Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/102/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200653 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200653.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Z.. A. Z., bytom: Z. K. XXX, XXX XX Z. K., zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/05894/MRV zo dňa 03.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mesta Malacky č. OÚRŽP/2363/2014/Fa zo dňa 29.09.2014, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP-2015/05894-MRV zo dňa 03.02.2015 a rozhodnutím mesta Malacky č. OÚRŽP/2363/2014/Fa zo dňa 29.09.2014 z r u š u j e podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Mesto Malacky rozhodnutím číslo OÚRŽP/1078/2013/Fa zo dňa 16.04.2013 rozhodlo podľa § 39 a) stavebného zákona o umiestnení stavby „Bytový dom - zobytnenie podkrovia“, súpisné číslo XX na ulici Z. v A. na pozemkoch parcelné číslo XXXX,XXXX v katastrálnom území Malacky parkovisko a zariadenie staveniska na pozemku parcelné číslo XXXX register „C“, parcelné číslo XXX/XX registra „E“ v katastrálnom území A., pre navrhovateľa spoločnosť O. D. s.r.o. S. M. XX, I.. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie o ktorom rozhodol Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. A/213/1774/MRV zo dňa 09.09.2013, ktorým zrušil vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom orgánu verejnej správy druhého stupňa v uvedenom rozhodnutí dal pokyn orgánu verejnej správy prvého stupňa pre ďalšie konanie. 2. Stavebný úrad v novom prejednaní veci po márnom pokuse o dosiahnutie dohody na ústnom pojednávaní dňa 07.01.2014 odkázal tých účastníkov konania, ktorý nesúhlasili s dohodou o predmetnej veci v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona na súd a konanie rozhodnutím zo dňa 04.03.2014 prerušil. Zároveň ich upozornil, že pokiaľ v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia nebude stavebnému úradu predložený dôkaz, že na súde bol podaný návrh na určenie platnosti „Zmluvy o budúcej zmluve“, bol stavebný úrad podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona v konaní pokračovať, urobí si úsudok o námietke sám a rozhodne o veci. V určenej lehote účastníci konania nepredložili dôkaz, že na súde bol podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, preto stavebný úrad listom zo dňa 25.04.2014 oznámil pokračovanie územného konania a upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, ale upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že svoje námietky a pripomienky môže uplatniť najneskôr určenej lehote inak naň neprihliada. 3. Mesto Malacky opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. OÚRŽP/2363/2014/Fa zo dňa 29.09.2014 tak, že podľa § 39, 39 a) stavebného zákona o umiestnení stavby „Bytový dom - zobytnenie podkrovia - na ulici Z., súpisné číslo XX v A.“. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, stavebný úrad určil podmienky urbanistické, architektonické, napojenie na inžinierske siete a podmienky vyplývajúce zo stanoviska dotknutých orgánov a správcov sietí. Proti tomuto rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote, podali spoločné odvolanie, niektorí účastníci konania, ktorých mená a dresy sú uvedené v rozhodnutí, z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve nebola na schôdzi vlastníkov bytov a NP odsúhlasená dvojtretinovou väčšinou, preto predmetná zmluva nie je relevantným podkladom pre začatie územného konania; týmto môže byť v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a NP len rozhodnutie schôdze vlastníkov. 4. V konaní namietali tiež neplatnosť samotnej zmluvy, nakoľko táto bola účastníkmi podpísaná v omyle, že podpisujú prevzatie návrhu zmluvy. Konštatujú, že ak žiadna zo zmluvných strán v lehote jedného roka nepodá žalobu, právo na uzavretie budúcej zmluvy zaniká podľa § 50 a občianskeho zákonníka. Ak bol návrh na začatie územného konania založený na zmluve o budúcej zmluve tak tento dôvod zanikol a preto stavebný úrad postupoval svojvoľne, keď vyzval účastníkov na podanie žaloby o určení platnosti zmluvy, hoci namietali, že zmluva zanikla. 5. Žalovaný preskúmal rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vydal rozhodnutie č. OU- BA-OVBP2-2015/05894/MRV dňa 03.02.2015, ktorým zamietol odvolanie účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa z odôvodnením, že územným rozhodnutím sa stavba bytov do podkrovia bytového domu len umiestňuje, navrhovateľ ním nezískava oprávnenie na realizáciu stavby, v dôsledku čoho nemôže dôjsť k reálnemu priamemu zásahu do práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. 6. Poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že návrh na vydanie územného rozhodnutia z hľadiska ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia posudzujú dotknuté orgány a organizácia v rámci svojej pôsobnosti vymedzené osobitnými predpismi. Práve na podklade stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov vydaných podľa osobitných predpisov stavebný úrad v územnom konaní posúdil návrh, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmal jeho súlad s podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia. Stavebný úrad v územnom konaní, za preukázanie súladu s ustanovením § 38 stavebného zákona, ktoré umožňuje stavebnému úradu vydať rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, akceptoval predloženie podpísanej zmluvy o budúcej zmluve a o prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, ako v súhlasu vlastníkov z umiestnením predmetnej stavby. 7. Druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy sa nestotožnil žalobca a preto podal žalobu na tunajší súd. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20.04.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/05894/MRV zo dňa 03.02.2015, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Malacky o umiestnenie stavby č. OURŽP/2363/2014/Fa zo dňa 09.09.2014 a to „Bytového domu - zobytnenie podkrovia, súpisné číslo XX, na ulici Z. v A.“ z dôvodu podľa ustanovenia § 250 j ods. 2 písm. a), b), d), e) Občiansko-súdneho poriadku. 9. Žalobca poukázal na ustanovenie § 35 stavebného zákona v zmysle ktorého, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby, alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvom na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi a podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote stavebný úrad územné konanie zastaví. 10. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o stavbe alebo na stavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaní na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie mal navrhovateľ predložiť stavebnému úradu zápisnicu, resp. rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Žiaden iný dokument nepredstavuje súhlas vlastníkov pozemku z umiestnením stavby, a to ani s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona tak, ako ho vyložil okresný úrad. V konaní nebola predložená žiadna zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, ktorá by spĺňala minimálne zákonné predpoklady pre jej posúdenie, ako zápisnice, vrátanie toho, čo je predmetom takéhoto rozhodnutia schôdze. Odhliadnuc od dokumentu, ktorý sa snažil navrhovateľ prezentovať ako zápisnicu zo schôdze, okrem toho, že neobsahovala zákonné náležitosti, nie je z nej zrejmé ani to, aký počet hlasov (počítaných podľa bytov, vyjadrených podpismi sa na predmetnom dokumente nachádza). Takýto neurčitý a nezrozumiteľný dokument nemôže byť pripustený ako dôkaz o tom, že vlastníci súhlasili so stavbou, ak opakovane následne vyhlásili, že so stavbou nesúhlasia. 12. Zmluva o budúcej zmluve, ktorú preedložol navrhovateľ nie je možné považovať za súhlas vlastníkov pozemku a to z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve stratila účinnosť rok po uplynutí lehoty na uzavretie budúcej zmluvy, zmluva o budúcej zmluve bola od počiatku neplatná, zmluva o budúcej zmluve nevyjadruje súhlas vlastníkov s umiestnením stavby. 13. Podľa ustanovenia § 50 a ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, ak vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. 14. V súlade s ním, ak účastník v lehote jedného roka nepodá žalobu právo na uzavretie budúcej zmluvy zaniká. K zániku tohto prvá dochádza uplynutím doby. K tomuto zániku mohol účastník zmluvy o budúcej zmluve zabrániť len tak, že v dobe jedného roka, ktorá sa počíta od doby, do ktorej by mala byť zmluva uzavretá, podal žalobu na súd. 15. Podľa zmluvy o budúcej zmluve sa strany zaviazali uzavrieť budúcu zmluvu do októbra 2012, lehota na uplynutie si svojho práva na súde uplynula v októbri 2013. Prvostupňový orgán vydal svoje rozhodnutie dňa 19.09.2014 teda v čase vydania rozhodnutia už zmluva nebola určená, právo stavebníka na uzavretie zmluvy zaniklo a zmluva o budúcej zmluve tak nemohla predstavovať súhlas vlastníkov bytov. Správny orgán tak nesprávne právne posúdil vec, keď považoval zmluvu o budúcej zmluve za súhlas vlastníkov pozemku na zistenie skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko obsah spisu preukazuje absenciu súhlasu. 16. Zmluva o budúcej zmluve o s tavbe bytov nebola platnou zmluvou, nakoľko neobsahovala všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy o stavbe, ktorá sa mala uzavrieť. V uvedenej zmluve absentuje vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníkov bytov na pozemku, nakoľko pozemok nie je v zmluve riadne definovaný, ale je len označený ako pozemok, čím je zmluva v rozpore so stanovením § 22 ods. 1 písm. c), d) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 17. Ďalej v predmetnej zmluve chýba aj spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďalej v zmluve absentuje aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúci novým bytom podľa ustanovenia § 22 ods. 3 vyššie uvedeného zákona. Nenachádza sa v nej ani presné vymedzenie spoločných častí a zariadení bytového domu, ktorých sa bude uskutočňovať stavba podľa ustanovenia § 22 ods. 2 uvedeného zákona. 18. Navrhovateľ predložil doklady, ktoré preukázateľne neboli také, z ktorých vyplýva súhlas vlastníkov v čase rozhodovania stavebného úradu. Nie je prípustné, aby správny orgán akceptoval akýkoľvek dokument predložený jednou stranou bez výhrad sa s ním stotožnil a účastníkov, ktorí poukazujú na neexistenciu súhlasu odkázal na súd. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie a obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a priznal mu náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.10.2015 uviedol, že postup prvostupňového orgánu, ktorý odkázal namietajúcich účastníkov konania v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona na súd, nakoľko stavebný úrad ako prvostupňový orgán, ako aj Okresný úrad Bratislava ako odvolací orgán, nie sú oprávnené skúmať platnosť a okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný uviedol, že zmluvu o budúcej zmluve možno považovať za súhlas, ktorý je v zmysle § 38 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebného poriadku potrebný k vydaniu rozhodnutiu o umiestnení stavby ak navrhovateľ nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo. 20. Stavebný úrad v územnom konaní za preukázanie súladu s ustanovením § 38 stavebného zákona, ktoré umožňuje stavebnému úradu vydať rozhodnutie o umiestnené predmetnej stavby, akceptoval predložením podpísanej zmluvy o budúcej zmluve, ako súhlasu vlastníkov s umiestnením predmetnej stavby. 21. Žalovaný zdôraznil, že stavebný úrad pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a ktorých riešenie prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu, musel postupovať v zmysle § 137 stavebného zákona. Zároveň je potrebné konštatovať, že zmluvu o budúcej zmluve navrhovateľ nepreukázal vlastnícke alebo iné právo predmetnej stavbe bytov a prevodu spoluvlastníckych podielov, ale len je možné túto zmluvu o budúcej zmluve považovať za súhlas , ktorý navrhovateľ preukázal v súlade s ustanovením § 38 stavebného zákona k umiestneniu predmetnej stavby. 22. Ďalej žalovaný uviedol, že okolnosti uzavretia zmluvy o budúcej zmluve neboli konajúce správne orgány oprávnené skúmať. Posúdenie platnosti podpísanej zmluvy o budúcej zmluve na základe námietok účastníkov konania nebolo v právomoci stavebného úradu, ani odvolacieho orgánu. 23. Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzajúc z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z jeho správneho právneho posúdenia. Rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Konanie na Krajskom súde 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predodňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iný, zásahom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdnictve. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správnym opatrením verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú p ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správ, alebo opatrením orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby, alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyv na životné prostredie, výzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi, alebo podkladmi, upozornil ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 29. Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje po e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby a o využitie územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemám navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok sa nedá vyvlastniť. 30. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstabe, alebo nadstavbe bytov, alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 31. Podľa ustanovenia § 50 a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. 32. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa ods. 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere, alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa, alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd, alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia stavebný úrad určil lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 33. V danej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2015/05894/MRV zo dňa 03.02.2015, ktorým zamietol odvolanie navrhovateľov a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OÚRŽP/2363/2014/Fa zo dňa 29.09.2014, ktorým rozhodol o umiestnenie stavby „Bytový dom - zobytnenie podkrovia“, súpisné číslo 18 na ulici Pribinova v Malackách. 34. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec. 35. Konajúci súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu zakotveným aj v ustanovení § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, že návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje okrem iného, ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie za pozemok nedá vyvlastniť. Z uvedeného vyplýva, že stavený úrad musí mať súhlas vlastníka pozemku (v danom prípade vlastníkov pozemku), ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo. 36. Stavebný orgán pri vydávaní rozhodnutia o umiestnení stavby má za to, že predložená zmluva o budúcej zmluve k územnému konaniu preukazuje súhlas vlastníkov bytov predmetného bytového domu s umiestnením stavby. 37. Súd s týmto právnym názorom orgánu verejnej správy nesúhlasí. 38. Podľa ustanovenia § 50 a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutí. Podľa zmluvy o budúcej zmluve sa strany zaviazali uzavrieť budúcu zmluvu do októbra 2012, lehota na uplatnenie si svojho práva na súde uplynula v októbri 2013. Stavebný orgán vydal svoje rozhodnutie dňa 29.09.2014, teda v čase vydania rozhodnutia už zmluva nebola účinná. Právo stavebníka na uzavretie zmluvy zaniklo a zmluva o budúcej zmluve tak nemohla predstavovať súhlas vlastníkov bytov. 39. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v ktorom sa uvádza, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy rozhodli sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 40. Vzhľadom na uvedené mal stavebník predložiť stavebnému úradu zápisnicu, resp. rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Žiaden iný dokument nemôže nahradiť súhlas vlastníkov pozemku z umiestnením stavby a to ani z poukazov na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v ktorom sa uvádza „Pod pojmom iné práva k pozemkom a stavbám použitým v spojení vlastníckeho alebo iného práva pozemkom a stavbám na nich sa podľa povahy prípadu rozumie, užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. V správnom konaní nebola predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, ktorá by spĺňala zákonné predpoklady pri jej posúdení, ako zápisnice z rozhodnutia schôdze. 41. Je pravdou, že orgán verejnej správy nemôže rozhodovať o námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, avšak pri posudzovaní týchto námietok je povinný postupovať tak, aby sa stav objektívnej právnej neistoty odstránil. 42. Aj keď stavebnému úradu neprislúcha skúmať platnosť zmluvy o budúcej zmluve, ale chce sa o ňu právne oprieť, musí posúdiť, či účel na ktorý ju chce použiť má aspoň základné náležitosti. V danom prípade napríklad absentuje dôležitá časť vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúci k novým bytom podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nenachádza sa v nej ani presné vymedzenie spoločných častí a zariadení bytového domu v ktorých sa bude uskutočňovať stavba, podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov od počiatku poukazovali na to, že nebol daný ich súhlas a že nebol predložený relevantný dôkazný prostriedok o existencii takéhoto súhlasu. 43. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili vec a preto v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) pre nesprávne právne posúdenie zrušil obe rozhodnutia orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 44. O trovách konaniach súd rozhodol tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % v zmysle § 167 ods. 1 SSP, nakoľko mal vo veci plný úspech. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.