Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201207 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201207.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 016 411, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 6, 814 55 Bratislava, 2. Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 6, 814 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500952/S01 zo dňa 20.05.2015 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230308/Z04 zo dňa 26.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500952/S01 zo dňa 20.05.2015, ako aj Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230308/Z04 zo dňa 26.05.2015 (v petite žaloby zrejme nesprávne uvedené zo dňa 20.5.2016). V žalobe uviedol, že predmetná správa o zistenej nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov projektu s ITMS kódom: 27110230308 zasahuje do práv a povinností žalobcu tým, že mu ukladajú na základe nepodložených zistení sankčnú povinnosť vo veci ex post kontroly v už skončenom a úspešne zrealizovanom projekte žalobcu. Povinnosťou správneho orgánu je vydať preskúmateľné rozhodnutie, v odôvodnení ktorého sa správny orgán riadne vysporiada so všetkými skutočnosťami, ktoré zisťoval a posudzoval, pričom jeho závery musia byť presvedčivé čo do odôvodnenia zákonnej podmienky, či zistené porušenia zákona postupom žalobcu mohli mať zásadný vplyv na výsledok konania. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR uvedenú správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je možné považovať za rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré sú preskúmateľné súdom, pretože sa priamo dotýkajú práv žalobcu. 2. Konštatoval, že žalovaný v druhom rade vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k vypracovaniu zmätočného rozhodnutia, ktoré nie je jasné, zrozumiteľné, podložené na riadnych a platných právnych predpisoch. Vzhľadom na nesprávne posúdenie skutočností, ktoré sú podložené irelevantnými zneniami zákona, máme za to, že tu zo strany žalovaného 2 došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu: princípu materiálnej pravdy, princípu zákonnosti, princípu zákazu retroaktivity, ako aj princípu právnej istoty. Súčasne došlo k nedostatočnému oboznámeniu žalobcu o zistenom skutkovom stave. V súvislosti s týmto sa taktiež žalovaný 1 a 2 dopustil porušenia právnych predpisov a tým k nedostatočnému vypracovaniu podkladov, ktoré majú byť pre žalobcu záväzné a ktoré mu zakladajú povinnosť uhradiť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sumu vo výške 99.676,87 EUR, ako aj z dôvodu porušenia Usmernenia Ministerstva financií č. 16/2008-U. 3. Poukázal, že proces verejného obstarávania ako aj realizácie projektu ITMS 27110230308 bol už opakovane kontrolovaný v priebehu realizácie, pričom nedošlo k zisteniu pochybení, a preto nie je možné, aby výsledná kontrola po skončení realizácie projektu dopadla odlišne. Tento stav by mohol spôsobiť zásah do princípu legitímneho očakávania, ktorého účelom je ochrana pred náhlou zmenou pravidiel a zároveň garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej sa do určitého výsledku spoliehali. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, PL.ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, v zmysle ktorého: „v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konstitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti je povinný rešpektovať rámec právneho štátu, v ktorom je okrem iného garantovaná právna istota vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj legitímnych očakávaní a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem, a je zakázaná svojvôľa v činnosti orgánov verejnej moci. " Rovnako tak sa predmetný rozsudok odvoláva na Nález Ústavného súdu PL.ÚS 12/05 a to najmä, že „ neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v či. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok." Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky vychádza z PL.ÚS 15/98 z toho, že „s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem " a tiež z PL. ÚS 30/99, kde sa opiera o názor, že „k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv. " 4. Žalobca sa domáhal, aby žalobou napadnuté rozhodnutia krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rovnako sa domáhal náhrady trov konania. II. 5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 28.09.2015 uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v žalobe. Má za to, že je potrebné konanie zastaviť z dôvodu, že Správa o zistenej nezrovnalosti v spojení so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov nemá povahu správneho rozhodnutia v zmysle Zákona o správnom konaní, ktoré je možné preskúmať v zmysle O.s.p.. 6. Ďalej uviedol, že podľa jeho právneho názoru Správa o zistenej nezrovnalosti nemá povahu rozhodnutia, ktorým by boli dotknuté alebo ohrozené práva žalobcu, pretože má informačný a evidenčný charakter. V Správe o zistenej nezrovnalosti nie je uvedená žiadna povinnosť žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov, a preto nemohla predmetná správa dotknúť sa práv žalobcu. V správe absentuje vynútiteľný vykonateľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov má dobrovoľný charakter vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov ešte pred začatím správneho konania. Oprávnenie žalovaného požadovať vrátenie finančných prostriedkov vyplýva z článku 10 VZP k Zmluve o NFP, čo znamená, že žalovaný, resp. SORO konal ako zmluvná strana Zmluvy o NFP a nie ako správny orgán (viď písm. c) tohto bodu 1 nižšie). Až v prípade ak žalobca nevráti finančné prostriedky uvedené v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, žalovaný, resp. SORO podá podnet na príslušnú správu finančnej kontroly, ktorá môže začať ohľadom spornej pohľadávky správne konanie. 7. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že Správa o zistenej nezrovnalosti nie je rozhodnutím, nakoľko rozhodnutie môže byť vydané až v správnom konaní pred príslušnou správou finančnej kontroly, ktorá môže rozhodnúť o povinnosti žalobcu ako prijímateľa vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej rozhodnutím. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu prostriedkov, pričom Správa je len charakteru informatívneho. Žiadosť má zase dobrovoľný charakter, pretože postup po neuhradení prostriedkov je vymedzený v ust. § 27a citovaného zákona. 8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 25.09.2015 uviedol, že vo veci postupoval v súlade so zákonom, pričom podľa jeho názoru Správu ani Žiadosť nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým by bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Najzásadnejším charakterovým znakom individuálneho správneho aktu je jeho schopnosť autoritatívne ukladať povinnosť resp, iným s postihom zasahovať do sféry adresáta, ktorému je určený. Bez tejto vlastnosti možno s určitosťou konštatovať, že nepôjde o individuálny správny akt a nemôže podliehať súdnemu preskúmavaniu. Na to, aby mohol individuálny správny akt zasahovať do sféry adresáta musia byť jeho účinky vynútiteľné, čo znamená, že individuálny správny akt musí byť exekučným titulom. Nezrovnalosť nie je výsledkom autoritatívneho rozhodovania žalovaného na ktoromkoľvek stupni jeho rozhodovacej právomoci - nie je exekučným titulom ale ide o realizáciou zmluvného práva zmluvnej strany ako výsledok neplnenia povinností na strane žalobcu. Nezrovnalosť nie je možné považovať za individuálny správny akt ani za obdobný právny akt, ktorý zasahuje do sféry práv adresáta. 9. Žalovaný v 2. rade je názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že nezrovnalosť je spôsobilá preskúmavania v rámci správneho súdnictva a podlieha prieskumu v zmysle ust. 244 ods. 3 O.s.p. Žalobca nepreukázal zásah do práv, právom chránených záujmov a povinností čo sa týka nezrovnalosti. Žalovaný tiež vo vzťahu k vydaniu nezrovnalosti nie je subjektom práva v autoritatívnom postavení správneho orgánu, nerozhoduje autoritatívne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, preto ním vydaná nezrovnalosť nepodlieha súdnemu preskúmavaniu podľa ust. § 243 ods. 2 O.s.p. III. 10. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 11. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - S.s.p. Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. IV. 19. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 14.04.2010 došlo k uzatvoreniu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku č. Z2711023030801 medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a žalobcom, ktorej predmetom je komplexná úprava práv a povinností zmluvných strán pri realizácii projektu s názvom: „Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s.“. 20. Na základe spätného overovania žiadostí o platbu č. 27110230308203, 27110230308205 a 27110230308208 vykonanej žalovaným bol vyhotovený záznam z administratívnej kontroly - aktualizácia č. l zo dňa 20.06.2013, v ktorom boli definované zistené nedostatky, neoprávnené výdavky v sume 142.395,67 EUR, dôsledkom čoho bolo vyhotovenie oznámenia o vzniku nezrovnalosti č.: N21500952, ktoré bolo žalobcovi doručené 01.06.2015 a jeho súčasťou bola správa o zistenej nezrovnalosti č.: N21500952/S01 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č.: 27110230308/Z04. 21. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby je Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.05.2015 vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 26.05.2015. 22. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). 23. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu spätného overovania žiadostí o platbu č. 27110230308203, 27110230308205 a 27110230308208 vykonanú žalovaným nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 24. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle S.s.p. Kontrola spätného overovania žiadostí o platbu predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. 25. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa a Zápisnica ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. 26. Uvedený záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aplikácia S.s.p. v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne preskúmané. 27. Je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. 28. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 29. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. žalobu odmietol. 30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta tretia Zákona o súdnych poplatkov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).