Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/179/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201215 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201215.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobkyne: H.. U. V., O. V. S. X, XXX XX K. G., zastúpenej: Škoda Legal s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č: 1321/2009-52/SKP zo dňa 22.05.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č: 1321/2009-52/SKP zo dňa 22.05.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 23.07.2015 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného Č: 1321/2009-52/SKP vydaného dňa 22.05.2015 (a to v časti II. jeho výroku) ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo: 1321/2009-52/SKP zo dňa 27.01.2015, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v jeho výroku č. II., čomu súd nevyhovel. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 22.05.2014 bol pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu uskutočnený dohľad v kancelárií správcu (žalobkyne), a to v čase o 10:30 hod. a následne o 11:45 hod. Zároveň bol spísaný protokol o vykonanom dohľade, v ktorom boli uvedené zistené nedostatky. Dňa 15.07.2014 bola prvostupňovým správnym orgánom vypracovaná písomnosť doručovaná žalobkyni - protokol o vykonanom dohľade, v ktorom bolo konštatované nesplnenie otvorenia kancelárie pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň 6 hodín denne ako aj riadne nefungovanie podateľne kancelárie ohľadom preberania zásielok adresovaných správcovi (žalobkyni). Taktiež bolo uvedené zistenie, že na vhodnom verejne dostupnom mieste súvisiacou s kanceláriou nebola umiestnená úradná tabuľa kancelárie. Písomnosťou - vyjadrenie k protokolu zo dňa 23.07.2014 informovala žalobkyňa prvostupňový správny orgán o odstránení zistených nedostatkov pri vyššie uvedenej vykonanej kontrole a zároveň uviedla dôvod svojej neprítomnosti v kancelárii v čase uskutočnenia kontroly dňa 22.05.2014 - vykonávanie úkonov správcu v Komárne. Protokolom o vykonanom dohľade uskutočnenom pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu dňa 20.08.2014 o 10:58 hod. v kancelárií správcu (žalobkyne) bolo zaznamenané nesplnenie otvorenia kancelárie pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne z dôvodu, že nebol umožnený vstup do kancelárie správcu a nebolo umožnené nahliadať do spisov, pretože osoba na recepcii hotela nebola na to splnomocnená (bola splnomocnená len na preberanie pošty). Spis ďalej obsahuje upovedomenie o začatí správneho konania z 21.10.2014, námietky žalobkyne zo dňa 28.10.2014 k protokolu o vykonanom dohľade a jej vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo: 1321/2009-52/SKP zo dňa 27.01.2015 z dôvodu, že žalobkyňa nemala riadne zriadenú kanceláriu správcu na adrese, ktorú uviedla v zozname správcov, čím porušila povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2005 Z. z.) a § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku správcov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška MS SR č. 8/2005 Z. z.) jej uložil podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. sankciu - vyčiarknutie zo zoznamu správcov. 4. Po stručnom opise priebehu správneho konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, vyjadrenia žalobkyne k začatiu správneho konania a citácií na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení dospel správny orgán k záveru, že kancelária správcu je priestor, kde správca, resp. ním poverené osoby vykonávajú správcovskú činnosť, v ktorom musia byť dostupné správcovské spisy k jednotlivým konkurzným veciam a tento priestor musí byť dostupný v čase presne určenom úradnými hodinami, minimálne 6 hodín denne. Súčasťou tohto priestoru musí byť podateľňa správcu slúžiaca najmä na preberanie a zasielanie písomností a táto musí byť rovnako otvorená v čase úradných hodín, minimálne 6 hodín denne. Podateľňa môže byť zriadená priamo v kancelárii správcu alebo v iných súvisiacich verejne dostupných priestoroch. Správny orgán zistil, že žalobkyňa (správca) mala zriadenú kanceláriu v priestoroch hotela Korzo v Nových Zámkoch a podateľňu na recepcii tohto hotela. Pri prvej kontrole vykonanej poverenými zamestnancami správneho orgánu dňa 22.05.2014 bolo zistené, že žalobkyňa nemala riadne zriadenú podateľňu, nakoľko recepčná hotela nemala splnomocnenie na preberanie písomností, ani podaciu pečiatku správcu, ani nemala splnomocnenie oprávňujúce ju na vstup do kancelárie, ktorá bola v čase úradných hodín zatvorená. Kancelária nebola sprístupnená ani pri opakovanej kontrole vykonanej v ten istý deň. Výsledky tohto dohľadu boli spísané do protokolu o vykonanom dohľade a zaslané žalobkyni. Žalobkyňa listom doručeným správnemu orgánu dňa 29.07.2014 oznámila, že zistené nedostatky odstránila. Pri následnej kontrole vykonanej dňa 20.08.2014 bolo zistené, že nedostatky vo vedení podateľne boli odstránené, avšak opätovne sa vyskytli nedostatky vo vedení kancelárie, ktorá bola zamknutá a teda nebola verejne prístupná, pričom poverená osoba v podateľni nedisponovala oprávnením vstupovať do priestorov kancelárie. Preto tvrdenie žalobkyne o tom, že jej kancelária je riadne zriadená a otvorená pre verejnosť každý pracovný deň aspoň 6 hodín nebolo pravdivé a žalobkyňa ako správca pri opakovanej kontrole kanceláriu nemala zriadenú tak, ako to vyžadoval zákon. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že ustanovenia o zriadení kancelárie správcu sú formulované prísne, ale jednoznačne a neustanovujú žiadnu výnimku z povinnosti mať zriadenú, otvorenú a dostupnú kanceláriu počas úradných hodín, minimálne 6 hodín denne. Taktiež neumožňujú mať výnimku z povinnosti zabezpečiť nahliadnutie do spisov oprávneným osobám. K argumentu žalobkyne o postupe - zapísanie sa do poradovníka každého kto požiada o nahliadnutie do spisu by bolo kontraproduktívne, nakoľko takýto postup sa týka konaní s veľkým počtom účastníkov. Záverom správny orgán odôvodnil nenariadeného ústneho pojednávania vo veci z dôvodu, že to povaha veci nevyžadovala a on mal dostatočné množstvo dôkazov a vyjadrení, ktoré postačovali na vydanie rozhodnutia vo veci. Taktiež vypočutie svedkov a vykonanie ohliadky by boli bezpredmetné, keďže pracovníci správneho orgánu vykonávajúci dohľad sa s poverenými osobami na recepcii pri výkone dohľadu zhovárali a ich závery boli spísané do protokolu, ku ktorému sa žalobkyňa mala možnosť vyjadriť a aj sa vyjadrila. Žiadne ďalšie skutočnosti neboli potrebné pre účely tohto rozhodnutia. 5. V dôsledku žalobkyňou podaného rozkladu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č: 1321/2009-52/SKP zo dňa 22.05.2015, a to tak, že vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorým správny orgán rozhodol o porušení povinnosti žalobkyňou podľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. zrušil a správne konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku rozhodnutie potvrdil a podaný rozklad zamietol. 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný sa postupne vyjadril k jednotlivým v rozklade vzneseným námietkam, pričom k námietke o nedodržaní lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia správnym orgánom uviedol, že napriek tomu, že prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol po viac ako troch mesiacov od začatia správneho konania nemožno toto jeho konanie považovať za pochybenie smerujúce k založeniu vady správnosti alebo zákonnosti jeho rozhodnutia, a to aj vzhľadom na vykonanie opakovanej kontroly v kancelárii žalobkyne. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS1/ 2007 zo dňa 17.05.2007. 7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu a nesprávnej interpretácie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán aplikoval na zistený skutkový stav predovšetkým ustanovenie § 7 ods. 1 a § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. a § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 666/2005 Z. z., pričom dospel k záveru, že rozklad bol čiastočne dôvodný, keďže ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. bolo potrebné vykladať tak, že povinnosť správcu zabezpečiť nahliadanie do spisov nie je totožná s povinnosťou správcu zabezpečiť, aby bola správcovská kancelária otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne. Táto povinnosť spočíva v povinnosti správcu, aby vytvoril podmienky pre nahliadanie do spisov, a to aj na základe žiadosti oprávnenej osoby uskutočnenej v akejkoľvek forme v konkrétnom čase. Žalovaný sa stotožnil s námietkami žalobkyne a v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a konanie zastavil. 8. Ďalej bolo uvedené, že prvostupňový správny orgán zistil, že kancelária správcu (žalobkyne) nebola v pracovný deň v obvyklých úradných hodinách otvorená pre verejnosť a potom správne aplikoval § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z., z ktorých vyplýva povinnosť správcu mať zriadenú kanceláriu a ktoré zároveň stanovujú a konkretizujú podmienky zriadenia kancelárie spočívajúce v jej riadnom označení, zabezpečení primeraného technického vybavenia, výmery podlahovej plochy, ako aj povinnosti mať ju otvorenú pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách, aspoň 6 hodín denne. Vykonaným dohľadom dňa 20.08.2014 bolo zistené, že kancelária správcu (žalobkyne) nebola v pracovný deň v úradných hodinách prístupná, teda nebola splnená jedna z podmienok riadneho zriadenia kancelárie. Prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav vo veci a vyvodil z neho správny právny záver a v svojom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Na účel aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení bolo plne postačujúce, ak mal správny orgán za preukázané, že kancelária nebola verejne prístupná. Prvostupňový správny orgán vykonal dohľad dvakrát a umožnil žalobkyni nápravu po zistení nedostatkov a až po opakovanom výkone dohľadu začal konanie o jej vyčiarknutí zo zoznamu správcov, čím postupoval primerane v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že aj keď mal možnosť popri sankcii - vyčiarknutie zo zoznamu správcov žalobkyni pre súčasné porušenie § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. uložiť sankciu - 5 000 €, k takejto zmene rozhodnutia z dôvodu absorpčnej zásady uplatňovanej v správnom trestaní pri sankcionovaní za viacero deliktov nepristúpil. 9. K námietke neurčitých dôkazov a k nedoplneniu dokazovania výsluchom svedkov a nenariadeniu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že bolo nesporné, že prvostupňový správny orgán z vykonaného dohľadu na mieste dňa 22.05.2014 spracoval protokol a potom iné poznatky reprodukované správnym orgánom označené žalobkyňou ako dôkazy neboli relevantné. K nariadeniu ústneho pojednávania správny orgán pristúpi iba v prípade, ak ústne prejednanie vyžaduje povaha veci, pričom vykonanie ústneho pojednávania bolo plne na zvážení konajúceho orgánu. Povinnosť nariadenia ústneho pojednávania neplynie priamo zo zákona č. 8/2005 Z. z. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď od ústneho prejednania veci upustil, nakoľko z podkladov, ktoré mal k dispozícií (protokoly o dohľade) jednoznačne vyplýval záver o porušení zákonnej povinnosti riadneho zriadenia kancelárie. Taktiež v konaní o podanom rozklade nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko žalobkyňa nijako nepreukázala, že došlo k zmene pomerov a odstráneniu protiprávneho konania. Žalovaný nepristúpil na výsluch žalobkyňou navrhovaných osôb, nakoľko vychádzal zo záveru, že na účely riadneho zriadenia kancelárie správcu nebolo možné jej činnosť a chod zabezpečiť iba prostredníctvom poverených osôb, nemajúcich k správcovi relevantný právny vzťah. Zo znenia ustanovení zákona č. 8/2005 Z. z. nie je prijateľné verejnú dostupnosť kancelárie správcu zabezpečiť inými osobami ako priamo správcom alebo jeho zamestnancami. Bolo vylúčené, aby povinnosti správcu v čase úradných hodín zabezpečovala tretia - správcom poverená osoba, ktorej by nesvedčil štatút jeho zamestnanca. K osobám, ktoré neboli v zamestnaneckom vzťahu so správcom by nebolo možno sa dovolávať napr. povinnosti mlčanlivosti. Taktiež nemožno odobriť prax, kde by celá dostupnosť kancelárie správcu v úradných hodinách bola budovaná na netransparentných vzťahoch správcu a tretích na základe plnej moci poverovaných osôb. Žaloba. 10. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a žiadala ich obe zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. - v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP. 11. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Žalobkyňa považovala kontrolu zo dňa 22.05.2014 za nezákonnú, nakoľko mala za to, že bola vykonaná v rozpore s § 29 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. Z poverenia priloženého k protokolu o vykonanej kontrole uskutočnenej dňa 22.05.2014 vyplynulo, že bolo vystavené až dňa 15.07.2014, t. z. po vykonaní danej kontroly a preto zamestnanci správneho orgánu poverení na základe tohto poverenia neboli poverenými osobami v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Potom aj samotná kontrola bola postihnutá vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko výsledky takejto kontroly boli nezákonným dôkazom a druhá kontrola zo dňa 20.08.2014 nemohla byť opakovanou kontrolou a nemohla konštatovať opätovné porušenie jej povinností. 12. K vykonanej kontrole zo dňa 20.08.2014, žalobkyňa uviedla, že v tom čase bola dostupná informácia na dverách kancelárie správcu o kontaktných osobách a ich telefónnych číslach v prípade jej neprítomnosti, avšak osoby vykonávajúce dohľad nevykonali žiadne úkony k ich kontaktovaniu. Poukázala na to, že ňou poverená osoba - X.. W. mal kanceláriu hneď vedľa. 13. Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa nemohla stotožniť s argumentáciou žalovaného ohľadom zastupovania správcu počas jeho neprítomnosti inou osobou ako jeho zamestnancom. Poukázala na to, že povaha činnosti správcu mu neumožňuje nepretržite sa zdržiavať v kancelárii počas úradných hodín, mnohé úkony správcovskej činnosti vylučujú možnosť ich vykonávania v kancelárii správcu počas úradných hodín. Práve z tohto dôvodu zákon č. 8/2005 Z. z. (§ 11 ods. 2) umožňuje správcovi poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti svojho zamestnanca alebo inú správcom poverenú osobu. Považovala výklad príslušných ustanovení zákona č. 8/2005 Z. z. o zabezpečení dostupnosti kancelárie správcu počas jeho neprítomnosti poverenými osobami žalovaným za značne extenzívny a účelový. Tvrdila, že dostupnosť svojej kancelárie zabezpečuje počas úradných hodín v prvom rade osobne avšak výnimočne, ak sa združuje mimo kancelárie po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonu správcovskej činnosti nie je v zmysle zákona vylúčené, aby dostupnosť kancelárie bola zabezpečená poverenou osobou, ktorá by bola odborne spôsobilá a mala potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. Záver prijatý žalovaným o povinnosti zabezpečiť riadne zriadenie kancelárie správcu výlučne jeho zamestnancami je nesprávny, idúci nad rámec zákona. Konštatovala, že jej neprítomnosť v kancelárii počas vykonávanej kontroly bola zapríčinená vykonávaním úkonov správcovskej činnosti, ktoré nebolo možné zabezpečiť v kancelárii, išlo o neprítomnosť dočasnú, krátkodobú a v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti nevyhnutnú. 14. Záverom žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže neboli vykonané dôkazy ňou navrhnuté - výsluchy svedkov (X.. W., Y. V. - osoby ňou poverené na vykonávanie niektorých úkonov správcovskej činnosti v čase jej neprítomnosti). Samotné protokoly z vykonaných kontrol nepreukázali náležité zistenie skutkového stavu a zistený skutkový stav bol nepostačujúci na správne posúdenie veci. 15. Písomným podaním zo dňa 03.11.2016 žalobkyňa reagovala na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe, zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe a poukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/158/2015 zo dňa 07.09.2016 týkajúci sa obdobnej veci. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 03.09.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po opise zisteného skutkového stavu veci identicky ako vyplývala z obsahu pripojeného administratívneho spisu (bod 2 tohto rozsudku) zaujal stanovisko k žalobným námietkam. Konštatoval, že kontrola vykonaná dňa 20.08.2014 bola vykonaná v súlade so zákonom a bolo pri nej zistené, že žalobkyňa nemala riadne zriadenú kanceláriu správcu, ktorá skutočnosť zakladala dôvod na jej vyčiarknutie zo zoznamu správcov. 17. Žalovaný zdôraznil, že dohľadom vykonaným dňa 20.08.2014 bolo zistené, že kancelária žalobkyne nebola v pracovný deň v obvyklé úradné hodiny prístupná, v kancelárii sa nenachádzali ani osoby žalobkyňou poverené z čoho bol preukázaný stav neprístupnosti kancelárie. Podľa názoru žalovaného povinnosti správcu v čase úradných hodín zabezpečiť dostupnosť kancelárie, nemohla byť zabezpečená prostredníctvom tretích osôb a v danom prípade sa v kancelárii nenachádzali žiadne osoby (t. j. ani zamestnanci, ani poverené osoby). 18. Ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že v totožnom čase v akom boli vykonané kontroly riadneho zriadenia kancelárie žalobkyne boli vykonané kontroly u správcu X.. W., ktorý mal byť žalobkyňou poverenou osobou na vykonávanie úkonov správcovskej činnosti. Tieto kontroly viedli k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu správcov z totožného dôvodu ako u žalobkyne, keďže sa v čase kontrol preukázateľne nenachádzal v budove kde mal zriadenú kanceláriu správcu (totožná budova ako v prípade kancelárie žalobkyne). 19. Na záver žalovaný uviedol, že za daných skutkových a právnych okolností nemal možnosť inak postupovať, a to s poukazom na znenie § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 20. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2005 Z. z. správca je povinný mať zriadenú kanceláriu. Správca je povinný kanceláriu riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru jej podlahovej plochy. 24. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. právo nahliadať do spisu majú osoby vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku. 25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. správca na účel zabezpečenia riadneho výkonu správcovskej činnosti zamestnáva potrebný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. 26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. správca môže svojho zamestnanca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Ak je to účelné a hospodárne, správca môže poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti aj inú osobu ako svojho zamestnanca; zamestnanca alebo inú osobu môže správca poveriť vykonaním len takých úkonov správcovskej činnosti, na vykonanie ktorých má zamestnanec alebo iná osoba potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. 27. Podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. ministerstvo vyčiarkne správcu- fyzickú osobu zo zoznamu správcov, ak nemá riadne zriadenú kanceláriu. 28. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. poverenie ministerstva na vykonanie dohľadu má písomnú formu a obsahuje označenie dohliadaného správcu, meno a priezvisko poverenej osoby a prizvanej osoby, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca ministerstva oprávneného na udelenie poverenia. 29. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o vykonanom dohľade v kancelárii dohliadaného správcu poverené osoby vyhotovia protokol o vykonanom dohľade (ďalej len "protokol"), ktorého odpis doručia dohliadanému správcovi. Dohliadaný správca môže v lehote troch dní od doručenia odpisu protokolu uplatniť proti protokolu písomné námietky; poverené osoby sú povinné opodstatnenosť námietok preveriť. 30. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. protokol obsahuje označenie dohliadaného správcu, miesto a čas vykonania dohľadu, predmet dohľadu, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali, preukázané zistenia pri dohľade, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy poverených osôb, vyjadrenie dohliadaného správcu k výsledku dohľadu a ďalšie písomnosti a materiály. Na základe uznaných námietok sa k protokolu vypracuje dodatok ako súčasť protokolu. 31. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. kancelária sa zriaďuje vo verejne dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. 32. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. v príslušnej kancelárii sa vyhradí miestnosť určená účastníkom konania, ich zástupcom, prípadne ďalším oprávneným osobám, v ktorej môžu nahliadať do spisu a robiť si z neho výpisy; vždy pod dohľadom správcu alebo ním povereného zamestnanca. Ak ten, kto nahliada do spisu, zaobchádza so spisom nešetrne, dohliadajúci správca alebo ním poverený zamestnanec si môže vyhradiť, aby so spisom manipuloval on sám. O tom sa urobí poznámka v zázname o nahliadnutí do spisu. 33. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. toho, kto požiada o nahliadnutie do spisu, príslušná kancelária zapíše do poradovníka, v ktorom sa uvedie označenie žiadateľa, spisová značka vyžiadaného spisu, prípadne označenie vyžiadanej časti spisu a čas, odkedy dokedy má žiadateľ záujem nahliadnuť do spisu. Ak o nahliadnutie do toho istého spisu v ten istý deň požiada viac žiadateľov, čas vyhradený na nahliadnutie do spisu pre jedného žiadateľa nesmie prekročiť jednu hodinu, ibaže to neobmedzí iných žiadateľov v nahliadaní do spisu. Poradie nahliadania do toho istého spisu sa riadi poradím zápisu do poradovníka. Poradovník sa vyhotovuje osobitne na každý pracovný deň. 34. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v prejednávanej veci zákon č. 8/2005 Z. z., vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). 36. Ohľadom namietaného nedostatku poverenia pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, ktorí uskutočnili kontrolu v kancelárii žalobkyne, spočívajúceho v tom, že ako dátum uvedený na poverení ku kontrole vykonanej dňa 22.05.2014 bol v poverení uvedený deň 15.07.2014, súd uvádza, že dodatočné označenie dátumu vyhotovenia poverenia v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. nie je v zákone sankcionované pod následkom neplatnosti takéhoto poverenia. Z predloženého poverenia vyplývajú (sú v ňom jednoznačne uvedené) jeho podstatné náležitosti, a to kto (štátne zamestnankyne sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR), keby (dňa 22.05.2014), u koho (žalobkyne) sa mal dohľad vykonať a čoho sa mal dohľad týkať (dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov a povinnosti správcu). Dohľad bol v poverení uvedenými pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu v daný deň, v objekte kde sa nachádzala kancelária správcu (žalobkyne) aj vykonaný. Z kontroly uskutočnenej dňa 22.05.2014 bol vydaný oficiálny výstup - protokol vypracovaný dňa 15.07.2014. Nesprávne uvedenie dátumu poverenia pracovníkov prvostupňového správneho orgánu podľa súdu nie je taký nedostatok, s ktorým by bez ďalšieho bolo možné spájať nezákonnosť takto vykonanej kontroly, nejde o vadu majúcu vplyv na zákonnosť postupu správneho orgánu a jeho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd tejto námietke nemohol prisvedčiť. 37. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci spočívajúca v nevykonaní žalobkyňou navrhovaného dokazovania výsluchom osôb (X.. W., Y. V.) podľa presvedčenia súdu je dôvodná. Skutkový stav veci nebol v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia náležite zistený, nakoľko ak žalovaný vychádzal iba z obsahu protokolov o vykonanom dohľade podľa názoru súdu to nebolo dostačujúce. Je pravdou, že z protokolu o vykonanom dohľade vyplýval čas otvorenia kancelárie (pondelok až piatok od 8:00 hod. do 12:00 hod. a od 12:00 hod. do 14:00 hod.), taktiež z predložených plných mocí vyplývalo poverenie osôb na prijímanie podaní adresovaných správcovi ako aj oprávnenie na vstup do kancelárie, avšak z týchto dôkazov nie je zrejmé, či bolo dostupné bez obmedzení (uvedením pri označených úradných hodinách kancelárie správcu), resp. na vyžiadanie u pracovníčky recepcie poverenej prijímaním podaní adresovaných správcovi. Taktiež nebolo pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu zisťované, resp. z obsahu protokolov o vykonanom dohľade nevyplýva dĺžka neprítomnosti žalobkyne, resp. ňou poverených osôb v kancelárii počas úradných hodín v čase kedy kancelária otvorená byť mala. Podľa názoru súdu správne orgány mali povinnosť zistiť dôvod prečo bola kancelária počas uskutočnenia dohľadu v úradných hodinách zatvorená (neprístupná verejnosti) a tiež mali zistiť dĺžku zatvorenia kancelárie. Pri vstupe do kancelárie bol uvedený telefonický kontaktu na žalobkyňu v prípade jej neprítomnosti a preto mali dohľad vykonávajúci pracovníci ju telefonicky kontaktovať za účelom zistenia dôvodu jej neprítomnosti v kancelárii a takto zistiť kedy bude môcť byť v kancelárii. Tieto skutočnosti z obsahu administratívneho spisu (protokolov o dohľade) nevyplývajú, nakoľko protokoly obsahujú len uvedenie času vykonania dohľadu dňa 22.05.2014, a to o 10:30 hod a o 11:45 hod. a dňa 20.08.2014 o 10:58 hod. Za účelom zistenia dôvodu neotvorenia kancelárie správcu (žalobkyne) počas úradných hodín bolo potrebné vypočuť žalobkyňu, prípadne iné osoby - zamestnancov recepcie vykonávajúcich aj činnosť podateľne kancelárie správcu. Tak ako súd uvedie nižšie bolo potrebné zistiť dobu počas úradných hodín kedy kancelária nebola prístupná verejnosti. Táto skutočnosť z obsahu protokolov taktiež nevyplývala. Súd však musí ohľadom námietky nevypočutia svedka X.. W. (žalobkyňou poverená osoba), ktorý je správcom a má hneď vedľa zriadenú kanceláriu uviesť, že u neho v totožnom čase bola vykonaná obdobná kontrola a tento a ani jeho zamestnankyňa sa v kancelárii správcu nenachádzali a nebol na nich uvedený ani telefonický kontakt (táto skutočnosť vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. z. 6S/158/2015 ako aj v tejto veci vydaného rozsudku zo dňa 07.09.2016). Preto jeho výsluch by bol celkom nadbytočný, v neprospech žalobkyne a poukazovanie na neho ako žalobkyňou poverenú osobu zabezpečujúcu otvorenie jej kancelárie pre verejnosť je zjavne účelové. 38. Podľa názoru súdu nie je možné vykladať povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. tak, že kancelária správcu musí byť v stanovené úradné hodiny otvorená pre verejnosť permanentne, bez možnosti jej uzatvorenia v prípade krátkodobej neprítomnosti správcu, resp. pracovníkov kancelárie správcu. Z protokolov o dohľade nevyplýva, či bola kancelária počas kontroly zatvorená dlhodobo alebo išlo o zatvorenie z dôvodu krátkodobej neprítomnosti žalobkyne(nemala iných zamestnancov v pracovnom pomere), napr. z dôvodu hygienickej prestávky, oneskorenia príchodu z dôvodu plnenia pracovných povinností v súvislosti s činnosťou správcu, neodkladného ošetrenia u lekára. Inštitút správcu je taký inštitút, kedy tento nie je povinný konať okamžite s tým, že v prípade jeho okamžitého nekonania by došlo k spôsobeniu iným osobám závažnej ujmy (na živote, zdraví, majetku) a preto podľa súdu vyžadovať nepretržité otvorenie kancelárie počas úradných hodín nie je namieste. Činnosť správcu je špecifická v tom, že ju tento nevykonáva výlučne v svojej zriadenej kancelárií, ale aj v iných priestoroch (objektoch spravovaných subjektov). V súvislosti s výkonom funkcie správcu tento, resp. jeho zamestnanci, príp. poverené osoby vykonávajú úkony aj na iných orgánoch, súdoch a podobne. V takýchto prípadoch správca nemôže byť počas stanovených úradných hodín aj vo svojej kancelári, ktorej chod by mal však zabezpečiť svojimi zamestnancami tak, aby bola otvorená pre verejnosť aspoň 6 hodín denne. To však neznamená, že kancelária musí byť počas stanovených úradných hodín otvorená nepretržite, bez možnosti jej krátkodobého zatvorenia pri súčasnom uvedení kontaktu na okamžité spojenie sa so správcom, resp. jeho zamestnancami, ktorí by boli v primeranom čase schopní sa na telefonickú výzvu do kancelárie dostaviť. Súd zároveň uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že je potrebné, aby v prípade neprítomnosti správcu v kancelárií ho zastupovala osoba, ktorá je u neho zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a nestačí, aby ho zastupovali osoby poverené na základe plnej moci. Táto požiadavka vyplýva jednoznačne zo znenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov (§11 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z., § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). Takýto záver podľa súdu podporuje aj znenie § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. týkajúce sa technických detailov postupu pri nahliadaní do spisov. 39. Podľa presvedčenia súdu v danom prípade zo zisteného a ustáleného skutkového stavu tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich dôkazov nie je možné bezpochyby vyvodiť porušenie ust § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. a z nich vyplývajúcu sankciu správcovi (žalobkyni) - vyčiarknutie zo zoznamu správcov (§ 26 ods. 1 písm. h/ zákona č. 8/2005 Z. z.). Sankcia za zistené porušenia v danom prípade je najprísnejšou formou - vyčiarknutie a preto je požiadavka na dôkladné zistenie skutkového stavu veci plne dôvodná. Neprítomnosť žalobkyne pri druhej kontrole dňa 20.08.2014 nebola nijakým spôsobom ozrejmená a bude potrebné za týmto zistením doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne, príp. iných osôb (pracovníci recepcie, Y. V.). Potom súd prisvedčil námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 40. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, náležite zistiť skutkový stav a vydať nové rozhodnutie. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).