Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200075 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200075.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Z.. U. D., C. N. XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného: KRPZ-BA- KDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 20.01.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného KRPZ-BA-KDI21-190/2014-P vydaného dňa 03.12.2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, Č. p.: ORP-P-501/BAV-OBCP-2014 zo dňa 15.10.2014 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Administratívny spis žalovaného obsahuje priestupkový spis vyhotovený prvostupňovým správnym orgánom, v ktorom sa nachádza : Záznam o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 11.04.2014 podpísaný H.Ž.. C. (žalobca ho podpísať odmietol a napísal doň - skutok sa nestal), Úradný záznam z 11.04.2014 spracovaný H.. C. a H.. E., dve fotografie, náčrt miesta skutku, výpis z evidenčnej karty vodiča - žalobcu, rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.05.2014, odpor podaný žalobcom voči nemu, rozhodnutie OR PZ v Bratislave V z 15.07.2014, ktorým bol vyššie uvedený rozkaz zrušený. Spis tiež obsahuje zápisnice o výsluchu svedka H.. C. a H.. E. obe zo dňa 10.09.2014 uskutočnené za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, zápisnicu z ústneho pojednávania uskutočneného dňa 15.10.2014 (vypočutý žalobca). 3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, Č. p.: ORP-P-501/BAV-OBCP-2014 zo dňa 15.10.2014 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2014 okolo 9. 20 hod. v Bratislave na Balkánskej ulici v smere od hraničného prechodu Rajka na smer Rusovce viedol motorové vozidlo značky Jaguár evidenčné číslo: C.- XXX N. a ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009), pretože neuposlúchol pokyn vyplývajúcich z vodorovného dopravného značenia „V1b“ dvojitá pozdĺžna súvislá čiara a to tak, že cez toto vodorovné dopravné značenie so svojím vozidlom prešiel a predchádzal vozidlá na mieste, kde to bolo zakázané. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 mesiac. 4. V úvode odôvodnenia rozhodnutia bol opísaný priebeh správneho konania, vydanie rozkazu dňa 21.05.2014, obsah žalobcom podaného odporu voči nemu. V ďalšom bol opísaný stručný obsah výpovedí vo veci vypočutých svedkov - službu konajúcich zasahujúcich príslušníkov PZ, a to C. a E., ako aj obsah výpovede žalobcu zo dňa 15.10.2014. 5. Správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a výmery postupoval v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a prihliadol na závažnosť priestupku, ktorý žalobca spáchal závažným spôsobom, a to v mieste a čase kedy bola premávka v danom úseku hustá a on mohol svojim konaním spôsobiť dopravnú nehodu. K okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný nemal možnosť prihliadnuť, nakoľko žalobca spáchanie priestupku poprel. Vzhľadom na to, že žalobca za posledné dva roky nemal záznam v karte vodiča za závažné porušenie pravidiel cestnej premávke rozhodol o sankcii v dolnej hranici a zákaz činnosti mu uložil na spodnej hranici, čo považoval za postačujúce na nápravu žalobcu, aby sa do budúcna obdobných skutkov nedopustil. 6. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že z vykonaných dôkazov mal za dostatočne preukázané spáchanie priestupku žalobcom, pričom dôkazy priamo aj nepriamo preukazovali spáchanie priestupku a vzájomne si neodporovali. Záznam o skutku na úseku cestnej dopravy bol prvotným listinným dôkazom spísaným na mieste, kde bol žalobca zastavený a kontrolovaný, a to ihneď po spáchaní priestupku. Úradný záznam bol spísaný po skončení služby hliadky PZ v deň spáchania priestupku. Tieto dôkazy boli podporené aj ďalšími vykonanými dôkazmi - fotodokumentáciou, náčrtom z miesta spáchania priestupku a najmä svedeckými výpoveďami policajtov. Fotodokumentácia a aj náčrtok boli vyhotovené po spáchaní priestupku a osvedčovali tú skutočnosť, že na mieste spáchania priestupku sa nachádzalo vodorovné dopravné značenie „V1b“, pričom iný záznam zo spáchania priestupku nebol vyhotovený z dôvodu, že z povahy veci vyplývalo, že ani nemohol byť vyhotovený, nakoľko policajti spáchanie priestupku zistili pri bežnej hliadkovej službe počas jazdy služobným motorovým vozidlom. Policajti pri spisovaní úradného záznamu neporušili žiadny zákon a ani interný predpis a preto nemohol tento dôkaz byť vyhodnotený ako nezákonný. Taktiež zákon nevylučuje spôsobilosť byť svedkom policajtom, ktorí objasňovali priestupok. Výpovede policajtov sú dôkazom ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu a ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročil ako prvý a je v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade, ak inými dôkazmi by bolo preukázané neobjektívne, prípadne zaujaté tvrdenia príslušníka polície o dokumentovanom skutku bude potrebné vykonanie ďalších dôkazov. 7. Počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali zaujatosť policajtov a ani žalobca počas konania neuviedol žiadne relevantné dôvody, prečo by mali policajti uviesť do záznamu o skutku a úradného záznamu nepravdivé údaje a prečo by mali nepravdivo vypovedať. V spise nebol žiaden dôkaz preukazujúci zaujaté tvrdenia policajtov a ani počas konania neboli navrhnuté dôkazy, ktorými by tieto skutočnosti sa mohli preukázať. V danom prípade stáli oproti sebe tvrdenie obvineného, že skutok sa nestal, ktorý však nebol podložený žiadnymi dôkazmi a na druhej strane dôkazy zabezpečené policajtmi a správnym orgánom, ktoré sa v podstatných skutočnostiach neodlišovali, naopak vzájomne sa dopĺňali a tvorili celok preukazujúci spáchanie priestupku žalobcom. Tieto dôkazy boli zabezpečené zákonným spôsobom a nebol dôvod spochybňovať ich pravdivosť, nakoľko boli podložené aj svedeckým výpoveďami. 8. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie zo dňa 21.11.2014 obsahujúce obdobné argumenty ako sú obsiahnuté v žalobe. 9. Napadnutým rozhodnutím žalovaného KRPZ-BA-KDI21-190/2014-P zo dňa 03.12.2014 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 10. V úvode rozhodnutia žalovaný uviedol opis odvolacích dôvodov žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorých spochybnil výpovede svedkov. Ďalej v rozhodnutí bolo poukázané na obsah vo veci vykonaných dôkazov - záznamu o skutku, úradného záznamu a obsahu výpovedí svedkov a žalobcu. 11. K námietkam vzneseným v odvolaní žalobcu žalovaný uviedol, že príslušníci polície v danom prípade postupovali v súlade so zákonom a po zistení rozporného konania žalobcu tohto vozidlo zastavili. 12. Žalovaný nemal pochybnosti o výpovediach policajtov, ktorí o udalosti vypovedali tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami, pričom zastával názor, že v danom prípade nebola podstatná vzdialenosť motorového vozidla žalobcu od služobného vozidla príslušníkov, ale dôležitá bola skutočnosť, že svedecké výpovede príslušníkov boli zhodné v tom, že videli vozidlo žalobcu ako predchádzalo iné vozidlá na mieste, kde to bolo zakázané a to tak, že prešiel cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru. Zároveň zhodne uviedli značku vozidla a úsek cesty, kde došlo k priestupku. 13. Ohľadom posúdenia policajtov žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/5/2014, z ktorého vyplýva, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu a ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo a nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročil ako prvý a je v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade, ak inými dôkazmi by bolo preukázané neobjektívne, prípadne zaujaté tvrdenia príslušníka polície o dokumentovanom skutku bude potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom vykonanie ďalších dôkazov. 14. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď výpovede oboch svedkov považoval za hodnoverné a postačujúce na rozhodnutie vo veci. Nemal pochybnosti o tom, že príslušníci polície by sledovali iný účel a plnili si povinnosti vyplývajúce im zo zákona a preto považoval spáchanie priestupku za dostatočne preukázané. Zadokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom a pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prvého stupňa postupoval v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, pričom všetky dôkazy jednoznačne podporovali skutočnosti a priebeh skutku, ktorý bol aj objektívne preukázaný. Argumenty žalobcu. 15. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, nedostatočného zistenia skutkového stavu na posúdenie veci prvostupňovým orgánom a zároveň ho pokladal za nepreskúmateľné. Mal za to, že v konaní bola zásadným spôsobom porušená prezumpcia jeho neviny. Žalovaný neodstránil vytýkané nedostatky prvostupňového rozhodnutia, nedoplnil dokazovanie a nevysporiadal sa s jeho námietkami. 16. Namietal zistený skutkový stav a prijatý záver o tom, že skutok sa stal. Z priloženej fotodokumentácie v administratívnom spise bolo možné vyvodiť len to, že skutok sa nestal, nakoľko nebolo v ňom zachytené žiadne konanie, ktoré by bolo možné považovať za priestupok a ktoré by mu mohlo byť prečítané na zodpovednosť s tým, že náčrtok vyhotovili príslušníci PZ, s ktorými sa dostal do konfliktu. Poukázal na to, že správne orgány nevyhodnotili dôkazy v súlade so zákonom, pričom aj pri výsluchoch príslušníkov PZ jediné na čom sa zhodli bola skutočnosť spáchania údajného priestupku. Z ich výpovedí nebolo možné identifikovať miesto a samotný priebeh spáchania údajného priestupku. On sám v konaní nevyužil svoje právo nevypovedať, práve naopak a jeho obrana nebola žiadnym nespochybniteľným dôkazom vyvrátená. Listinné dôkazy uvádzané správnymi orgánmi boli podľa žalobcu vo vzťahu k skutku irelevantné a nenasvedčovali ani len to, že sa nejaký skutok mohol stať. Žalovaný ako odvolací orgán sa so vzájomnými rozpormi a pochybnosťami vo veci vôbec nezaoberal, nerešpektoval prezumpciu neviny a zásadu in dubio pro reo. Zistenie skutkového stavu žalobca pokladal za rozporné s obsahom administratívneho spisu. Mal za to, že záznam o skutku na úseku cestnej dopravy nemal žiadnu dôkaznú hodnotu okrem toho, že slúži iba ako podnet pre správny orgán. Jediný dôkaz, ktorý ho mal usvedčovať boli dôkazy majúce pôvod u príslušníkov PZ, t. j boli nimi vypracované alebo mali základ v ich svedectve. Príslušníci PZ však vypovedali rozporuplne a vôbec nebolo možné zrekonštruovať údajný priebeh skutku. Žalobca pokladal za absurdnú konštatáciu správneho orgánu o tom, že príslušníci PZ sa zhodli v podstatnej skutočnosti o tom, že prešiel vodorovné značenie na mieste, kde to bolo zakázané. Ďalej poukázal na rozpory oboch svedkov, z ktorých vyplývalo, že ich výpovede si navzájom odporujú (dokonca svedok C. si vo výpovedi odporoval aj sám sebe). Svedkovia vypovedali technicky neprijateľné údaje a nebolo možné udalosť podľa toho zrekonštruovať. Mal za to, že žiaden dôkaz ho nespochybniteľne neusvedčoval zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. On ako obvinený nebol povinný dokazovať svoju nevinu, ale správny orgán mal povinnosť dokázať vinu jemu. 17. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/126/2006 pojednávajúci ohľadom hodnotenia dôkazov s tým, že v danom prípade nebolo možné hovoriť o zákonnom rozhodnutí práve pre nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu a vyvodzovaní skutkových záverov pre rozhodnutie vo veci samej. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle danej zásady len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. V danom prípade zo spisu vyplývali rozpory medzi fotodokumentáciou a náčrtom, ako aj medzi úradným záznamom a jeho vyjadrením v zázname o skutku a tiež aj vo výpovediach príslušníkov PZ. Zásada prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať obvinenému z priestupku vinu a ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech obvineného . V spise sa nenachádzali žiadne dôkazy, ktoré by priamo preukazovali, že sa akýkoľvek priestupok stal a preukazovali jeho zodpovednosť za spáchanie takéhoto priestupku. 18. Písomným podaním zo dňa 27.09.2017 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zotrval na svojich postojoch. Vyjadrenie žalovaného. 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.02.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že na svojom napadnutom rozhodnutí trvá, nakoľko vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vyplývajúceho zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu. 20. Následne sa vyjadril k v žalobe vzneseným námietkam. Žalovaný trval na tom, že príslušníci PZ vypovedali o predmetnej udalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami, pričom vyslovil názor, že v danom prípade nebola podstatná vzdialenosť motorového vozidla Jaguár (žalobcu) od služobného motorového vozidla, ktorú rozdielne uviedli príslušníci PZ vo svojich svedeckých výpovediach, ale dôležitá bola tá skutočnosť, že svedecké výpovede príslušníkov boli zhodné v tom, že obaja videli vozidlo žalobcu ako predchádza iné vozidlá v mieste kde to bolo zakázané a to tak, že prešiel cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru. Taktiež príslušníci PZ zhodne uviedli značku vozidla, úsek cesty, kde došlo k priestupku ako aj miesto zastavenia motorového vozidla žalobcu. 21. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/5/2014, z ktorého vyplýva, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. V prípade, ak bol vykonaný riadnym procesným spôsobom, v súlade so zákonom a jeho obsah nebol v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním zadokumentovanom skutku je potrebné v súlade so Zákonom o priestupkoch a so Správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy. 22. Mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď výpovede oboch svedkov považoval za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a mal by byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/881/2012). 23. Záverom žalovaný zdôraznil, že nemal pri rozhodovaní vo veci pochybnosti o tom, že by príslušníci polície sledovali iný účel než ten, aby si plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a preto považuje vinu žalobcu za dostatočne preukázanú. Zadokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom, a to spísaním záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy, ktorý považuje za prvotný listinný dôkaz spísaný na mieste, kde bol žalobca zastavený a kontrolovaný, a to ihneď po spáchaní priestupku. Ďalej bol spracovaný úradný záznam hliadky, ktorý bol spísaný v deň spáchania priestupku a tieto dôkazy boli podporené svedeckými výpoveďami príslušníkov PZ. Všetky tieto dôkazy boli zároveň dôkazmi, ktoré potvrdzovali spáchanie priestupku žalobcom. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 24. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 30. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,3d) 3d) § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. 31. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. 32. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 33. Podľa § 137 ods. 2 písm. n) zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané. 34. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 38. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon o priestupkoch a zákon č. 8/2009 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 39. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 40. Žalobca v podanej žalobe spochybnil zistený skutkový stav veci, vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj výpovede svedkov - zasahujúcich príslušníkov PZ a zároveň pokladal napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nevysporiadajúce sa s jeho námietkami. 41. V danom prípade je súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v ňom primerane odôvodnené a zároveň bolo adekvátne reagované na všetky relevantné v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesené námietky žalobcu. Taktiež boli náležite vyhodnotené všetky v konaní získané a v rozhodnutí použité dôkazy. 42. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu má súd za to, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán skutkový stav veci zistili riadne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zákonne získaných dôkazov, ktoré posúdili, vyhodnotili a na vec následne správne aplikovali príslušné právne predpisy. Žalovaný sa zaoberal aj vyhodnotením vo veci vykonaných dôkazov - výpovedí svedkov (zasahujúcich príslušníkov PZ). 43. Súd musí konštatovať, že je pravdou, že ani fotodokumentácia a ani náčrt miesta spáchania dopravného priestupku nezachytávajú bezprostredné konanie žalobcu pri páchaní priestupku, avšak je zrejmé, ako je aj správne uvedené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že tieto dôkazy zachytávajú miesto, kde došlo k spáchaniu priestupku žalobcom až po jeho vykonaní. Oba tieto dôkazy boli vyhotovené zasahujúcimi príslušníkmi PZ bezprostredne po zistení spáchania priestupku. Spôsob spáchanie priestupku jednoznačne vyplýva z výpovedí zasahujúcich policajtov - svedkov, ktorí vo svojich výpovediach zhodne a jednoznačne identifikovali čas spáchania priestupku, vozidlo žalobcu, ktorým bol spáchaný priestupok, ako aj miesto jeho spáchania. Nepresnosti pri určovaní vzdialeností medzi vozidlom zasahujúcich policajtov a vozidlom žalobcu v mieste, kde došlo k spáchaniu daného skutku možno pričítať k väčšiemu časovému odstupu od spáchania skutku (11.04.2014 ) a času kedy vypovedali svedkovia (10.09.2014). Potom podľa názoru súdu takéto nepresnosti sú pochopiteľné. Zároveň súd je názoru, že takéto nepresnosti nemajú podstatný vplyv na skutočnosti o tom, kde, kedy, kým a ako k priestupku došlo. Konajúce správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach správne uviedli, že v podstatných bodoch pre posúdenie spáchania skutku žalobcom (kde, kedy a ako) boli výpovede svedkov zhodné. Taktiež súd musí zdôrazniť, že výpovede svedkov - zasahujúcich policajtov sú riadnym a zákonným dôkazov v danom prípade. Ak by mal súd o ich relevantnosti pochybnosti musel by mať dôkaz o neobjektívnom postupe zasahujúcich policajtov voči žalobcovi, to znamená, že žalobca mal preukázať, že tieto výpovede svedkov, o ktoré správne orgány opreli svoje rozhodnutia nie sú hodnoverné a mal potom aj predložiť dôkaz o zaujatosti policajtov voči nemu, resp. navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu správnymi orgánmi. Žiadny takýto dôkaz v správnom konaní a ani v podanej žalobe žalobca nepredložil. Iba samotné poukazovanie na rozpory vo výpovediach svedkov o vzdialenostiach vozidiel zasahujúcich policajtov a žalobcu pri spozorovaní spáchania priestupku nie sú takého charakteru, že by mal súd akúkoľvek pochybnosť o hodnovernosti ich výpovedí a potom takýto dôkaz je plne akceptovateľný zo strany správnych orgánov ako aj súdu a vyplýva z neho jednoznačné spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi. Skutkový stav bol vo veci zistený v dostatočnom rozsahu na jej posúdenie a súd nevzhliadol žiadny dôvod na doplnenie dokazovania. Zisteným skutkovým stavom bola vina žalobcu jednoznačne preukázaná a nijako nedošlo k popretiu zásady prezumpcie neviny. Súčasná platná právna úprava postihuje spáchanie predmetného priestupku rovnako ako úprava platná v čase kedy k jeho spáchaniu prišlo a kedy o ňom rozhodovali správne orgány. 44. Súd záverom musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý je riadne zachytený v administratívnom spise, rozhodnutie je náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, v konaní správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).