Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201781 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201781.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. B. W., K. XX, XXX XX Z., zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Ščury, Laurinská 12, Bratislava proti žalovanému: Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. : OŠV 2748/2014 D III/2 zo dňa 18.8.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OŠV 2784/2014 D III/2 zo dňa 18.8.20104 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1/ Žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. OŠV 2748/2014 D III/2 zo dňa 18.8.2014 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. ŠO 4535/2014 DIII/2 zo dňa 04.07.2014, ktorým žalovaný na základe preskúmania rozhodnutia dekana fakulty č. ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 o neprijatí na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1.-právo externou formou v akademickom roku 2014/2015 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy zmenil v súlade s § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách výrokovú časť rozhodnutia č. ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 tak, že žalobcu neprijal na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy, nakoľko nespĺňal, ani v čase podania žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 29. júna 2010 podmienky uvedené v ustanovení § 59 ods. 4 zákona o vysokých školách.“ II. Žaloba 2/ Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí druhého stupňa vôbec nepostupoval v súlade s § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách, lebo rozhodnutie prvého stupňa ani nepotvrdil, ani nezrušil a ani nezmenil, nakoľko išlo len o doplnenie výroku tohto rozhodnuti. Je toho názoru, že žalovaný v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP. 3/ Žalovaný pri doplnení výrokovej časti rozhodnutia postupoval v rozpore s článkom 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko konal nad rámec jeho zákonných oprávnení a spôsobom zákonom nepredpokladaným. Žalobca má za to, že takýto postup žalovaného je takou vadou konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenia rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. 4/ Žalobca napáda Rozhodnutie prvého stupňa ako aj Rozhodnutie druhého stupňa aj z ďalších dôvodov. Obe rozhodnutia sa v podstate zaoberajú jednou a tou istou vecou a tou je, že neboli splnené vecné predpoklady na postup podľa § 58 ods. 1 zákona o vysokých školách. 5/ Žalobca má za to, že žalovaný mal pri svojich vyššie uvedených rozhodnutiach vychádzať zo skutkového a právneho stavu v čase jeho rozhodovania, ktorý mal riadne zistiť v rozsahu potrebnom pre riadne rozhodnutie o žiadosti žalobcu a prípadne si mal od žalobcu vyžiadať doplnenie ďalších skutočností a dokladov, vzhľadom na značný časový odstup od podania žiadosti, spôsobený nezákonným rozhodnutím rektora a jemu predchádzajúcim nezákonným rozhodnutím dekana. V oboch rozhodnutiach bol nesprávne posúdený status žalobcu v čase rozhodovania, ak sa dospelo k záveru, že žalobca nie je študentom, nakoľko žalobca splnil podmienku uvedenú v článku 3 ods. 21 vnútorného predpisu UK PraP č. 6/2013 v znení jeho neskorších dodatkov, nakoľko je študentom 2. ročníka magisterského študijného programu dennou formou štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. 6/ Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil aj splnenie podmienky časti čl. 3 ods. 21 Vnútorného predpisu, ktorá sa týka tej skutočnosti, že prijatie študenta inej vysokej školy formou prestupu je možné len vo výnimočných prípadoch. Žalobca pôvodne žiadal o prijatie na štúdium prestupom z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, nakoľko dňa 18. 5. 2010 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca a vrátil sa do miesta jeho trvalého pobytu v Bratislave. V danom prípade nešlo z jeho strany o špekulatívne prijatie na štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach s následným prestupom na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Je zrejmé, že žalobca tak postupoval vzhľadom na životné okolnosti, a že ide o výnimočný prípad, ktorý je v súlade s programom zaobchádzania odsúdeného a v súlade s jeho resocializáciou, čo je určite dôvod vhodný na zváženie. V čase vydania oboch napádaných rozhodnutí žalobca bol a stále je osobou v hmotnej núdzi v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12. 10. 2010 s účinnosťou od 1. 08. 2010. Žalobca má za to, že je spravodlivé očakávať, že prijatie študenta s nadpriemernými študijnými výsledkami na verejnú vysokú školu z dôvodu sťaženého pokračovania v štúdiu na súkromnej vysokej škole z dôvodov jeho hmotnej núdze je výnimočným prípadom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Vnútorného predpisu. 7/ Na základe uvedených skutočností má teda žalobca za to, že rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu sa javí ako nedostačujúce pre posúdenie veci, čo sú dôvody na zrušenie rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. b) a písm. c) O. s. p. 8/ Nad rámec dôvodov uvedených v rozhodnutí prvého stupňa a v rozhodnutí druhého stupňa žalovaného je žalobca toho názoru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a zásadami dobrej verejnej správy, ak nerozhodol o žiadosti uchádzača o prerušenie konania zo dňa 12. 07. 2010 z dôvodu, že na rozhodovanie podľa ustanovení zákona o vysokých školách sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vyššie citovaný vnútorný predpis formuluje náležitosti rozhodnutia vo veciach študijných práv a povinností študenta všeobecne. Na druhej strane však nemožno neprihliadať na skutočnosť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému. Preto je potrebné, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností bol v praxi interpretovaný v duchu európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. Žalovaný mal rozhodnúť o jeho žiadosti o prerušenie prijímacieho konania, obzvlášť ak mal za to, že pri rozhodovaní o prijatí žalobcu na štúdium je potrebné vychádzať z právneho stavu platného v čase pôvodného rozhodovania o jeho prihláške na štúdium. Nerozhodnutie o jeho žiadosti o prerušenie konania jednak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo sú dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. e) O. s. p. 9/ Rozhodnutie druhého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný na strane tohto rozhodnutia v piatom odseku uvádza jeho právne úvahy o rozsahu, v ktorom sa konajúce orgány podľa jeho názoru mohli odchýliť od prihlášky žalobcu na štúdium, avšak jeho právne úvahy žiadnym spôsobom neosadil do rámca ustanovení právnych predpisov. Takýto postup žalovaného je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. 10/ Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v rozpore s obsahom spisov, ak v odôvodnení jeho rozhodnutia druhého stupňa tvrdí, že v čase rozhodovania žalobca nebol študentom rovnakého alebo príbuzného študijného programu na inej vysokej škole. Takýto postup žalovaného je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O. s. p. 11/ Rozhodnutie druhého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj z toho dôvodu, že žalovaný pri správnej úvahe o námietke žalobcu o absencii zákonnej licencie na opätovné rozhodovanie dekana o prihláške žalobcu na štúdium jeho právne úvahy žiadnym spôsobom neosadil do rámca ustanovení právnych predpisov. Takýto postup žalovaného je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. Odkaz žalovaného na jeho predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 12. júna 2014, OSV 1799/2014 D II1/2 (k číslu OŠV 2942/2010 D III/2) sa z pohľadu presvedčivosti právnej argumentácie javí ako nedostatočný, nakoľko aj toto citovaného rozhodnutie je vydané postupom non lege artis. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. III. Vyjadrenie žalovaného 12/ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.03.2015 uviedol že žalobca nesprávne označil žalovaný správny orgán. Napadnuté rozhodnutie ako druhostupňový správny orgán nevydala Univerzita Komenského v Bratislave ale rektor Univerzity Komenského v Bratislave 13/ Podľa § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách vecne a funkčne príslušným orgánom na preskúmanie rozhodnutia dekana vydaného v prijímacom konaní je rektor. Žalovaný (Univerzita Komenského v Bratislave) preto nie je pasívne legitimovaný . 14/ K žalobným dôvodom žalobcu uviedol, že rektor Univerzity Komenského v Bratislave precizoval výrok prvostupňového rozhodnutia uvedením konkrétneho skutkového dôvodu neprijatia a zároveň uvedením odkazu na konkrétne ustanovenie zákona tak, že rozhodnutie dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, zo dňa 04.07. 2014, sp. zn. ŠO 4535/2014 D III/2 zmenil. 15/ Precizovanie rozhodnutia dekana rektorom Univerzity Komenského uvedením skutkových dôvodov a odkazu na konkrétne ustanovenie zákona, podľa ktorého sa rozhodlo, možno podľa žalovaného vnímať ako síce nie nevyhnutné obsahové doplnenie výroku, ale ako také jeho doplnenie, ktoré prispieva k skvalitneniu a precizovaniu rozhodovacej činnosti v súlade s duchom princípov dobrej správy. 16/ Úvahy žalobcu, že nešlo o zmenu rozhodnutia v zmysle § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách, považuje žalovaný za nedôvodné, keďže tieto okolnosti nemohli mať žiadny vplyv na zákonnosť žalobcom napadnutého rozhodnutia rektora. 17/ Ďalej uviedol, že ratio rozhodnutia dekana zostalo zachované, zároveň je pravdou, že výrok bol formulačne zmenený. Výrok rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je však jasný, určitý, zrozumiteľný a vyplýva z neho, že žalobca ako uchádzač nebol prijatý na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy. Vo výroku je presne a nezameniteľné identifikovaný predmet konania a je z neho zrejmé, ako správne orgány oboch stupňov vo veci rozhodli (aký obsah práv a povinností uchádzačovi z rozhodnutia vyplýva). Rozhodne nejde o prípad nesprávneho právneho posúdenia veci. Rektor univerzity v merite veci vec nad všetky pochybnosti posúdil správne. Nie je pravdou, že žalovaný konal nad rámec svojich zákonných oprávnení a spôsobom zákonom nepredpokladaným. 18/ V konaní o preskúmanie rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní rektor univerzity môže rozhodnutie aj potvrdiť, aj zmeniť, čiže obe varianty sú postupom lege artis a neprekračujú rámec zákonných oprávnení rektora vysokej školy. 19/ Žalobca má za to, že spĺňal podmienku čl. 3 ods. 21 vnútorného predpisu UK PraF č. 6/2013, nakoľko bol študentom 2. ročníka magisterského študijného programu dennou formou štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Týmto žalobca dezinterpretoval obe ním napadnuté rozhodnutia o neprijatí, keď neuvádzal v úplnosti v odôvodnení rozhodnutí uvádzané skutočnosti. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa napríklad uvádza: „Ak by v čase podania prihlášky uchádzača alebo v súčasnosti bolo vydané rozhodnutie o prijatí uchádzača na štúdium bakalárskeho študijného programu právo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, formou prestupu, išlo by o rozhodnutie vydané bez splnenia zákonom ustanovených podmienok, keďže formou prestupu by bol na štúdium prijatý subjekt bez statusu študenta vysokej školy v relevantnom študijnom programe. Za podstatnú okolnosť odôvodňujúcu neprijatie teda dekan fakulty považoval logickú vecnú a právnu nemožnosť prijať na štúdium formou prestupu z inej vysokej školy osobu, ktorá nie je v čase rozhodnutia študentom zodpovedajúceho študijného programu inej vysokej školy.“ Dekan fakulty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia precízne odôvodnil, že dôvodom, pre ktorý uchádzača na štúdium ním zvoleného študijného programu neprijíma, je absencia jeho postavenia študenta v ,.relevantnom“, resp., „zodpovedajúcom“ študijného programu Právo v študijnom odbore Právo. 20/ Na tieto okolnosti výslovne a precízne poukazuje aj druhostupňové rozhodnutie rektora univerzity, ktoré je predmetom konania. Je predsa zrejmé, že študenta študijného programu magisterského štúdia nemožno formou prestupu prijať na štúdium bakalárskeho študijného programu. 21/ Žalobca ďalej uvádza, že má za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil aj splnenie podmienky tej časti čl. 3 ods. 21 vnútorného predpisu UK PraF č. 6/2013, ktorá hovorí o tom, že prijatie študenta inej vysokej školy formou prestupu je možné len vo výnimočných prípadoch. Argumentuje tým, že pôvodne žiadal o prijatie na štúdium prestupom z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, nakoľko dňa 18.05.2010 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice-Šaca a vrátil sa do miesta jeho trvalého pobytu v Bratislave. Uvádza, že tak postupoval vzhľadom na životné okolnosti a že ide o výnimočný prípad, ktorý je v súlade s programom zaobchádzania odsúdeného a v súlade s jeho resocializáciou. 22/ Žalovaný k tomu uviedol, že tieto skutočnosti už v čase vydania rozhodnutia, ktoré je predmetom prieskumu, ani v súčasnosti, nemajú pre rozhodnutie vo veci samej relevanciu. 23/ Ďalej žalobca ako skutočnosti odôvodňujúce záver, že ide o „výnimočný prípad", uvádza to, že podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12. 10.2010 s účinnosťou od 01.08.2010 je osobou v hmotnej núdzi, ako aj to, že počas štúdia na Fakulte práva PEVŠ dlhodobo dosahoval nadpriemerné študijné výsledky a každoročne mu bolo priznané prospechové štipendium. Žalobca predložil ako prílohu žiadosti o preskúmanie aj doklady, ktoré majú preukazovať tieto skutočnosti. 24/ Všetky skutočnosti, ktoré žalobca uvádza ako okolnosti, ktoré majú odôvodniť posúdenie jeho prípadu ako výnimočného prípadu odôvodňujúceho jeho prijatie na štúdium ním zvoleného študijného programu formou prestupu, za situácie, keď žalobca ako uchádzač nespĺňa základnú požiadavku pre prijatie na štúdium formou prestupu - nie je študentom bakalárskeho študijného programu právo (alebo obdobného bakalárskeho študijného programu) na inej vysokej škole - nemajú relevanciu a ich skúmanie zo strany prvostupňového či odvolacieho správneho orgánu by bolo nehospodárne. 25/ Okrem toho žalovaný upozornil na fakt. že žalobca po prvý krát to, že je osobou v hmotnej núdzi a že mal dosahovať výborné študijné výsledky, uvádza až v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia z 21.07.2014 , hoci mal vedomosť, že o jeho žiadosti sa bude opäť rozhodovať, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014. sp. zn. 2Sžo/27/2013, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2013, sp. zn. 4S 319/2010-178. Napriek tejto vedomosti nepredložil doklady, na ktoré sa v žiadosti o preskúmanie odvoláva prv, než došlo opäť k vydaniu meritórneho rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal rozhodnúť o žiadosti o prerušenie konania zo dňa 12.07.2010 žalovaný uviedol, že tento právny názor nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o vysokých školách nakoľko na prijímacie konanie sa Správny poriadok nevzťahuje ani subsidiárne. 26/ V podrobnostiach žalovaný odkázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia dekana fakulty zo 4. júla 2014, SO 4535/2014 D III/2. Zároveň však skonštatoval, že tieto otázky (výlučne procesného charakteru, týkajúce sa výlučne situácie v letnom období v roku 2010) už bez tak nemajú relevanciu pre hmotnoprávne posúdenie žiadosti uchádzača na prijatie na štúdium formou prestupu. V čase vydania napadnutého rozhodnutia ani v súčasnosti už žalobcom tvrdený dôvod na prerušenie konania neexistoval ani neexistuje. 27/ Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu má svojim postupom znemožňovať realizáciu základného práva na vzdelanie podľa vlastného výberu podľa čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy SR je neopodstatnené, keďže žalobca sa domáha prijatia na štúdium študijného programu, ktorý už medzičasom preukázateľne absolvoval na inej vysokej škole, čo ani žalobca nepopiera. 28/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd podľa § 25Oj ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobu zamietol. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného 29/ V rozhodnutí žalovaného č. OŠV 2748/2014 D III/2 z 18. augusta 2014 je uvedené : “Podľa ustanovenia § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) som sa zaoberal Vašou žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia dekana fakulty č. ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 o Vašom neprijatí na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1.-právo externou formou v akademickom roku 2014/2015 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy. Na základe preskúmania predmetného rozhodnutia mením v súlade s § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách výrokovú časť rozhodnutia č. ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 nasledovne: „Týmto Vás neprijímam na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy, nakoľko nespĺňate, ani ste v čase podania Vašej žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 29. júna 2010 nespĺňali podmienky uvedené v ustanovení § 59 ods. 4 zákona o vysokých školách.“ 30/ Žalovaný rozhodnutie odôvodnil nasledovne: “Podľa § 59 ods. 4 zákona o vysokých školách vysoká škola môže povoliť za podmienok určených v jej študijnom poriadku zápis študentovi, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore na inej vysokej škole, ak o to písomne požiada. Na základe uvedeného zákon vyžaduje na prestup študenta splnenie niekoľkých základných podmienok, pri splnení ktorých môže vysoká škola povoliť zápis študentovi. Ďalšie podmienky má vysoká škola upraviť v študijnom poriadku. Medzi zákonom vyžadované podmienky, ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, patrí status študenta a taktiež štúdium rovnakého alebo príbuzného študijného odboru v príslušnom stupni. Vzhľadom na skutočnosť, že ste v čase podania prihlášky neboli študentom, čo dekan fakulty v odôvodnení rozhodnutia precízne zdôvodnil a vy ste v jednom zo svojich podaní sám potvrdil, a vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie ste študentom rovnakého alebo príbuzného študijného programu v príslušnom stupni, vysoká škola Vás nemôže prijať a povoliť zápis, nakoľko by konala v rozpore so zákonom o vysokých školách.“ 31/ Nakoľko odkaz na predmetné ustanovenie § 59 ods. 4 zákona o vysokých školách v znení neskorších predpisov absentoval vo výrokovej časti rozhodnutia dekana, rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 32/ K námietke žalobcu v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana fakulty týkajúcej sa nesprávnej úvahy dekana o záujme žalobcu len o štúdium bakalárskeho študijného programu, a to napriek tomu, že dekanovi fakulty z jeho úradnej činnosti bolo známe, že uchádzač riadne ukončil štúdium bakalárskeho študijného programu a bol študentom 2, ročníka magisterského študijného programu dennou formou štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave žalovaný uviedol, že dekan Právnickej fakulty UK pri vydaní rozhodnutia vychádzal z toho, že pretrváva jeho záujem o štúdium študijného programu uvedeného v prihláške na štúdium. Úvahy dekana fakulty vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia sa týkali časového horizontu (akademického roku), v rámci ktorého o prijatí či neprijatí dekan fakulty rozhodoval. Dekan fakulty, ani rektor univerzity ako orgán konajúci v druhom stupni nemohli prijať uchádzača na iný študijný program, než na ten, na ktorý sa prihlásil. Predmet konania je vymedzený obsahom prihlášky a nemôže sa meniť - v tomto prípade ním bolo prijatie alebo neprijatie na 3- ročné štúdium bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore Právo externou formou štúdia na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu. Jediná otázka, v ktorej sa od prihlášky mohol prvostupňový orgán odchýliť, bol akademický rok, vo vzťahu ku ktorému rozhodoval - táto modifikácia logicky nevyhnutne vyplývala z plynutia času. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že dekan fakulty v žiadnom prípade nemohol prijať žalobcu v konaní o prijatie na bakalársky študijný program na iný - magisterský študijný program. 33/ Žalovaný konštatoval, že Dekan Právnickej fakulty UK presne a úplne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, keď zistil, že žalobca nespĺňa základnú požiadavku pre prijatie na štúdium predmetného študijného programu a to, že nie je študentom rovnakého alebo príbuzného bakalárskeho študijného programu na inej vysokej škole. 34/ K nesprávnemu posúdeniu statusu uchádzača je v rozhodnutí uvedené že žalobca dezinterpretoval odôvodnenie dekana fakulty v tejto časti a k nesprávnemu vyhodnoteniu splnenia podmienky - prijatie študenta inej vysokej školy formou prestup len vo výnimočných prípadoch, pričom žalobca poukazoval na výnimočnosť spočívajúcu v prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice- Šaca a jeho návrate do miesta trvalého pobytu v Bratislave žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti už nemali pre rozhodnutie relevanciu tak isto ako skutočnosť, že je žalobca osobou v hmotnej núdzi. 35/ K argumentu žalobcu, že dekan fakulty nepostupoval v súlade so zákonom a zásadami dobrej verejnej správy, ak nerozhodol o žiadosti uchádzača o prerušenie konania zo dňa 12.7.2010 z dôvodu, že na rozhodovanie podľa zákona č. 131/2002 Z. z. sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní žalovaný uviedol, že prerušenie prijímacieho konania zákon o vysokých školách neupravuje a vzťah subsidiarity so správnym poriadkom nie je daný. V podrobnostiach odkázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia zo 4. júla 2014, ŠO 4535/2014 D III/2 (s.5). 36/ Rozhodnutie žalovaného ďalej poukazuje na ust. § 58 ods. 1 zákona o vysokých školách vložené až s účinnosťou od 1. januára 2013. V čase vydania pôvodného rozhodnutia o neprijatí (rozhodnutie č. SO 2553/2010 D/III/1 zo 16. júla 2010) teda uvedené ustanovenie ešte v zákone nebolo (neexistovala teda ani možnosť podmienečného prijatia). V čase vydania rozhodnutia dekana Právnickej fakulty UK zo 4. júla 2014, ŠO 4535/2014 D III/2 na použitie druhej vety ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o vysokých školách neboli splnené vecné predpoklady. 37/ V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že dekan Právnickej fakulty UK pri vydaní rozhodnutia zo dňa 4. júla 2014, ŠO 4535/2014 D III/2 postupoval v súlade s jeho rozhodnutím zo dňa 12. júna 2014, OŠV 1799/2014 D III/2 (k číslu OŠV 2942/2010 D 111/2), ktorým zrušil rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UK č. ŠO 2553/2010 D II1/1 zo dňa 16. júla 2010, ktorým dekan Právnickej fakulty rozhodol o neprijatí žalobcu na štúdium bakalárskeho študijného programu právo formou prestupu, a vec dekanovi Právnickej fakulty UK vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie korešponduje s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2013, č.k. 4S 319/2010-178, v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžo/27/2013. V. Právna úprava 38/ Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39/ Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 40/ Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 41/ Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 131/2002 Z.z., doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov. Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium“) prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3). Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)]. 42/ Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce. 43/ Podľa § 54 ods. 6 a 7 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne. Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy. 44/ Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10. 45/ Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu. 46/ Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. 47/ Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania. 48/ Podľa § 58 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. 49/ Podľa § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1 inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu. 50/ Odvolacie konanie na príslušnom orgáne tvorí v zmysle § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. s prvostupňovým konaním jeden celok. Účastníci konania môžu v rámci odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, pričom úlohou odvolacieho správneho orgánu je preskúmať prvostupňové administratívne rozhodnutie nielen z toho hľadiska, či je prvostupňové rozhodnutie formálne v súlade s právnymi predpismi, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti a účelnosti. 51/ Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona, okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely (§106). VII. Závery správneho súdu. 52/ Žalobca podal žalobu na súd dňa 07.10.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok a podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto súd konal a rozhodoval v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku 53/ V predmetnej veci bolo predmetom konania na krajskom súde preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.08.2014 OŠV 2748/2014 D III/2, ktorým zmenil v súlade s §58 ods.8 zákona o vysokých školách výrokovú časť rozhodnutia dekana fakulty č. ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 tak, že žalobcu neprijal na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy, nakoľko nespĺňal, a ani v čase podania žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 29. júna 2010 nespĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 59 ods. 4 zákona o vysokých školách. 54/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že orgány verejnej správy v danej veci pochybili a preto bolo nutné rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.08.2014 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej . 55/ Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2011, sp. zn. 4 Sžo 19/2011). 56/ Žalobca v žalobe označil ako žalovaného Univerzitu Komenského v Bratislave . Zo žaloby je zrejmé, že žalovaným je v danom prípade správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, t.j. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave. 57/ Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj to, že konanie má takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 58/ Z administratívneho spisu žalovaného č. OŠV 2748/2014 D III/2 súd zistil, že v preskúmavanej veci podal žalobca dňa 30.06.2010 na Dekanát Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave žiadosť o prijatie na štúdium v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Žalobca v predmetnom podaní okrem žiadosti o prijatie uviedol, že mu rozhodnutím zo dňa 20.11.2009 bolo povolené prerušenie štúdia v 2. ročníku na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, do 31.08.2010. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcom predložené spolu s rozhodnutím UPJŠ v Košiciach o uznaní skúšok a zaradenie do 2. ročníka externého štúdia zo dňa 28.09.2009, dokladmi preukazujúcimi dosiahnutý prospech počas stredoškolského štúdia , počas štúdia v akademickom roku 2005/2006 na Bratislavskej vysokej škole práva. 59/ Listom doručeným žalovanému dňa 13.07.2010 doplnil žalobca svoju predošlú žiadosť a žiadal o prerušenie konania vo veci prijatia na štúdium z dôvodu, že si je vedomý nesplnenia podmienky, ktorou je, aby pri prestupe nemal prerušené štúdium. Zároveň žiadal o zmenu formy štúdia z externej na dennú. 60/ Dňa 16.07.2010 dekan fakulty vydal rozhodnutie č. ŠO 2553/2010 DIII/1, ktorým neprijal žalobcu na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu „právo“ externou formou štúdia v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia pozostávalo z jednej vety, podľa ktorej kapacitné možnosti fakulty neumožňujú prijatie žalobcu na štúdium formou prestupu z inej vysokej školy. 61/ Žalobca v určenej lehote podal žiadosť o preskúmanie predmetného rozhodnutia v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je predčasné, pretože tento nerozhodol o žiadosti o prerušenie konania a o zmene formy štúdia. Zároveň namietal jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, v ktorom neboli uvedené konkrétne skutočnosti a právne predpisy na základe ktorých žalovaný rozhodoval a žalovaný sa v ňom nevyrovnal s jeho žiadosťami. 62/Žalovaný vydal rozhodnutie č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.08.2010, ktorým zamietol žiadosť žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 63/ Žalobca dňa 25.10.2010 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.08.2010. 64/ O žalobe rozhodol súd krajský rozsudkom č.k. 4S 319/2010-178 dňa 15.02.2013 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O odvolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR dňa 16.04.2014 pod sp.zn. 2Sžo/27/2013 rozsudkom tak, že potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.4S 319/2010-178 z 15.02.2013. 65/ V odôvodnení najvyšší súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím krajského súdu, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zároveň vyslovil právny záver, že bude úlohou žalovaného postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dostatočne odôvodniť rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium, najmä uviesť údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné možnosti fakulty a zároveň uviesť príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého žalobca nesplnil. 66/ V zmysle § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 67/ Z vyššie uvedeného administratívneho spisu súd ďalej zistil, že dňa 12.06.2014 rektor Univerzity Komenského vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UK zo dňa 16.07.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR. 68/ V odôvodnení tohto rozhodnutia je jasne uvedené, že v zmysle právoplatného rozsudku NS SR je úlohou Univerzity Komenského postupovať v intenciách jeho rozsudku ako i rozsudku Krajského súdu v Bratislave, t.j. dostatočne odôvodniť rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium, najmä uviesť údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné možnosti fakulty a zároveň uviesť príslušné ustanovenia vnútorného predpisu, kritéria ktoré žalobca nesplnil. Rektor v rozhodnutí ďalej uviedol, že citovanými rozsudkami súdy SR zrušili iba druhostupňové rozhodnutie rektora UK vo veci neprijatia na vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe právo“ v študijnom odbore 3.4.1. právo v akademickom roku 2010/2011 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy. 69/ Správny súd konštatuje, že žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nepostupovali v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/27/2013 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 319/2010-178 ktorým boli viazaní, nakoľko z rozhodnutia dekana Univerzity Komenského v Bratislave Právnickej fakulty Číslo: ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 ako i z rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave číslo: OŠV 2748/2014 D III/2 v Bratislave z 18. augusta 2014 vyplýva, že znovu rozhodovali o prijatí alebo neprijatí žalobcu na 3 ročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1.- právo externou formou avšak v akademickom roku 2014/2015 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy napriek tomu, že žalobca dňa 30.06.2010 žiadal o prijatie na štúdium vyššie uvedenou formou v akademickom roku 2010/2011. 70/ Podľa § 58 zákona o vysokých školách prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. To znamená že ide o návrhové konanie a žiadateľ sám rozhoduje o forme a akademickom roku prijatia na štúdium. 71/ V administratívnom spise sa nenachádza žiadna nová žiadosť žalobcu, ktorou by žiadal o prestup v akademickom roku 2014/2015 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/27/2013 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 319/2010 sa týkajú rozhodnutí ohľadne žiadosti žalobcu na prestup v akademickom roku 2010/2011. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy rozhodovali v rozpore a mimo rámca žiadosti žalobcu o prijatí na štúdium zo dňa 30.06.2010 na akademický rok 2010/2011a tým aj v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave. 72/ Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.08.2014 zrušil podľa § 191 ods.1 písm. g/SSP a vec mu vrátil na nové konanie. 73/ Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie správny súd už nepovažoval za potrebné odôvodňovať ďalšie žalobné námietky žalobcu. 74/ Úlohou žalovaného je postupovať v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/27/2013 ako i Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S 319/2010 a to so zameraním sa na akademický rok 2010/2011. 75/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 76/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave, dňa 16.05.2017