Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200467 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200467.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: D.. F. A., D.., Na T. XXXX/ XX, F., v zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 36544/2015-23 zo dňa 17.02.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.02.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Útvarom sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) dňa 28.11.2014 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 105 ods. 5 v spojení s § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „Zákon”) zvýšil žalobcovi od 01.07.2008 výsluhový dôchodok zo sumy 336,76 Eur na sumu 499,85 Eur mesačne. Ďalej od 01.07.2009 podľa § 68 ods. 1 písm. a/ Zákona platného do 30.04.2013 priznal žalobcovi zvýšenie výsluhového dôchodku o 31,75 Eur na sumu 531,60 Eur mesačne. Od 01.07.2010 podľa § 68 ods. 1 písm. a/ Zákona platného do 30.04.2013 priznal žalobcovi zvýšenie výsluhového dôchodku o 12,23 Eur na sumu 543,83 Eur mesačne. Od 01.07.2011 podľa § 68 ods. 1 Zákona platného do 30.04.2013 priznal žalobcovi zvýšenie výsluhového dôchodku o 11,43 Eur na sumu 555,26 Eur mesačne. Od 01.07.2013 podľa § 68 ods. 1 a 3 Zákona priznal žalobcovi zvýšenie výsluhového dôchodku o 4,11 Eur na sumu 559,37 Eur mesačne a od 01.07.2014 podľa § 68 ods. 1 a 3 Zákona priznal žalobcovi zvýšenie výsluhového dôchodku o 3,23 Eur na sumu 562,60 Eur mesačne. Zároveň týmto rozhodnutím prvostupňový orgán zmenil rozhodnutie č. GR ZVJS-14396/33-08 zo dňa 15.07.2008, a to vzhľadom na nové skutočnosti, čo do správneho započítania doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenia správneho základu na jeho výpočet. Týmto rozhodnutím tiež prvostupňový orgán zmenil rozhodnutia o valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu. Prvostupňový orgán opätovne posúdil nárok žalobcu na výsluhový dôchodok vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré boli zohľadnené v rozhodnutí Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-3-7-4/14-2014 zo dňa 21.07.2014 týkajúcom sa priznania doplatku na služobnom príjme. 2. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 36544/2015-23 zo dňa 17.02.2015, v ktorom odôvodnení sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že náhradná vojenská služba bola odvolateľovi zhodnotená v plnom rozsahu od 01.06.1987 do 31.10.1987 tak, ako to vyplýva z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a z § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 30.04.2013. Podľa uvedených ustanovení dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre výšku tejto dávky je doba výkonu základnej vojenskej služby, alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Z potvrdenia jednoznačne vyplýva, že náhradná vojenská služba bola vykonaná od 01.06.1987 do 31.10.1987, pre výšku a nárok na výsluhový dôchodok bola správne hodnotená len uvedená doba. Žalovaný ďalej poukázal na § 28 ods. 3 zákona číslo 92/1949 zbierky ( branný zákon ), podľa ktorého náhradná služba prvá 5 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Uviedol ďalej, že vo svojom rozhodnutí pre výšku a nárok na dávku nezhodnotil pracovný záväzok za náhradnú vojenskú od 01.10.1985 do 30.04.1987, ktorý žalobca odpracoval podľa potvrdenia v Lokomotívnom depe Leopoldov. Uvedená doba nebola náhradnou vojenskou službou, ale pracovným pomerom a preto táto doba bude žalobcovi zhodnotená o všeobecnom systéme v prípade splnenia podmienok na nárok na starobný dôchodok podľa zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. K námietke omeškania výplaty dôchodku v dĺžke 6 rokov žalovaný uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, nakoľko tento bol v spore so svojím zamestnávateľom (Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou - „ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou“) ohľadom platnosti ukončenia služobného pomeru. Po právoplatnom ukončení sporu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou postúpil prvostupňovému správnemu orgánu podklady na ďalšie konanie. Tento rozhodol v 30 dňovej lehote v zmysle správneho poriadku. Aby bolo možné vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku rozhodnúť, museli všetky rozhodnutia, v ktorých sa vychádza pri zvýšení výsluhového dôchodku, nadobudnúť právoplatnosť. Posledným rozhodnutím o rozhodnutie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-3-7-4/14 - 2014 zo dňa 21.07.2014, týkajúce sa doplatku na služobnom príjme. K omeškaniu teda nedošlo. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. 4. Uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Išlo o námietku týkajúcu sa nejasnosti dôvodu, pre ktorý žalobcovi nebola na vznik nároku na výsluhový dôchodok započítaná náhradná vojenská služba v trvaní 19 mesiacov. Ďalej tiež námietka týkajúca sa omeškania s výplatou výsluhového dôchodku, t.j. doby medzi vznikom nároku na výsluhový dôchodok (01.07.2008) a jeho skutočným poukazovaním (12/2014). 5. Dôvodil, že obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ho mal presvedčiť o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Mal za to, že záver žalovaného vychádza z jeho túžby udržať rozhodnutie prvostupňového orgánu, a to aj za využitia subjektívnych názorov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nereagoval na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci spôsobom, ktorého sa domáhal. Žalovaný mal vychádzať zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pri priznaní zvýšenia výskluhového dôchodku je podľa žalobcu nedostatočné uvedenie len sumy, ktorá žalobcovi prináleží, ale žalovaný sa mal vyrovnať so všetkými hľadiskami pre vyčíslenie tohto nároku, doby vzniku nároku a pod. Inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je aj tento prípad. 6. Zdôraznil, že podľa všeobecných zásad akéhokoľvek konania má príslušný orgán postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Osobitne je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov - policajtov. Oprávnený orgán je povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účatníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie oprávneného orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí byť presvedčivé. Podľa názoru žalobcu žalovaný tieto zásady prehliadol. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 05.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, pričom právne závery, ku ktorým odvolací orgán dospel, sú riadne odôvodnené a zároveň dostatočným spôsobom reflektujú námietky žalobcu. S námietkou žalobcu ohľadom započítania náhradnej vojenskej služby sa žalovaný podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, kde okrem iného poukázal na to, že náhradná vojenská služba bola žalobcovi zhodnotená v plnom rozsahu od 01.06.1987 do 31.10.1987 tak, ako to vyplýva z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 20.03.2008 a z § 58 ods. 1 písm. a/ Zákona účinného do 30.04.2013. Z uvedeného potvrdenia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že náhradná vojenská služba bola vykonaná od 01.06.1987 do 31.10.1987. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 28 ods. 3 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého náhradná služba trvala 5 mesiacov a počítala sa odo dňa jej skutočného nastúpenia. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí pre výšku a nárok na dávku nezhodnotil pracovný záväzok za náhradnú vojenskú službu od 01.10.1985 do 30.04.1987, ktorý žalobca podľa potvrdenia odpracoval v Lokomotívnom depe Leopoldov. Uvedená doba podľa žalovaného nebola náhradnou vojenskou službou, ale pracovným pomerom, a preto táto doba bude žalobcovi zhodnotená vo všeobecnom systéme v prípade splnenia podmienok na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 8. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval, aké iné nároky, podľa ktorých ustanovení právnych predpisov mu mali byť v súvislosti s omeškaním výplaty výsluhového dôchodku priznané. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán v predmetnej veci rozhodoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom zohľadňoval všetky skutkové okolnosti prípadu a v odôvodení rozhodnutia sa s nimi podrobne vysporiadal. Dôvodil odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom bolo poukázané, že aby mohlo byť vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu rozhodnuté, museli všetky rozhodnutia, z ktorých sa vychádzalo, nadobudnúť právoplatnosť. Posledným takýmto rozhodnutím bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 21.07.2014 týkajúce sa doplatku na služobnom príjme. Záverom sa žalovaný nestotožňoval s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho procesného postupu správnych orgánov a v tejto súvislosti dôvodil s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde sa s touto námietkou žalobcu náležite vysporiadal. IV. Konanie na správnom orgáne 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.08.2004 vydal riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce n/P personálny rozkaz č. 202, ktorým podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície k tomu istému dňu dočasne pozbavil žalobcu výkonom štátnej služby. Dôvodom vydania tohto personálneho rozkazu bola skutočnosť, že vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Trnava voči žalobcovi vzniesol obvinenie pod č. OUJP-573/20-2003 Kc podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe tohto personálneho rozkazu sa žalobcovi počnúc dňom 02.08.2004 poskytoval služobný plat vo výške minimálnej mzdy zvýšený o 40% priznaného služobného platu podľa § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. 10. Dňa 18.06.2008 vydal riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce n/P personálny rozkaz č. 153, ktorým podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, a to ku dňu 30.06.2008. Dôvodom tohto personálneho rozkazu bola žiadosť žalobcu po predchádzajúcej dohode s jeho nadriadeným. Žiadosťou zo dňa 18.06.2008 žalobca požiadal o dávku výsluhového zabezpečenia (dôchodku) zo sociálneho zabezpečenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Rozhodnutím č. GR ZVJS-14396/33-08 zo dňa 15.07.2008 prvostupňový orgán priznal žalobcovi od 01.07.2008 výsluhový dôchodok v sume 9.661,- Sk mesačne. Zároveň žalobcovi patrilo zvýšenie výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 1 písm. a/ Zákona o 5% na sumu 10.145,- Sk mesačne, t.j. 336,76 Eur. 11. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže vydal dňa 21.07.2014 rozhodnutie pod č. GR ZVJS-3-7-4/14-2014, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou č. ÚVTOS-6-5/11-2014 zo dňa 02.05.2014 potvrdil. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrčiarovciach nad Parnou uvedeným rozhodnutím priznal žalobcovi doplatok, o ktorý bol jeho mesačný plat skrátený z dôvodu pozbavenia výkonu štátnej služby (viď bod 9 tohto rozsudku), a to vo výške 22.212,01 Eur brutto. 12. Následne prvostupňový orgán a žalovaný vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa 38 ods. 1 Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. 18. Podľa § 39 Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60. 19. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. 20. Podľa § 58 ods. 2 písm. a/ Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3. 21. Podľa § 60 ods. 1 Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. 22. Podľa § 60 ods. 3 Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor. 23. Podľa § 68 ods. 1 písm. a/ Zákona (v znení účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobcu) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. 24. Podľa § 84 ods. 1 Zákona na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 105 ods. 5 Zákona ak sa po skončení služobného pomeru preukáže, že u policajta alebo profesionálneho vojaka nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu, dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia alebo výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí. 26. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru. 27. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 92/1949 Zb. (Branný zákon) náhradná služba trvá 5 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. 28. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 30. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Žalobca uvádza, že mu skončil složobný pomer v Zbore väzenskej a justičnej stráže na základe personálneho rozkazu zo dňa 18.06.2008, a to ku dňu 30.06.2008. Následne mu na základe jeho žiadosti bola od 01.07.2008 priznaná dávka výsluhového zabezpečenia (dôchodku) zo sociálneho zabezpečenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (viď bod 10 tohto rozsudku). Do základu pre výpočet tejto dávky bol zahrnutý krátený príjem (plat) žalobcu za obdobie od 02.08.2004 do skončenia jeho služobného pomeru (viď bod 9 tohto rozsudku). Oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/70/2010 zo dňa 22.02.2011 (právoplatný toho istého dňa) dôvod na krátenie platu žalobcu odpadol, a preto mu rozhodnutiami opísanými v bode 11 tohto rozsudku bol priznaný doplatok, o ktorý bol jeho mesačný plat krátený z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Na základe týchto skutočností bola žalobcovi následne upravená výška vyplácaného výsluhového dôchodku a doplatený rozdiel medzi nárokom na výsluhový dôchodok a jeho skutočnou výplatou, pričom postup správnych orgánov v tejto súvislosti žalobca podanou žalobou rozporuje. 34. V prvom rade je predmetom žalobných námietok nesúhlas žalobcu s postupom správnych orgánov, pri ktorom mu do základu pre výpočet výsluhového dôchodku nezapočítali náhradnú vojenskú službu v trvaní 19 mesiacov. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal. Z ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a/ Zákona vyplýva, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre výšku tejto dávky je doba výkonu náhradnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Týmto osobitným právnym predpisom je v prípade žalobcu zákon č. 92/1949 Zb. (Branný zákon), ktorý v § 28 ods. 3 upravoval trvanie náhradnej služby, a to v rozsahu 5 mesiacov, s počítaním odo dňa jej skutočného nastúpenia. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR, Vojenského archívu - centrálna registratúra Trnava, zo dňa 20.03.2008 vyplýva, že žalobca vykonal náhradnú službu od 01.06.1987 do 31.10.1987 a v období od 01.10.1985 do 30.04.1987 z hospodárskych dôvodov odpracoval záväzok za náhradnú službu v Lokomotívnom depe Leopoldov. Uvedené vyplýva aj zo služobných listov Železničnej stanice Leopoldov č. 4629/85 zo dňa 03.10.1985 a č. 1845/87 zo dňa 30.04.1987, z ktorých navyše vyplýva aj to, že žalobca odpracoval 19 miesacov vo funkcii posunovač. Súd konštatuje, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou žalobcu dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal, keď zdôvodnil, prečo nie je možné spornú dobu v trvaní 19 mesiacov započítať do základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu. Žalobca totiž v období od 01.10.1985 do 30.04.1987 vykonával prácu ako posunovač v pracovnom pomere a táto doba mu bude zhodnotená vo všeobecnom systéme v prípade splnenia podmienok na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 35. Súd neprisvedčil názoru žalobcu, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy omeškanie s výplatou výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutkový stav danej veci, hlavne na skutočnosť, pre ktorú bol žalobcovi krátený služobný plat (viď bod 9 tohto rozsudku). Prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia opísaného v bode 10 tohto rozsudku, ktorým bol žalobcovi počnúc dňom 01.07.2008 priznaný výsluhový dôchodok, vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania tohto rozhodnutia. To znamená, že do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol zahrnutý krátený príjem (plat) žalobcu v období od 02.08.2004 do skončenia jeho služobného pomeru (viď bod 9 tohto rozsudku). Dôvod na krátenie platu žalobcu odpadol oslobodzujúcim rozsudkom opísaným v bode 33 tohto rozsudku a až následne bol žalobcovi rozhodnutiami opísanými v bode 11 tohto rozsudku služobný príjem (plat) za uvedené obdobie doplatený. Keďže sa tieto rozhodnutia týkali podkladu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu, mohol prvostupňový orgán začať konanie o úprave výšky a doplatku na výsluhovom dôchodku žalobcu až po ich právoplatnosti. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, prvostupňový orgán začal konanie o úprave výšky a doplatku výsluhového dôchodku žalobcu bezdokladne potom, čo mu boli doručené rozhodnutia opísané v bode 11 tohto rozsudku týkajúce sa úpravy jeho služobného príjmu (platu) za obdobie jeho krátenia. Týmto postupom prvostupňový orgán konal v súlade s § 105 ods. 5 Zákona. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nejde o omeškanie s výplatou výsluhového dôchodku žalobcu. Navyše je potrebné zdôrazniť, že Zákon ani v spomínanom ustanovení § 105 ods. 5 a ani v iných ustanoveniach neupravuje akúsi náhradu za dodatočné priznanie alebo zvýšenie výsluhového dôchodku v prípade, keď odpadne dôvod na krátenie príjmu (platu), ktorý sa započítava do základu pre výpočet výsluhového dôchodku. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, súd konštatuje, že uvedenými skutočnosťami sa správne orgány zaoberali a svoju úvahu v tomto smere dostatočným spôsobom zdôvodnili. 36. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že postup správnych orgánov pred vydaním ich rozhodnutí nebol v súlade so všeobecnými procesnými zásadami. Zastával názor, že správne orgány nechránili jeho práva a právom chránené záujmy a zároveň v konaní s ním ako účastníkom konania nepostupovali v úzkej súčinnosti. Predovšetkým namietal, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a v tejto súvislosti uplatniť svoje návrhy. Súd na tomto mieste uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza list prvostupňového orgánu zo dňa 30.12.2014 označený ako Spisový materiál - oboznámenie, ktorý bol adresovaný žalobcovi za účelom oboznámenia sa so spisovým materiálom pred odstúpením jeho odvolania odvolaciemu orgánu (žalovanému). V administratívnom spise sa síce nenachádza doručenka, ktorá by preukazovala skutočné doručenie uvedeného listu žalobcovi, avšak už zo samotného datovania tohto listu je zrejmé, že bol vyhotovený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Zároveň sa v administratívnom spise nachádza list žalobcu zo dňa 09.02.2015, z ktorého je zrejmé, že so zaslanými dokladmi sa oboznámil a zároveň uplatnil svoje ďalšie návrhy, aj keď v rámci odvolacieho konania. 37. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním (myslí sa tým rozhodnutie vydané v 1. stupni). S ohľadom na výklad tohto zákonného ustanovenia uvedený postup prvostupňového orgánu nie je v súlade so zákonom. V tomto prípade totiž prvostupňový orgán nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie jeho rozhodnutia zo dňa 28.11.2014 (doručeného žalobcovi dňa 05.12.2014), ale tieto mu predložil až po jeho vydaní a po podanom odvolaní zo strany žalobcu zo dňa 18.12.2014 (doručeného prvostupňovému orgánu dňa 22.12.2014). Avšak vzhľadom na to, že žalovaný preskúmal vec v plnom rozsahu, vrátane žalobcových námietok, ako i vzhľadom na to, že žalobca si všetky svoje námietky uplatnil aj žalobou v tomto konaní, kedy mu administratívny spis bol preukázateľne známy, by v tomto prípade nebolo hospodárne a správne, aby súd vec vrátil na ďalšie konanie, ktorého výsledok by sa iba zopakoval. Súd sa navyše v tomto konaní zaoberal všetkými námietkami žalobcu, tak hmotného, ako aj procesného charakteru, tieto riadne posúdil a dal na ne odpoveď v odôvodnení tohto rozsudku (viď body 33-35). Súd poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 357/2016-16, podľa ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Súd zastáva názor, že práve v prípade žalobcu by ním očakávané zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a následné vrátenie veci do štádia správneho konania nemohlo viesť k vecne inému rozhodnutiu žalovaného, nakoľko žalovaný správne vec posúdil a rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. 38. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 39. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).