KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 1. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/237/2015 z 16. 1. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2017, sp. zn. 5S/237/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201680.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201680
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201680.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny
Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobkyne:
Z.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX U. - X. T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava I , v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 32513-2/2015-BA zo dňa 06. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 32513-2/2015-BA zo dňa 06. augusta 2015 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 27. novembra 2014 č.: 700-341589314-
GC04/14 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie pred správnym orgánom

1/ Rozhodnutím č.: 700-341589314-GC04/14 zo dňa 27. novembra 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon“) a § 240 zákona za obdobie január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj
2005, jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december
2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, júl 2006, august 2006, september
2006, október 2006, november 2006, december 2006 predpísala žalobkyni penále v sume 3.428,89 eur
vypočítané z oneskorenej úhrady poistného na nemocenské poistenie, a poistného na starobné poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové
poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do
rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
Sociálnej poisťovni v Štátnej pokladnici s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.

2/ Z prílohy k tomuto rozhodnutiu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila zostatok dlžného poistného a príspevky
dňa 16.07.2007.

3/ Orgán verejnej správy prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na zákonné ustanovenie,
podľa ktorého sú fyzické a právnické osoby povinné poistné a príspevky odvádzať na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu v deň splatnosti tak ako určujú príslušné
zákonné ustanovenia.



4/ Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli
poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna
poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevku odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále,
ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.

5/ Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako zamestnávateľ povinný odvádzať poistné a príspevky za mesiace
január 2005 až december 2006 toto včas neodviedla, Sociálna poisťovňa jej predpísala penále v sume
3428,89 eur.

6/ Podaním doručeným orgánu verejnej správy dňa 09.01.2015 žalobkyňa požiadala o odpustenie
zmeškania lehoty a s touto žiadosťou spojila zároveň aj podanie odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne tvrdiac, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ust. § 293bl zákona
(generálny pardon). Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa
nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné
poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie
pred január 2010, ktoré bolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Vzhľadom na úhradu omeškaného
poistného a príspevkov dňa 16.07.2007 žalobkyňa tvrdí, že spĺňa všetky zákonné podmienky
generálneho pardonu.

7/ Ďalej v odvolaní namietala žalobkyňa, že penále bolo predpísané po uplynutí premlčacej lehoty.
Zastávala názor, že v danom prípade platí premlčacia doba určená v občianskom zákonníku (t.j.
trojročná), a nie 10 ročná premlčacia lehota podľa zákona o sociálnom poistení (§ 147). Tvrdí, že právo
Sociálnej poisťovne predpísať penále za oneskorené úhrady poistného sa premlčalo najneskôr dňa
16.07.2010 uplynutím troch rokov od úhrady posledného dlžného poistného.

8/ Zároveň žalobkyňa považuje predpísané penále za zneužitie práva, resp. za výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, ktoré bližšie odôvodňuje tým, že Sociálna poisťovňa predpísala penále týkajúce sa
dlžného poistného za mesiace január 2005 až december 2005, pričom dňa 08.02.2010 bol na žalobkyňu
vyhlásený konkurz, od zahájenia ktorého ku dňu podania odvolania uplynulo ďalších päť rokov a
žalobkyňa očakáva v rámci konkurzu rozhodovanie o jej oddĺžení. Sociálna poisťovňa o prebiehajúcom
konkurze vedela. Potom tvrdí žalobkyňa, že aj keby sa na penále nevzťahoval generálny pardon a
nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, že Sociálna poisťovňa mala včas rozhodnúť o predpísaní penále
a uplatniť ich najneskôr v konkurznom konaní, ale tak neučinila a penále predpísala až po skončení
konkurzného konania a uplynutí doby viac než sedem rokov. Postupovala potom v rozpore s dobrými
mravmi a takto až šikanózne vykonanému právu nemôže byť priznaná ani právna ochrana. Preto
navrhla, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

9/ Vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne osvedčuje uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k.
26K/19/2009-171, 7109233019 zo dňa 08.02.2010, z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že veritelia môžu
v zákonom stanovenej lehote podávať do vyhláseného konkurzu prihlášky, a to v nasledujúci deň po
zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. V odôvodnení je tiež upravené, ako
majú vo veci prihlásenia pohľadávok postupovať.

10/ Potom ako Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 29.01.2015 konanie vo veci
odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 27.11.2014 prerušila do doby zistenia presného a úplného skutkového
stavu a následne potom rozhodnutím zo dňa 04.02.2015 č.: 52601-3/2015-KEM vyhovela žiadosti
žalobkyne o odpustenie zmeškanej lehoty a vec predložila na rozhodnutie o odvolaní žalovanej, táto dňa
06.08.2015 vydala rozhodnutie č.: 32513-2/2015-BA, ktorým ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne
zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 700-3045089314-GC04/14 zo dňa
27.11.2014 ako vecne správne vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení potvrdila.

11/ Žalovaná odvolacie námietky účastníčky konania neuznala dôvodnými. Zásadne nesúhlasila s
námietkou premlčania. Na daný prípad podľa jej názoru sa bezosporu vzťahuje
10 ročná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za príslušné mesiace v zmysle zákona
o sociálnom poistení ako zákona lex specialis, a nie je tvrdená trojročná lehota podľa Občianskeho
zákonníka.



12/ Žalovaná neuznala ani námietku, nezákonnosti a vecnej nesprávnosti pre rozpor s ust. § 293bl ods.
1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná zastáva názor zhodný s názorom prvostupňového orgánu, a
to, že nevyhnutnou podmienkou na odpustenie povinnosti zaplatiť penále bolo, aby dlžník zaplatil všetky
dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia (registrácie) pred 01.01.2010 najneskôr
do 30.04.2010, čo však v danom prípade zo strany žalobkyne splnené nebolo, pretože žalobkyňa sa
dostala do omeškania a k danému dňu nezaplatila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, resp. jeho
časť za obdobie január 1999, marec 1999 až september 1999, november až december 2002, február
2003, október 2003 až december 2003.

13/ Ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide o námietku, že žalobkyňa si neuplatnila túto pohľadávku titulom
predpísaného penále prihláškou v konkurznom konaní, tvrdí žalovaná, že účinky začatého konkurzného
konania sa na namietané penále nevzťahujú, pretože aj keď sa tieto viažu na dlžné sumy poistného a
príspevku na poistné obdobie pred začatím konkurzného konania, pohľadávka Sociálnej poisťovne na
penále vznikla až dňom ich predpísania formou rozhodnutia, t.j. dňom 27.11.2014, čiže v čase, kedy
už bolo konkurzné konanie skončené. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej tak Sociálna poisťovňa musí
urobiť.

II.
Žaloba

14/ Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

15/ Žalobu dôvodila námietkami zhodnými s dôvodmi odvolania a argumentáciou o generálnom pardone
a tvrdením, že spĺňa zákonom stanovené podmienky.

16/ Ďalší dôvod vecnej nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia vidí v zneužití práva zo strany Sociálnej
poisťovne a jej konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pripomína, že žalobkyňa do 16. júla 2007 zaplatila
omeškané poistné a príspevok na poistné a potom od 16.07.2007 bolo k dispozícii Sociálnej poisťovni
rozhodnúť o predpísaní penále. Orgány konajúce vo veci však zneužitím práva boli nečinní, vyčkali
po dobu niekoľko ďalších rokov (približne 7,5 roka od momentu, keď sa čiastka penále stala zrejmou),
pričom Sociálna poisťovňa mala vedomosť aj o vyhlásení konkurzu na žalobkyňu a v konkurznom konaní
si túto pohľadávku neprihlásila. O predpísaní penále rozhodla až po zrušení konkurzu. Preto žalobkyňa
nemôže akceptovať takýto postup Sociálnej poisťovne, ktorá až na konci roku 2014 (rozhodnutím zo dňa
27.11.) predpísala penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace január 2005 až december 2006, a to
zvlášť v kontexte prebiehajúceho konkurzu a jej vedomosti o úhrade ostatnej omeškanej platby. Takýto
postup orgánu štátu považuje za zjavné zneužitie práva až šikanózny výkon práva odporujúci dobrým
mravom a nemôže mu byť potom priznaná ani právna ochrana. Preto tvrdí žalobkyňa, že aj pokiaľ by
sa na ňu nevzťahoval prípad generálneho pardonu, čo ale tvrdí, že zákonné podmienky generálneho
pardonu uvedené v ust. § 293bl zákona bezosporu spĺňa, zdôrazňujúc, že zákon hovorí o dĺžnom
poistnom a o predpísaní penále alebo odpustení povinnosti zaplatiť predpísané penále viažuce sa na
konkrétne dlžné poistné a dlžné príspevky, ktoré v lehote najneskôr do 30.04.2010 (nie všeobecné), tieto
zaplatila v zákonom určenej lehote, konkrétne dňa 16.07.2007. S názorom žalovanej, že má na mysli
akékoľvek dlžné poistné a dlžné príspevky nemôže súhlasiť, pretože sa jedná o zužujúci výklad zákona.

17/ Oproti podanému odvolaniu akceptuje v žalobe názor žalovanej, že na daný prípad sa vzťahuje nie
trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka, ale sa jedná o desaťročnú premlčaciu lehotu
plynúcu podľa zákona o sociálnom poistení ako zákona lex specialis.

18/ Vzhľadom na uvádzané dôvody žaloby žalobkyňa navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie pre
nesprávne právne posúdenie veci a pre vadu v konaní zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

III.



Vyjadrenie žalovaného

19/ Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.03.2016 a v tomto vyjadrení plne
zotrvala na svojom právnom názore a argumentácii k námietke generálneho pardonu upraveného v ust.
§ 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase rozhodovania orgánu verejnej správy.

20/ Žalovaná tvrdí, že základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie
všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 31.04.2010, čo
podľa jej názoru bolo cieľom zákonodarcu zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky
voči svojej povinnosti, pretože iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu.

21/ Žalovaná pritom poukazuje na účel zákona, ktorý podľa nej vyplýva zo Spoločnej správy výborov
Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009 a to, že: „ ... navrhovaná právna
úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce
sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále.
Vychádzajúc z tohto podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného
za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm. Ak by
Sociálna poisťovňa posudzovala zaplatenie len konkrétneho poistného, bolo by to pre niektoré povinné
subjekty neprimerane výhodné a Sociálna poisťovňa by nedosiahla sledovaný účel, t.j. aby dlžníci
zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých súm a poistného a príspevkov sa v konečnom
dôsledku vôbec neskúmalo. V súvislosti s týmto poukazuje na niektoré rozhodnutia Krajských súdov v
Žiline, v Trnave, v Trenčíne a v Košiciach.

22/ Pri zastávanom tomto názore žalovaná potom tvrdí, že žalobkyňa nesplnila podmienky na
odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa § 293bl zákona o sociálnom poistení z dôvodu,
že do 30.04.2010 nezaplatila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, resp. jeho časť, za obdobie
január 1999, marec 1999 až september 1999, november 1999 až december 2002, február 2003, október
2003 až december 2003 a potom bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne penále vo veci predpísať.

23/ K námietke, že žalovaná neuplatnila túto pohľadávku v konkurznom konaní a v súvislosti s
predpísaním penále sa dovoláva „zásady dobrých mravov“, žalovaná pripomína, že sa jedná o zásadu
uplatňujúcu výhradne v súkromnom práve, ktoré umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení
odchýliť sa od platnej právnej úpravy. V danom prípade sa ale jedná o rozhodovaciu právomoc z
oblasti verejného práva. Navyše zákon ani neupravuje lehotu, dokedy je Sociálna poisťovňa povinná
o penále rozhodnúť. Ďalej tvrdí, že nebolo ani jej povinnosťou prihlásiť pohľadávkou titulom penále
do konkurzného konania, pretože penále za sporné obdobie vzniklo až jeho predpísaním, t.j. dňa
27.11.2014.

24/ Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

IV.
Právne posúdenie veci

25/ Podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“), sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále,
ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného
predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010.

26/ Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27/ Podľa § 191 ods. 2 SSP, vo výroku rozsudku podľa ods. 1 správny súd uvedie označenie orgánu
verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku
rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy.



28/ Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

29/ Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

30/ Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti
úspech.

31/ Podľa § 167 ods. 3 SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32/ Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Celkom sa súd stotožňuje s právnym názorom
žalobkyne, že v danom prípade Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 27.11.2014 č.:
700-3415089314-GC04/14 konala v rozpore s ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení, ak žalobkyni,
ktorá zaplatila omeškané poistné a príspevky dňa 16.07.2007, teda v zákonnej lehote pričom sa jedná
o penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, konkrétne o
omeškané poistné a príspevky za obdobie od 01/2005 až 12/2006, penále predpísala.

33/ Súd nemôže súhlasiť s názorom žalovanej i konajúceho orgánu verejnej správy prvého stupňa,
že v danom prípade zákonodarca mal na mysli všetky poistné a príspevky. Z dikcie tohto zákonného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa jedná o prípad, kedy Sociálna poisťovňa nepredpíše penále
alebo odpustí povinnosť zaplatiť už predpísané penále, ktoré sa viaže na konkrétne dlžné poistné a dlžné
príspevky na starobné dôchodkové sporenia za obdobie spred 01.01.2010, a ktoré bolo zaplatené do
30.04.2010. Teda jedná sa o penále vo vzťahu ku konkrétnemu dlžnému poistnému a dlžnému príspevky
na poistné, pre ktoré bolo žalovanou a Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice penále predpísané čo je i
prípad žalobkyne. Opačný, extenzívny výklad tohto zákonného ustanovenia, ako ho deklarujú vo svojich
rozhodnutiach konajúce orgány verejnej správy, tak aj vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaná, bol by v
rozpore s účelom samotného zákona a bol by vecne nesprávny.

34/ Súd na tomto mieste zároveň, a osobitne v správnom súdnictve ako súdnej ochrane vyplývajúcej
z čl. 46 Ústavy SR, považuje za potrebné zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní vo veci musí
vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch v
každej prejednávanej veci. Povinnosťou súdu je pritom urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Práve
spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako
hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým
právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa tak nesie dvojaký imperatív, a
to, rozhodnutie musí byť zákonné a zároveň spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon
spravodlivosť.
35/ Vzhľadom na to, že súd uznal námietku generálneho pardonu opodstatnenou, námietka zneužitia
práva žalovanou sa v podstate stáva vo veci irelevantnou. Napriek tomuto súd považuje za potrebné
uviesť, že zákon o sociálnom poistení síce neurčuje Sociálnej poisťovni príslušnej pobočke, v akej lehote
má predpísať penále a tak tomu bolo i v znení platnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne v
danom prípade, z čl. 2 a 3 Ústavy SR ale vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy konať len v súlade
so zákonom (zásada legality). Jedná sa o zásadu spoločnú pre všetky procesné predpisy. Z uvedenej
zásady ale vyplýva aj povinnosť orgánu verejnej správy zaoberať sa zodpovedne každou vecou, chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, ale zároveň aj práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Teda aj konať v
každej jednotlivej veci hospodárne bez zbytočných prieťahov. Je preto celkom neakceptovateľné súdom,
ak orgán verejnej správy, tu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, predpíše penále (27.11.2014) za
omeškané poistné a príspevok po uplynutí viac ako siedmych rokov od poslednej úhrady poistného
a príspevku na poistné (16.07.2007). Osobitne je toto neakceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná mala a musela mať vedomosť o vyhlásení konkurzu na žalobkyňu (uznesenie Okresného súdu
Košice I, č.k. 26K/19/2009-171 zo dňa 08.02.2010) a bolo jej povinnosťou, aby sa so svojou pohľadávkou
prihlásila do konkurzného konania. Ak tak žalovaná a ani príslušná jej pobočka nekonala a predpísala



penále po uplynutí takmer ôsmych rokov, súd priznáva žalobkyni, že uvedené je treba hodnotiť ako
zneužitie práva orgánu verejnej správy a ako takému súd nesmie priznať súdnu ochranu.

36/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovanej,
ale aj vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia a okolnosti prípadu zrušil aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

37/ Bude povinnosťou žalovanej po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je
žalovaná podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaná, v ďalšom postupovať procesne zastavením konania
o predpísanom penále.

38/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP a žalobkyni v konaní plne
úspešnej náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila.

39/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na
Najvyšší súd SR ako súd kasačný.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde
koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201680)

  1. 1. 8. 2016Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/237/2015 z 1. 8. 2016
  2. 16. 1. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/237/2015 z 16. 1. 2017 (toto rozhodnutie)