Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202019 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014202019.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: C.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, zast. Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014, ktorým jej odporkyňa zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 15.07.2014, z dôvodu určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 35 %, pre ktorú sa navrhovateľka nestala invalidnou. Namietla zmätočnosť výroku posudku zo dňa 16.07.2014 a súčasne poznamenala, že v odbornom posudku o invalidite nie je zahrnutá lekárska správa zo dňa 14.07.2014 z neurologického oddelenia, ktorú osobne, v deň posudzovania predložila posudkovej lekárke. Uviedla, že MUDr. V., z neurologickej ambulancie jej proti bolestiam v krížovej časti chrbtice a v stehennej a lýtkovej časti nohy predpísala lieky na zmiernenie bolesti, bez ktorých nevie existovať. Súčasný nepriaznivý zdravotný stav ju značne obmedzuje pri výkone pracovnej činnosti, nie je schopná plniť úlohy, ktoré sú na ňu jej zamestnávateľom kladené a dlhšie sedenie jej spôsobuje bolesti chrbtice, ale aj nôh. K odvolaniu priložila lekárske správy svedčiace o liečení v imunologicko - alergologickej ambulancii pre deficit imunity z 08.09.2014, v dermatovenerologickej ambulancii pre psoriázu a seboreickú dermatidídu z 03.03.2014 a 04.09.2014, v hematologickej ambulancii pre znížené hodnoty Hb - anémia z 13.05.2014 a správu z poslednej kontroly na neurochirurgickej ambulancii v Nitre zo dňa 11.08.2014, kde bola operovaná pre herniu disku L5/S1. Žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. 2. Dňa 23.10.2015 doručila navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu (k právnemu zastúpeniu navrhovateľky došlo v priebehu konania dňa 14.10.2015) vyjadrenie, v ktorom namietla nepreskúmateľnosť lekárskej správy zo dňa 16.07.2014, a z vecného hľadiska len zopakovala argumentáciu z odvolania zo dňa 12.09.2014. Napadnuté rozhodnutie žiadala z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pre jeho nepreskúmateľnosť v zmysle ust. § 250j ods. 2 pís. c/ a d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a jej priznať náhradu trov konania. V ďalšom vyjadrení zo dňa 26.04.2016 namietla, že na znovuposúdenie jej zdravotného stavu nebola predvolaná a tak lekárska správa je vyhotovená v rozpore s ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. a zotrvala na zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie. K vyjadreniu v prílohe priložila lekárske nálezy z aktuálnych vyšetrení, z neurologickej ambulancie zo dňa 26.10.2015 a 23.03.2016, z neurochirurgickej ambulancie zo dňa 09.01.2015, z angiologickej ambulancie zo dňa 14.08.2014 a 18.02.2016, z hematologickej ambulancie zo dňa 30.06.2015 a 03.11.2015, z dermatovenerologickej ambulancie z februára 2016 a z imunoalergologickej ambulancie z novembra 2015 a z 28.04.2016. 3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 18.12.2014, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 16.10.2014 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočky a dňa 03.12.2014 Sociálnej poisťovne - ústredia, odporkyňa rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na posudky posudkových lekárov, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého navrhovateľka nie je podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“) invalidná, nakoľko jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 %. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.05.2016 navrhla vrátiť posudkový spis navrhovateľky spolu s lekárskymi správami príslušnému posudkovému lekárovi. 4. Pojednávania určeného na termín 08.11.2017 sa navrhovateľka nezúčastnila a svoju neúčasť ospravedlnila e-mailovou správou doručenou súdu dňa 07.11.2017, v ktorej pridržiavajúc sa svojich doterajších písomných i ústnych vyjadrení, vyslovila súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 12. Z ust. § 71 ods.1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 13. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 14. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). 15. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania. 16. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 17. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 19. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 20. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 21. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 22. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 23. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia sa nesčítavajú. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 24. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa v takýchto prípadoch určí podľa funkčného postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba popri poruche funkcie prihliadnuť tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 25. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 13.08.2014, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 15.07.2014 s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 16.07.2014, tvoriaceho súčasť odôvodnenia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je podľa § 71 ods. 1 ZSP invalidná. Súd posúdil aj odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 35 % a v posudku, tvoriacom podklad napadnutého rozhodnutia uviedla, že proti posúdeniu námietky nemá. K osobnej anamnéze posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka je v sledovaní hematológa pre anémiu ľahkého stupňa, pre imunodeficit v sledovaní imunológa, psoriáza v oblasti kapilícia. K terajšiemu ochoreniu uviedli, že navrhovateľka je od 03/2013 liečená neurológom pre lumboischialgický syndróm, podľa CT protrúzia disku s medioparamediálnou herniou L5/S1 l.dx. Hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre konzervatívnu liečbu, následne na základe odporučenia neurochirurga vykonaná 21.08.2013 mikrodesektómia L5/S1 l.dx po operácii kúpeľná liečba. Subjektívne ťažkosti uvedené v lekárskom posudku sú: dlhodobá rehabilitácia ukončená v 12/2013 a neskôr v 01/2014, po rehabilitácii kúpeľná liečba po dobu 4 týždňov v Bojniciach. Stolicu, moč ovláda, chôdza bez opory, doma individuálne cvičí. Po nástupe do pracovného pomeru, kŕčovité stavy v pravej dolnej končatine, v oblasti stehna a lýtka, hlavne v noci. Predložila neurologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2014, EMG; syndróm karpálneho tunela negatívny. Záver, postdiscectomický syndróm. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na účely určenia MPSVZČ boli prepúšťacia správa z kúpeľnej liečby v Bojniciach v dňoch 31.03.2014-28.04.2014, z hospitalizácie neurochirurgickej v dňoch 21.08. 2013-30.08.2013 a neurologickej v dňoch 15.07.2013-19.07.2013 a lekárske vyšetrenia: neurologické zo dňa 15.05.2014, 05.02.2014, 19.12.2013, 26.07.2013, neurochirurgické zo dňa 17.02.2014, 18. 11. 2013, rehabilitačné zo dňa 15.05.2014,12.03.2014, 07.02.2014, 28.11.2013, 25.10.2013, 08.10.2013, 20.09.2013 a 21.08.2013. Na základe uvedených podkladov, jej vyjadrení a vlastného vyšetrenia, navrhovateľka invalidnou uznaná nebola. Za rozhodujúce určili posudkoví lekári zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 35 %, t.j. na dolnej hranici z daného percentuálneho rozpätia 35-45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac o 10%). 26. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav posúdený dňa 16.10.2014, pričom naviac boli posúdené lekárske správy priložené k opravnému prostriedku z neurologického vyšetrenia zo dňa 14.07.2014, z imunologicko-alergologického vyšetrenia zo dňa 08.09.2014, dermatovenerologického vyšetrenia zo dňa 04.09.2014 a 03.03.2014, hematologického vyšetrenia zo dňa 13.05.2014, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 11.08.2014 a od všeobecného lekára zo dňa 10.09.2014. Posudkové závery zostali i po tomto zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky nezmenené. 27. Zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný opätovne, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 03.12.2014, so zhodným posudkovým záverom ako v predchádzajúcich posudkoch. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú podľa tohto posudku chronické bolesti chrbtice - dorzalgie driekového segmentu, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. V zostatkovom neurologickom náleze 1 rok po operačnom výkone, podľa vyjadrenia neurológa a neurochirurga nie sú rozvinuté žiadne prejavy motorického alebo senzitívneho deficitu, uvedený záver bol už konštatovaný v 11/2013. Subjektívne ťažkosti menovanej nevykazujú v plnom rozsahu korelát s klinikou. V odborných vyšetreniach a pri prebiehajúcom objektívnom vyšetrení, nie sú na končatinách ani prítomné parézy, nie je rozvinutý úbytok svalstva, žiadne výpadky citlivosti, menovanou udávaný únik moču v malom rozsahu nie je vyklasifikovaný urologicky alebo gynekologicky, je možnosť uvažovať o poklese panvového dna resp. oslabenie v dôsledku postklimakterického syndrómu. Operačný zákrok na chrbtici nie je predmetom uznania invalidity, pretože bol vykonaný za tým účelom, aby upravil anatomické pomery v danom segmente chrbtice. Pre posudkové účely je podstatný zostatkový neurol. nález na chrbtici a DK. Pridružené sekundárne ochorenia, sú posudkovo bezvýznamné, nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutia. Chudokrvnosť z nedostatku železa je ľahkého stupňa, poruchy bunkovej imunity sú ľahkého stupňa, menovanou udávaná psoriáza vo vlasatej časti hlavy nie je klinicky vyklasifikovaná, záver kožného vyšetrenia je len iná dermatitída z 03/2014. Iný kožný lekár v 09/2014 záveruje daný stav ako ložisko psoriázy vo vlasatej časti hlavy, jedná sa o ochorenie ľahkého stupňa, lokálne ohraničené, bez progresie. 28. Z lekárskej správy zo dňa 19.01.2016, vyplýva, že doložené lekárske vyšetrenia neobsahujú žiadne nové, posudkovo závažné skutočnosti, v dôsledku čoho bol kontrolný lekársky posudok vypracovaný v neprítomnosti navrhovateľky. Posudkové závery, v tomto konaní vypracované vysunutým pracoviskom Sociálnej poisťovne ústredie v Trenčíne, zostali nezmenené. 29. Na dožiadanie tunajšieho súdu bolo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie, v lekárskom posudku z 24.08.2016 posúdených 11 navrhovateľkou doložených lekárskych nálezov, dve angiologické (cievne) vyšetrenia zo dňa 14.08.2014 a 18.02.2016, ktoré popisujú normálny nález na cievach dolných končatín, bez akýchkoľvek chorobných zmien (až na povrchové rozšírenia drobných cievok - nález adekvátny veku). Dve dermatovenerologické (kožné) vyšetrenia - jedno bez dátumu a druhé z 19.11.2015, jedno z nich dokumentuje negatívny (bezpríznakový) nález na koži, v druhom sa popisuje ohraničené ložisko lupienky (psoriázy) vo vlasatej časti hlavy v oblasti zátylku. Tieto nálezy nijako neovplyvňujú MPSVZČ. Dve hematologické vyšetrenia z 30.06.2015 a 03.11.2015, ktoré popisujú normálny nález v krvnom obraze, neodporúčajú žiadnu liečbu. Z hľadiska posudzovania invalidity nemajú tieto nálezy význam. Dve imunoalergologické vyšetrenia z roku 2015 a z apríla 2016 obsahujú rovnaké laboratórne nálezy - kompletne negatívne z imunoalergologického hľadiska a tiež odporúčanie liečby na podporu imunity. Ani tieto nálezy nie sú významné z hľadiska posudzovania invalidity. Dve neurologické vyšetrenia z 26.10.2015 a z 23.03.2016, dokumentujú bolestivý syndróm driekovo-krížovej časti chrbtice, bez známok motorického deficitu (obmedzenia pohyblivosti končatín), bez známok dráždenia nervových koreňov. Jediným neurologickým príznakom je znížená citlivosť zadnej strany pravej dolnej končatiny, čo však nie je posudkovo významný nález. Neurochirurgické vyšetrenie z 05.01.2015 - tu sa konštatuje, že ťažkosti pacientky súvisia s degeneratívnymi (vekom podmienenými) zmenami na chrbtici a nie sú následkom operácie v roku 2013. Tento nález by mohol podmieniť preradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia z položky 4 b/ do položky 3 b/, avšak vzhľadom k tomu, že pri položke 3 b/ (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku) je možné určenie MPSVZČ len 20 až 35%, ponechal rozhodujúce zdravotné postihnutie tak, ako bolo určené, pretože je to pre navrhovateľku výhodnejšie. Invalidita nevznikla. 30. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 13.08.2014 č. XXX XXX XXXX 0 právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 15.07.2014, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 16.07.2014, 16.10.2014, 03.12.2014, 19.01.2016 a aj zo dňa 24.08.2016, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 35 %, t.j. na dolnej hranici z daného percentuálneho rozpätia 35-45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac o 10%) nenavýšili . Na posudkové konania sa navrhovateľka riadne dostavila, s výnimkou tých, na ktoré nebola pre absenciu nových posudkovo závažných skutočností volaná, ku konaniam o opravnom prostriedku doložila viaceré kontrolné vyšetrenia, z posudkového hľadiska nevýznamné, ba naopak, ako bolo v ostatnom lekárskom posudku na základe neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 05.01.2015 skonštatované, nález zmien na chrbtici zadával podnet na preradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia z položky 4b/ do položky 3b/, avšak vzhľadom k tomu, že pri položke 3b/ (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku) je možné určenie MPSVZČ len 20 až 35% pre jej pre navrhovateľku nevýhodnejšie percentuálne rozpätie, ponechali zaradenie predtým určené. Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári ani pri opätovnom posudzovaní nezistili a nezistil ich z jej výpovede ani súd, nakoľko navrhovateľka sa z pojednávania súdu ospravedlnila a listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal, ich prítomnosti nenasvedčovali. Navrhovateľka síce v podanom opravnom prostriedku svoje subjektívne námietky uviedla, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 35%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani na konania o opravnom prostriedku dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 35%. 31. Na základe uvedeného možno teda skonštatovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Na základe skutkového zistenia, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je 35 %, teda nie je na úrovni invalidity podľa § 71 ods.1 ZSP t.j. viac ako 40%, krajský súd rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil, pretože bez skutkového zistenia invalidity nebolo možné žiadosti navrhovateľky vyhovieť. 32. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2014 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 34. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.