Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/198/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201358 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201358.8 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SVOJBYT, so sídlom Kuklovská 19, 841 05 Bratislava, IČO: 31 801 609, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ SVB Kuklovská 33-39, so sídlom Kuklovská 39, 841 04 Bratislava, IČO: 42 448 085, zastúpeného: JUDr. Štefan Detvai, advokát, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, 2/ Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, 3/ B.. C. O., V.., L. XX, XXX XX R., zast.: JUDr. Margita Kováčová, advokátka, so sídlom Košická č. 6, 821 09 Bratislava, 4/. G.. R. G., L. XX, XXX XX R., 5/ C.. G. O., L. XX, XXX XX R., o žalobe na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 12.08.2015 sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy postupom podľa § 250v a nasl. O.s.p. (v súčasnosti § 252 a nasl. SSP), a to vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní jeho práv zápisom SVB Kuklovská 33-39, so sídlom Kuklovská 39, 841 04 Bratislava (ďalej len tiež SVB), do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vykonaným pod registračným číslom OU-BA-OVVS1-2015/056573 ku dňu 01.07.2015 a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému vykonať výmaz SVB, z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2017 upravil žalobný petit v súlade v súčasnosti platnou právnou úpravou v zmysle § 262 ods. 1, 2 SSP a § 263 SSP a označiť preskúmavaný zásah žalovaného za nezákonný. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.06.2015 bol žalovanému doručený návrh na zápis spoločenstva SVB do registra spoločenstiev spolu s prílohami: zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v dome C na Kuklovskej ul. 33 - 39 konanej dňa 09.06.2015, prezenčná listina zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu C Kuklovská 33 - 39 zo dňa 09.06.2015, zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 09.06.2015, Dodatok číslo 2 k mandátnej zmluve, písomnosť - potvrdenie spol. Byty, spol. s.r.o., zo dňa 23.06.2015, výpis z registra trestov Y. N. , výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálneho územia L. H., oznámenie žalovaného zo dňa 01.07.2015 o vykonaní zápisu do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva SVB, stanovisko žalobcu k zápisu SVB zo dňa 27.07.2015. Žaloba. 3. Žalobca uviedol, že je od svojho vzniku dňa 25.11.1999 spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v troch bytových domoch, a to v dome na Kuklovskej ulici č. 9 - 19 (bytový dom A), Kuklovskej ulici č. 21 - 31 (bytový dom B) a v dome na Kuklovskej ulici č. 33 - 39 (bytový dom C). Listom zo dňa 14.07.2015 bol informovaný vlastníčkou bytu na Kuklovskej ulici č. 35 C.. Y. N., že s účinnosťou od 01.07.2015 bolo zaregistrované na Okresnom úrade Bratislava nové spoločenstvo SVB, ktoré údajne založili vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Kuklovskej ulici č. 33 - 39, pričom za jeho predsedníčku bola zvolená C.. Y. N.. Právnym dôvodom vzniku tohto nového spoločenstva malo byť rozhodnutie vlastníkov bytov v bytovom dome na Kuklovskej ulici č. 33 - 39 (bytový dom C) spočívajúce v odčlenení sa od žalobcu. Za účelom rozhodnutia o rozdelení žalobcu ako spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostávajúceho z viacerých bytových domov nebolo zvolané zhromaždenie vlastníkov všetkých bytov a nebytových priestorov v domoch, ale o odčlenení zo spoločenstva rozhodli len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome C na Kuklovskej ulici č. 33 - 39 bez vedomia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v ostatných domoch. Žalobca dňa 03.08.2015 doručil žalovanému sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 9/2010 Z. z.), ktorou namietal vykonanie zápisu nového spoločenstva vlastníkov (SVB Kuklovská č. 33 - 39) a žiadal jeho výmaz. Žalobca mal za to, že vykonanie zápisu a trvajúcu registráciu nového spoločenstva vlastníkov je treba považovať za nezákonný zásah žalovaného ako orgánu verejnej správy do jeho právneho postavenia. Vykonanie zápisu do registra spoločenstiev malo nepochybne charakter zásahu orgánu verejnej správy, pričom konanie o registrácii do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestoroch je osobitným druhom konania upraveným v § 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z. z.). Samotný zápis do registra nemá povahu rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu, o ktorom správny orgán nevydáva žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Ako jediný do úvahy prichádzajúci súdny prostriedok nápravy nezákonne vykonanej registrácie je preto návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (v súčasnosti § 252 a nasl. SPP). 4. Žalobca konštatoval, že nové spoločenstvo vlastníkov vzniknuté rozdelením pôvodného spoločenstva tvoriaceho viac domov by malo predstavovať právneho nástupcu pôvodného spoločenstva a potom vykonanie zápisu nového spoločenstva zásadným spôsobom zasiahlo do všetkých jeho práv a povinností, a to už jeho samotnej právnej existencie, keďže SVB Kuklovská 33 - 39 v registri spoločenstiev je naďalej v registri spoločenstiev zapísané a dôsledky tejto registrácie voči nemu trvajú. 5. Po citácií zákonných ustanovení § 7 ods. 1, 2, 11, § 7c ods. 9 písm. h), § 7d ods. 1 písm. b), § 7d ods. 4, 6, § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 69 ods. 4, 9 Obchodného zákonníka žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovanie o rozdelení spoločenstva je v pôsobnosti zhromaždenia, v ktorom zasadajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, a to aj v prípade, ak spoločenstvo tvoria viaceré domy. Inak ako na riadne zvolanom zhromaždení vlastníkov vo všetkých domoch tvoriacich spoločenstvo nie je možné rozhodnúť o rozdelení spoločenstva, a to bez ohľadu na úpravu § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. Systematickým a teleologickým výkladom citovaných ustanovení treba dospieť k záveru, že za účelom rozhodovania o rozdelení spoločenstva, ktoré tvoria viaceré domy, je potrebné zvolať zákonným postupom zhromaždenie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, aj keď na tomto zhromaždení budú hlasovať o rozdelení vlastníci bytov samostatne podľa jednotlivých domov. Bolo by absurdné, aby o rozdelení spoločenstva mohla rozhodnúť len menšina z celkového počtu vlastníkov, pričom zákonodarca proces rozdelenia spoločenstva nijako bližšie nerieši. 6. Rozdelenie spoločenstva je špecifickým prípadom jeho zrušenia bez likvidácie s právnym nástupníctvom. Pôvodné spoločenstvo, ktoré sa rozdeľuje sa preto prijatím platného rozhodnutia o rozdelení musí zrušiť a potom má nasledovať výmaz z registra spoločenstiev. Nie je prípustné, ak sa spoločenstvo rozdelilo tak, že pôvodné spoločenstvo zostane existovať ako právnická osoba a bude pôsobiť popri svojich právnych nástupcoch. K zrušeniu žalobcu však nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko o rozdelení tohto spoločenstva sa nerozhodovalo na zhromaždení všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo všetkých domoch tvoriacich spoločenstvo. Túto skutočnosť zjavne akceptoval aj žalovaný, keď napriek zápisu nového spoločenstva nevykonal výmaz pôvodného spoločenstva - žalobcu. Zápisom nového spoločenstva bez súčasného vykonania výmazu pôvodného spoločenstva - žalobcu z registra spoločenstiev a zápisu aspoň jedného ďalšieho nástupníckeho spoločenstva žalovaný porušil § 7d ods. 4 poslednej vety zákona č. 182/1993 Z. z. vyžadujúce v prípade rozdelenia spoločenstva vykonať výmaz rozdeleného spoločenstva a zápis nových spoločenstiev k tomuto istému dňu. Rozdelenie spoločenstva nie je možné uskutočniť tak, že z pôvodného spoločenstva sa odčlení jedno nové spoločenstvo pri zachovaní pôvodného spoločenstva. V súvislosti s rozdelením žalobcu a založením SVD nebol schválený projekt rozdelenia žalobcu, hoci potreba schválenie projektu rozdelenia zo stanovenými obsahovými náležitosťami vyplýva z § 69 ods. 9 Obchodného zákonníka v spojení s § 7d ods. 6 poslednou vetou zákona č. 182/1993 Z. z. Táto skutočnosť má zásadný negatívny dosah na fungovanie žalobcu, nakoľko vykonaním zápisu nového spoločenstva bez jeho vedomia sa stalo právne a majetkové postavenie oboch spoločenstiev nejasné a neusporiadané a nie je ho možné riešiť ex post. 7. V závere žalobca konštatoval, že zápis SVB do registra spoločenstiev bol vykonaný v rozpore so zákonom. Na rozdelenie žalobcu a založení nového spoločenstva neboli splnené podmienky a pri samotnom zápise sa nerešpektovali viaceré ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. Tento nezákonný a právne zmätočný stav, ktorý nastal a pretrváva nie je možné reparovať žiadnym iným spôsobom ako vymazaním spoločenstva SVB Kuklovská 33 - 39 z registra spoločenstiev. 8. Podaním zo dňa 04.01.2016 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu pribratého účastníka 1/ - SVB, pričom poukazujúc na už skôr uvádzané ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. a § 69 ods. 4, 9 Obchodného zákonníka mal za to, že je zásadný rozdiel, či je žalobca ako subjekt tvorený dvomi alebo tromi bytovými domami, a to z hľadiska jeho fungovania, majetkových pomerov dovnútra, kreáciou a činnosťou jeho orgánov, vzťahom k tretím osobám. Vyjadril presvedčenie, že konanie SVB bez jeho vedomia a v rozpore so zákonom predstavuje priamy zásah do jeho právneho postavenia. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.09.2015 a uviedol, že žalobca poukázal na neplatnosť právnych úkonov registrácie a vzniku SVB listom z 28.07.2015 a žiadal o jeho výmaz. Dňa 03.08.2015 podal žalobca sťažnosť (písomným vyjadrením Okresného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.09.2016 bolo zistené, že podaná sťažnosť bola vyhodnotená vo všetkých svojich bodoch ako neopodstatnená) voči zápisu SVB do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný uviedol, že prijal dňa 12.06.2015 návrh na zápis spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom Kuklovská ulica č. 33 - 39 Bratislava, ktorý podala splnomocnená zástupkyňa dotknutých vlastníkov bytov a nebytových priestorov C.. Y. N.. K návrhu predložila zápisnicu zo zhromaždenia konaného dňa 09.06.2015, originál prezenčnej listiny, zmluvu o spoločenstve, výpis z katastra nehnuteľností a výpis z registra trestov. Zo spisového materiálu vyplynulo, že v súlade s § 7c ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo zvolané zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome C na Kuklovskej ul. 33 -39, schôdza bola uznášania schopná, pričom vlastníci týchto bytov a nebytových priestorov hlasovali v súlade s ustanovením § 14 ods. 9 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že na rozdelenie nebol potrebný súhlas aj vlastníkov v iných domoch. Keďže spoločenstvo predložilo zákonom predpísané náležitosti podľa § 7 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., vykonal zápis tohto spoločenstva do registra spoločenstiev dňa 01.07.2015. Žalovaný tiež poukázal, že z ust. § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že účtovne a majetkovo sú všetky domy spravované spoločenstvom samostatnými účtovnými jednotkami a ak spoločenstvo tvorí viac domov musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom. V žalobe žalobcom namietané skutočnosti sú podľa neho vnútornou záležitosťou spoločenstva, do ktorého on nemá právomoc zasahovať. Vzhľadom na žalobcom uplatnený návrh a to hlavne uloženie mu povinnosti vykonania výmazu SVB Kuklovská 33-39 z registra spoločenstiev žalovaný uviedol, že zákon o spoločenstve správnemu orgánu neumožňuje vykonať výmaz už zapísaného spoločenstva. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je v zmysle § 18 ods. 2 písm. g) Občianskeho zákonníka právnickou osobou - subjektom, ktorého založenie je ustanovené zákonom, pričom on ako správny orgán je len registrujúcich orgánov a je povinný vykonať zápis do registra po predložení dokladov uložených zákonom. Zákon mu neukladá povinnosti skúmať a riešiť sporné záležitosti v spoločenstve. Vyjadrenie pribratého účastníka - SVD Kuklovská 33-39. 10. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 12.02.2016 vyjadril pribratý účastník, pričom ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že základným predpokladom súdnej ochrany tak, ako sa domáha žalobca je, aby došlo k ukráteniu na jeho právach a právom chránených záujmoch, t. z. vyžaduje sa vznik škodlivého následku postupom orgánu verejnej moci (žalovaného). V danom prípade sa tak nestalo a preto žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby. Z ust. § 7 ods. 1, 2 a § 7a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je nesporné, že spoločenstvo vzniká na základe konsenzuálneho súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome a nie zhodou nadpolovičnej väčšiny vlastníkov vo viacerých domov. Poukázal na to, že žalobca ako aj všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch A a B na Kuklovskej ul. č. 9 - 31 môžu všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z. vykonávať bez akéhokoľvek obmedzenia aj po vzniku SVB. Žalobca zostal aj naďalej zapísaný v registri spoločenstiev, môže spravovať a zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov vo vchodoch Kuklovská 9 - 31, ako aj hospodáriť s ich finančnými prostriedkami. Nakoľko žalobca nemal žiaden majetok, projekt rozdelenia bol bezpredmetný. Úhrady nákladov, na ktorých sa podieľali vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu C doposiaľ uhrádzajú v rovnakom rozsahu aj naďalej. Každý z troch bytových domov je samostatne oddelený, domy nemajú spoločné nebytové priestory, spoločné pozemky, majú jedine spoločné zariadenie na vykurovanie. 11. Poukázal na skutočnosť, že novelou zákona č. 182/1993 Z. z., počnúc 01.10.2014 došlo k zmene ust. § 14 ods. 7, pričom z pôvodného odseku 7 bol vypustený odkaz na § 7c ods. 8, ktorý hovoril o tom, že o rozdelení spoločenstva hlasuje zhromaždenie, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Vypustením tohto odkazu je jednoznačné, že o rozdelení spoločenstva už nerozhoduje zhromaždenie podľa § 7c ods. 9, ale iba zhromaždenie vlastníkov toho bytového domu, ktorého sa to týka. Práva a povinnosti členov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa odvíjajú od vlastníckych práv a sú viazané na konkrétny dom. V závislosti od týchto vlastníckych práv vznikajú alebo zanikajú aj všetky práva spoločenstva. Samotné spoločenstvo nie je vlastníkom bytových domov a preto ich počet nemôže mať vplyv na majetkové pomery spoločenstva. Taktiež kreácia a činnosť orgánov spoločenstva závisí od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý je základom spoločenstva. Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava. 12. Podaním zo dňa 30.08.2017 k veci zaujala stanovisko Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá podaním zo dňa 17.03.2017 oznámila správnemu súdu svoj vstup do konania v zmysle § 46 SSP. Poukázala na zákon č. 70/2010 Z. z., ktorým došlo k zmene a doplneniu zákona č. 182/1993 Z. z. a ktorý umožnil jednoduchšie rozhodovanie o rozdelení spoločenstva - rozhoduje sa vždy len medzi vlastníkmi dotknutého bytového domu (vyplýva to zo znenia § 14 ods. 9 vyššie uvedeného zákona). K porušeniu ust. § 7c ods. 9 písm. h) a § 7d ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. uviedla, že podľa teleologického výkladu ustanovení zákona je možné spoločenstvo rozdeliť aj bez súhlasu ostatných vlastníkov v iných domoch. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoločnom zväzku, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Vlastníci by mali mať v každom dome právo z tohto zväzku kedykoľvek vystúpiť za splnenia určených podmienok, keďže zákon prioritne predpokladá, že každý dom bude spravovaný samostatne niektorou z dvoch prípustných foriem výkonu správy. Ohľadom námietky neschválenia projektu rozdelenia spoločenstva SVOJBYT poukázala na to, že sa jedná o vnútornú záležitosť spoločenstva, do ktorej žalovaný nemal právomoc zasahovať. Žalovaný je správnym orgánom registrujúcim spoločenstvo do registra na základe predloženia návrhu a zákonom stanovených príloh, čo v danom prípade spoločenstvo SVB. Záverom vyjadrila názor, že postupom a opatrením žalovaného nedošlo k porušeniu zákona (nedošlo k porušeniu práv žalobcu v rozpore s právnymi predpismi). Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnutý nezákonný zásah žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva. 17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. návrh na zápis do registra je povinný podať vlastník domu alebo splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do jedného mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zmene správy domu alebo správca pri vzniku spoločenstva zo zákona; pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená. Súčasťou návrhu na zápis do registra je zmluva o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach, doklad o bezúhonnosti predsedu spoločenstva a stanovy spoločenstva, ak to zmluva o spoločenstve určuje, zápisnica a prezenčná listina zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ak zákon neustanovuje inak, výpis z listu vlastníctva a správny poplatok. V prípade zmeny formy správy je súčasťou návrhu aj výpoveď zmluvy o výkone správy. Spoločenstvo môžu založiť aj vlastníci bytov a nebytových priestorov viacerých domov. 18. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. konanie o registrácii sa začne dňom, keď je správnemu orgánu doručený návrh na zápis do registra, ktorý obsahuje náležitosti podľa odseku 2. Prekážkou konania o registrácii spoločenstva nie je plynutie výpovednej lehoty pri skončení platnosti zmluvy o výkone správy. 19. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. správny orgán vykoná zápis do registra do 15 dní od začatia konania, alebo ak ide o zmenu formy správy, nasledujúci deň po skončení platnosti zmluvy o výkone správy. Správny orgán do troch dní po zápise do registra zašle spoločenstvu jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve, na ktorom vyznačí deň vykonania zápisu do registra. 20. Podľa § 7c ods. 9 písm. h) zákona č. 182/1993 Z. z. zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz z rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva. 21. Podľa § 7d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí zhromaždenia o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, rozhodnutím zhromaždenia o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva, vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. 22. Podľa § 7d ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Likvidácia sa nevyžaduje, ak majetok spoločenstva prechádza na iné spoločenstvo po zlúčení, rozdelení alebo splynutí. V registri sa vykoná výmaz zaniknutého spoločenstva a zápis spoločenstva vzniknutého splynutím k tomu istému dňu. Výmaz zlučovaného alebo rozdeleného spoločenstva a zápis zmeny pri spoločenstve, s ktorým sa zanikajúce spoločenstvo zlúčilo, alebo zápis nových spoločenstiev po rozdelení sa vykoná k tomu istému dňu. 23. Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. ustanovenia odsekov 1až 7 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. 24. Podľa § 252 ods.1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 25. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 26. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 27. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 28. Podľa § 262 ods. 1 veta prvá SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. 5. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť žalobu v intenciách uvedených námietok, pričom súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právna úprava inštitútu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy podľa O.s.p. (platné v čase podania žaloby) je obdobná ako konanie proti inému zásahu orgánu verejnej moci podľa SSP. 30. V prvom rade sa súd zameral na dôvodnosť žaloby z hľadiska ukrátenia žalobcu na jeho právach, právom chránených záujmoch v súvislosti s iným zásahom žalovaného - orgánu verejnej správy - existenciou spoločenstva SVB Kuklovská 31 - 39. Súd musí konštatovať, že žalobca nebol vznikom tohto spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (SVB Kuklovská 31 - 39) nijako priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch, a to ani následkami vyvolanými vznikom tohto subjektu. Žalovaný nijako nepreukázal, že by bola nejako dotknutá alebo spochybnená jeho existencia ako právnickej osoby, že by bol nejako obmedzený na doposiaľ vykonávaných oprávneniach vyplývajúcich mu z ust. § 7b zákona č. 182/1993 Z. z., a to tak voči svojim členom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch A a B, ako aj navonok voči tretím osobám pri akýchkoľvek právnych úkonoch, resp. vzťahoch vykonávaných v súvislosti s plnením si svojich povinností. Žalobca mal povinnosť viesť samostatne analytické účty za každý jeden bytový dom (A, B, C) samostatne (§ 7b ods. 4). Právne vzťahy medzi ním a SVB Kuklovská 31 - 39 ohľadom prevádzky napr. plynovej kotolne a s tým súvisiacich dodávok plynu, tepla, teplej vody má možnosť žalobca riešiť formou zmlúv medzi ním a SVB. Zmluva o spoločenstve SVOJBYT zostala vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytových domoch A, B stále v platnosti a vzťahuje sa na všetkých ostávajúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi SVOJBYTOM a SVB nie je predmetom tohto súdneho konania (nebolo ani predmetom správneho konania). 31. Zároveň súd posudzoval možnosť uloženia v žalobnom petite navrhovanej povinnosti žalovanému - vykonať výmaz spoločenstva SVB Kuklovská 33 - 39 z registra spoločenstiev. Výmazu spoločenstva musí predchádzať jeho zrušenie, ktoré však nie je predmetom tohto súdneho konania a ani samostatného rozhodovania žalovaného (nebolo predmetom správneho konania), ktorý plní v danom prípade len funkciu registračného orgánu a potom, ak sú splnené zákonné predpoklady vykoná zápis spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov do príslušného registra a ak nie sú zákonné podmienky na zápis splnené, tak navrhovaný zápis nevykoná. Zrušenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je upravené v § 7d ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a predpokladá prijatie rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení spoločenstva, o zlúčení, splynutí alebo rozdelení, príp. vyhlásenie konkurzu na spoločenstvo alebo zamietnutie takéhoto návrhu pre nedostatok majetku. V danom prípade však žiadne takéto rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov vo vzťahu k SVB prijaté nebolo a ani nebol naň vyhlásený, resp. zamietnutý konkurz. 32. Čo sa týka konania v danej veci žalovaným tento mal povinnosť na základe podaného návrhu uskutočniť konanie o registrácii SVB a vykonať jeho zápis, keď zistil splnenie zákonom požadovaných náležitosti (§ 7 ods. 3, 5 zákona č. 182/1993 Z. z.). Žalovaný je v danom prípade registračným orgánom, ktorý zápis SVB do registra spoločenstiev musel vykonať. Zároveň zákon presne stanovuje, v ktorých prípadoch je povinný žalovaný vykonať výmaz spoločenstva vlastníkov. V danom prípade nedošlo k zrušeniu SVB a preto nie je možné ani podľa názoru súdu uložiť v tomto súdnom konaní povinnosť žalovanému SVB z registra spoločenstiev vymazať. Navrhovaný petit rozhodnutia súdu sa skladá z dvoch častí vzájomne podmienených, t. z. ak by súd zakázal pokračovať v porušovaní práv žalobcu musel by zároveň uložiť žalovanému povinnosť vymazať SVB Kuklovská z registra spoločenstiev. Vzhľadom na platnú zákonnú úpravu ako bolo vyššie uvedené nie je možné bez splnenia predchádzajúcich podmienok, aby správny orgán (žalovaný) vymazal zapísaný subjekt (SVB) z registra spoločenstiev tak, ako sa to domáha žalobca v tomto konaní. 33. Je pravdou, že v danom prípade pri vzniku SVB došlo k nenaplneniu zákonného postupu predpokladaného v § 7d ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., kedy v prípade rozdelenia jestvujúceho spoločenstva vlastníkov mu musí predchádzať zrušenie pôvodného spoločenstva a výmazu rozdeleného spoločenstva a zápis nových spoločenstiev po rozdelení, ktorý sa vykoná k tomu istému dňu. Naproti tejto právnej úprave však stojí úprava vyplývajúca z § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorej jednoznačne vyplýva možnosť postupu tak, ako to zvolilo SVB, pretože, ak by možnosť rozdelenia existujúceho spoločenstva výlučne závisela od vôle všetkých vlastníkov všetkých bytových domoch tvoriacich spoločenstvo menšina - menej ako jedna štvrtina vlastníkov by bola znevýhodnená až do takej miery, že by im bolo zákonným spôsobom zabránené v odčlenení sa od pôvodného spoločenstva, čo určite nebola vôľa zákonodarcu a takýto výklad zákona by bol jednoznačne aj v rozpore s dobrými mravmi ako aj úmyslom zákonodarcu pri prijímaní novely zákona č. 182/1993 Z. z. (zákon č. 70/2010 Z. z.). Podľa názoru súdu nie je potrebné, aby v takomto prípade došlo k zrušeniu a rozdeleniu pôvodného spoločenstva (§7d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.), ale za zákonný je možné pokladať aj postup vyplývajúci z § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. a kedy by o rozdelení spoločenstva, hlasovali iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania (odčlenenia) týka a to aj na schôdzi, ktorej by boli účastní len vlastníci bytov dotknutého bytového domu. 34. Súd má za to, že postupom žalovaného nedošlo pri zápise spoločenstva SVB Kuklovská 31 - 39 do registra spoločenstiev z jeho strany k porušeniu zákona, keďže tento ako registračný orgán, po zistení splnenia zákonných podmienok zápis SVB do registra spoločenstiev musel uskutočniť. Súd potom musí konštatovať, že k takému porušeniu zákona, že by sa zápis SVB mohol označiť za nezákonný zásah do postavenia žalobcu nedošlo. 35. O nároku na náhradu trov konania žalobcu, žalovaného a prokurátora rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žiadne trovy konania nevznikli ani prokurátorovi. Taktiež súd nepriznal právo na náhradu trov konania pribratým účastníkom - SVB Kuklovská 31 - 39, B.. C. O., V.., G.. R. G., C.. G. O., a to s poukazom na § 169 SSP, nakoľko správny súd im žiadne povinnosti v prebiehajúcom konaní neuložil. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).