Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/88/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202123 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014202123.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. Q.. B. C., bytom V. R. XXA, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o. so sídlom Galandova3, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor so sídlom, Hurbanova 21, Senec, za účasti: 1/ C. I., bytom E. XX, K., 2/ C. I., bytom E. XX, K., 3/ C. G., bytom E. XX, K., 4/ Š. I., bytom E. XX, K., 5/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.12.2014 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: OU-SC-PLO/2014/3831-1/774/Ko zo dňa 20.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 22.10.2014 bol konajúcemu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) doručený návrh (opravný prostriedok) navrhovateľa zo dňa 19.12.2014 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: OU-SC- PLO/2014/3831-1/774/Ko zo dňa 20.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporca zúčastneným osobám 1/ - 4/ nenavrátil vlastníctvo a neposkytol im právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. parc. č. XXXX, XXXX (označené ako A 6), roľa o výmere 50 000 m2, pôvodne vo vlastníckom podiele 1/1 a to z dôvodu nesplnenia podmienky § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.). Navrhovateľ v návrhu namietal rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nedostatočné zistenie skutkového stavu, jeho nedostatočné odôvodnenie v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, ako aj rozpor s pravidlami správneho konania, ktoré námietky v texte konkretizoval. V ďalšom tiež uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, na ktorých je postavené telovýchovné zariadenia - golfové ihrisko so súvisiacimi stavbami. Navrhol konajúcemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Odporca vo svojom vyjadrení z 29.6.2015 k návrhu navrhol súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Obsahovo zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zúčastnené osoby ad. 1/ - 5/ sa k podanému návrhu nevyjadrili. Súd konštatuje, že zúčastnené osoby ad. 1/ - 4/ (ďalej len „žiadatelia o navrátenie vlastníctva“) doručili 9.9.2016 súdu spoločné vyjadrenie k návrhu, podpísané AK advocatius s.r.o. (JUDr. Zdenkou Benčíkovou, konateľkou a advokátkou), avšak na toto ich vyjadrenie súd neprihliadol vzhľadom ku skutočnosti, že i napriek výzve súdu z 22.11.2016 súdu neboli predložené plnomocenstvá na ich zastupovanie označenou advokátskou kanceláriou. Pri nahliadnutí do spisu (9.9.2016) predložené plnomocenstvo datované 15.5.2013, udelené p. C. I. súd nemohol akceptovať ako procesné plnomocenstvo, udelené na konanie pred súdom. Súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojeného administratívneho spisu odporcu č. 3831/04 z obsahu ktorého o. i. zistil: - podľa obsahu napadnutého rozhodnutia premetom konania pred odporcom boli nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX (označené ako A 6), roľa o výmere 50 000 m2, - ako to vyplýva z obsahu spisu (napr. identifikácia parciel zo 16.5.2011, 25.11.2013) predmetné nehnuteľnosti boli rozčlenené na parcely č. XXXX/XX (LV č. XXXX, ostatné plochy, na ktorých je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha...), č. XXXX/XX (LV č. XXXX, ostatné plochy, na ktorých je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha...), obidve vo vlastníctve navrhovateľa, a na parcelu č. 4860/17 (LV XXXX) vo vlastníctve Black a White a.s., - navrhovateľ 11.5.2012 oznámil odporcovi že v predmetnej reštitučnej veci je účastníkom konania v zmysle § 14 správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb.), nakoľko vo veci vydaným rozhodnutím môžu byť jeho záujmy dotknuté z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom reštitučného konania pred odporcom sú v jeho výlučnom vlastníctve, - odporca rozhodnutím z 13.9.2013 rozhodol, že navrhovateľ v prebiehajúcom správnom konaní nie je jeho účastníkom, - po podanom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 28.11.2013 toto rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, - následne odporca vydal vo veci napadnuté rozhodnutie z 20.11.2014. Podľa § 250m ods. 3 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Ako to vyplýva zo znenia zákona č. 503/2003 Z.z. účastníkmi konania podľa tohto zákona sú oprávnené osoby (§ 2 - tzv. reštituenti), povinné osoby (§ 4), na konanie príslušný správny orgán (§ 5), Slovenský pozemkový fond (§ 6). Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.: Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1), f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia. Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. V rámci prípravy pojednávania súd o. i. skúmal, či sú splnené všetky podmienky na konanie o predmetnom návrhu, osobitne či je navrhovateľ oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporcu: 1/ Je nespochybniteľným fakt, že navrhovateľ nie účastníkom konania podľa zák. č. 503/2003 Z.z. - nie je oprávnenou a ani povinnou osobou v zmysle tohto zákona. Tým nie je naplnená ani podmienka § 14 ods. 2 správneho poriadku. 2/ Navrhovateľ odvodzoval svoje postavenie v konaní pred odporcom s poukazom na § 14 správneho poriadku (podľa ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.). Z logického výkladu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pre že pre existenciu účastenstva v správnom konaní nepostačí iba tvrdenie osoby, (ktorá sa za účastníka správneho konania považuje), že z dôvodov § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom takéhoto konania. Súčasne musia totižto existovať skutkové či iné (právne) okolnosti z ktorých možno vyvodiť záver o postavení osoby, ktorá podľa osobitného predpisu nie je účastníkom konania, ako účastníka prebiehajúceho konania. A to práve s poukazom na znenie cit. § 14 ods. 1 správneho poriadku. Ako to vyplýva z administratívneho spisu odporcu, tento po zrušení svojho rozhodnutia z 13.9.2013 vo veci účastenstva navrhovateľa nevydal v tomto smere žiadne rozhodnutie. Vo veci vydané meritórne rozhodnutie doručil navrhovateľovi avšak iba „na vedomie“ z ktorého postupu možno dôvodne predpokladať, že navrhovateľa za účastníka nepokladal. Podľa názoru súdu však pochybil, ak o účastenstve navrhovateľa v konaní opätovne nerozhodol. 3/ S poukazom na uvedené súd pokladal za povinnosť vyporiadať sa s otázkou, či navrhovateľ bol alebo nebol účastníkom konania pred odporcom (§ 250m O.s.p.), teda (v konečnom dôsledku) či bol alebo nebol oprávnený k podaniu opravného prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ nebol účastníkom konania pred odporcom, súčasne tiež k záveru, navrhovateľ nemôže byť účastníkom konania pred súdom postupom podľa § 250 ods. 1, 2 O.s.p. Cit. § 14 ods. 1 správneho poriadku, resp. § 250 ods. 1, 2 O.s.p. ako predpoklad účastenstva osoby, ktorá s poukazom na obsah osobitného zákona účastníkom konania nie je, stanovuje, že takáto osoba bude či môže byť vydaním meritórneho rozhodnutia dotknutá na jej právach, chránených záujmoch alebo povinnostiach. V prípade navrhovateľa však ani v priebehu konania pred odporcom a ani v konaní pred súdom takáto situácia nenastala. Bez ohľadu na skutočnosť, ako by odporca v predmetnej reštitučnej veci rozhodol, teda či by rozhodol napadnutým rozhodnutím, alebo by rozhodol, že nárok žiadateľov o navrátenie vlastníctva je dôvodný, takéto rozhodnutie sa nemohlo dotknúť chránených záujmov navrhovateľa či jeho ev. povinností. Ako to je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia, resp. z obsahu administratívneho spisu odporcu, nehnuteľnosti ktoré boli predmetom napadnutého rozhodnutia (v katastrálnom území K. parc. č. XXXX, XXXX, označené ako A 6, roľa) prešli procesom rozčlenenia na nehnuteľnosti parc. č. XXXX//XX a parc. č. XXXX/XX, ktoré nadobudol navrhovateľ kúpnymi zmluvami do svojho výlučného vlastníctva (ako to je zrejmé z identifikácie parciel zo 16.5.2011 a tiež z 25.11.2013, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj samotný navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku). S poukazom na uvedené, za súčasnej aplikácie § 6 ods. 1 písm. aň, písm. f) zákona č. 503/2003 Z.z. žiadnym (pozitívnym či negatívnym) rozhodnutím odporcu nemohli byť práva či právom chránené záujmy navrhovateľa dotknuté, nakoľko vlastnícke právo k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam (parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX) zo zákona (§ 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.) nemôže byť navrátené. Teda - inak povedané - bez ohľadu na vo veci vydané rozhodnutie status quo navrhovateľa k jeho vlastníctvu predmetných nehnuteľností (pozemkov) ostáva nezmenené. Táto skutočnosť bola odporcovi známa minimálne od vypracovania identifikácie parciel zo 16.5.2011, pričom ani do vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k jej zmene. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľ ani v priebehu konania pred odporcom a ani v podanom návrhu nikdy nekonkretizoval, ako by vo veci vydaným rozhodnutím mohli byť jeho práva, oprávnené záujmy či povinnosti dotknuté. Nakoľko nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX vlastnícky patriace výlučne navrhovateľovi ako fyzickej osobe už v čase konania pred odporcom nemohli byť navrátené žiadateľom o navrátenie vlastníctva z dôvodu § 6 zákona č. 503/2003 Z.z., akýmkoľvek rozhodnutím odporcu nemohol byť narušený status quo navrhovateľa. S poukazom na uvedené nebol navrhovateľ účastníkom konania aplikáciou § 14 ods. 1 správneho poriadku, resp. (zo strany súdu) § 250ods. 1, ods. 2 O.s.p. Ak navrhovateľ (s poukazom na vyššie uvedené) i napriek tomu, že nebol účastníkom konania pred odporcom podal voči napadnutému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok - návrh, takto vniknutú situáciu súd nemohol posúdiť inak ako tak, že návrh bol podaný na to neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu súd za použitia § 250p O.s.p. podaný návrh odmietol. O trovách navrhovateľa súd rozhodol v súlade s analogickým použitím § 146 ods.1, písm. c), O.s.p. Súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žiadateľom o navrátenie vlastníctva. Ako to bolo vyššie konštatované, tieto sa k návrhu nevyjadrili, pričom podanie AK advocatius zo 6.9.2016, označené ako „Vyjadrenie žiadateľov reštitučného nároku ako účastníkov konania k odvolaniu T.. Q.. B. C.“ v rámci ktorého je uvedené, že si uplatňujú trovy konania súd nemohol akceptovať, nakoľko i napriek výzve súdu z 22.11.2016 na založenie procesných plnomocenstiev do súdneho spisu k ich predloženiu nedošlo. Súd pritom upozornil označeného zástupcu, že v prípade ak plnomocenstvá v zmysle výzvy založené nebudú, bude predpokladať že udelené neboli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v 7 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).