Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/80/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200922 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200922.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: Z.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XB, XXX XX C. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. apríla 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07. apríla 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. apríla 2014, ktorým jej odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ ZSP“) priznala od 03.06.2012 invalidný dôchodok v sume 536,90 eur mesačne. V odvolaní namietla nesprávne určenie sumy invalidného dôchodku, v dôsledku nesprávneho určenia priemerného osobného mzdového bodu, ktorý ako základná veličina ovplyvňuje výpočet dávky. Poukázala na to, že výpočet priemerného osobného mzdového bodu ovplyvňujú doby, ktoré sa do rozhodujúceho obdobia započítavajú, pričom jej z tohto obdobia boli vylúčené doby štúdia, ktoré trvali celý kalendárny rok a doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok, sa jej z rozhodujúceho obdobia nevylúčili a tým nepriaznivo ovplyvnili priemerný mzdový bod. Nevylúčené doby štúdia predstavujú za rok 1993 - 122 dní, za rok 1999 - 304 dní, za rok 2000 - 122 dní a rok 2002 - 149 dní, t.j. celkom 697 dní. Ďalej uviedla, že v súčasnosti platný zákon č. 461/2003 Z.z. neprevzal právnu úpravu uvedenú v predchádzajúcom zák. č. 100/1988 Zb. platnom do 31.12.2003, podľa ktorého sa doba štúdia ako doba poistenia z priemerného mesačného zárobku pre výpočet dôchodku ako celok vylučovala. Konštatovala, že takýto postup je nespravodlivý a v neprospech občana, žiadala o nápravu a určenie novej sumy dôchodku, po vylúčení všetkých dôb štúdia z rozhodujúceho obdobia. 2. Uvedenou argumentáciou navrhovateľka reagovala na dôvody napadnutého rozhodnutia, vydaného na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/29/2013 z 20.09.2013, podľa ktorých bola ku dňu 03.06.2012 uznaná za invalidnú pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP a ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa prvého odseku výroku napadnutého rozhodnutia jej bol podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 03.06.2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 536,90 eur mesačne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovou lekárkou SP - ústredie Bratislava s výsledkom posúdenia v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 13.03.2014, tvoriacom prílohu rozhodnutia. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa ust. § 72 ZSP na vznik nároku na invalidný dôchodok je pre navrhovateľku ako poistenca vo veku nad 34 do 40 rokov podľa cit. ust. najmenej osem rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľka získala ku dňu vzniku invalidity 17 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a splnila zákonnú podmienku potrebného počtu rokov ODP, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozobrala a vysvetlila doby dôchodkového poistenia, výpočet sumy dôchodku u navrhovateľky s uvedením, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (03.06.2012) získala 6 330 dní, t.j. 17 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Po tomto dopočítaní 10 213 dní, získala spolu 16 543dní ODP, čo je 45,3233 rokov obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je v priloženom osobnom liste). V rozhodujúcom období rokov 1993,1999-2000,2002-2011 získala navrhovateľka podľa § 63 ods.1 ZSP úhrnom 3 985 dní dôchodkového poistenia, t.j.10,9179 rokov dôchodkového poistenia. Rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP a nepatria do neho kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365/366 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod (prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 ZSP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí mu pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 ZSP. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa ust. § 9 zák.č. 100/1988 Zb. a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1993 - 122 dní, v kalendárnom roku 1999 - 304 dní, v kalendárnom roku 2000 - 122 dní, v kalendárnom roku 2002 - 158 dní, v kalendárnom roku 2003 - 12 dní a za tieto obdobia jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 12,7486. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 1,1677. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu k 03.06.2012, t.j. ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. určená pre rok 2012 v sume 9,8182 eur. Výška invalidného dôchodku navrhovateľky bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma invalidného dôchodku bola podľa ust. § 82 ZSP valorizovaná, na celkovú sumu 554,80 eur mesačne. 3. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2014 sa odporkyňa vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolala na realizáciu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/29/2013 zo dňa 20.09.2013 a priznanie invalidného dôchodku navrhovateľke v sume 536,90 eur mesačne, podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 ZSP. Na námietku navrhovateľky týkajúcu sa spôsobu určenia sumy invalidného dôchodku, keďže jej z rozhodujúceho obdobia nevylúčili dobu štúdia počas kalendárnych rokov 1993,1999,2000 a 2002 t.j. spolu 697 dní, pretože netrvali celý kalendárny rok, odporkyňa zotrvala na tom, že pri výpočte dôchodku podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP postupovala správne a z rozhodujúceho obdobia vylúčila obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod (ust. § 62 ods. 2 ZSP prvej vety alebo podľa § 255 ods. 3 prvá veta ZSP) za náhradnú dobu, t.j. dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania, získané podľa predpisov účinných pred dňom 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, a za ktoré patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3,0,6 pri materskej dovolenke. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali a zaokrúhľuje sa na 4-desatinné miesta nahor. Odporkyňa s poukazom na to, že osobný mzdový bod bol v spornom období určený v súlade s ust. § 255 ods. 3 ZSP, žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2015, v ktorom súčasne z dôvodu choroby ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala rozhodnúť bez jej prítomnosti na pojednávaní určenom na deň 05.01.2016, zotrvala na argumentácii použitej v opravnom prostriedku a ďalej podrobne, v troch alternatívach, rozviedla výpočet výšky svojho invalidného dôchodku a poukázala na vzniknuté rozdiely pri výpočte a jej ukrátenie na priznanej výške invalidného dôchodku o 72,30 eur tým, že jej odporkyňa nevylúčila dobu štúdia z rozhodného obdobia, ktoré netrvalo celý kalendárny rok. Uviedla časovú postupnosť právnej úpravy hodnotenia doby štúdia pre výpočet sumy dôchodku v troch aplikáciách právnych úprav: 1/ Zákon č. 100/88 Zb. platný do 31.12.2003, podľa ktorého sa doba štúdia vylučovala z výpočtu priemerných hrubých zárobkov a hodnotila sa len ako doba zamestnania. 2/ Zákon č. 461/2003 Z.z. (ZSP) platný od 01.01.2004, ktorý stanovil iný spôsob výpočtu dôchodku a zaviedol priemerný osobný mzdový bod. Pri jeho výpočte sa okrem obdobia aktívnej činnosti / zamestnania/, zahŕňajú aj obdobia štúdia, ktoré trvajú celý kalendárny rok ako aj obdobia trvajúce len časť kalendárneho roka. Navrhovateľka, tu vyjadrila názor, že tieto obdobia majú administratívne (bez racionálneho zdôvodnenia) zákonom určený osobný mzdový bod 0,3 pre celý kalendárny rok a menší bod podľa doby štúdia (dní) v kalendárnom roku a teda tento zákon nepriaznivo zmenil podmienky pre výpočet dôchodku. 3/ Zákon č. 449/2008 Z.z. (novela ZSP), ktorý odstránil túto nespravodlivosť trvajúcu 5 rokov a vylúčil doby štúdia z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, a to doplnením ust. § 63 ods. 6 ZSP. Poukázala na dôvodovú správu k novele zákona, v ktorej sa uvádza, že predmetnou zmenou zákona sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú nevýhodné obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, t.j. aj doba štúdia (§ 255 ods. 3 ZSP). Namietla postup sociálnej poisťovne, ktorá aplikuje citované ust. novely ZSP tak, že doby štúdia, ktoré trvajú celý kalendárny rok z rozhodujúceho obdobia vylúči a doby štúdia kratšie ako kalendárny rok z rozhodujúceho obdobia nevylúči. Poznamenala, že kratšia doba štúdia je rovnako nevýhodná ako doba štúdia, ktorá trvá celý kalendárny rok a táto prax je v rozpore s duchom novely zákona. Na základe toho žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a po vylúčení všetkých dôb štúdia jej určiť novú sumu invalidného dôchodku, keďže citovaná aplikácia výpočtu priemerného osobného mzdového bodu je v rozpore s ust. § 63 ods. 6 ZSP v znení zák. č. 449/2008 Z.z. a nesprávna aplikácia cit. ust. je aj v rozpore s čl. 1 Ústavy SR, nakoľko ide o porušenie zásad všeobecnosti, spravodlivosti a vytvorenie dvojkoľajnosti s navzájom si odporujúcim úsudkom. 5. Na toto podanie navrhovateľky a výzvu súdu odporkyňa dňa 12.02.2016 doručila súdu doplňujúce vyjadrenie, v ktorom v plnom rozsahu odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 04.06.2014 a uviedla, že ust. § 63 ods. 6 druhá veta ZSP v znení zák. č. 449/2008 Z.z., podľa ktorého sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa ust. § 255 ods. 3 prvá veta ZSP za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Osobný mzdový bod bol v navrhovateľkou namietaných obdobiach určený v súlade s ust. § 255 ods. 3 ZSP. Odporkyňa dodala, že je iba vykonávateľom zákona a nie jeho tvorcom a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2016, v ktorom opäť z dôvodu choroby ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala rozhodnúť bez jej prítomnosti na pojednávaní určenom na deň 15.03.2016, zotrvala na argumentácii zo svojich predchádzajúcich podaní a na dôvodoch návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne a žiadala, aby sa súd vyjadril k jej pripomienkam k nelogickej konštrukcii zákona v tomto smere. Aj z pojednávania určeného na deň 03.05.2016 sa navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2016 pre chorobu ospravedlnila, žiadala pojednávať v jej neprítomnosti, pričom rovnako zotrvala na argumentácii uvedenej vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiadala, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala dôvodov zo svojich písomných vyjadrení zo dňa 09.02.2016 a 04.06.2014 a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Na margo námietok navrhovateľky uviedla, že nie je kompetentná skúmať spravodlivosť zákonných ustanovení, nakoľko nie je ich vykonávateľom. 7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sd/80/2014 - 39 zo dňa 03.05.2016 napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil s konštatovaním, že preskúmavané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o sociálnom poistení, odporkyňa pred vydaním napadnutého rozhodnutia správne zistila skutkový a právny stav a odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. 8. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom zopakovala námietky z jej podaní v konaní o opravnom prostriedku pred krajským súdom, uviedla tiež podrobný výpočet sumy invalidného dôchodku podľa porovnania sumy pri troch uskutočnených právnych úpravách zahrnutia aj nezahrnutia doby štúdia, celého alebo v časti do rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu a sumy invalidného dôchodku. Namietla zmenu citovaných ustanovení zákona v tej istej veci (doba štúdia celá a v časti), ktorá je upravená rôznym spôsobom. Rozsudok krajského súdu žiadala pre jeho vecnú nesprávnosť zrušiť a rozhodnúť tak, aby všetky doby štúdia trvajúce časť kalendárneho roka boli vylúčené z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. 9. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 12.07.2016 uviedla, že postupovala v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP v spojení s ust. § 62 ods. 2 a § 255 ods. 3 ZSP, ktorý upravuje výpočet pomernej časti osobného mzdového bodu pre dobu štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok ale iba časť, podľa počtu dní. Nakoľko odvolacie dôvody nepovažovala za opodstatnené, navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. 10. Najvyšší súd SR postupom podľa ust. § 221 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku uznesením sp.zn. 1So/55/2016 zo dňa 13.09.2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8Sd/80/2014-39 zo dňa 03.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s určením povinnosti jeho náležitého odôvodnenia. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nedávajúci dostatočné záruky pre konštatovanie, že bol vydaný spôsobom rešpektujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Keďže nedal zákonom predvídaným spôsobom primerane zrozumiteľnú odpoveď na otázky nastolené navrhovateľkou, odňala sa jej takýmto postupom možnosť konať pred súdom v riadnom konaní. Zdôraznil, že dôvody rozhodnutia musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazom na právne argumenty a závery správnych orgánov. 11. Na pojednávaní súdu dňa 28.11.2017 boli účastníci oboznámení s obsahom administratívneho i súdneho spisu ako i zrušujúcim uznesením NS SR sp.zn. 1So/55/2016 zo dňa 13.09.2016. Navrhovateľka predložila svoje písomné stanovisko, v ktorom zotrvala na svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne a so žiadosťou o jeho zrušenie ako nezákonného a uloženia povinnosti určiť jej novú sumu invalidného dôchodku po vylúčení všetkých dôb štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Poznamenala, že podrobné odôvodnenie nesprávnych a tým nespravodlivých ustanovení predmetného zákona uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu. Zástupkyňa odporkyne sa na pojednávaní súdu pridržiavala svojich písomných vyjadrení v konaní zo dňa 04.06.2016 a 12.07.2016 a uviedla, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku postupovala plne v súlade so zákonom, spravodlivosť nie je oprávnená hodnotiť a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 12. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, právoplatnými rozsudkami súdov, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a z uvedeného dôvodu ho potvrdil (ust. § 250 q ods. 3 O.s.p.). 13. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 14. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16. Výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia bola navrhovateľka na podklade odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 13.03.2014, uznaná za invalidnú, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 03.06.2012 jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 536,90 eur. Táto skutočnosť v konaní nie je spornou. Sporným je určenie resp. správny výpočet sumy invalidného dôchodku z hľadiska správnej aplikácie ust. § 63 ods. 6 ZSP v znení zák.č. 449/2008 Z.z. pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu, do ktorého vchádza cez rozhodujúce obdobie, zápočet alebo vylúčenie doby štúdia v závislosti, či ide o dobu v rozsahu celého kalendárneho roka alebo len časti, t.j. počtu dní kalendárneho roka. 17. Podľa § 62 ods.1 ZSP osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 62 ods. 2 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4 a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. 18. Podľa § 63 ods. 1 ZSP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods.3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 63 ods.9 ZSP ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 19. Podľa ust. § 255 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 255 ods. 3 ZSP za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 21. Podľa § 9 ods. 1 písm. f/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo, Podľa § 9 ods. 1 písm. i/ cit. ust. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom. 22. Preskúmaním veci v zmysle záverov uznesenia NS SR sp.zn. 1So/55/2016 zo dňa 13.09.2016, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8Sd/80/2014-39 zo dňa 03.05.2016 krajský súd dospel v konaní k záveru, že predmetom sporu nezostala otázka skutková, ale právna. Odporkyňa náležite zistila skutkový stav veci, vyhodnotila invaliditu navrhovateľky a ďalšie podmienky, ktoré sú v zmysle platného ZSP potrebné k vzniku nároku na invalidný dôchodok a v napadnutom rozhodnutí aj konštatovala, že nárok navrhovateľke po splnení zákonných podmienok vznikol od 03.06.2012. Navrhovateľka nevzniesla námietku ani k údajom v osobnom liste, ktoré odporkyňa preniesla z prvotných podkladov do osobného listu tzn. zárobky z evidenčných listov zamestnávateľov, z dokladov o štúdiu a pod. z ktorých odporkyňa zostavila osobný list ako prílohu k napadnutého rozhodnutiu, teda komplexne k údajom potrebným pre výpočet sumy invalidného dôchodku. Námietka navrhovateľky smerovala k určeniu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, ktorá vchádza do výpočtu sumy invalidného dôchodku a ovplyvňuje jeho výšku a ktorý bol od 01.01.2004 zavedený do zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení namiesto priemerného mesačného zárobku ako to upravoval v zák.č.100/1988 Zb. a či postup odporkyne pri výpočte sumy invalidného dôchodku má oporu v zákone. Uviedla, že aplikácia výpočtu priemerného osobného mzdového bodu je v rozpore s ust. § 63 ods. 6 ZSP v znení zák. č. 449/2008 Z.z. a nesprávna aplikácia cit. ustanovenia je aj v rozpore s čl. 1 Ústavy SR. 23. Podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP v znení zák. č. 449/2008 ( t.j. v znení platnom ku dňu vzniku nároku navrhovateľky na dôchodok dňa 03.06.2012) rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 24. Na základe novely ZSP č. 449/2008 účinnej od 01.01.2008 došlo k úprave ust. § 63 ods. 6 ZSP a vylúčením náhradných dôb a dôb štúdia, t.j. dôb za ktoré je stanovený osobný mzdový bod v hodnote 0,3, sa zvýšil dôchodkový nárok poistenca. Zákonodarca však ponechal v platnosti, tzn. nevylúčil doby vrátane doby štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok. (V dôchodkovom systéme novely ZSP je to v zmysle posilňovania princípu zásluhovosti zrejme v legislatívnom programe budúcich rokov /de lege ferenda/). Z právnej úpravy, platnej aj k 03.06.2012 vyplýva, že ZSP rozlišuje dobu štúdia trvajúcu celý kalendárny rok, ku ktorej sa pri výpočte neprihliada lebo sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje celý kalendárny rok alebo dobu štúdia trvajúcu určitý počet dní, t.j. časť kalendárneho roka, ku ktorej sa prihliada pri výpočte sumy invalidného dôchodku a táto sa nevylučuje. 25. Odporkyňa pri určení (výpočte) sumy invalidného dôchodku do ktorej vchádza hodnota priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len „POMB“) postupovala podľa platného právneho stavu (de lege latta), keď POMB správne určila ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, (pokiaľ tento zákon neustanovuje inak). Následne POMB zaokrúhlila na štyri desatinné miesta nahor. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 1,1677. Odporkyňa v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP určila navrhovateľke rozhodujúce obdobie a to obdobie rokov 1993, 1999-2000, 2002-2011, v ktorom získala úhrnom 3 985 dní dôchodkového poistenia t.j. 10,9179 rokov, v ktorom je zahrnutý aj počet dní doby štúdia počas rokov 1993,1999, 2000 a 2002 celkom t.j. 697 dní, ktoré navrhovateľka žiada vylúčiť pri výpočte nároku. Krajský súd tento postup odporkyne považuje za plne súladný s platnou právnou úpravou a teda správny. 26. Podľa ust. § 63 ods. 6 prvá veta ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného a aj z priloženého osobného listu k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že určené roky rozhodujúceho obdobia sú roky pred dátumom vzniku nároku na invalidný dôchodok dňa 03.06.2012 a sú to roky 2011-2002, roky 2000-1999 a rok1993, pritom z tohto obdobia boli vylúčené roky v zmysle ust.§ 63 ods. 6 druhá veta ZSP, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. V zmysle uvedeného u navrhovateľky sú to celé kalendárne roky obdobia štúdia, ktoré boli vylúčené z rozhodujúceho obdobia, roky 1994-1998, 2001. Ostatné obdobia štúdia v časti kalendárneho roku (počtom dní v roku) v rokoch 1993, 1999, 2000 a 2002 celkom 697 dní boli v súlade s ust.§ 63 ods. 6 ZSP ponechané v rozhodujúcom období a v súlade s ust. § 255 ods. 3 druhá veta ZSP, odporkyňa vypočítala pomernú časť osobného mzdového bodu, ktorý uviedla v osobnom liste. Navrhovateľka takýto postup odporkyne považuje za nesprávny žiada vylúčiť aj tieto doby a opiera sa pritom o ust. § 63 ods. 6 ZSP, bez uvedenia textu znenia takejto úpravy. 27. Krajský súd konštatuje, že námietka navrhovateľky v uvedenom smere nemá oporu v platnej právnej úprave a ust.§ 63 ods. 6 ZSP takúto úpravu neobsahuje, výslovne upravuje vylúčenie obdobia vrátane doby štúdia v znení „ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok,“ nadväzne na ust. § 255 ods. 3 ZSP o výpočte pomernej časti osobného mzdového bodu za časť takéhoto obdobia v kalendárnom roku. Krajský súd považuje námietku navrhovateľky za nedôvodnú a postup odporkyne pri aplikácii ust. § 63 ods. 6 ZSP za správny v súlade so zákonnou úpravou, keďže vylúčiť z rozhodujúceho obdobia aj roky 1993, 1999, 2000 a 2002 celkom 697 dní, t.j. doby štúdia, ktoré neboli v rozsahu celého kalendárneho roku, platná právna úprava zákona o sociálnom poistení neumožňuje a ak by odporkyňa postup v namietanom smere zvolila, bol by v rozpore so zákonom. Postup odporkyne pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľke bol správny a v súlade ust. § 63 ods. 6 ZSP a rovnako správne za rozhodujúce obdobie určila obdobie rokov 1993, 1999-2000, 2002-2011, v ktorom získala navrhovateľka úhrnom 3 985 dní dôchodkového poistenia, t.j.10,9179 rokov. 28. Krajský súd na základe už uvedeného konštatuje, že odporkyňa nemohla navrhovateľke postupom v zmysle platného ZSP spôsobiť ujmu, pretože ňou uplatňovaný nárok nemá oporu v platnej zákonnej úprave. Ak odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami ZSP, nemohla porušiť ani jej ústavné práva, navrhovateľku ani nediskriminovala, pretože rovnako postupuje odporkyňa aj u iných poistencov pri výpočte ich nároku na invalidný dôchodok. Navrhovateľkina námietka, týkajúca sa nesprávnosti aplikácie výpočtu priemerného osobného mzdového bodu a rozporu s ust. § 63 ods. 6 ZSP v znení zák. č.449/2008 Z.z. a v rozpore s čl.1 Ústavy SR je preto nedôvodná a krajský súd ju nemohol zohľadniť. Právne vzťahy dôchodkového poistenia (zabezpečenia) sa zásadne posudzujú podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, pokiaľ zákon výslovne neurčí inak. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neurčuje vylúčiť počet dní, t.j. v časti kalendárneho roka ako doby štúdia z rozhodujúceho obdobia. Krajský súd považuje postup a zistenie hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, čo ovplyvnilo v konečnom dôsledku aj sumu invalidného dôchodku navrhovateľky za správne a v súlade so zákonom. 29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.04.2014 o priznaní invalidného dôchodku je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.