Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/210/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201442 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201442.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: B. M. U. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka P. autonómneho samosprávneho územia, podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy V., pásmo T., P., v súčasnosti pobyt na území F. republiky, I. parašutistov XX, V., zastúpený Mgr. Jarmilou Karah - Vargovou, advokátkou, Brečtanova 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-34/2015/RK zo dňa 17.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-34/2015/RK zo dňa 17.6.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom. 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ČAS: MU-74/PO-Ž-2013 súd zistil, že žalobca po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky požiadal prvý krát o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 1.9.2009 z dôvodu obavy o svoj život, plynúcej z neustále pretrvávajúcich nepokojov a vojnového konfliktu medzi krajinou pôvodu a Izraelom. Žalovaný v tomto konaní vydal dňa 15.10.2009 rozhodnutie, ktorým konanie o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, o ktoré požiadal žalobca zastavil dôvodiac, že žalobca dňa 1.10.2009 svojvoľne opustil zariadenie pobytového tábora s tým, že sa doň viac nevrátil, ani sa nijakým spôsobom neohlásil a teda jeho ďalší pobyt nebol migračnému úradu známy. Rozhodnutie ČAS: MU-503-10/PO-Ž-2009 zo dňa 15.10.2009 podľa § 19 ods. 1 písm.f/ zákona o azyle nadobudlo právoplatnosť 02.11.2009. 2. Dňa 20.5.2010 bol žalobca transferovaný z Nórska na územie Slovenskej republiky. Po vykonaní všetkých procesných úkonov a vyhodnotení všetkých dôležitých skutočností, vydalo Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad dňa 09.02.2012 rozhodnutie ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010, ktorým podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd rozsudkom č.k. 9Saz/18/2012-47 zo dňa 13.6.2012 tak, že toto rozhodnutie žalovaného potvrdil. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10Sža 19/2012-88 z o dňa 10.10.2012. 3. Z administratívneho spisu ČAS: MU-74/PO-Ž-2013 súd zistil, že žalobca bol dňa 07.02.2013 opätovne transferovaný na územie Slovenskej republiky, tento krát z Rakúskej republiky. Žalobca dňa 08.02.2013 znovu požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život. Vo vstupnom pohovore žalobca okrem iného uviedol, že ide o jeho tretiu žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom okrem Slovenska žiadal o azyl koncom roku 2009 v Nórsku a v novembri roku 2012 v Rakúsku s tým, že na Slovensku mu azyl udelený nebol a z Nórska a Rakúska vrátili žalobcu späť na Slovensko. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom žiadosti uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov, ktoré uviedol počas predchádzajúcich konaní a nechce nič dodať. Zdôraznil, že jeho problémy sú späté s tým, že členovia hnutia Hamas ho podozrievali z práce pre hnutie Fatah, za čo mal byť vypočúvaný a väznený, dokonca mu počas zadržania mali spôsobiť zranenie vyžadujúce liečbu v nemocnici počas jedného týždňa. Taktiež poukázal na nestabilnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu. 4.Správny orgán prvého stupňa toto konanie o udelenie azylu zastavil rozhodnutím č. ČAS: MU-74-21/ PO-Ž-2013 zo dňa 06.05.2015 z dôvodu, že o azyle už bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 09.02.2012 č. ČAS-MU-272-81/PO-Ž-2010. O rozklade rozhodol minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-73/2013 zo dňa 18.07.2013 tak, že rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie migračného úradu potvrdil. 5.O odvolaní voči uvedenému rozhodnutiu rozhodol krajský súd rozsudkom č.k. 5S 200/2013-31 zo dňa 17.02.2015 tak, že toto rozhodnutie žalovaného potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č.k. 10Sža/26/2015-46 zo dňa 15.07.2015 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/200/2013-31 zo dňa 17.02.2015 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-73/2013 zo dňa 18.7.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí okrem iného uviedol, že bude potrebné, aby žalovaný vykonal náležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o azyl - vykonať všetky dôkazy založené do administratívneho spisu a v prípade, ak dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu, rozhodnúť o tom, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany a za tým účelom vyhľadať správy, ktoré budú zamerané na posúdenie bezpečnostných rizík v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu. 6.Z aktuálneho spisu ČAS: MU-174/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca požiadal opätovne o udelenie azylu dňa 9.6.2014. 7.O udelenie azylu požiadal z obavy o svoj život, pretože bol v krajine pôvodu ohrozený hnutím Hamas, ktoré ho dokonca aj dva týždne väznilo. Uviedol, že je sympatizantom hnutia Fatah a preto mu hrozí po návrate do domovskej krajiny 5 ročné väzenie. Doplnil, že od roku 2009 do roku 2014 žije na Slovensku so svojou priateľkou aj s jej synom. 8.Vo vstupnom pohovore dňa 27.6.2014 žalobca uviedol, že jeho skutočné meno je B. U. T. a k zmene z B. na B. došlo len prekladom mena do latinskej abecedy. Vyštudoval gymnázium a 2 mesiace študoval na Univerzite Alazhar odbor informatika. Študovať začal v r. 2007/2008. Zo školy ho vyhodili v decembri 2007. 9.Ďalej uviedol, že sa jedná o piatu žiadosť o azyl . O azyl žiadal aj v Rakúsku a v Nórsku. Žiadosti boli zamietnuté. Do administratívneho spisu založil čestné prehlásenie priateľky, že s ním žije v spoločnej domácnosti ako družka, nájomnú zmluvu na byt. V pohovore uviedol, že v Palestíne bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov za propagáciu hnutia Fatah. O tomto odsúdení nevie predložiť žiadny dôkaz. Ďalej do konania založil ďalšie 3 doklady a to: 1) čestné prehlásenie sestry bývalého žiadateľa o udelenie azylu na území SR: F. U. R. v ktorom píše, že po tom čo bol jej brat deportovaný do Palestíny bol zatknutý hnutím Hamas a bol podrobený mučeniu. 10.V prílohe č. 4 a č. 5 predložil naskenované kópie záznamov z nemocníc kde ho ošetrovali. O tom, že sa nachádza v nemocnici informovalo jeho rodinu hnutie Hamas, ktoré im umožnilo aj jeho návštevu. Jeho sestra následne od lekára získala lekárske záznamy, ktoré žalobcovi naskenovala a e-mailom zaslala na Slovensko spolu s čestným prehlásením. Tieto doklady založil do konania kvôli obave, že aj v prípade jeho deportácie do Palestíny by ho mohol čakať obdobný proces. Tiež sa obáva mučenia a vypočúvania. 11.Vo výpovedi ďalej dňa 27.06.2014 žalobca vypovedal, že od roku 2004 do konca roku 2006 bol sympatizantom strany Fatah. Pre hnutie robil rôzne pomocné práce ako napr. roznášal letáky, robil kávu, čaj pre hostí. V minulom azylovom konaní predložil potvrdenie hnutia Fatah o tom, že pracoval pre uvedené hnutie. 12.V administratívnom spise ČAS: MU-177/PO-Ž-2014 je na strane 139 spísaný záznam zo dňa 2.7.2014 o tom, že žalobca založil do spisu 7 listov ako prílohy. Jednalo sa o: Prílohu č. 1 - policajné predvolanie pre SUHAIL MOHAMAD ALBESU, Prílohu č. 2 - kópia cestovného pasu SUHAILA, Prílohu č. 3 - list podpísaný sestrou K. R., v ktorom píše, že jej brata po príchode do Palestíny zadržalo a uväznilo hnutie Hamas, Prílohu č. 4 -rodný list Zahra ALBESS, Prílohu č. 5 - kópia občianskeho preukazu, Prílohu č. 6 - kópia cestovného pasu Zahra ALBESS, Prílohu č. 7 - kópia lekárskej správy SUHAILA. Taktiež predložil telefónne číslo na K. R.. 13. Z administratívneho spisu - č.l. 181 vyplýva, že právny zástupca žalobcu - U. X. bol upovedomený v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 v znení neskorších predpisov dňa 25.2.2015. 14. Dňa 4.3.2015 vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad rozhodnutie ČAS: MU-177-30PO-Ž-2014 podľa § 19 ods. 1 písm. i), zákona o azyle a konanie o udelenie azylu zastavilo. 15. O rozklade voči rozhodnutiu rozhodol Minister vnútra SR dňa 17.06.2015 rozhodnutím č.KM- OLVS-34/2015/RK tak, že zamietol rozklad a rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 16. Žalobca dňa 27.8.2015 včas podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-34/2015/RK zo dňa 17.6.2015 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-177-30/PO-Ž-2014 zo dňa 4.3.2015 a vec vrátil Migračnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 17. Žalobca napadol v žalobe uvedené rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) zákona č. 99/1963 Zb., teda z dôvodu, že rozhodnutie orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že v rozklade proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietal, že pre to, aby mohlo byť konanie o azyle zastavené, musia byť splnené dve podmienky - existencia právoplatného rozhodnutia a preukázanie skutočnosti, že sa skutkový stav podstatne nezmenil. Zároveň v námietkach poukázal na to, že skutočnosti uvedené žiadateľom o mučení osoby s podobnou minulosťou, ako má žiadateľ, ktorá bola žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky a následne bola zo Slovenska vyhostená nesporne predstavujú nové skutočnosti, ktoré podstatne menia skutkový stav. 19. Žalobca má za to, že ak dospel žalovaný k záveru, že skutočnosti ktoré uvádzal žalobca nie sú skutočnosťami, ktoré by podstatne menili skutkový stav veci, mohol tak urobiť len vtedy, ak by skutočný stav ohľadom skutočností tvrdených žalobcom reálne skúmal. Žalobca sa však v napadnutom rozhodnutí bližšie nijakým spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí označené ako nové. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno dospieť k záveru, že by sa s novými skutočnosťami a dokumentmi, ktoré predložil žalobca akokoľvek zaoberal. Správny orgán prvého stupňa len konštatuje, že fotokópia čestného prehlásenia sestry bývalého žiadateľa o azyl a fotokópie lekárskych správ nie sú dôkazom mučenia osoby, ktorá bola deportovaná do krajiny pôvodu žalobcu. Žalovaný dokonca nezabezpečil ani preklad týchto dokumentov a tak nie je zrejmé, ako si mohol splniť povinnosť skúmať skutkový stav veci vo vzťahu k otázke, či sa skutkový stav vo veci žalobcu podstatne zmenil. 20. V žalobe žalobca ďalej poukazuje na tvrdenie žalovaného, že žalobca je nedôveryhodná osoba, nakoľko v konaní uviedol rozporné informácie, a to že jeho meno je B., pričom v predošlých konaniach uvádzal meno B.. Podľa žalobcu ide len o prepis mena arabského do latinky. 21. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na nezrozumiteľnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že rozhodnutie odôvodnil podľa § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle s tým, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, pričom v rozhodnutí sa žalovaný zaoberá dôveryhodnosťou žalobcu a žiadosť o azyl nebola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona o azyle. 22. Taktiež podľa žalobcu odôvodnenie žalovaného v rozhodnutí o situácii v krajine pôvodu žalobcu vo vzťahu k udeleniu azylu, ako aj poskytnutia doplnkovej ochrany vychádza z neaktuálnych súdnych rozhodnutí a z neaktuálnych správ o krajine pôvodu žalobcu - r. 2012 a 2013. Navyše rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa síce obsahuje stručné hodnotenie situácie v krajine pôvodu žalobcu, avšak nie je možné zistiť z akého zdroja a z ktorého časového obdobia tieto informácie pochádzajú a preto z nich nemožno vychádzať. 23. V závere žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca nemá vedomosť o tom, že by jemu alebo jeho právnemu zástupcovi žalovaný niekedy umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čím závažným spôsobom porušil práva žalobcu ako účastníka konania.. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.5.2016. Vo vyjadrení uviedol, že Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad podľa § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 480/2002 o azyle zastavil konanie o udelení azylu na území Slovenskej republiky, pretože sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo v prípade žalobcu o neudelení azylu a zároveň sa mu neposkytla doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 25. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad v ktorom navrhoval, aby Minister vnútra SR rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože rozhodnutie nespĺňa podmienku nezmeneného skutkového stavu. Podľa neho boli do konania doložené nové dôkazy o mučení osoby s podobnou minulosťou ako má on, ktoré podstatne menia skutkový stav. 26. Minister vnútra SR napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.6.2015 rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil s tým odôvodnením, že žalobca ani v poslednom konaní nepreukázal opodstatnenosť svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, a to ani svojimi zmenenými tvrdeniami a predloženými písomnosťami. Skonštatoval, že v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, a preto ak žalovaný rozhodol o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, postupoval v súlade so zákonom. 27. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca dňa 9.6.2014 piatykrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o život, pretože bol v krajine pôvodu ohrozovaný hnutím Hamas. Dňa 27.6.2014 bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov ako uviedol v predchádzajúcich konaniach a neuviedol žiadne iné nové dôvody, ktoré by podstatne menili skutkový stav veci. Tvrdil, že v Palestíne bol v neprítomnosti odsúdený na 5 rokov odňatia slobody, ale nevedel uviesť z akých dôvodov, ani nepredložil odsudzujúci rozsudok. Ďalej predložil fotokópie listín, ktoré mali svedčiť o mučení bývalého palestínskeho žiadateľa o azyl deportovaného z územia Slovenskej republiky do Palestíny, ktoré mali vykonať príslušníci hnutia Hamas. Originálne dokumenty do konania nepredložil. Žalovaný nepovažoval predloženie týchto fotokópií za preukázanie podstatnej zmeny skutkového stavu, pretože tak ako ich predložil nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, ale považuje to za účelové a zavádzajúce konanie s cieľom ovplyvniť azylové konanie v jeho prospech. Taktiež nepreukázal žiadnu zmenu bezpečnostnej situácie v Palestíne. Žalovaný uviedol, že v aktuálnom azylovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že v konaní sa už právoplatne rozhodlo a na základe výpovede žalobcu bolo preukázané, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. O tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl a neposkytuje doplnková ochrana bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Saz 18/2012-47 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10 Sza 19/2012-88 28. Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán dostatočne a spoľahlivo zistil skutočný stav veci, aplikoval správne zákonné ustanovenia, pričom po procesnej stránke zabezpečil všetky práva účastníka konania. Vzhľadom na uvedené považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, v súlade so zákonom o azyle a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného 29. Žalovaný v rozhodnutí ČAS: MU-177-30/PO-Ž - 2014 zo 4.3.2015 uviedol, že za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci v opakovanom azylovom konaní bol so žalobcom 26. júna 2014 v ZT vykonaný opätovný pohovor, kde neuviedol žiadne nové dôvody svojej žiadosti a potvrdil, že jeho situácia, teda dôvody, pre ktoré v minulosti požiadal o udelenie azylu sa vôbec nezmenili. Zopakoval, že opäť žiada o udelenie azylu na území SR z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v predošlom konaní. Ďalej uviedol, že v Palestíne bol počas jeho neprítomnosti odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Dôvod nevedel uviesť, ani nevedel predložiť odsudzujúci rozsudok, nakoľko túto informáciu získal jeho otec prostredníctvom nejakého známeho. Osobne si myslí, že spomínané rozhodnutie súvisí s jeho sympatizovaním s hnutím Fatah. Taktiež sa obával možného návratu do Palestíny, nakoľko by ho mohol postihnúť podobný osud ako jedného bývalého palestínskeho žiadateľa o udelenie azylu na území SR, ktorý bol deportovaný z územia SR. Sestra dotyčného mu poslala materiály, ktoré svedčia o mučení, ktoré vykonali príslušníci hnutia Hamas po jeho príchode na územie Palestíny. 30. Do konania predložil fotokópie - 1. čestného vyhlásenia L. T. z 15. apríla 2014, 2. nájomná zmluva zo dňa 4.1 2014 na nájom bytu na ul. Čsl. P. XX v V.; 3. čestného prehlásenia sestry bývalého žiadateľa o udelenie azylu na území SR o mučení jej brata, ku ktorému malo dôjsť po jeho deportácii z územia SR; 4.-5. dvoch záznamov z nemocníc, kde bol uvedený žiadateľ po jeho deportácii ošetrovaný; 6. preukazu odborov svojho otca; 7. prílohy k občianskemu preukazu menovaného. 31.V minulosti, po komplexnom posúdení prípadu menovaného, migračný úrad vydal 9. februára 2012 rozhodnutie ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010, v ktorom menovanému azyl neudelil a neposkytol doplnkovú ochranu na území SR. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené KS BA, ako aj NS SR, kedy obidva súdy konštatovali, že menovaný vzhľadom na nevysvetliteľné a závažné rozpory vo svojich výpovediach je nedôveryhodnou osobou. 32. V súčasnom konaní, napriek skutočnosti, že všetky informácie menovaný už v minulosti niekoľkokrát poskytol, opäť uviedol ďalšie rozporné údaje, ktoré predošlý záver potvrdzujú. Teraz, v rozpore s predošlými svojimi tvrdeniami uviedol, že jeho meno je Hosni, pričom v predošlých konaniach uvádzal meno Husni (list č. 40. rukou písané meno - žiadna možnosť nedorozumenia),v troch pohovoroch tri rozdielne názvy vysokej školy, ktoré údajne navštevoval. 33.Hoci menovaný v opakovanom konaní uviedol nové skutočnosti, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že v kontexte celého prípadu je možné konštatovať, že nové dôvody možno zaradiť k neustále meniacim sa účelovým výpovediam, ktoré nie sú relevantne podložené a naďalej svedčia o jeho nedôveryhodnosti. Informácia o jeho odsúdení v neprítomnosti na päť rokov za propagáciu hnutia Fatah vyznieva nedôveryhodné, nakoľko menovaný údajne pre hnutie Fatah v Palestíne „pracoval“ iba dva mesiace v roku 2004, pričom jeho pracovnou náplňou bolo údajne robiť pre hostí hnutia kávu a čaj. Okrem toho túto informáciu nepodložil žiadnym dôkazom. 34. Ďalšou novou skutočnosťou v konaní ktorou sa žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí zaoberal je fotokópia listu sestry bývalého žiadateľa a potvrdenia z dvoch nemocníc, ktorými chcel dokázať, že aj jemu, po jeho prípadnom návrate do krajiny pôvodu, hrozí mučenie. Žalovaný konštatoval, že fotokópia vyššie popísaného čestného prehlásenia nie je dôkazom o mučení (kohokoľvek), a nedokazuje, že žalobca v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mal byť mučený. Taktiež fotokópie lekárskych záznamov z ošetrenia nie sú dôkazom spomínaného mučenia. 35. V rozhodnutiach konštatoval žalobca, že v konaní neuviedol žiadne také nové dôvody svojej žiadosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že skutkový stav sa od poslednej žiadosti zmenil. Naopak uviedol, že je možné konštatovať, že situácia žalobcu, teda dôvody, pre ktoré v minulosti požiadal o udelenie azylu, sa vôbec nezmenili. Zopakoval, že žalobca opäť žiadal o udelenie azylu na území SR z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v predošlom konaní. Nové dôkazy v konaní boli vyhodnotené ako nedôveryhodné a spolu s ďalšími rozpormi uvedenými v konaní iba potvrdili celkovú nedôveryhodnosť osoby žalobcu. Na základe vyššie uvedeného, migračný úrad podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, rozhodol konanie zastaviť. 36. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uvádza, že aj keď situáciu v regióne- krajine pôvodu nemožno hodnotiť ako pokojnú, správy svedčia o podstatnom útlme nepriateľstva medzi hnutiami Hamas a Fatah; v každom prípade aktuálne nesvedčia o existencii vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Správy uvádzajú aj fakty o náletoch a útokoch Izraela na toto územie, avšak tieto sú zamerané na likvidáciu vojenských cieľov, resp. zdrojov ohrozenia Izraela. Nakoľko žalobcovi nebol uložený trest smrti, jeho uloženie mu zjavne nehrozí, pretože zistenia vo vzťahu k neudeleniu azylu (nedôveryhodnosť menovaného) nevedú k predpokladu neľudského či ponižujúceho zaobchádzania s menovaným v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu - Pásmo Gazy a nakoniec preto, lebo situáciu v tomto regióne nemožno kvalifikovať ako ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by bola osobná integrita žalobcu priamo ohrozená, migračný úrad konštatoval, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu sa nemožno domnievať, že by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 ods. f) zákona o azyle. 37.V napadnutom rozhodnutí č.KM-OLVS-34/2015/RK zo dňa 17.06.2015 žalovaný uviedol, že k rozkladu je potrebné uviesť, že hoci účastník konania uviedol pri výpovedi nové skutočnosti, po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nejde o dôvody, ktoré by podstatne menili skutkový stav v prípade účastníka konania, nakoľko ide o neustále sa meniace účelové výpovede účastníka konania, ktoré nie sú relevantne podložené a svedčia o nedôveryhodnosti účastníka konania, čo závažným spôsobom spochybňuje aj reálnu potrebu zabezpečenia medzinárodnoprávnej ochrany z dôvodu prenasledovania v krajine jeho pôvodu. Hodnovernosť a závažnosť tvrdení účastníka konania a jeho záujem o poskytnutie určitej formy medzinárodnoprávnej ochrany pred prenasledovaním je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na skutočnosť, že účastník konania po vstupe do azylovej procedúry územie Slovenskej republiky opakovane svojvoľne opustil. Situácia v krajine pôvodu účastníka konania sa posudzuje v konkrétnom vzťahu k účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uvádza v azylovom konaní. Situácia v krajine pôvodu v konkrétnom vzťahu k účastníkovi konania, dôvody na udelenie azylu, ako aj otázka poskytnutia doplnkovej ochrany účastníkovi konania, boli predmetom preskúmavania správnymi orgánmi, ako aj súdmi, pričom krajský, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnili s právnymi závermi správneho orgánu. Ani v poslednom konaní nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to aj napriek opätovne zmeneným tvrdeniam účastníka konania a predloženým písomnostiam, konštatovať, že v prípade účastníka konania došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, čo by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovalo iné rozhodnutie vo veci, a preto bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona bolo vydané v súlade so zákonom. 38.V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že účastník konania nesplnil ani jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu ustanovených v § 8 až 10 zákona, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Skutočnosť, že žalobca konania podal opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu účastníkovi konania a ako vyplýva zo spisového materiálu, skutkový stav, na základe ktorého účastník konania žiada udeliť azyl, sa podstatne nezmenil, čím boli naplnené právne podmienky pre postup v konaní podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona. 39. Žalovaný uviedol, že správny orgán konajúci v prvom stupni dostatočne spoľahlivo zistil skutočný stav veci, aplikoval správne ustanovenia zákona a tiež po procesnej stránke zabezpečil v konaní všetky práva účastníka konania. V. Právna úprava 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 42. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. 43. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 44. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý 9 10Sža/26/2015 a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 45. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 46. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. (ods. 1) d) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4). 47. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 48. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). 50. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 51. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. 52. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. VI. Závery správneho súdu. 53. V predmetnej veci bolo predmetom konania na krajskom súde preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.KM -OLVS-34 zo dňa 17.06.2015 ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené rozhodnutie, ktorým bolo v zmysle § 19 ods.1 písm. i zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle zastavené konanie o žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 54. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 55.Žalobca už v rozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal, že jeho rozhodnutie je nesprávne a nezákonné najmä z dôvodu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, nesprávne právne vec posúdil a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň podľa jeho názoru bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 56.Žalobca poukazoval tak v opravnom prostriedku ako aj v žalobe na skutočnosti uvedené žiadateľom o mučení osoby s podobnou minulosťou ako má žiadateľ, ktorá bola žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky a následne bola zo Slovenska vyhostená s tým, že nesporne predstavujú nové skutočnosti, ktoré podstatne menia skutkový stav. 57.Žalobca sa v napadnutom rozhodnutí bližšie nijakým spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí označené ako nové. Žalovaný len bez ďalšieho konštatoval že nejde o dôvody, ktoré by podstatne menili skutkový stav veci. 58. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno dospieť k záveru, že by sa novými skutočnosťami a dokumentmi, ktoré predložil žalobca akokoľvek zaoberali. Správny orgán prvého stupňa len konštatuje, že fotokópia čestného prehlásenia sestry bývalého žiadateľa o azyl a fotokópie lekárskych správ nie sú dôkazom mučenia osoby, ktorá bola deportovaná do krajiny pôvodu žalobcu. Žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy nezabezpečili ani preklad týchto dokumentov, a tak súdu nie je zrejmé, ako si mohol splniť povinnosť skúmať skutočný stav veci vo vzťahu k otázke, či sa skutkový stav vo veci žalobcovej žiadosti podstatne nezmenil a odôvodniť svoje rozhodnutie tým, že predložené listinné dôkazy nepreukazujú zmenu skutkového stavu. 59 .Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca sú neustále sa meniace účelové výpovede. Podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca nemenil výpoveď, ale len doplnil skutočnosti, ktoré sa stali po predchádzajúcom azylovom konaní a ktoré podľa názoru žalobcu majú významný vplyv na to, čo môže žalobca očakávať, že sa s ním stane po prípadnom vrátení zo Slovenskej republiky do domovskej krajiny. 60. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uvádza, že osobu žalobcu považuje za nedôveryhodnú, nakoľko v súčasnom konaní uviedol rozporné informácie, a to, že je meno je B., pričom v predošlých konaniach uvádzal meno B. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti rozhodne nemožno považovať osobu žalobcu za nedôveryhodnú, nakoľko ide len o prepis mena z arabského jazyka do latinky. 61.V žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žalobca navyše namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že sa k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia nijako nevyjadril, neskúmal do konania predložené dôkazy, nezdôvodnil prečo ich na rozhodnutie nepoužil, resp. či boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bol vedený pri ich hodnotení s týmto tvrdením žalobcu sa súd stotožnil. 62. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ako aj vyjadrení uviedol, že dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými navrhovanými dôkazmi pričom žalobca nepreukázal, že by došlo k podstatným zmenám a nepreukázala sa ani opodstatnenosť obáv z prenasledovania žalobcu. S týmto názorom žalovaného sa krajský súd nestotožnil , pretože námietky vzťahujúce sa k neúplnému zisteniu skutkového stavu v súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností boli odôvodnené. 63.Krajský súd k uplatneným námietkam žalobcu považuje za dôležité zdôrazniť, že tieto boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 64.Žalobca v konaní pred správnym orgánom založil do konania navrhované dôkazy a to na strane 139 aktuálneho administratívne spisu - Prílohy č.1-7, ktoré mali preukázať podstatné zmeny. V administratívnom spise sa však nenachádza preklad týchto predložených príloh. V spise sa nachádza len vyjadrenie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu zo dňa 01.08.2016 v ktorom je uvedené, že preklad z arabského a rumunského jazyka nemôžu zabezpečiť, nakoľko nemajú pracovníkov, ktorí by tieto jazyky ovládali. Vzhľadom na uvedené súd nemohol posúdiť obsah týchto listín a nevie ako ich mohol správny orgán vyhodnotiť, keď nedošlo ani len k ich prekladu. 65.Rozhodnutie správneho orgánu pritom musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán, rozhodujúci vo veci, povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. 66. Krajský súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.10Sža/26/2015-46 zo dňa 15.07.2015, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/200/2013-31 zo dňa 17. februára 2015 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-73/2013 zo dňa 18. júla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie sa týka totožných účastníkov konania a preskúmania rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o azyl. Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pričom uviedol, že o udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje žalovaný a v prvom rade žalovaný musí vykonať náležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o azyl. Nevykonaním dôkazov, ktoré boli založené do administratívneho spisu žalovaného, totiž žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci. Uvedené odôvodnenie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na preskúmavané rozhodnutie tunajším súdom. 67. Bude preto potrebné, aby sa správny orgán v ďalšom konaní vysporiadal aj s predloženými prílohami-čestným prehlásením sestry bývalého žiadateľa o azyl, policajným predvolaním F., lekárskymi správami, zabezpečil ich úradný preklad a na základe neho v spojení s ostatnými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré bude potrebné doplniť aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k.10 Sža/26/2015-46 zo dňa 15.07.2015 a opätovne vo veci rozhodnúť. 68. Nevykonaním dôkazov, ktoré boli založené do administratívneho spisu žalovaného žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, preto bude v ďalšom konaní potrebné, aby správny orgán po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol o udelení resp. neudelení azylu a doplnkovej ochrany. Za tým účelom si žalovaný vyhľadá aktuálne správy, ktoré budú zamerané na posúdenie bezpečnostných rizík v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu. 69. Námietku žalobcu, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a mala spočívať v tom, že nebol dodržaný postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z administratívneho spisu č. l. 181 vyplýva, že právny zástupca žalobcu bol upovedomený v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 v znení neskorších predpisov dňa 25.02.2015. 70. S ohľadom na vyššie uvedené, krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods.2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave, dňa 13.06.2017