala stavu z roku 1990, kedy bola daná drobná stavba povolená, avšak v žiadnom prípade nezodpovedala stavu v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia. 14. Predmetná stavba je postavená čiastočne aj na pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vo vlastníctve mesta Želiezovce. Na danom pozemku je pritom vedená kanalizácia a vodovod a jedná sa o ochranné pásmo verejného vodovodu v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. 15. Mesto Želiezovce ako príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 stavebného zákona v spojení s § 102 ods. 5 bod a) vyzval stavebníka pozemku parc. č. XXX/X, aby zastavil akékoľvek stavebné práce. Žalobca mal pred vydávaním preskúmavaného rozhodnutia k dispozícii všetky podklady, z ktorých vyplývali zistenia mimoriadne dôležité pre rozhodovanie v danej veci, a teda aj vo veci posudzovania správnosti zrušeného rozhodnutia. Napriek tomu sa však žalovaný s týmito skutočnosťami v preskúmavanom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. 16. Žalovaný ani nevykonal ohliadku na stavbe samotnej, a to predovšetkým za účelom posúdenia, či sa skutočne jedná o drobnú stavbu v zmysle ust. § 139b ods. 6 stavebného zákona, a či sa daná stavba skutočne nenachádza v ochrannom pásme verejného vodovodu. Bez ohľadu na okolnosti realizácie danej stavby v prípade, že sa táto nachádza v ochrannom pásme tak ako je uvedené, tento nesúlad nie je možné akýmkoľvek zákonným spôsobom odstrániť. 17. Žalobou sa ďalej namieta, že žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil a pri odôvodnení rozhodnutia postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti upravenou v ust. § 3 ods. 1 Správneho konania a v § 46 ods. 1 Správneho poriadku. 18. Žalovaný sa ani nevysporiadal o otázkou dobromyseľnosti nadobudnutých práv účastníka konania a poukazuje na skutočnosť, že zo spisového materiálu vyplýva, že S. Š. ako vlastníčka sporných stavieb nemohla nadobudnúť svoje práva dobromyseľne. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne konštatoval, že realizovať drobnú stavbu je v prípade nedostatku vyjadrenia zo strany stavebného úradu možné aj bez jeho súhlasu v zmysle ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona. 19. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že v správnom konaní neboli rešpektované jej procesné práva ako účastníčky konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 6 konštatuje, že žalobkyňa nie je účastníčkou predmetného konania. S týmto záverom žalovaného sa žalobkyňa nestotožňuje a bez ďalšieho poukazuje na ust. § 14 Správneho poriadku, § 33 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj na ust. § 57 a § 139 stavebného zákona. Zdôrazňuje, že žalovaný podľa jej názoru musel mať vedomosť o tom, že stavba predmetného prístrešku nepredstavuje drobnú stavbu v zmysle ust. § 139b ods. 6 stavebného zákona, nakoľko jej výmera presahuje zákonom povolených 25 m2. Uvedené predstavuje podľa jej názoru mimoriadne dôležitú skutočnosť, nakoľko v prípade vykonania skutočného zamerania stavby by žalovaný nevyhnutne musel dôjsť k záveru, že v danom prípade sa ako s účastníčkou konania malo konať aj so žalobkyňou z dôvodu, že je vlastníčkou pozemku a stavby susednej s pozemkom, na ktorej sa nachádza sporná stavba. 20. Nesúhlasí žalobkyňa ani s názorom žalovaného, že stavba bola opätovne stavebníkmi riadne príslušnému stavebnému úradu vopred ohlásená v roku 1994, pretože súhlasné stanovisko príslušným stavebným úradom vo veci nebolo vydané. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 23.05.2014 uviedol, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti ani okolnosti, ako tie, ktoré boli aj obsahom odvolania a s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal a vysporiadal v odvolacom konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že okresný úrad z vlastného podnetu preskúmal právoplatné rozhodnutie stavebného úradu č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 v konaní mimo odvolania a podľa § 65 ods. 2 stavebného poriadku právoplatné rozhodnutie stavebného orgánu zrušil. 23. Citovaným rozhodnutím stavebného úradu bolo zastavené konanie o dodatočnom povolení stavby „Prístrešok a oplotenie“ stavebníčky S. Š.. Na základe dokladov, ktoré boli súčasťou predloženého spisového materiálu žalovaný konštatoval, že okresný úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, že stavebný úrad nekonal a nerozhodoval v danej veci v súlade so zákonom, keď predmetné konanie o dodatočnom povolení stavby „Prístrešok a oplotenie“ zastavil pre odpadnutie dôvodu konania začatého na podnet správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku. Okresný úrad tiež nesprávne identifikoval predmet konania, o ktorom konal stavebný úrad vo vzťahu k predmetu, ktorý bol predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania. Celkovo sa jednalo o povoľovacie procesy troch stavieb vo vlastníctve Ľ. Š., a to: - drobná stavba „Prístrešok a oplotenie“, ktorá bola uskutočnená na základe súhlasu príslušného stavebného úradu po jej riadnom hlásení stavebníkmi v roku 1990, - drobná stavba „Prestrešenie“ medzi existujúcim rodinným domom a existujúcim prístreškom, ktorá bola opätovne stavebníkom riadne príslušnému stavebnému úradu vopred ohlásená v roku 1991, - drobná stavba „Zateplenie domu, výmena okien, strešnej krytiny, oprava prístrešku, oprava oplotenia a príslušných chodníkov“, bola stavebníkom riadne ohlásená stavebnému úradu v roku 2010. 24. Konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby ukončené na stavebnom úrade rozhodnutím zo dňa 05.06.2013 sa týkalo stavieb „Prístrešok a oplotenie“ a „Prestrešenie“, ktoré boli uskutočnené v rokoch 1990 a 1994 na základe predložených dokladov a súhlasu stavebného úradu. Z uvedeného dôvodu okresný úrad nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že stavebný úrad mal pokračovať v konaní o dodatočnom povolení stavieb „Prístrešok a oplotenie“ a „Prestrešenie“ a nevydať rozhodnutie skôr, než odvolateľka nepredloží stavebnému úradu ním požadované doklady. Na zistenie skutočností, či sa stavba „Zateplenie domu, výmena okien a strešnej krytiny“ uskutočnila, resp. sa uskutočňuje bez stavebného povolenia, je príslušný stavebný úrad v rámci svojej pôsobnosti, pričom uvedená stavba ani nebola predmetom daného konania a rozhodovania. 25. Okresný úrad svojim rozhodnutím pochybil, keď sa v konaní a rozhodovaní nezaoberal otázkou nadobudnutých práv dobromyseľne, teda skutočnosťou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. 26. K námietke žalobkyne o jej postavení ako účastníčky konania žalovaný poukázal na ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. V danom konkrétnom prípade žalobkyňa nebola účastníčkou konania vedenom na stavebnom úrade, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia zo dňa 05.06.2013 a následne preskúmané okresným úradom v konaní mimo odvolacieho konania. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou susedného pozemku až v roku 1995, pričom stavebníci si predmetné stavby ohlásili a realizovali už v roku 1990 a 1994. Preto podľa § 65 ods. 3 Správneho zákona nebolo možné rozšíriť okruh účastníkov konania o žalobkyňu. 27. Na základe uvedeného žalovaný napáda aktívnu legitimáciu žalobkyne, nakoľko jej účastníctvo v správnom konaní vylučuje priamo ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku. 28. Preto žalovaný uzavrel, že v danom prípade v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 vo veci predmetnej stavby by došlo k poškodeniu práv stavebníčky, ktorá ich nadobudla dobromyseľne, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že uvedené stavby boli uskutočnené so súhlasom stavebného úradu. 29. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že predmetná stavba nie je na základe pôdorysných rozmerov drobnou stavbou zopakoval, že predmetom konania stavebného úradu vo veci bola drobná stavba „Prístrešok a oplotenie“ uskutočnená v roku 1990 a drobná stavba „Prestrešenie“ uskutočnená v roku 1994. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že súčtové pôdorysnými rozmery týchto dvoch tesne susediacich samostatných drobných stavieb, uskutočnených v rôznych časových horizontoch nemôžu byť ekvivalentné s pôdorysnými rozmermi jednej drobnej stavby. Z uvedeného dôvodu považuje ministerstvo námietku žalobkyne za irelevantnú. Ostatné námietky sa týkajú jednotlivých postupov stavebného úradu podľa právnych predpisov platných v čase ich povoľovania, tieto sú v súčasnosti vzhľadom na časový odstup 20 až 25 rokov nepreskúmateľné a vo vzťahu k veci právne irelevantné. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z dôvodu právnej opatrnosti, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s namietanou skutočnosťou, t.j. s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobkyne, má za to, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodovania ministerstva, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť. 31. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/76/2014-136 zo dňa 17.12.2014 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníčku správneho konania S. Š., Q. C. X, Ž.V.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2014. Pribratá účastníčka konania doložila podaním zo dňa 20.02.2015 do spisu splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava. K podanej žalobe sa písomne nevyjadrila, ani sa nezúčastnila pojednávania stanoveného na deň 14.05.2015. Rovnako sa nevyjadril a pojednávania nezúčastnil ani jej právny zástupca. IV. 32. Výsledkom pôvodného preskúmavacieho konania bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.05.2015 č.k. 1S/76/2014-158, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 05132/2014/B622- SV/05093/PEK zo dňa 12.02.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že napriek skutočnosti, že žalovaný správny orgán rozsiahlym spôsobom opísal zistený skutkový stav, samotné odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru súdu absentuje a odôvodnenie rozhodnutia preto nespĺňa náležitosti podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže v ňom správny orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. 33. Z odôvodnenia rozhodnutia krajskému súdu vyplynulo, že nie je z tohto odôvodnenia zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré táto opakovane predkladala do administratívneho spisu a z ktorých má vyplynúť, že predmetná stavba „Prístrešok a oplotenie“ nie je drobnou stavbou, resp. z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, aké dôkazy žalovaný vykonal na objasnenie skutočností, či predmetná stavba „Prístrešok a oplotenie“ môže byť v zmysle ust. § 139b ods. 6 stavebného zákona považovaná za tzv. drobnú stavbu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplynulo ani, že žalovaný správny orgán za týmto účelom vo veci doplnil dokazovanie, vyplýva z neho len skutočnosť, že opísal stav z obsahu rozhodnutia mesta Želiezovce zo dňa 05.06.2013. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ani tá skutočnosť, ako sa žalovaný správny orgán vysporiadal so skutočnosťou, že predmetná stavba sa nachádza v ochrannom pásme verejného vodovodu a kanalizácie, ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že stavebný úrad nemôže udeliť výnimku, resp. povoliť, či zobrať na vedomie, aby sa v takomto ochrannom pásme postavila stavba. Naopak krajský súd konštatoval, že Okresný úrad v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky svojim rozhodnutím zo dňa 10.10.2013 postupoval v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutie mesta Želiezovce č. 10395/2012- Buch zo dňa 05.06.2013 z dôvodu, že mesto Želiezovce nepostupovalo v predmetnom konaní správne, keď na základe nedostatočného zistenia stavu veci a nesprávneho aplikovania vysvetlenia právnych predpisov oprel rozhodnutie o zastavení konania o nedostatočne zistený skutkový stav. 34. Na odvolanie pribratej účastníčky S. Š. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vo veci sp. zn. 10Sžo/258/2015 zo dňa 29.11.2016 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a k veci samotnej uviedol nasledovné: „Vychádzal odvolací súd predovšetkým z dikcie ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodne iné rozhodnutie vychádzalo.“ 35. S poukazom na ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016, t.j. zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, a preskúmaním obsahu spisu ako aj odvolaniami žalovaného i účastníčky konania podanými proti rozsudku krajského súdu mu vyplynulo, že títo namietali predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie predmetnej žaloby. Preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd SR v prvom rade skúmal, či sú dané podmienky aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne. Po preskúmaní spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, podľa ktorého je žalobkyňa vlastníčkou stavby, ktorá sa nachádza na susednom pozemku parc. č. XXX/XXX, kat. úz. Ž., evidovanom na LV č. XXXX a vzhľadom na túto skutočnosť, že je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ a § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona účastníčkou predmetného konania. Pripomenul najvyšší súd, že predmetom konania je drobná stavba „Prístrešok a oplotenie“, ktorá bola uskutočnená na základe súhlasu príslušného stavebného úradu po jej riadnom ohlásení v roku 1990 a drobná stavba „Prestrešenie“, ktorá bola riadne príslušnému úradu vopred ohlásená v roku 1994 tak, ako to vyplýva z rozhodnutia č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013. Tretia stavba „Zateplenie domu“, výmena okien, strešnej krytiny, oprava prístrešku, oprava oplotenia a príslušných chodníkov“, ktorá bola ohlásená v roku 2010, a na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nie je predmetom konania a rozhodovania vo veci. 36. Z administratívneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo ďalej, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v roku 1995 titulom nadobudnutia dedičského rozhodnutia, a to uznesenia č. D1152/94, Dnot 246/94 zo dňa 19.07.1995, Z-4556/95 zo dňa 10.10.1995. Najvyšší súd preto uviedol, že bolo povinnosťou krajského súdu posudzovať, či žalobca je vôbec osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., s ohľadom na tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu a pripomenul, že aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle ust. § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Súd ma v každej konkrétnej veci v intenciách tohto zákonného ustanovenia posudzovať, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve, keďže zo skutkového stavu vo veci najvyššiemu súdu vyplynulo, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v roku 1995 a predmetné drobné stavby boli uskutočnené v roku 1990 a 1994, teda pred tým ako sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, potom v čase povolenia predmetných stavieb žalobkyňa nemohla byť účastníčkou správnych konaní a ani nemohla byť ukrátená na svojich subjektívnych právach. 37. Zároveň najvyšší súd konštatoval, že krajský súd sa pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nevysporiadal ani s ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého pre správny orgán je pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodujúci právny stav v čase vydania rozhodnutia. Ak medzi vydaním rozhodnutia a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania dôjde k zmene právnych predpisov, nie je podstatné znenie nového právneho predpisu, ale znenie právneho predpisu platného a účinného v čase, keď bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia. Zmena skutkových okolností prípadu po vydaní rozhodnutia nemôže mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu okolností, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali. Z uvedeného dôvodu považoval preto najvyšší súd vytknutie krajského súdu správnemu orgánu ohľadne nedoplnenia dokazovania, ktoré je nad rámec stavu, ktorý existoval v čase povolení na uskutočnenie stavieb v roku 1990 a 1994, práve v rozpore s ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku. 38. Vytkol najvyšší súd krajskému súdu ďalej, že sa rovnako nevysporiadal s ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku, v otázke, či účastníčka konania konala v správnych konaniach v roku 1990 a 1994 dobromyseľne, to znamená, či práva jej priznané nadobudla v dobrej viere a bez snahy uviesť právny orgán do skutkového omylu. Vzhľadom na uvedené závery potom najvyšší súd napadnutý rozsudok zo dňa 14.05.2015 podľa § 246 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. a záverom vyslovil, že bude povinnosťou krajského súdu vec znovu prejednať a rozhodnúť o nej, pričom sa musí náležite vysporiadať s posúdením aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby a ust. § 65 ods. 2 a 3 Správneho poriadku vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. 39. Reagujúc na toto uznesenie najvyššieho súdu žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 1S 76/2014 dňa 27.04.2017, v ktorom sa so závermi Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení vo veci sp. zn. 10Sžo/258/2015 zo dňa 29.9.2016 nestotožnila a považuje ich za nesprávne. 40. Predovšetkým nesúhlasila žalobkyňa s tým, že nemá aktívnu legitimáciu vo veci a že sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností v roku 1995 titulom dedenia. Odkazuje pritom na rozhodnutie R II.1628/90-125/90, ktorým sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti (správne išlo právo osobného užívania predmetnej nehnuteľnosti) a najvyšším súdom uvádzaným uznesením č. D1152/94, Dnot 246/94 nadobudla titulom dedenia po zomrelom manželovi 4/6-iny pozemku parc. č. XXX/XX a rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XXX. Zdôraznila, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti už bola v minulosti práve na základe titulu R II.1628/90-125/90. Na základe uvedeného potom považuje za preukázané, že bola vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX aj v čase, kedy podľa tvrdení žalovaného a stavebníčky S. Š. malo dôjsť k realizácii prvých dvoch sporných drobných stavieb „Prístrešok s oplotením“ a „Prestrešenie“. 41. V ďalšom žalobkyňa spochybňuje originalitu drobných stavieb vlastníčkou predloženého uznesenia Rady mestského národného výboru v Želiezovciach zo dňa 18.12.1989, odpoveď na urgenciu prevodu časti parcely a ohlásenia drobnej stavby z 11.06.1990, ohlásenie drobnej stavby z 05.04.1990 a ohlásenie drobnej stavby z 06.05.1990 a tvrdí, že sa jedná o falzifikáty, čo má preukázať znalecký posudok č. 4/2017 vypracovaný súdnym znalcom dňa 22.02.2017 L.. U. L., U.., ktorý si zadovážila. K skutočnosti, že drobné stavby boli postavené až neskôr ako to tvrdí žalovaný a stavebníčka S. Š., opätovne brala do úvahy žalobkyňa závery znalca v tomto znaleckom posudku, podľa ktorého prístrešok o rozlohe 16 m2 postavený v roku 1990 bol bez ohlásenia v roku 2010 odstránený a na jeho mieste, ale už so zásahom 8 m2 do pozemku mesta Želiezovce parc. č. XX/X bol v roku 2010 vybudovaný nový prístrešok o rozlohe 30 m2 a rovnako postavený bez stavebného povolenia. Skutočnosť, že nový prístrešok bol postavený v roku 2010 jednoznačne preukazujú letecké snímky spoločnosti Geodi Slovakia, s.r.o., t.j. ortofotomapa. Snímky preukazujú stav, z ktorého je zrejmé, že pôvodný prístrešok z roku 1990 ešte v nezmenenej forme existoval do 14.06.2009 a po tomto dátume došlo k vybudovaniu stavby údajného „Prestrešenia“, ktorá podľa tvrdení žalovaného mala byť ohlásená v roku 1994. 42. Záverom preto žalobkyňa uviedla, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil aktívnu legitimáciu žalobkyne, keď nezohľadnil skutočnosti, ktoré sú uvedené na príslušnom liste vlastníctva a z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti už v roku 1990. Ďalej, že odvolací súd neskúmal dostatočne podrobne spisový materiál a argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej je zrejmé, že sporné stavby „Prístrešok s oplotením“ a „Prestrešenie“ nemohli byť ohlásené príslušnému orgánu ako sa snaží tvrdiť žalovaný. Z predloženého znaleckého posudku a mnohých vyjadrení žalobkyne v súvisiacich konaniach a aj v tomto konaní vyplýva, že žalobkyňa poukazovala sústavne a opakovane na spornosť listín, ktorými mala realizácia sporných drobných stavieb byť považovaná za zákonnú. Toto má preukázať aj písomné stanovisko Mestského úradu v Želiezovciach - odpoveď, Sp. 203/2017 z 03.02.2017, ktoré popiera dobromyseľné nadobudnutie práva stavebníčky S. Š.. Na základe uvedeného žalobkyňa má za to, že sú splnené podmienky na to, aby napadnuté rozhodnutie bolo posúdené ako nezákonné. 43. V replike na predmetné podanie žalobkyne doručenej súdu dňa 18.09.2017 právny zástupca účastníčky konania a stavebníčky S. Š.I. sa vyjadril k podaniu žalobkyne, ale zároveň sa podrobne zaoberal priebehom administratívneho konania a celého konania vo veci a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 44. S poukazom na predložené listinné podklady tvrdí stavebníčka S. Š., že už v novembri 1989 rozhodnutím ONV v Leviciach a MsNV v Želiezovciach bol jej a manželovi J. Š. pridelený pozemok do osobného užívania a bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania. Pri zameriavaní takto pridelených pozemkov, ktorých bolo 9, došlo k chybnému zameraniu zo strany MsNV a u všetkých pozemkov nesúhlasil stav skutkový so stavom právnym. Uvedený stav pretrváva do prítomnosti. 45. Dňa 30.11.1989 podal J.Á. Š. na MsNV Želiezovce žiadosť o prešetrenie výmery svojej parcely č. XXX/X a reakciou na túto žiadosť bolo spochybňované uznesenie Rady MSNV č. 205/89 zo dňa 18.12.1989, ktoré riešilo vzniknutú situáciu s nesprávnym zameraním pozemkov. O existencii tohto uznesenia všetky dotknuté osoby mali vedomosť, pretože to bolo v ich záujme vedieť, kde si môžu vytvoriť hranice medzi pozemkami. Ako dôkaz priložila čestné vyhlásenia vlastníkov susedných parciel potvrdzujúce, že uznesenie Rady MsNV s predmetným obsahom existovalo. 46. Dňa 10.01.1990 bolo MsNV v Želiezovciach vydané stavebné povolenie právoplatné dňa 26.01.1990 pre p. Š. s manželkou S.. Krátko na to dňa 06.04.1990 došlo k ohláseniu drobnej stavby („Prístrešok a oplotenie“). Dňa 11.06.1990 mu bolo oznámené súhlasné stanovisko so stavbou drobnej stavby. Drobná stavba bola stavaná súčasne so stavbou nehnuteľnosti - domom a stavebným dozorom bol p. T.. Počas výstavby ani pri kolaudácii nehnuteľnosti dňa 27.11.1992 nebola zo strany mestského úradu vznesená námietka, že drobná stavba nie je v súlade so zákonom, ako dôkaz priložila kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.11.1992. 47. Dňa 06.05.1994 p. J. Š. doručil Mestskému úradu v Želiezovciach ohlásenie druhej drobnej stavby „Prestrešenie“ a má vedomosť o tom, že ohľadne výstavby domu plotu, prístrešku a problémov s pozemkom mal byť u podpredsedníčky MSNV založený spisový materiál, ktorý po odchode z funkcie odovzdala I.. B., prednostovi Mestského úradu v Želiezovciach (čestné prehlásenie R. W., nar. XX.XX.XXXX). Z uvedeného vyplýva, že p. J.Á.M. Š. s manželkou S. v období rokov 1990 až 1994 ohlásili dve drobné stavby, ktoré boli realizované so súhlasom príslušných orgánov. O týchto dvoch stavbách vedela aj samotná žalobkyňa, ktorá vlastní nehnuteľnosť vzdialenú približne 10 m a až po približne 20 rokoch v roku 2013 sa začala domáhať práv byť účastníkom konania o povolení drobných stavieb. 48. Dňa 23.10.2013 p. J. Š. s manželkou ohlásil stavebné úpravy na stavbe oplotenie a dňa 02.12.2013 mesto Želiezovce vydalo rozhodnutie, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav, a to navyše nemurovaného oplotenia a navyše nepletivového oplotenia. Súhlasné stanovisko vydalo bez toho, že by malo námietky, že drobná stavba bola vyhotovená bez príslušného povolenia a bez toho, že by žalobkyňu prizvali do konania ako účastníčku stavebného konania. Stavba pod názvom „Prístrešok a oplotenie“ bola postavená na pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. Ž., ktorý je vo vlastníctve účastníčky a čiastočne aj na pozemku parc. č. XX/X v kat. úz. Želiezovce, ktorý vlastní mesto Želiezovce. Stavba bola realizovaná v roku 1990. V roku 1994 realizovala druhú stavbu pod názvom „Prestrešenie“, teda sa jedná o dve odlišné stavby, ktoré patria do kategórie tzv. drobných stavieb a tieto boli príslušnému stavebnému úradu (MsNV Želiezovce) riadne ohlásené listinami, ktoré boli zaprotokolované pod č. 215/1990 dňa 06.04.1990 („Prístrešok a oplotenie“) a pod č. 311/1990 dňa 10.05.1994 („Prestrešenie“). Z uvedeného je zrejmé, že pri ohlasovaní a uskutočňovaní oboch stavieb účastníčka konania postupovala v zmysle právnych predpisov platných v tom čase a správnosť uvedeného postupu účastníka potvrdil aj Okresný úrad Nitra vo svojom liste zo dňa 17.06.2013. 49. Pripomenula, že predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2013/06163-4 vydaného druhostupňovým orgánom Okresným úradom Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 10.10.2013. Okresný úrad Nitra v konaní mimo odvolacieho konania vo svojom rozhodnutí preskúmal právoplatné rozhodnutie mesta Želiezovce ako stavebného úradu č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 a následne toto zrušil. Žalovaný vo vydanom rozhodnutí potvrdil správnosť rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bolo zastavené konanie o dodatočnom povolení prvej stavby „Prístrešok a oplotenie“ a druhej stavby „Prestrešenie“ z dôvodu odpadnutia dôvodu konania začatého na podnet správneho orgánu v zmysle ust. 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, pretože došlo správne zo strany stavebného úradu k zastaveniu konania, keď stavebníčka S. Š. jednoznačne preukázala, že predmetné prvé dve stavby boli riadne ohlásené. Pri ohlásení prvej drobnej stavby „Prístrešok a oplotenie“ stavebný úrad riadne vydal súhlasné stanovisko s jej realizáciou. V súvislosti s ohlásením druhej drobnej stavby „Prestrešenie“ síce nebolo stavebným úradom vydané súhlasné stanovisko, avšak podľa vtedy platných právnych predpisov bola takáto nečinnosť stavebného úradu považovaná za súhlas. Z uvedeného vyplýva, že následne konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. 05132/2014/B622-SV/05093/Pek vydané dňa 12.02.2014 sa ani nemalo začať, nakoľko je tu prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), keďže konania, ktorých predmetom boli prvé dve stavby, boli riadne uskutočnené a právoplatne skončené v rokoch 1990 a 1994. Dokumentácia, ktorú v znaleckom posudku znalec napadaná, bola do roku 1998 uložená na Mestskom úrade v Želiezovciach. Z výpovede bývalého prednostu mestského úradu I.. B. vypočutého hlavnou kontrolórkou Mestského úradu v Želiezovciach vyplýva, že v období od roku 1998 mohlo dochádzať k vedomému mareniu riešenia tejto problematiky aj možnej neúmyselnej skartácii irelevantných dokumentov. Mestský úrad Želiezovce oznámil p. Š. dňa 22.07.2013 výsledok prešetrovania jeho sťažnosti ohľadom dohľadania dokladov k ohlásenej a povolenej drobnej stavbe na pozemku parc. č. XX/X kat úz. Ž. a z tohto vyjadrenia vyplýva, že predložené doklady s citovanou drobnou stavbou boli mestským úradom uznané v plnom rozsahu a tvoria neoddeliteľnú súčasť spisu. Poukázala účastníčka konania, že parcely č. XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX až parc. č. XXX/X vytvorené geometrickým plánom č. 243-205-135-89/5 dňa 03.08.1989 úradne overeným dňa 09.10.1989 pod č. 184/89 z parcely č. XXX/X neboli zamerané v súlade s geometrickým plánom, ale došlo k posunutiu o 1,4 m začínajúc od parcely XXX/XX a končiac parcelou XXX/X (J. J. S. Š.). K posunutiu došlo z dôvodu, že cez parcelu č. XXX/XX (R. X) pozdĺžne prebiehal chodník. Preto zamestnanec mesta Želiezovce červenou čiarou označil v roku 1989 hranice jednotlivých pozemkov tak, že chodník nechal voľný a posunul hranice všetkých pozemkov o 1,4 m doľava pozerajúc sa na geometrický plán. 50. Stavebníci s nesprávne zameranými pozemkami stavali svoje drobné stavby (hlavne ploty) na cudzích pozemkoch so súhlasom mestského úradu. P. Š. nebol účastníkom povolenia drobnej stavby, keď jeho sused staval plot na pozemku, ktorý bol v jeho vlastníctve. Stavebníkom postačovalo, že mestský úrad tvrdil, že vec je v riešení a súhlas k realizácii drobných stavieb dostali. Skutočnosť, že nesúlad medzi právnym a skutočným stavom celej výstavby ulice nebol doteraz vyriešený napriek prísľubom mestského úradu z rokov 1989 až 1994, dokumentuje odpoveď mestského úradu na žiadosť obyvateľov Lipovej ulice v Želiezovciach zo dňa 12.08.2016. V odpovedi sa úrad dištancuje od stavu, ktorý nesprávnym zameraním zavinil a odporúča sťažovateľom, aby problém riešili navzájom medzi sebou kúpnymi alebo darovacími zmluvami. 51. Z vyššie uvedených dôvodov účastníčka konania sa domnieva, že postupy správneho orgánu (MsNV a Mestského úradu v Želiezovciach) boli od roku 1989 do roku 2010 nepriehľadné, zjednodušujúce a podliehali vplyvom podľa toho, kto bol v danom období zvolený do zastupiteľstva za primátora. Prenášať zodpovednosť za tento stav na účastníčku konania je bezohľadné a právne neprístupné. 52. Dáva do pozornosti znenie ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 53. Z uvedeného na daný prípad vyvodzuje účastníčka konania, že v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi uskutočnila prvé dve stavby v dobrej viere v rokoch 1990 a v roku 1994, čím práva súvisiace s týmito stavbami nadobudla nepochybne dobromyseľne, nakoľko boli prvé dve stavby riadne ohlásené. Z uvedeného konania je potom zrejmé, že nemala žiaden záujem uviesť správny orgán do akéhokoľvek omylu a tiež, že samotný Okresný úrad Nitra vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nebol vo veci preukázaný rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Drobné stavby boli viac ako 20 rokov užívané bez toho, že by správny orgán namietal ich rozpor so zákonom, dokonca v roku 2013 zastupiteľstvo MsU odsúhlasilo, že mestský pozemok parc. č. XX/X, na ktorom je postavené oplotenie, bude zmluvou o výpožičke odovzdaný do užívania p. Š., k uzavretiu ale ktorej zmluvy nakoniec nedošlo. Návrh zmluvy bol vypracovaný dňa 09.05.2013. 54. Ak žalobkyňa v žalobe tvrdí, že „Prístrešok“ o rozlohe 16 m2 postavený v roku 1990 bez ohlásenia bol v roku 2010 odstránený a na jeho mieste, ale už so zásahom 8 m2 do pozemku mesta Želiezovce parc. č. XX/X bol v roku 2010 vybudovaný nový prístrešok o rozlohe 30 m2 a aj tento nový prístrešok bol postavený bez stavebného povolenia, toto tvrdenie účastníčka konania neuznáva. Poukazuje na to, že prístrešok bol skutočne vybudovaný v roku 1992 a v roku 2009 vzhľadom na nevyhovujúci sklon a zatekanie vody do pivnice bol zmenený sklon strechy a dobudované prestrešenie. Prístrešok však nepresahuje povolenú výmeru 25 m2, čo bolo viackrát overené aj zo strany mestského úradu štátnym stavebným dozorom a je to zrejmé aj z geometrického plánu. Spôsob realizácie času a postupnosť jednoznačne preukazujú, že ide o dve stavby „Prístrešok“ a „Prestrešenie“. 55. K tvrdeniu žalobkyne, že sa prvé dve stavby nachádzajú v ochrannom pásme verejnej kanalizácie a vodovodu a že žiadny stavebný úrad preto nemôže vydať povolenie na realizácie stavby uviedla, že postup stavebného úradu vyplýval z ust. § 41 ods. 4 stavebného zákona vo vtedy platnom znení, podľa ktorého stavebný úrad mohol v rozhodnutí o chránenom území, o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere v odôvodnených prípadoch a po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy povoliť výnimku zo stavebného zákazu alebo z obmedzenia niektorých činností v území. Okrem iného, právna úprava týkajúca sa ochranného pásma verejného vodovodu a verejnej kanalizácie zakotvená v zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nadobudla účinnosť dňom 01.11.2002, pričom v tomto čase už boli prvé dve drobné stavby niekoľko rokov postavené. Mesto Želiezovce dalo dňa 10.01.2013 vyhotoviť zameranie skutočného stavu kanalizácie a vodovodu, ktoré vyhotovila J. Y. pod č. 21/2013, išlo len o čiastočné zameranie vo vzťahu k parc. č. XX/X. Zo zamerania vyplýva, že kanalizačná rúra a vodovodné potrubie prebiehajúce z parc. č. XX/X a pokračujúce z parc. č. XX/X je v ochrannom pásme kanalizácie, kde je umiestnená stavba prístrešku a oplotenia, ale rovnako tak aj časť rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/XXX vlastníka Ľ. Š. a spol. (žalobkyňa). Ochranné pásmo zasahuje do parciel č. XXX/XX, č. XXX/XXX, č. XX/X, č. XX/X a č. XXX/X. Kanalizačná vodovodná sieť v tejto lokalite bola nezlegalizovanou stavbou a pravdepodobne bude vo vlastníctve mesta Želiezovce, ale Západoslovenská vodárenská spoločnosť Nitra oficiálne nemá v správe vodovod a kanalizáciu v tejto lokalite. Pochybenia sú potom aj u stavby rodinného domu žalobkyne. Zo zamerania skutočného stavu vyplýva, že susednou stavbou drobných stavieb je podzemná stavba vedených inžinierskych sietí vodovodu a kanalizácie. V roku 2010 sa p. Š. s manželkou rozhodol realizovať zateplenie domu, výmenu okien strešnej krytiny, opravu prístrešku, opravu oplotenia a príslušných chodníkov. Drobná stavba v poradí 3. sa uskutočnila na základe ohlásenia vo forme písomného podania zo dňa 08.11.2010, avšak táto nie je predmetom preskúmania v danej veci. 56. Vychádzajúc so všetkých týchto uvádzaných skutočností účastníčka konania namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne. Táto nebola účastníkom správneho konania a ani nie je osobou, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s nim ako s účastníkom konať malo. V súvislosti s uskutočnením drobných stavieb platili pravidlá upravené v stavebnom zákone a vykonávacom predpise v znení zákona účinného ku dňu 31.12.1994. Stavebnému úradu postačilo pri drobných stavbách ohlásenie, pričom za drobné stavby sa považovali stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie a nepresahujú výmeru 25 m2, ako aj ploty (§ 55 ods. 2 písm. a/). „Prístrešok a oplotenie“ sú drobnými stavbami popri hlavnej stavbe, ktorou je rodinný dom a tento bol stavebným úradom skolaudovaný bez námietok a pripomienok k oploteniu a doplnkovej stavbe - prístrešku postavenému na drevených pilieroch. V zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona účinného ku dňu 31.12.1994 účastníkmi stavebného konania boli len stavebník a organizácia a občania, ktorí mali vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám a ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť stavebným povolením dotknuté. Žalobkyňa takouto osobou nebola. Na uskutočnenie drobných stavieb „Prístrešku a oplotenia“ sa ex lege nevyžadovalo stavebné povolenie, a preto vlastníci susedných pozemkov a susedných stavieb nie sú účastníkmi konania v konaní o ohlásenie drobných stavieb suseda stavebnému úradu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemala zákonnú možnosť byť účastníkom konania v konaní o ohlásení drobných stavieb a naviac uskutočnených v roku 1990 až 1994 a týmto nemohlo byť dotknuté alebo zasiahnuté do jej práva a žalobkyňa žiadny zásah do svojich práv alebo oprávnených záujmov dosiaľ ani nepreukázala. 57. Legislatíva ohľadom uskutočňovania drobných stavieb v predmetnej veci sa riadi vtedy platnými právnymi predpismi a potom podľa ust. § 88 stavebného zákona účinného ku dňu 31.12.1994 stavebný úrad mohol autoritatívne nariadiť stavebníkovi odstrániť stavby, ktoré sú vymedzené priamo v ust. § 88 ods. 1. Drobné stavby, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie, nespadajú do výpočtu stavieb uvedených v ust. § 88 ods. 1. Stavebný úrad nemal preto právny dôvod nariadiť vlastníkovi drobných stavieb ich odstránenie a stavebný úrad mesto Želiezovce v tomto smere celé desaťročia nekonal, ani nezákonnosť nenamietal. Práve naopak súhlasil s úpravou existujúceho oplotenia a ponúkol pozemok, na ktorom sčasti stojí oplotenie a ktorý je vo vlastníctve mesta, do výpožičky vlastníkovi drobnej stavby, t.j. účastníčke konania S. Š.. Rovnako za danej situácie by v zmysle ust. § 105 a nasl. stavebného zákona účinného v čase uskutočnenia drobných stavieb nebolo možné z dôvodu premlčania uložiť stavebníkovi v priestupkovom konaní ani pokutu do 2.000,- Kčs za uskutočnenie stavby bez ohlásenia úradu. Poukazuje ďalej účastníčka konania na ust. § 57 ods. 1 písm. b/ v súčasnosti platného stavebného zákona, podľa ktorého účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ktorých vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. 58. Zákon jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov stavebného konania tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo iné právo môže byť stavebným povolením dotknuté. Žalobkyňa v žiadnom štádiu súdneho konania neodôvodňovala akým spôsobom a či vôbec boli dotknuté, prípadne obmedzené jej vlastnícke práva. Navyše poukazuje účastníčka konania na ust. § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, podľa ktorého, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. V danom prípade s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie pozemok žalobkyne nie je susedným pozemkom, pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne je susedným pozemkom s pozemkom parc. č. XX/X vo vlastníctve mesta Želiezovce. Až tento pozemok je susedným s pozemkom parc. č. XX/X, na ktorom stojí oplotenie a tento pozemok je susedným s pozemkom parc. č. XXX/X, na ktorom sa v prevažnej časti nachádza prístrešok. Aj s poukazom na ust. § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona aktívna legitimácia žalobkyni nesvedčí, pretože žalobkyňa nie je vlastníčkou susednej nehnuteľnosti a nijak neodôvodnila, že jej vlastnícke právo alebo užívanie nehnuteľnosti je drobnými stavbami, opravami, výmenou okien a pod. dotknuté. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku (o ktorý postup v danom prípade rozhodovania ide), takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Vzhľadom na uvedené účastníčka konania navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V. Právne posúdenie veci 59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec opätovne po zrušení rozhodnutia a vrátení veci Najvyšším súdom SR preskúmal s poukazom na zmenu procesného predpisu podľa § 491 ods. 1 SSP ako všeobecnú žalobu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia riadiac sa právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý mu bol vo veci daný uznesením sp. zn. 10Sžo/258/2015 zo dňa 29.11.2016 a ktorý je pre súd nižšieho stupňa záväzný, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a tejto nie je možné priznať úspech. 60. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Odboru výstavby a bytovej politiky ČOU-NR- OVBP2-2013/06163-4 zo dňa 10.10.2013 vydanom v konaní mimo odvolacieho konania a ktorým bolo zrušené rozhodnutie mesta Želiezovce č. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 o zastavení konania vo vzťahu k uskutočnenej stavbe „Prístrešok a oplotenie“ a „Prestrešenie“ podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, či toto rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a z tohto bol vyvodený vecne správny právny záver a či v konaní boli porušené procesné práva žalobkyne spočívajúce v nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania. 61. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 62. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 63. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dostatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 64. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účinného ku dňu 31.12.1994, sú účastníkmi stavebného konania stavebník, ako aj organizácie a občania, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. 65. Podľa § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. 66. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., účinného v čase začatia súdneho konania, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. 67. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 68. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 69. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 70. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného vydané v mimo odvolacom konaní. V tejto súvislosti súd pripomína, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím, nie je určený na odstránenie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. To, či posúdenie, či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujem dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania. Zrušenie takto preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Tiež novým spôsobom zodpovedajúcim zákonu, určí práva, ktoré boli preskúmané. Pri oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. 71. Premietnuté na daný prípad, súd predovšetkým považuje za potrebné pripomenúť, že vo veci bol právny názor ohľadne priznania/nepriznania žalobkyni práva účastníčky správneho konania vyslovený v uznesení NS SR vo veci sp. zn. 10Sžo/258/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol rozsudok vyhlásený v rámci tohto preskúmavacieho konania dňa 14.05.2015 č.k. 1S/76/2014-158 zrušený. Najvyšší súd za právnych okolností a skutkových podkladov v čase vydania správneho rozhodnutia vyslovil, že žalobkyni právo účastníčky administratívneho konania nesvedčalo a ani nemohlo svedčiť, keďže táto sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti až v roku 1995, pričom drobné stavby „Prístrešok a oplotenie“ a „Prestrešenie“ boli postavené ako drobné stavby v roku 1990 (prvá stavba) a v roku 1994 (druhá stavba). Tým ani nijako nemohla byť ukrátená na svojich právach a potom nespĺňa ani jednu zo základných procesných podmienok aktívnej legitimácie pre podanie správnej žaloby na súd. 72. Uvedeným právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v citovanom uznesení, ktoré bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a ktorým právnym názorom bol tunajší súd ako súd prvého stupňa viazaný, súd v ďalšom súhlasí. Žalobkyňa ničím, a to ani po vydaní uznesenia NS SR zo dňa 29.11.2016 nepreukázala, že spĺňa podmienky ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona účinného ku dňu 31.12.1994, pretože ani keby sa nejednalo o drobné stavby, nebola vlastníčkou susediaceho pozemku (parc. č. XX/X). Týmto bolo mesto Želiezovce a iba toto mohlo prípadne namietať zásah do jeho subjektívnych práv. 73. Stavebný zákon jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov stavebného konania tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo iné právo môže byť stavebným povolením dotknuté. Žalobkyňa v žiadnom štádiu súdneho konania neodôvodňovala akým spôsobom a či vôbec boli dotknuté, prípadne obmedzené jej vlastnícke práva. Navyše vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“, treba rozumieť pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. V danom prípade s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie pozemok žalobkyne nie je susedným pozemkom, pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne je susedným pozemkom s pozemkom parc. č. XX/X vo vlastníctve mesta Želiezovce. Až tento pozemok je susedným s pozemkom parc. č. XX/X, na ktorom stojí oplotenie a tento pozemok je susedným s pozemkom parc. č. XXX/X, na ktorom sa v prevažnej časti nachádza prístrešok. Aj s poukazom na ust. § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona aktívna legitimácia žalobkyni nesvedčí, pretože žalobkyňa nie je vlastníčkou susednej nehnuteľnosti a nijak neodôvodnila, že jej vlastnícke právo alebo užívanie nehnuteľnosti je drobnými stavbami, opravami, výmenou okien a pod. dotknuté. 74. K námietke dobromyseľnosti nadobudnutých práv účastníčky konania, mal súd predloženou dokumentáciou a obsahom administratívneho spisu žalovaného preukázané, že prvú aj druhú drobnú stavbu nadobudla v dobrej viere, dobromyseľne, pretože jednak po prvé obidve drobné stavby boli J. Š. a S. Š. ohlásené a bol vydaný písomný súhlas - Stanovisko MsNV Želiezovce zo dňa 11.06.1990 k ohláseniu drobnej stavby „Prístrešok a oplotenie“. V prípade druhej stavby „Prestrešenie“ táto bola stavebníkmi J. Š.I. a S. Š. ohlásená dňa 06.05.1994 a i keď k písomnému súhlasu síce nedošlo, po celú dobu od realizácie stavby Mestský úrad Želiezovce stavebníčku tejto stavby nepostihoval, nesankcionoval a ani ju nevyzval na odstránenie tejto drobnej stavby. 75. Pokiaľ ide o nové dôkazy, ktoré boli predložené žalobkyňou, a to najmä znalecký posudok č. 4/2017 zo dňa 22.02.2017 vypracovaný súdnym znalcom L.. U. L., U.. ktorý má vyvrátiť originály dokumentácie predloženej účastníčkou konania, súd predložený znalecký posudok hodnotí ako súkromný dôkazný prostriedok, ktorého vecná správnosť bola účastníčkou konania S. Š. namietaná. V danom prípade je ale zároveň podstatné, že námietky falzifikácie listín žalobkyňa vzniesla ako nové tvrdené skutočnosti (§ 65 ods. 3 Správneho poriadku) po vydaní napadnutých rozhodnutí, v rámci preskúmavacieho pokračujúceho súdneho konania a tieto nie je možné už aj s ohľadom na túto skutočnosť vo veci zohľadniť. 76. Súd nemôže opomenúť ani tú podstatnú skutočnosť, že ak medzi vydaním rozhodnutia a preskúmavaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania dôjde k zmene právnych predpisov, nie je podstatné znenie nového právneho predpisu, ale znenie právneho predpisu platného a účinného v čase, keď bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia súdom podstatný skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia. Zmena skutkovej okolnosti prípadu po vydaní rozhodnutia nemôže mať preto za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu okolností, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali. 77. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby je ale i Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 10Sžo/258/2015 zo dňa 29.11.2016 vyslovený názor, že žalobkyňa nespĺňa kumulatívne stanovené predpoklady pre priznanie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby ako boli v čase podania tejto žaloby upravené v ust. § 250 ods. 2 O.s.p. 78. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a vo veci neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd rozhodol o nepriznaní trov konania žalovanému a ani účastníčke konania, keď títo si náhradu trov konania ani neuplatnili (§ 168 a § 169 SSP). 79. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.