Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201174 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201174.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kia Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 35 876 832, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 11674-7000/2014-OK/5 zo dňa 23.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 17.07.2015, osobne podanou na tunajšom súde dňa 17.07.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 11674-7000/2014-OK/5 zo dňa 23.02.2015. Žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní podľa ustanovení § 109, § 112 a § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 4 v nadväznosti na § 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) a podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole“) pri zadávaní nadlimitnej zákazky realizovanej postupom zadávania podprahovej zákazky podľa § 99 až § 101 v spojení s § 25 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní na poskytnutie služieb po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Vzdelávací projekt KIA Motors Slovakia, s.r.o. - Organizačno-technické zabezpečenie školení zamestnancov osoby povinnej“, vyhlásenej zverejnením výzvy na predkladanie ponúk na webovej stránke žalobcu dňa 04.06.2009. 2. Žalobcovi bol na realizáciu vzdelávacieho projektu poskytnutý nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu vo výške 983.571,24 eur (čo predstavovalo 60 % z celkových oprávnených výdavkov na projekt) na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z 2711023028001 zo dňa 18.03.2010 uzatvorenej s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Konanie pred žalovaným začalo na základe podnetu ministerstva z dôvodu neuhradenia sankcie (korekcie vo výške 10 % poskytnutého príspevku) uloženej ministerstvom za údajné porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri realizácii verejného obstarávania na predmetný vzdelávací projekt v súlade s § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore z fondov EÚ“). Žalovaný v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní identifikoval štyri porušenia zákona, z ktorých dve mohli mať podľa žalovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca mal porušiť princíp nediskriminácie tým, že ustanovil o deväť dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov ako bola lehota ustanovená na predkladanie ponúk. Žalobca mal ďalej porušiť princíp hospodárnosti a princíp nediskriminácie tým, že vyhlásil verejné obstarávanie na vzdelávacie aktivity v rôznych oblastiach, ktoré nie sú na sebe funkčne závislé, bez rozdelenia predmetu zákazky na jednotlivé časti. Žalobca podal v stanovenej lehote vyjadrenie k identifikovaným porušeniam zákona, v ktorom nesúhlasil so zisteniami žalovaného a žiadal, aby žalovaný vypracoval dodatok k protokolu, ktorým by zmenil závery protokolu. K vyjadreniu žalobcu žalovaný predložil vyjadrenie k namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam zo dňa 04.05.2015, v ktorom žalovaný zotrval na zneniach identifikovaných porušení zákona o verejnom obstarávaní. Výkon kontroly bol následne ukončený dňa 21.05.2015 formálnym prerokovaním protokolu za účasti žalobcu a žalovaného, z čoho bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu. Týmto dňom zároveň protokol nadobudol v súlade s § 146c zákona o verejnom obstarávaní právoplatnosť, keďže zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa žiadne iné opravné prostriedky proti protokolu. 3. Protokol o výsledku kontroly je podľa názoru žalobcu rozhodnutím, ktoré podlieha preskúmaniu zo strany súdu, pretože ním môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vydaním predmetného protokolu boli priamo dotknuté práva žalobcu, pretože vydaním protokolu so zisteným porušením zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, je v súlade s § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore z fondov EÚ automaticky bez akéhokoľvek ďalšieho posúdenia spojené uloženie sankcie vo výške jeden a pol násobku sumy, na zaplatenie ktorej vyzvalo žalobcu ministerstvo, maximálne však do sumy 100 % poskytnutého príspevku. Súčasné znenie zákona teda neumožňuje žalobcovi efektívne si uplatniť svoje práva, lebo nepriamo bol žalobca donútený uhradiť korekciu ministerstvu ešte pred tým, ako vo veci nielenže rozhodol súd, ale dokonca ešte pred rozhodnutím žalovaného. Ak by totiž žalobca počkal na rozhodnutie žalovaného a protokol by bol v neprospech žalobcu, bol by žalobca zo zákona povinný uhradiť už nielen korekciu uloženú ministerstvom, ale uložená sankcia by sa automaticky zvýšila do sumy výšky jeden a pol násobku pôvodne žiadanej sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak žalobca z dôvodu hrozby ďalších sankcií uhradil uloženú korekciu ešte pred vydaním protokolu žalovaného. Žalobcovi tak bolo odňaté jeho základné právo garantované Ústavou SR, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu. Okrem zákonnej sankcie sa pre žalobcu s vydaným protokolom spájajú aj ďalšie závažné negatívne dôsledky vyplývajúce zo zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, napr. nezaplatenie korekcie sa v konečnom dôsledku môže považovať za porušenie finančnej disciplíny, čo je podstatné porušenie predmetnej zmluvy, pri ktorom má ministerstvo možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie celého nenávratného finančného príspevku. 4. Podľa žalobcu je protokol žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nezákonný, keďže verejné obstarávanie bolo vykonané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase jeho vykonania. Uvedené potvrdili aj dve kontroly vykonané zo strany Sociálnej implementačnej agentúry v rokoch 2011 a 2012. Skutočnosť, že žalovaný následne v dňoch 09.12.2013 až 17.07.2014 vykonal administratívnu kontrolu verejného obstarávania na základe identických podkladov, avšak dospel k opačnému záveru, je porušením princípu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Žiadne ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní nedeklarujú zákonnú lehotu, ktorá by viazala lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov k lehote na predkladanie ponúk. Predmetom zákazky boli školenia, ktoré vzhľadom na ich funkčné parametre, technickú špecifikáciu a určenie tvorili funkčný celok, žalobca preto neporušil princíp hospodárnosti ani princíp nediskriminácie. 5. Podľa žalobcu v konaní o výkone kontroly, výsledkom ktorého bolo vydanie protokolu, došlo k podstatným procesným chybám, pretože kontrolná skupina nepredložila žiadne dôkazy na podloženie svojej argumentácie. Žalovaný v protokole neuviedol žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný vôbec neodôvodnil a nepreukázal, aký konkrétny vplyv by uvedené porušenia zákona mohli mať na výsledok verejného obstarávania. 6. Napadnutý protokol žalovaného tak podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého protokolu. 7. Na základe vyššie uvedeného preto žalobca žiadal, aby súd napadnutý protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcu. II. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.09.2015 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Samotné všeobecné tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach, nepostačuje na to, aby bol aktívne procesne legitimovaný domáhať sa svojho práva na súde žalobou. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Kontrolou postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy a z nej vyplývajúcimi zisteniami uvedenými v protokole neboli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Korekcia vo výške 10 % bola žalobcovi uložená riadiacim orgánom, t. j. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe kontroly vykonanej týmto riadiacim orgánom ešte pred začatím kontroly zo strany žalovaného. Rozhodnutie o prípadnom vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti nevykonáva žalovaný, ale riadiaci orgán. Predmetná korekcia nebola žalobcovi uložená na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe individuálneho správneho aktu vydaného riadiacim orgánom. Ukladanie korekcií nie je v právomoci žalovaného. Vydaním protokolu sa právne postavenie žalobcu nezmenilo a aj keby súd rozhodol o zrušení protokolu, žalobcovi by nevznikol nárok na vrátenie už zaplatenej korekcie. 9. Žalobca podľa žalovaného v podanej žalobe zavádza, keď poukazuje na závažné negatívne dôsledky, ako napr. obligatórne uloženie sankcie zo strany riadiaceho orgánu či zmluvné sankcie, ktoré súvisia s vydaním protokolu, pretože k žiadnemu ďalšiemu uloženiu sankcie zo strany riadiaceho orgánu alebo zo strany žalovaného nedošlo. Aj keď žalovaný vo vydanom protokole o výsledku kontroly skonštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nemôže byť voči žalobcovi kvôli uplynutiu zákonom stanovenej trojročnej objektívnej premlčacej lehoty začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že k uložleniu korekcie podľa zákona o pomoci a podpore z fondov EÚ dochádza automaticky vydaním protokolu. Z § 27a ods. 4 predmetného zákona vyplýva, že riadiaci orgán nemá povinnosť, ale iba možnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky v prípade, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Je na riadiacom orgáne, či sa rozhodne vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Z uvedeného je zrejmé, že porušenia zákona zistené v napadnutom protokole nezakladajú automatickú a bezpodmienečnú povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. 10. Žalovaný ďalej namietal, že protokol o výsledku kontroly a ani zápisnica o prerokovaní protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu, pretože svojou povahou nie sú rozhodnutiami, ale sú len podkladmi pre prípadné vydanie platobného výmeru, resp. pre uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania. 11. V zápisnici o prerokovaní protokolu žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia v zmysle § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole, zo správy žalobcu o splnení týchto opatrení je však zrejmé, že uložením týchto povinností zo strany žalovaného nemohli byť priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, pretože išlo len o formálne uloženie povinností, za ktoré žalobca ani nemohol pre časový odstup vyvodiť akúkoľvek zodpovednosť voči zodpovedným zamestnancom. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil v zmysle § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Pre prípad, že by sa súd s uvedeným návrhom nestotožnil, žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v podanom vyjadrení podrobne rozobral žalobcove námietky a tvrdenia a na svojich záveroch uvedených v protokole zotrval. III. 13. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu o výsledku kontroly a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 14. Žaloba bola na súde podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom (ďalej len „SSP“). Oba zákony obdobne vymedzujú rozsah rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 15. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 16. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 17. Podľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP). 24. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania nadlimitnej zákazky realizovanej postupom zadávania podprahovej zákazky na poskytnutie služieb po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Vzdelávací projekt KIA Motors Slovakia, s.r.o. - Organizačno-technické zabezpečenie školení zamestnancov osoby povinnej“ v súlade s § 146 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Keďže žalovaný kontrolou zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť a ktorý so žalobcom aj ústne prerokoval, výsledkom čoho je zápisnica o prerokovaní protokolu. Napadnutý protokol o výsledku kontroly je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona o verejnom obstarávaní v postupe verejného obstarávateľa, pričom žalobcovi z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva ani povinnosti. V zápisnici o prerokovaní protokolu, ktorú však žalobca touto žalobou nenapadol, je zaznamenané prerokovanie protokolu o vykonaní kontroly, je v nej zrekapitulovaný priebeh kontroly a konštatuje sa v nej, že protokol o výsledku kontroly sa považuje za prerokovaný a kontrola postupu zadávania predmetnej zákazky sa považuje za ukončenú. V tejto zápisnici je tiež žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole. 25. Správny súd je toho názoru, že protokol o výsledku kontroly (a rovnako ani zápisnica o prerokovaní protokolu) nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup jednak žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona môže voči žalobcovi začať samostatné administratívne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní, alebo pre riadiaci orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Uloženie pokuty, príp. povinnosti vrátiť poskytnuté verejné finančné prostriedky by nepochybne predstavovalo zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, no o tento prípad v predmetnej právnej veci nejde. Samotný protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (a zápisnica o prerokovaní tohto protokolu), hoci konštatuje porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu, nemôže zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu, pretože mu neukladá žiadne povinnosti a ani iným spôsobom nezasahuje do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Len na základe tohto protokolu nie je možné žalobcovi uložiť pokutu alebo povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť, tie je možné uložiť len v samostatných administratívnych konaniach začatých po skončení kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Preto je súdne preskúmanie napadnutého protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v správnom súdnictve neprípustné. 26. Vyššie uvedený záver by v zmysle citovaných ustanovení OSP (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Podľa SSP (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti OSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Aplikácia SSP v predmetnej veci preto nemôže byť v neprospech žalobcu, keďže podľa predchádzajúcej právnej úpravy by správnej žalobe žalobcu taktiež nemohlo byť vyhovené a konanie by muselo byť zastavené. 27. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti protokolu o výsledku kontroly je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd už nezaoberal. 28. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že žalovaný síce v zápisnici o prerokovaní protokolu uložil žalobcovi (vedúcemu žalobcu) podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole povinnosť v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich žalovanému, určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť žalovanému správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie príčin zistených nedostatkov a uplatnení právnej zodpovednosti a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Avšak žalovaný žalobou napadol len protokol o výsledku kontroly, a nie zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že by žalovaný uložením týchto povinností žalobcovi zasiahol do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, a túto skutočnosť ani nijako nepreukazoval. Navyše, formálne uloženie uvedených povinností, ktorých splnenie vzhľadom na ukončené verejné obstarávanie a odstup času neprichádzalo do úvahy, nemohlo nijakým spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Preto by ani zápisnica o prerokovaní protokolu nebola spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 29. Súd dodáva, že súdna prax pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, resp. zápisnice o prerokovaní tohto protokolu (predovšetkým uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012), avšak len v rozsahu uloženia povinností kontrolovanému subjektu v zmysle § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5 Sžf/50/2015 zo dňa 24.08.2017). V prejednávanej veci však žalobca zápisnicu o prerokovaní protokolu obsahujúcu uloženie povinností podľa § 13 ods. 6 zákona o štátnej kontrole správnou žalobou nenapadol. V podanej správnej žalobe ani netvrdil, že by mu uložením týchto povinností bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. V neposlednom rade, tak ako uviedol súd vyššie, zo strany žalovaného išlo o formálne uloženie povinností, ktorých splnenie neprichádzalo do úvahy a ktoré tak nebolo spôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. 30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.