Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/243/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201710 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: CHIRURGICKÉ CENTRUM, a.s., Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 35 779 896, zastúpeného advokátom: JUDr. Rudolf Adamčík, Liptovská 2/A, P.O.Box 67, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: ZS 102/00008/2014/R, číslo spisu: 99088/33896/2015/923 zo dňa 26.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.: ZS 102/00008/2014/R, číslo spisu: 99088/33896/2015/923 zo dňa 26.08.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava č. ZS 102/00008/2014 číslo spisu: 33896/2015/104 zo dňa 27.05.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutia 1. Prvostupňový správny orgán z vlastného podnetu začal dňa 29.09.2014 správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pani Q.. Q. V. (ďalej aj len „pacientka“) počas jej vyšetrení u účastníka konania v dohliadanom období od 31.01.2013 do 03.03.2013 (ďalej aj len „dohliadané obdobie“). Dohľad bol u žalobcu vykonaný na základe podnetu pacientky, v ktorom žiadala o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v dohliadanom období. 2. V rámci dohľadu bol k jeho výkonu prizvaný odborník zo špecializačného odboru ortopédia Q.. O. J., ktorý vypracoval odborné stanovisko zo dňa 16.04.2014. 3. O vykonanom dohľade na diaľku bol vypracovaný Protokol č. PO 300/2014 zo dňa 23.04.2014 (ďalej len „Protokol“) podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z. z. a doručený účastníkovi konania dňa 24.04.2014, ktorý úradu predložil k Protokolu písomné námietky. 4. K námietkam účastníka konania sa vyjadril odborník zo špecializačného odboru ortopédia Q.. O. J. v odbornom stanovisku zo dňa 16.06.2014. 5. Písomné námietky účastníka konania boli prerokované dňa 17.07.2014 a o ich prerokovaní bola vyhotovená Zápisnica č. 300/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade (ďalej len „Zápisnica“) zo dňa 17.07.2014, ktorá je súčasťou Protokolu. Úrad zároveň účastníkovi konania uložil v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. prijať nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré účastník konania úradu v určenej lehote nepredložil. Dohľad bol skončený v deň prerokovania písomných námietok účastníka konania ako dohliadaného subjektu proti Protokolu podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. so záverom, že pacientke nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. 6. Prešetrením pri dohľade na diaľku, z údajov zaznamenaných v dostupnej zdravotnej dokumentácii, vrátane písomného vyjadrenia účastníka konania bolo zistené, že pacientka bola po úraze ľavého kolena pri páde na schodoch dňa 29.01.2013 primárne ambulantne ošetrená v nemocnici v Trenčíne so záverom: traumatická luxácia pately vľavo s chondrálnou zlomeninou apexu pately. Po repozícii jej bola naložená elastická bandáž, rigidná ortéza, bolo jej odporučené chladenie ľadovým obkladom, obmedziť fyzickú záťaž, chôdza bez zaťažovania s oporou dvoch nemeckých barlí, indikované LMWH ako prevencia TECH. Dňa 31.01.2013 bola pacientka vyšetrená u účastníka konania, kde bola po primárnom vyšetrení (diagnostikovaná abrupcia apexu jabĺčka, stav po traumatickej luxácii pately, hematómy na distálnej časti stehna vľavo mediálne aj laterálne), objednaná na artroskopickú operačnú intervenciu, ktorá bola po nevyhnutnej predoperačnej príprave vykonaná v celkovej anestézii 04.02.2013. Peroperačne bol artroskopicky diagnostikovaný stav po traumatickej luxácii pately vľavo s reziduálnou krvavou náplňou kolena, osteochondrálna zlomenina apexu pately s voľným fragmentom, ktorý bol extrahovaný, ťažká chondromalácia pately III./IV. st., trochley l./II. st., a chondromalácia tibiálneho plato I. st. s reaktívnou synovialitídou kolena. Bol vykonaný laterálny release a mediálna rafia parapatelárnych retinakul, exstirpácia osteochondrálnych fragmentov pately, parciálna synovektómia, ošetrenie devitalizovaných kĺbnych chrupaviek - shaving, koblácia, podtlaková drenáž (R-drén), pooperačné elastická bandáž, rigidna ortéza, odporučené chladenie ľadovým obkladom, obmedziť fyzickú záťaž, chôdza bez zaťažovania s oporou dvoch nemeckých barlí, Fraxiparine s.c. denne 0.4 ml. ako prevencia TECH, analgetika. Do ambulantnej starostlivosti bola pacientka prepustená v deň operácie. Počas operácie a v bezprostrednom pooperačnom období bol stav pacientky bez komplikácií, na kontrolné vyšetrenie bola objednaná na nasledujúci deň, liečba a odporučenie ako doposiaľ. Na kontrolnom vyšetrení dňa 05.02.2013 bol vykonaný preväz, odstránený Redonov drén, popisovaný lokálny nález na kolene bol v norme, stav bez komplikácií, koleno bolo kľudné, v stave zodpovedajúcom štandardnému pooperačnému priebehu, na ďalšie kontrolné vyšetrenie bola pacientka objednaná na 14.02.2013, liečba a odporučenie ako doposiaľ. Na ďalšiu kontrolu sa však pacientka dostavila už dňa 08.02.2013, kedy udávala bolesti v kolene, klinický nález na kolene bol negatívny, subjektívne ťažkosti pacientky boli hodnotené ako bežné pooperačné pobolievanie kolena, liečba a odporučenie ako doposiaľ, na kontrolné vyšetrenie bola objednaná 14.02.2013. Pri kontrole dňa 14.02.2013 pretrvávala bolestivosť kolena, pacientka bola bez zvýšenej teploty, koleno bolo kľudné, bez výpotku, z laterálnej operačnej ranky z oblasti podkožia vytekal zapáchajúci výtok skalenej natrávenej krvi, bez začervenania, bez zápalovej reakcie. Pacientke bola odobratá vzorka za účelom kultivačného vyšetrenia, bola realizovaná toaleta rany s výplachom antiseptickým roztokom, ordinované antibiotiká. Dňa 15.02 2013 pretrvávala bolestivosť kolena, pacientka bola bez zvýšenej telesnej teploty, doma subfebrilie 37.5°C, na ambulancii nameraná teplota 36.6°C, koleno kľudné, bez výpotku, dominuje nález hematómu v resorpcii, bez hnisu v oblasti ranky, bez secernácie, bez hyperémie, liečba a režim ako doposiaľ, nasadená dvojkombinácia antibiotík. Ďalšia kontrola bola dňa 18.02.2013, pacientka bola doma bez teploty, lokálny nález s výtokom hnisu z podkožia v oblasti laterálneho portu a novej ranky ventrálne od ligamentum patellae, koleno bolo bez výpotku, bez náplne. Realizovaná bola evakuácia hnisu z podkožia, preplach rán, zavedený rukavicový drén do rán. Na nasledujúcej kontrole dňa 19.02.2013 teploty u pacientky neprítomné, rany boli pri vyšetrení kľudnejšie, drény boli ponechané in situ, liečba a režim ako doposiaľ. Pri kontrole dňa 20.02.2013 boli rany popisované ako kľudné, bez sekrécie, následne jej boli odstránené drény, liečba a režim ako doposiaľ. Na nasledujúcej kontrole dňa 22.02.2013 na základe výsledkov z kultivačného vyšetrenia, ATB liečba - ponechaný Ciprinol a pridaný Amoxicilín. Pacientka udávala doma subfebrilie 37,5°C. V náleze prítomná 10 cm pod jabĺčkom na proximalnej časti tibie začervenanie 2x2 cm, na tlak dochádza k prasknutiu kože a vytekaniu hnisu. Pri ďalšom zatlačení ďalší otvor, evakuácia hnisu, preplach peroxidom. Pri kontrole 25.02.2013 udávala pacientka domáce teploty okolo 38.2°C, lokálne bola popisovaná nová kolekcia hnisu mediáine, evakuácia hnisu, preplachy, toaleta rán. Pacientke bola odstránená ortéza, liečba a režim ako doposiaľ. Na nasledujúcej kontrole dňa 27.02.2013 udávala pacientka teplotu z predchádzajúceho večera 38°C, dnes 37.1°C, počas kontroly bola afebrilná, lokálne prítomné len minimálne začervenanie rán. Pri ďalšej kontrole dňa 01.03.2013 udávala, že jej doma začala vytekať tekutina z rany. Pri vyšetrení bol prítomný výtok skalenej tekutiny s kapsou z laterálnej ranky na proximodorzálnu časť stehna, bol realizovaný preplach kapsy, drenáž, kompresívne krytie, výpotok odoslaný k bakteriologickému vyšetreniu. Ďalšia kontrola bola realizovaná dňa 03.03.2013 kedy pacientka znovu udáva doma teploty do 38°C, dnes 37.3°C, doma preväz rany. Lokálny nález kľudnejší, ešte secernácia z rany, opakovane po dezinfekcii preplach antiseptikami, na podklade predbežnej kultivácie pozmenená ATB terapia, na kontrolné vyšetrenie bola pacientka objednaná o 3 dni. Následne dňa 05.03.2013 vo večerných hodinách pacientka vyhľadala zdravotnú starostlivosť u iného poskytovateľa - Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda (ďalej len UNB Antolská), kde bola ošetrená aj v dňoch 06.03.2013, 07.03.2013 a 08.03.2013. Po ambulantnom vyšetrení dňa 10.03.2013 bola pacientka hospitalizovaná na lôžkovom oddelení Ortopedickotraumatologickej kliniky UNB Antolská, kde jej bolo dňa 12.03.2013 vykonané MRI vyšetrenie ľavého distálneho stehna a kolena so záverom: Pyartros ľavého kolena, s napájaním ohraničených tekutinových kolekcii (charakteristiky abscesu) v zobrazených distálnych 2/3 stehna (subfasciálne, laterálne a ventrálne). Difúzne zmeny mäkkých tkanív stehna a proximálneho predkolenia, v.s. v zmysle flegmóny, v. s. kostný edém vo femure a tibii (kolennom kĺbe). Ťažká patelofemorálna dysplázia bilaterálne, znaky gonartrózy gr. II/III bilat. (k veku výrazne neprimeraný nález). Po nevyhnutnej predoperačnej príprave v krytí dvojkombináciou parenterálne podávaných ATB bola dňa 13.03.2013 pacientka operovaná v celkovej anestéze - peroperačne bol diagnostikovaný hnisavý zápal kolenného kĺbu vľavo s abscedujúcou flegmónou dolných 2/3 stehna, bola vykonaná artroskopická (ASK) intervencia s nálezom pyartros a synovitídy, obobratý ster a výpotok na K+C, masívny výplach a shaving nekrotického tkanivového detritu, otvorené vysoko proximálne sa tiahnúce abscesy v oblasti fascie v tvare V v oblasti m. rectus a m. vastus lateralis, bol vykonaný debridement a vacuum sealing, revidovaný a drénovaný absces na anteromedialnej strane proximálneho predkolenia, výplach debridement a vacuum sealing. Pooperačne jej bola podávaná dvojkombinácia ATB parenterálne, LMWH ako prevencia TECH, rigidná ortéza a ďalšia podporná lokálna liečba. Dňa 16.03.2013 musela byť pacientka opakovane operovaná v celkovej anastéze, kedy boli kompletne extrahované drény a hubky vacuum seaiingu, pri artroskopii pretrváva obraz synovitídy a chondromalácíe oboch kondylov femoru, vykonaný bol opakovaný masívny preplach a shaving. Abscesy na stehne a predkolení vykazujú čistejšie pomery, boli opakovane exkochleované, prepláchnuté, do stehna spolu 12 hubiek a na predkolenie 1 hubka vacuum sealingu. Pooperačne podávaná dvojkombinácia ATB parenterálne, LMWH ako prevencia TECH, rigidná ortéza a ďalšia podporná lokálna liečba. Dňa 19.03.2013 bola pacientka znovu operovaná v celkovej anestéze, kedy boli kompletne extrahované drény a hubky vacuum sealingu, pri ASK pretrváva obraz synovitídy a chondromalácie oboch kondylov femoru, vykonaný opakovaný masívny preplach a shaving. Abscesy na stehne a predkolení čisté, vitálne, opakovane výplachy, boli zavedené spolu 3 x Redonove drény, následne revidovaná abscesová dutina na predkolení, kde sú čisté, živé pomery, po hojnom výplachu zavedený Redon. Pooperačná liečba ako doposiaľ. Po definitívnej stabilizácii zdravotného stavu a zvládnutí zápalovej hnisavej komplikácie bola pacientka dňa 27.03.2013 prepustená do ambulantnej starostlivosti, ATB liečba ponechaná naďalej. 7. Na základe vykonaného dohľadu úrad konštatoval, že v predmetnej veci žalobca porušil ust.§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Účastník konania nevykonal včas správnu diagnostiku zdravotného stavu pacientky, ktorá u neho dňa 04.02.2013 podstúpila artroskopickú operačnú intervenciu ľavého kolena. U pacientky sa prejavila pyogénna artritída ľavého kolenného kĺbu s abscedujúcou flegmónou dolných dvoch tretín stehna a hornej tretiny predkolenia vľavo. Dňa 14.02.2013, t.j. desať dní od predmetnej operačnej intervencie, kedy pri kontrole pacientky účastník konania zistil pretrvávajúcu bolestivosť ľavého kolena a z laterálneho portu vytekajúci zapáchajúci výtok skalenej krvi, čo predstavovalo prvý príznak infekčnej komplikácie, nevyužil dostupné diagnostické prostriedky pre riadne určenie choroby. 8. Dňa 29.09.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania č.k. ZS 102/00008/2014 zo dňa 26.09.2014 vo veci uloženia pokuty za porušenie ust.§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. K začatiu správneho konania žalobca dňa 07.10.2014 doručil správnemu orgánu svoje vyjadrenie v ktorom navrhol posúdenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti iným odborníkom z príslušného medicínskeho odboru a obstaranie vyjadrenia od Univerzitnej nemocnice Bratislava k poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientke. 9. Správny orgán následne obstaral odborné stanovisko konzultanta z medicínskeho odboru ortopédia - Q.. Y. I., ktoré bolo doručené dňa 22.10.2014 a odborné stanovisko konzultanta z medicínskeho odboru ortopédia Q.. R. S., Q., ktoré bolo doručené dňa 11.11.2014, o čom bol žalobca upovedomený. V nadväznosti na to doručil žalobca správnemu orgánu dňa 20.11.2014 „Vyjadrenie k novému podkladu pre rozhodnutie a k začatiu správneho konania voči Chirurgickému centru a.s.“ 10. Dňa 28.11.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 109857/2014, ktorým účastníkovi konania uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods.2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 1.500,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad s poukazom na nepravdivé informácie v posudku Q.. O. J. a v posudku Q.. R. S., Q. a požiadal o ich vylúčenie a o vypracovanie nového odborného stanoviska odborníkom z klinického pracoviska. 11. Rozkladová komisia, na svojom zasadnutí dňa 11. 02. 2015 navrhla odmietnuť odborné stanoviská Q.. O. J. a Q.. R. S., Q. a aj odborné stanovisko Q.. Y. I.. 12. Predsedníčka úradu na návrh rozkladovej komisie rozhodnutím zo dňa 20.02.2015, č. 16602/33896/2015/923 zrušila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.11.2014, č. 109857/2014, č. k. ZS 102/00008/2014 a vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 13. Následne správny orgán požiadal dňa 11.03.2015 odborníka v špecializačnom odbore ortopédia, Q.. V. J. o odborné stanovisko k poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k diagnostike a liečbe pacientky v zariadení účastníka konania v dohliadanom období. Podľa Q.. V. J., infekcia po operačných zákrokoch je jedna z možných komplikácií, s ktorou sa stretávame na rôznych chirurgických pracoviskách a svetové štatistiky udávajú zápalové komplikácie okolo 1 %. Ak sa však takáto komplikácia vyskytne, treba urobiť všetko potrebné, aby sa dostatočne a urgentné vyliečila. Preto považuje tento hospitalizáciu pacientky na lôžkovom oddelení za neskorú, o ktorú sa ale pričinila aj pacientka, ktorá navštívila ortopedicko-traumatologickú kliniku Univerzitnej nemocnica Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, kde ju chceli urgentne operovať. Na začiatku bola liečba infektu zo strany účastníka konania v poriadku, ošetrovanie zápalových ložísk, drénovanie defektov, podávanie ATB podľa výsledkov kultivácií. Infekcia kolena však gradovala, pacientka bola febrilná, lokálny nález sa zhoršoval, bola nutná urgentná revízia kolena, na ktorú ošetrujúci lekár účastníka konania pacientku neodoslal a až pacientka sama vyhľadala iné zdravotnícke zariadenie, ktoré indikovalo urgentnú hospitalizáciu a operáciu na ktorú pacientka nastúpila až 10.03.2013 a tých 5 dní iste prispelo k zvýrazneniu hnisavého nálezu. Zmienka ošetrujúceho lekára účastníka konania o nedostatočnej hygiene pacientky nie je zrejmá zo zápisov zo zdravotnej dokumentácie pacientky, preto nie je možné jej skutočnosť a objem, objektívne posúdiť. 14. S odborným stanoviskom Q.. V. J. zo dňa 26.03.2015 bol účastník konania oboznámený listom zo dňa 02.04.2015 a dňa 14.04.2015 doručil úradu vyjadrenie k odbornému stanovisku Q.. V. J. zo dňa 26.03.2015. Vo vyjadrení poukázal na konštatovanie v stanovisku: „U pacientky v týchto dňoch pozoruje lekár nedostatočnú hygienu na dolných končatinách, preto sa rozhodol indikovať atb liečbu“, ktoré je podľa neho nepresné, pretože ATB liečba bola aplikovaná ihneď odo dňa 14.02.2013, teda hneď po vzniku klinických potiaží pacientky a takisto boli ihneď odobraté vzorky k bakteriologickému vyšetreniu a ATB terapia bola začatá v dvojkombinácii, z toho jedno antibiotikum bolo podávané parenterálnou formou. Nepresné je aj konštatovanie „..dostavila sa na kontrolu, pri ktorej je vybrali Redonov drén. Nasledujúci deň mala doma značné bolesti, preto telefonicky konzultovala operatéra - odporúčali jej, aby znovu prišli na kontrolu.“ Podľa účastníka konania pacientka po kontrole Redonovej drenáže dňa 05.02.2013 prišla na kontrolu až 08.02.2013 s dodatkom, že „od včera od 18 hodiny ju pobolieva koleno“. Pri preväze kolena nebolo zistené začervenanie, koleno bolo kľudné, DK bez TECH, rany kľudné, koleno s minimálnym opuchom - bežným na daný zákrok. Taktiež konštatovanie „Ďalšiu kontrolu jej robili o týždeň. Bolo zistené, že rana hnisá. Lekár je urobil toaletu operačnej rany a predpísal jej antibiotiká - Ciprinol“, je podľa účastníka konania nepresné. Sestry pri preväze konštatujú zanedbanú hygienu - špina na nohách, pacientka je bez teplôt, má bolestivosť kolena. Pri preväze konštatujeme zápach, výtok skalenej natrávenej krvi z laterálneho portu z podkožia (nie z kolena), koleno bez zvýšenej teploty, bez začervenania. Podľa účastníka konania nie je popisovaný výtok hnisu z kolena, nie je popisovaná zapáchajúca tekutina, ale zápach pacientky. Vzhľadom k subjektívnym potiažam pacientky a lokálnemu nálezu bola ihneď odobratá vzorka z natrávenej krvi z podkožia k bakteriologickému vyšetreniu, lokálna revízia a preplach rany antiseptikami a antibiotikami - preventívne. Nasadená antibiotická terapia v dvojkombinácii, Ciprinol perorálne a Gentamicin intramuskuiárne, teda jedno antibiotikum bolo podávané parenterálnou cestou a tým pádom konštatovanie „Dňa 22.02.2013 jej bol predpísaný k Ciprinolu aj ďalšie ATB - Augumentin...“ je podľa účastníka konania zavádzajúce, pretože dvojkombinácia bola nasadená ihneď a priebežne sa menila na podklade výsledkov z bakteriologických vyšetrení. Ďalej konštatovanie „Odber hnisavého materiálu na zistenie, čo infekciu spôsobuje jej robil až 01.03.2013, teda 3 týždne po zistení zápalu“ je nepravdivé, pretože odber k bateriologickému vyšetreniu bol vykonaný ihneď po zistení vytekania natrávenej krvi z podkožia pacientky, teda 14.02.2013 (pozri výsledok bakteriologických vyšetrení). Ani konštatovanie „nasledujúci deň prichádza znovu na kontrolu, je subfebrilná, na kolene dominuje nález hematómu v resorpcii“ je nepresné, pretože v zdravotnej dokumentácii je presne uvedené, že hematóm sa nachádzal na stehne a nie na kolene pacientky. Nepresné je aj konštatovanie „v sprievode jej otca prichádza do nemocnice Antolská dňa 05.03.2015, kde jej urobili zápalov testy z krvi a navrhli urgentnú hospitalizáciu“. Podľa účastníka konania jej dňa 05.03.2013 hospitalizácia nebola navrhnutá; navrhnutá jej bola až 06.03.2013, aj to len predbežne za účelom operačného riešenia pri pretrvávaní ťažkosti, teda bez bližšieho popisu druhu operačného zákroku, avšak len hypoteticky, ak budú ťažkostí pretrvávať. Ani dňa 06.03.2013 nebola zistená infekcia samotného kolena. Podľa účastníka kopania medzi hospitalizáciou a spomínaným vyšetrením bolo ambulantne vykonaných niekoľko kontrol, na ktorých sa postupovalo konzervatívnym spôsobom tak ako v zariadení účastníka konania. Ani raz počas týchto ambulantných kontrol nebolo vyslovené podozrenie na infekt kolena, ani raz nebola odobratá vzorka k bakteriologickému vyšetreniu agens priamo z kolena (až počas operácie), dokonca ani z podkožia kapsy, ani raz nebola pri preväzoch konštatovaná komunikácia kapsy, ložísk s kolenným kĺbom. Ani raz nebol konštatovaný stav vedúci k akútnej hospitalizácii pacientky, takisto ani odmietnutie pacientky s hospitalizáciou ako sa udáva vo vyjadrení v dokumente úradu (pacientka nepodpísala negatívny reverz k hospitalizácii). K časti záveru obsahujúceho hodnotenie príčin vzniku stavu kolena pacientky, nie je podľa účastníka konania náležité konštatovanie odborníka Q.. V. J.U. "Infekcia kolena však gradovala, pacientka bola febrilná, lokálny nález sa zhoršoval, bola nutná urgentná revízia kolena", pretože infekcia bola zistená na stehne a následne aj pod kolenom, ale nie na kolene, takže v čase výkonu zdravotnej starostlivosti v zariadení účastníka konania nevznikla podľa neho nutnosť urgentnej revízie kolena, inak by ju účastník konania určite vykonal, alebo odporučil by jej vykonanie v inom zdravotníckom zaradení. Ďalej uvádza, že už počas artroskopickej operácie zisťoval poškodenie chrupavky miestami III. až IV. stupňa ( nielen II.-III. st. ako je uvádzané v posudkoch), čo aj bez infekčnej komplikácie je nález, ktorý svedčí pre výrazné poškodenie kolenného kĺbu už v období pred úrazom, resp. operáciou a v týchto prípadoch tiež prichádza do úvahy implantácia umelého kĺbu. V závere poukazuje na to, že ani dňa 05.03.2013, 06.03.2013 nebola v Univerzitnej nemocnicu Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, zistená infekcia v priestore kolena. Dňa 06.03.2013 bol konštatovaný predbežný príjem v nedeľu, t.j. 10.03.2013, čiže neboli dané žiadne urgentné dôvody na hospitalizáciu pacientky. Zo zdravotnej dokumentácie tiež nevyplýva, žeby dôvodom uvažovanej hospitalizácie, mal byť infekt v priestore kolena. Dňa 08.03.2013 opäť nebol zistený infekt v priestore kolena, pacientke bol nariadený preväz kolena na ďalší deň 09.03.2013, na ktorý sa však nedostavila. Až počas hospitalizácie od 10.03.2013 bola zistená u pacientky infekcia v priestore kolena. Na základe vyššie uvedeného má účastník konania za to, že ošetrujúci lekár účastníka konania, nemal žiaden relevantný dôvod vykonať revíziu kolena operačným zákrokom, pretože počas výkonu zdravotnej starostlivosti v jeho zariadení, nebol v priestore kolena zistený infekt v jeho priestore, len infekt na stehne a následne pod kolenom, ktorý bol priebežne liečený postupom lége artis, a preto navrhol správne konanie o uložení pokuty zastaviť. 15. V nadväznosti na vyjadrenie účastníka konania prvostupňový správny orgán opakovane požiadal dňa 16.04.2015 Q.. V. J. o zhodnotenie a komplexné vyjadrenie sa k námietkam účastníka konania vo vzťahu k zvolenej diagnostike a liečby pacientky (podanej terapie). Podľa Q.. V. J. (odborné vyjadrenie z 22.04.2015) je potrebné pridržiavať sa záznamov v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré sú objektívne. Opakovane skonštatoval, že zápal bol takých rozmerov, že k operačnému riešeniu malo prísť skôr. 16. S predmetným odborným vyjadrením zo dňa 22.04.2015 bol účastník konania oboznámený listom zo dňa 27.04.2015. Účastník konania v reakcii na odborné vyjadrenie z 22.04.2015, doručil úradu dňa 06.05.2015 svoje záverečné vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že ani v tomto stanovisku Q.. V. J. nekonštatoval príčinnú súvislosť medzi výkonmi zdravotnej starostlivosti poskytnutými pacientke v čase 04.03.2013 a následne, počas hospitalizácie v inom zdravotníckom zariadení v čase od 10.03.2013, zisteným infektom kolena. Nestotožnil sa ani tvrdením odborníka o stave vyžadujúcom až 3 následné operačné riešenia, pretože sa jednalo o jeden operačno-terapeutický úkon štandardne vykonávaný v troch a viac dobách. Operačná revízia bola plánovaná podmienečne elektívne iba pri pretrvávaní ťažkostí. Od prvej kontroly v inom zdravotníckom zariadení a hospitalizáciou prebehlo 6 dní a od hospitalizácie k operácii 3 dni, čo je podľa účastníka konania dosť dlhý interval na eventuálne zhoršenie, resp. zmenu lokálneho, nálezu a indikáciu operačnej revízie. Z týchto dôvodov nemožno hovoriť o stave pacientky vyžadujúcom akútnu operačnú intervenciu v čase, keď poskytoval pacientke starostlivosť vo svojom zariadení. Účastník konania aj naďalej žiadal konanie zastaviť. 17. Na základe takto zisteného skutkového stavu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, rozhodnutím č. ZS 102/00008/2014 číslo spisu 33896/2015/104 zo dňa 27.05.2015 uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu 1.500,- eur podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z.z.) za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti Q.. Q. V. tým, že účastník konania dňa 14.02.2013, t.j. 10 dní od artroskopickej operačnej intervencie ľavého kolena pacientky nevykonal včas správnu diagnostiku zdravotného stavu pacientky napriek tomu, že pri kontrole dňa 14.02.2013 u pacientky zistil pretrvávajúcu bolesť ľavého kolena a z laterálneho portu vytekajúci zapáchajúci výtok skalenej krvi, čo je prvým príznakom infekčnej komplikácie. Uvedený nesprávny postup žalobcu bol zopakovaný aj pri ambulantných vyšetreniach pacientky v dňoch 22.02.2013, 25.02.2013, 27.02.2013, 01.03.2013 a 03.05.2013, kedy sa pridružili už ďalšie klinické prejavy (zvýšená telesná teplota, lokálne zmeny na koži, postupný vznik ďalších ložísk). U pacientky sa prejavila pyogénna artritída ľavého kolenného kĺbu s abcedujúcou flegmónou dolných dvoch tretín stehna a hornej tretiny predkolenia vľavo, s nutnosťou urgentnej revízie kolena, ktorú žalobca sám nerealizoval, ani pacientku na ňu neodoslal. 18. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.08.2015, číslo konania: ZS 102/00008/2014/R číslo spisu: 99088/33896/2015/923 tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie o uložení pokuty č. ZS 102/00008/2014 vydané dňa 27.05.2015 vo výške 1.500 eur, potvrdil. 19. V externom odbornom vyjadrení vo veci zdravotnej starostlivosti Q.. V. Q. zo dňa 14.09.2015, ktoré žalobca predložil súdu ako prílohu podanej žaloby, Q.. Q. B., Q., vedúci lekár Šport-artro centra Nemocnica Košice-Šaca a.s. a Predseda Slovenskej spoločnosti artroskopie a športovej traumatológie uviedol, že zdravotná starostlivosť Q.. V. Q. v Chirurgickom centre a.s. v dobe jej terapie od 31.01.2013 do 03.03.2013 bola poskytnutá správne. Vychádzajúc z faktov zo záznamov ambulantnej terapie pacientky Q.. Q. V. v Chirurgickom centre a.s. a FN Sv.Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, nenachádza terapeutický rozdiel medzi postupom ambulantnej liečby v týchto zariadeniach. Q.. Q. B., Q. v tomto odbornom vyjadrení uviedol, že infekcia bola rozpoznaná ihneď, takisto aj ihneď liečená dvojkombináciou antibiotík. Po výsledkoch z kultivačných vyšetrení boli zmenené ATB podľa citlivosti. Lokálne bola ošetrovaná preväzmi, preplachmi a drenážou podľa zásad „ubi pus, ibi evacua“. Rozsah a nutnosť týchto terapeutických úkonov dokáže určiť iba ošetrujúci lekár na podklade lokálneho nálezu. Podľa zdravotnej dokumentácie sa spätne nedá vždy hodnotiť postup na 100 percent. Infekt, fistulácia do kĺbu, prípadne iné komplikácie diametrálne meniace terapeutický postup sa môžu vyvinúť aj v priebehu 24-72 hodín - niekedy aj v kratšom časovom horizonte. Uviedol, že rozhodoval na podklade nasledovných faktov: Ani lekári Chirurgického centra, ani lekári FN Sv.Cyrila a Metoda neindikovali pacientku počas ich ambulantnej starostlivosti k akútnej - bezodkladnej hospitalizácii a revízii kolena. Pokiaľ by tak spravili lekári FN Sv.Cyrila a Metoda v Bratislave ihneď pri prvom vyšetrení, zároveň by zmenili terapeutický postup (antibiotickú terapiu, indikáciu zobrazovacej metódy, fistulografiu, zmenu lokálneho ošetrovania), predikoval by som pochybenie na strane lekárov Chirurgického centra a.s. a aj to veľmi opatrne, pretože od posledného ošetrenia lekármi Chirurgického centra a.s. (3.3.2013) a prvým vyšetrením na Centrálnom príjme FN Sv.Cyrila a Metoda v Bratislave (5.3.2013) je odstup približne 48 hodín. Lokálny nález sa počas tohto času mohol diametrálne zmeniť. Nič z týchto faktov sa neudialo, to znamená, že infekt bol počas ambulantných kontrol stabilizovaný, lokalizovaný a nebola nutná zmena terapie. K zmene terapie nastalo až pri nezlepšení, prípadne zhoršení sa stavu pacientky a to pri elektívnom type hospitalizácie 10.3.2013. Taktiež aj doplnenie vyšetrenia MRI s kontrastom (12.3.2013) a následné operácie boli indikované s odstupom ďalších dní po hospitalizácii. Jediný rozdiel medzi ambulantnými vyšetreniami medzi Chirurgickým centrom a.s. a FN Sv.Cyrila Metoda Bratislava je v odbere laboratórnych vyšetrení lekármi centrálneho príjmu pri primovyšetrení pacientky, a to bez akejkoľvek zmeny zavedenej terapie. Do budúcnosti by určite pátral aj po kompletnom imunitnom profile pacientky, pretože tento atypický pooperačný priebeh by mohol svedčať aj o probléme imunodeficiencie u pacientky. 20. V znaleckom posudku č. 6/2016 zo dňa 11.11.2016, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu a predloženého súdu dňa 01.12.2016, znalec Q.. B. J. V., evid.čislo: 913760, odbor - zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia prijal záver, podľa ktorého zdravotná starostlivosť Q.. Q. J., rod. V. v Chirurgickom centre a.s. v dobe jej liečby od 31.01.2013 do 04.03.2013 bola poskytnutá z medicínskeho pohľadu správna - lége artis. Vychádzajúc z faktov zo záznamov ambulantnej terapie ako aj nemocničnej pacientky v Chirurgickom centre a.s., Kozia 17, Bratislava a II OTK LFUK UNBa nem. Sv.Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, nenachádza terapeutický rozdiel medzi postupom liečby v týchto zariadeniach. Infekcia bola rozpoznaná ihneď, takisto aj ihneď liečená dvojkombináciou antibiotík. Po výsledkoch z kultivačných vyšetrení boli zmenené ATB podľa citlivosti. Lokálne bola ošetrovaná preväzmi, preplachmi a drenážou podľa chirurgických zásad. Rozsah a nutnosť týchto terapeutických úkonov dokáže určiť v čase ošetrenia iba ošetrujúci lekár na podklade lokálneho nálezu svojich znalostí a skúseností, lebo spätne podľa zdravotnej dokumentácie sa nedá vždy hodnotiť postup ako pri priamom ošetrení. Infekcia do kĺbu, prípadne iné komplikácie sa môžu vyvinúť aj v priebehu 24-72 hodín, niekedy aj v kratšom časovom horizonte. Po zhrnutí celej dokumentácie a po zrelej úvahe znalca s mnohodesaťročnými skúsenosťami v oblasti ošetrení poranených kolenných kĺbov zhrnul nasledujúce fakty na podklade ktorých rozhodoval: Lekári Chirurgického centra, ani lekári z II OTK nem. Sv.Cyrila a Metoda neindikovali pacientku počas ich ambulantnej starostlivosti k akútnej - bezodkladnej hospitalizácii a operačnej revízii kolena. Pokiaľ by tak spravili lekári FN Sv.Cyrila a Metoda v Bratislave ihneď pri prvom vyšetrení, zároveň by zmenili terapeutický postup (antibiotickú terapiu, indikáciu zobrazovacej metódy, fístulografíu, zmenu lokálneho ošetrovania), mohol by uvažovať o tom, že by mohlo dôjsť k pochybeniu zo strany lekárov Chirurgického centra a.s. . Avšak od posledného ošetrenia lekármi Chirurgického centra a.s. (4.3.2013) a prvým vyšetrením na Centrálnom príjme UNBa nem. Sv.Cyrila a Metoda v Bratislave (5.3.2013) je odstup približne 30 hodín. Lokálny nález sa počas tohto času mohol diametrálne zmeniť, ale nič také sa neudialo, to znamená, že infekt bol počas ambulantných kontrol stabilizovaný, lokalizovaný, neprenikol do kĺbu a nebola potrebná radikálna zmena liečby. K tejto došlo až pri nezlepšení, prípadne zhoršení sa stavu pacientky a to pri elektívnom (plánovanom) type hospitalizácie 10.3.2013.Taktiež aj doplnenie vyšetrenia MRI s kontrastom (dňa 12.3.2013) boli indikované lekármi plánovane po dvoch dňoch od prijatia do nemocnice. Takýto atypický pooperačný priebeh by mohol svedčiť aj o probléme imunodeficiencie (zníženie imunity) u pacientky, pripadne v čase úrazu a operácii mohla mať v organizme skryté infekčné ložisko (zápal dutín, zubného ložiska, skrytej infekcie močových ciest...). Znalecký posudok bol vypracovaný na základe preštudovania originálov a kópií spisu, kópii zdravotnej dokumentácie a získanej zdravotnej dokumentácie, týkajúcej sa poranení poškodenej pacientky. II. Žaloba 21. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: ZS 102/00008/2014/R, číslo spisu: 99088/33896/2015/923 zo dňa 26.08.2015, ktorým bolo rozhodnutie o uložení pokuty Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 102/00008/2014 zo dňa 27.05.2015 potvrdené. 22. V žalobe uviedol, že podkladom pre rozhodnutie bol obsah zdravotnej dokumentácie, ktorej obsahom sú zápisy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke Q.. Q. V., ako aj obsah zdravotnej dokumentácie vedenej o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici 11 v Bratislave (ďalej aj len UNB Antolská). Po odbornej stránke bol podkladom rozhodnutia obsah odborného stanoviska ortopéda Q.. V. J. z 26.03.2015. Prvostupňový správny orgán vychádzal aj z písomného stanoviska žalobcu k odbornému posudku Q.. V. J., ako aj doplnku odborného stanoviska Q.. V. J. zo dňa 22.04.2015. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. O rozklade rozhodol už žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorý na strane 13 napadnutého rozhodnutia na jednej strane uznáva námietku žalobcu, že pacientka zanedbala osobnú hygienu avšak na druhej strane dodáva, že v zdravotnej dokumentácii, v zápise z kontroly vykonanej dňa 14.02.2013 je uvedené len „Zanedbaná hygiena, špina na nohách, zápach ...“ a nie je uvedené „Zápach pacientky“. Žalobca zotrváva v podanej žalobe na všetkých dôvodoch uvedených v rozklade. 23. Postoj žalovaného k hodnoteniu skutkových okolností považuje žalobca za negatívne, zaujaté počínanie správneho orgánu preukazujúce absenciu nestrannosti pri rozhodovaní. Poukázal, že slovné spojenie zanedbaná hygiena, špina na nohách, špina sa samozrejme týka osoby pacientky, ktorá bola objektom zdravotnej kontroly a len tohto objektu sa týka zdravotný záznam a popis skutkových okolností, preto aj slovo „zápach“ uvedené v tomto kontexte sa nepochybne týka osoby pacientky. Žalovaný sa však už ďalej žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentácii žalobcu uvedenej v rozklade pod bodom 2. a 3. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že hnisavý zápalový proces zistený ošetrujúcim lekárom na stehne pacientky a následne potom aj pod kolenom pacientky bol dôvodom na maximálnu ostražitosť, okamžitú reakciu, čo je zrejmé aj z popisu úkonov, ktoré ošetrujúci lekár vykonal. Z fyziologických vyšetrení však nebol zistený žiaden dôvod na diagnostikovanie kolena USG, MRI a už vôbec nie na punkciu kolena, ktorá by v danej situácii znamenala výrazné zvýšenie rizika zanesenia možnej infekcie do kolenného kĺbu z okolitých mäkkých tkanív. Poznamenal, že koleno pacientky bolo stále bez opuchu, bez zvýšenej teploty, bez začervenania a bez náplne. Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že pacientka bola pod kombinovanou ATB liečbou, aj keď nie z dôvodu, ktorý by spočíval v jej kolene, ale z dôvodu infikovaného podkožného hematómu na stehne. Nasadená bola antibiotická terapia v dvojkombinácií a k tomu Gentamicin intramuskulárne, teda jedno antibiotikum bolo podávané parenterálnou cestou. 24. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný k námietke žalobcu, že nebolo možné diagnostikovať infekciu v kolene pred jej vznikom a bolo možné vykonať len preventívne opatrenia, aby infekcia v stehne neprenikla do priestoru kolena a takéto opatrenia boli niekoľkokrát v čase od 14.02.2013 do 03.03.2013 starostlivo vykonané, uvádza nasledovnú argumentáciu: „Keď účastník konania uvádza, že infekcia kolena prenikla do kolena až v nasledujúcom období, nie je možné preukázať, že nemohla vzniknúť do kolena aj predtým...“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia v zmysle ust. § 65 ods. 3 správneho poriadku vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Ak teda žalovaný konštatuje, že „...nie je možné preukázať, že nemohla infekcia vniknúť do kolena aj predtým...“, je potom z toho zrejmá len hypotetická povaha týchto hodnotení, z ktorej vyplýva súčasne opačný záver, že nemožno preukázať, že infekcia mohla vzniknúť do kolena aj predtým. Podľa názoru žalobcu nie je preukázaná žiadnymi skutkovými okolnosťami skutočnosť, že infekcia vnikla v danom prípade do kolena v čase do 03.03.2013. Laterálny port 10 dní po operácii kolena je zo strany puzdra kolena úplne uzavretý a nie je možné, aby cez laterálny port vnikala do kolena skalená krv presúvajúca sa zo stehna. Ako však vyplýva zo zdravotnej dokumentácie sa tak ani nestalo, inak by koleno okamžite opuchlo, začervenalo, zvýšila by sa teplota kolena a infekcia v kolene by sa hneď po 14.02.2013 naplno prejavila. Príznaky infekcie kolena sa však prejavili až pri hospitalizácii po viac ako 3 týždňoch. 25. Žalobca taktiež nesúhlasil ani s argumentom žalovaného uvedeného na str. 14 napadnutého rozhodnutia podľa ktorého: „...hospitalizácia v UNV Antolská bola realizovaná promptne, pričom zvažovaná bola už pri vyšetrení pacientky dňa 06.03.2013“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že UNB vykonala prvé vyšetrenie pacientky dňa 05.03.2013 a hospitalizácia jej navrhnutá nebola, čo je zrejmé zo záznamov, kde vyšetrujúci lekár po vyšetrení pacientky ponechal terapiu, ktorá bola zahájená ešte v Chirurgickom centre a odporučil kontrolu na druhý deň. Hospitalizácia bola navrhnutá až 06.03.2013 a to len „predbežne“ a za účelom OP riešenia pri pretrvávaní ťažkostí. Hospitalizácia bola teda navrhnutá na účel vykonania OP (bez bližšieho popisu druhu operačného zákroku) len za predpokladu, že budú ťažkosti pretrvávať. Ani dňa 06.03.2013 pri kontrole v UNB nebola ešte zistená infekcia samotného kolena, pretože v opačnom prípade by pacientka pri tak závažnej diagnóze ako je akútna gonitída bola ihneď hospitalizovaná. Medzi hospitalizáciou v UNB spomínaným vyšetrením bolo ambulantne vykonaných niekoľko kontrol, na ktorých sa postupovalo konzervatívnym spôsobom, obdobne ako v zdravotníckom zariadení žalobcu. Ani raz počas týchto ambulantných kontrol nebolo vyslovené podozrenie na infekt kolena, ani raz nebola odobratá vzorka k bakteriologickému vyšetreniu AGENS priamo z kolena (až počas operácie), dokonca ani z podkožia, kapsy ani raz nebola pri preväzoch konštatovaná komunikácia kapsy, ložísk s kolenným kĺbom. 26. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na doplnok odborného posudku Q.. V. J. zo dňa 22.04.2015 v ktorom konštatoval, že nezistil zavinenie spočívajúce vo výkone zdravotnej starostlivosti a ďalej, že je potrebné sa pridržať záznamov v zdravotnej dokumentácii pacientky, a preto nevylúčil ani možnosť, že príčinou postihnutia kolena mohol byť zápal nejakej inej etiologie ako zápal na stehne a pod kolenom. Tento odborný posudok bol spracovaný na podnet žalovaného. 27. Žalobca s poukazom na skutočnosť, že v priebehu doterajšieho konania bol rešpektovaný len odborný posudok Q.. V. J. s jeho následným doplnkom, predložil žalobca súdu odborné vyjadrenie odborníka v danej oblasti medicíny, Predsedu Slovenskej artroskopickej spoločnosti, Q.. Q. B., Q. zo dňa 14.09.2015. V závere tohto odborného posudku je konštatované, že „Infekt, fistulácia do kĺbu, prípadné iné komplikácie diametrálne meniace terateutický postup sa môžu vyvinúť aj v priebehu 24 - 72 hodín - niekedy aj v kratšom období“. Na túto skutočnosť poukázal aj žalobca v súvislosti so skúmaním oprávnenosti jeho tvrdenia, že infekcia v kolene pacientky vznikla potom, čo bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti k pacientke zo strany žalobcu skončené, t.j. po 03.03.2013. 28. S poukazom na uvedené žalobca žiadal aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.11.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacientky vedenej žalobcom žalovaný opakovane poukázal na zápis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 14.02.2013, kde bolo prvýkrát uvedené „zanedbaná hygiena, špina na nohách“; nie je podpísaný „zápach pacientky“ ale „zápach“, ktorý pri popise lokálneho nálezu a v tomto kontexte sa nepochybne netýka osoby pacientky, ani ošetrujúceho lekára, ani asistujúcej sestry a ani prostredia, ale popisu lokálneho nálezu, a tým nálezom nie je pacientka ako celá osoba ale ošetrované miesto, rana. Čiže pri vyšetreniach pacientky žalobcom bola objektom kontroly zranená končatina pacientky, nie celá pacientka, čo vyplýva aj z absencie nálezu popisu ďalších častí jej tela v zdravotnej dokumentácii vedenej žalobcom. V ďalších zápisoch v zdravotnej dokumentácii pacientky (okrem jedného zápisu zo dňa 14.02.2013) sa iná zmienka o hygiene pacientky nikde neuvádza. Táto skutočnosť nie je uvedená ani v zdravotnej dokumentácii pacientky vedenej Univerzitnou nemocnicou Bratislava, ktorá poskytovala následnú zdravotnú starostlivosť pacientke od 05.03.2013. 30. Uviedol, že aj Q.. Q. B., Q. vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 14.09.2015 hodnotí zanedbanú hygienu len ako možný spolupodiel, pričom tento dovetok je skôr akademického charakteru. Zdravotná dokumentácia má byť vedená spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Keďže jej vedenie je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, má byť podľa žalovaného vedená v čom najprecíznejšie a prehľadne, nielen v záujme pacienta, ale aj v záujme ošetrujúceho lekára. Pri hodnotení správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia, vedená podľa osobitného zákona. To, že žalobca nepostupuje podľa zákona a nedostatočne, resp. nepresne vedie zdravotnú dokumentáciu je jeho zodpovednosťou. 31. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi v správnom konaní uložil pokutu za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. z dôvodu uvedeného vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Má zato, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové okolnosti, ktoré považoval za nepochybne zistené a tento zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia hmotno-právneho predpisu - zákona č. 576/2004 Z.z., t.j. žalovaný svoju právnu úvahu vyjadril v rozhodnutí o uložení pokuty s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. 32. Uviedol, že v prípade pacientky po jej operácii u žalobcu dňa 14.02.2013, to bolo zo začiatku v poriadku - ošetrovanie zápalových ložísk, drenovanie defektov a podávanie ATB podľa výsledkov kultivácii. Infekcia kolena však gradovala, pacientka bola febrilná, lokálny nález sa zhoršoval, a preto bola nutná urgentná revízia kolena, ktorú žalobca nezrealizoval a ani pacientku na ňu neodoslal. Z popisu úkonov, ktoré ošetrujúci lekár žalobcu v prípade hnisavého zápalového procesu vykonal je zrejmá maximálna ostražitosť a okamžitá reakcia. Žalovaným vymenované vyšetrenia (USG, MRI, a podobne) boli myslené ako spektrum možných neinvazívnych diagnostických metód vo vzťahu k infekcii. 33. Žalovaný naďalej zotrval na stanovisku, že nie je rozhodujúce, kde infekcia vznikla, ale že sa infekcia, ako prípustná komplikácia vyskytla, a preto bolo potrebné urobiť všetko potrebné aby sa dostatočne a včas diagnostikovala. 34. Podľa zdravotnej dokumentácie pacientky vedenej žalobcom odbery na kultiváciu boli realizované dňa 14.02.2013, 01.03.2013 z vytekajúcich sekrétov, nie priamo z kolena. Opatrenia od 14.02. do 03.03.2013, a to podávanie ATB neboli žalovaným spochybnené. Tvrdenie žalobcu, že infekcia prenikla do kolena až v nasledujúcom období nie je možné preukázateľne dokázať, tak ako nie je možné preukázateľne dokázať, že nemohla vniknúť do kolena aj predtým. Na hypotetickú úvahu žalobcu preto žalovaný reagoval hypotetickou úvahou. Žalovaný taktiež poukázal, že klinický stav bol modifikovaná ATB liečbou od 14.02.2013, čím priebeh nebol typický pre obvykle dramaticky prebiehajúcu pyogénnu artritídu s netíšiteľnou bolesťou, mohutným opuchom, septickými teplotami, dramaticky sa zhoršujúcim klinickým obrazom, ústiacim v priebehu niekoľkých hodín do septického šoku. Ak žalobca tvrdí, že laterálny port 10 dní po operácii kolena je zo strany puzdra kolena úplne uzavretý a nie je možné, aby cez laterálny port vnikala do kolena skalená krv presúvajúca sa zo stehna, je toto tvrdenie podľa názoru žalovaného v teoretickej rovine. Ak je celý proces narušený infekciou a zápalom, nie je možné preukázateľne potvrdiť, že dôjde k jeho uzavretiu. Podľa žalobcu sa príznaky infekcie kolena prejavili až pri hospitalizácii po viac ako troch týždňoch. Podľa žalovaného ale prítomnosť zápalového terénu potvrdzuje aj samotný postup žalobcu, ktorý indikoval od 14.02.2013 ATB v dvojkombinácii. Podľa žalovaného v uvedenom prípade nie je rozhodujúce kde infekcia vznikla ale že sa infekcia ako prípustná komplikácia vyskytla a bolo potrebné urobiť všetko preto, aby sa dostatočne a včas diagnostikovala a liečila. 35. K tvrdeniu žalobcu, že postup lekárov UNB možno vnímať ako potvrdenie správnosti postupu žalobcu, ktorý potvrdil aj Q.. Q. B. Q. vo svojom odborom vyjadrení zo dňa 14.09.2015, žalovaný opakovane poukázal na zdravotnú dokumentáciu pacientky vedenú týmto poskytovateľom z ktorej vyplýva, že dôvodom hospitalizácie bol nezlepšujúci sa zdravotný stav pacientky, napriek žalobcom zmenenej antibiotickej liečbe. Ponechanie zmenenej antibiotickej liečby bolo pri ambulantných vyšetreniach v UNB plne medicínsky opodstatnené, nakoľko táto dvojkombinácia bola nasadená len 03.03.2013 a v tom čase bolo možné ešte očakávať nástup účinku novonasadených antibiotík. Rozpor medzi tvrdeniami žalobcu, žalovaný vidí aj skutočnosti, že pacientka bola kontrolovaná v UNB denne a v rámci diagnostiky boli realizované aj laboratórne vyšetrenia. Zo zdravotnej dokumentácie pacientky vyplýva, že hospitalizácia u uvedeného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bola realizovaná promptne, pričom zvažovaná bola už pri vyšetrení pacientky dňa 06.03.2013 pred samotným operačným výkonom si stav bezpodmienečne vyžadoval nevyhnutnú prípravu - podanie krvi pre výraznú anémiu. Podľa žalovaného to odôvodňovalo realizáciu operačného výkonu dňa 13.03.2013. 36. Žalovaný pri preskúmavaní rozkladom napadnutého rozhodnutia nezistil nedostatky v rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu, ani nezrovnalosti v zistenom skutkovom stave, preto rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal, že zásada materiálnej pravdy nemá absolútny charakter tzn. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku absolútnu pravdu, ale stav veci majú spoľahlivo zistiť, tak aby bolo možné včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa Slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (rozsudok NSSR sp. zn. 5Szd/1/2011 zo dňa 23.08.2012). V súlade s judikatúrou NS SR posúdenie skutočností, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov (rozsudok NSSR 3Szd/2009). Žalovaný súčasne poukázal i na rozsudok NS SR sp. zn. 8Szd/1/2010. Žalovaný má na základe objektívne zisteného stavu za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. 37. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil ani v rámci prvostupňového správneho konania žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil závery zistené výkonom dohľadu, na základe ktorých žalovaný začal správne konanie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Až v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca požiadal o vykonanie ním predloženého dôkazu - odborného posudku Q.. Q. B., Q., ktorý podľa žalovaného vychádzal z tej istej zdravotnej dokumentácie pacientky ako žalovaným prizvané osoby k výkonu dohľadu podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že žalovaný ako orgán dozoru je oprávnený, ale aj povinný prešetrovať správnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom osôb na to oprávnených, t.j zamestnancami žalovaného, ktorí musia spĺňať podmienku medicínskeho vzdelania a prizvanými osobami (konzultant) z príslušného špecializačného odboru, pričom sa predpokladá, že odborná spôsobilosť týchto osôb je postačujúca pre vyslovene odborného právneho názoru a posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy žalovaného (rozsudok NS SR sp. zn. 3Szd 8/2009). 38. K predloženému dôkazu žalobcom, a to k odbornému posudku Q.. Q. B. Q. zo dňa 14.09.2015 žalovaný uviedol, že v správnom konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nikdy nespochybnil indikáciu na operáciu, ani jej výkon. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.05.2015, strana 11 je uvedené, že indikácia na operáciu a vykonaná operácia boli realizované správne a žalovaný nikdy nespochybnil, že už počas artroskopickej operácie u žalobcu žalobca zistil poškodenie chrupavky. Na tieto okolnosti žalovaný prihliadol pri výške uloženej pokuty. Aj po operácii pacientky dňa 04.02.2013, to bolo zo začiatku v poriadku - ošetrovanie zápalových ložísk, drenovanie defektov a podávanie ATB podľa výsledkov kultivácii. Žalovaný zhodne s tvrdením Q.. V. J., odborníka zo špecializačného odboru ortopédia konštatuje, že infekcia po operačných zákrokoch je jedna z možných komplikácii. Je možné sa s ňou stretnúť na rôznych chirurgických pracoviskách. Ani „zavlečeniu“ infekcie do vnútrokĺbneho priestoru sa podľa žalovaného zo štatistického hľadiska vyhnúť nedá. Ak sa však takáto komplikácia vyskytne, je podľa žalovaného potrebné urobiť všetko potrebné, aby sa dostatočne a včas diagnostikovala a liečila. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konštatovanie Q.. Q. B., Q. v odbornom vyjadrení zo dňa 14.09.2015, podľa ktorého sa spätne nedá vždy hodnotiť postup na 100 %, ako aj na jeho tvrdenia a dovetky v akademickej rovine vo vzťahu k postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. IV. Replika žalobcu 39. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.11.2016 poukázal na nesprávne na znenie výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, z ktorého sú zrejmé skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, ktoré už v samotnej žalobe a aj v podanom rozklade vyvrátil. Na posilnenie svojej argumentácie predložil súdu v prílohe tejto repliky znalecký posudok Q.. J. B., V.. č. 6/2016 zo dňa 11.11.2016. Súčasne poukázal na bod 5, 9 až 13 tohto znaleckého posudku, v ktorých znalec odpovedal na ním položené otázky. 40. V ďalšom vyjadrení žalobcu z 14.6.2017 žalobca poukázal na rôznu identifikáciu správneho deliktu v upovedomení o začatí správneho konania z 26.9.2014, ako aj vo výroku napadnutého rozhodnutia z čoho vyplýva, že správny orgán začal konať o dvoch deliktoch, t.j. o nesprávnej diagnostike po prejavení sa infekcie v kolene pacientky a zvolení nesprávnej liečby. Následne v prvostupňovom rozhodnutí z 28.11.2014 určil už len jeden delikt, a to nesprávnu diagnostiku po tom, čo sa prejavila infekcia v kolene. Vo výroku v prvostupňovom rozhodnutí z 27.5.2015 už vymedzil správny delikt inak, a to ako nesprávnu diagnostiku po kontrolnom vyšetrení po kontrolnom vyšetrení pacientky dňa 14.2.2013 bez vymedzenia, či sa tak stalo pred alebo po tom, čo sa prejavila infekcia v kolene. Obdobne znel aj výrok v rozhodnutí o rozklade z 26.8.2015. V ostatnom sa pridržiaval dôvodov uvedených v podanej žalobe, ktoré viac rozviedol. V. Právna úprava 41. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na pojednávaní konanom dňa 21.09.2017 a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 44. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 45. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 46. Podľa§ 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 47. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1. zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, Úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7) ukladá sankcie. 48. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. 49. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. 50. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, výšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti (ods. 2). Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (ods. 6). 52. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z., diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby. 53. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z.z., liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. 54. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. 55. Podľa § 3 ods. 5 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 57. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 58. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). 59. Správny orgán je povinný v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo je vyjadrením zásady uvedenej v 3 ods. 5 správneho poriadku. Za tým účelom musí vykonať dokazovanie, v rámci ktorého môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. VI. Závery správneho súdu 60. S poukazom na žalobné dôvody ako aj vyjadrenie žalovaného bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaný pre vydanie napadnutého rozhodnutia zistil skutočný stav veci spoľahlivo keď konštatoval, že žalobca svojim konaním zisteným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti Q.. Q. V. a uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, za čo mu bola uložená pokuta. 61. V preskúmavanej veci zistením vyplývajúcim z dôslednej analýzy administratívneho, ako aj súdneho spisu súd dospel k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania správnym orgánom nie je možné konštatovať, že žalovaný skutočný stav veci zistil spoľahlivo, keďže nie je možné jednoznačne určiť, že žalobca porušil povinnosť uloženú citovanými zákonnými ustanoveniami a to pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. 62. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z nasledovných podkladov: protokol, zápisnica, odborné vyjadrenie (stanovisko) Q.. V. J. ako odborníka z medicínskeho odboru ortopédia, zdravotná dokumentácia pacientky z dohliadaného obdobia a vyjadrenie účastníka konania zo dňa 13.04.2015 a zo dňa 05.05.2015. 63. Súd poukazuje na odborné stanovisko vypracované Q.. V. J. ako odborníkom v špecializačnom odbore ortopédia, pričom žalovaný a prvostupňový orgán svoje rozhodnutie z hľadiska odborného zhodnotenia konania žalobcu opreli v podstate len o tento dôkaz. 64. Z ust. § 34 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Takýmto dôkazným prostriedkom je aj odborné vyjadrenie, resp. stanovisko z ktorého vyplýva, že namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. Dodatočným odborným stanoviskom Q.. V. J. zo dňa 22.04.2015 táto pochybnosť odstránená nebola a jednoznačne nepotvrdil porušenie povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.. Podľa názoru súdu odborné stanovisko je postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých vychádza správny orgán pri rozhodovaní vo veci len za predpokladu, že neexistujú pochybnosti o jeho správnosti. 65. Správny súd má však z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že žalobca už v rozkladovom konaní namietal odborné vyjadrenie Q.. V. J., s ktorým sa nestotožnil z dôvodu jeho neobjektívnosti a nepresnosti. Bolo preto na žalovanom, aby uvedený rozpor v zisteniach skutkového stavu odstránil a relevantným spôsobom preukázal skutkové zistenia v takej miere, ktorá je dostačujúca pre rozhodnutie vo veci. Preto i podľa názoru správneho súdu existoval za daného skutkového stavu právny dôvod, aby žalovaný vo veci nariadil príslušné znalecké dokazovanie. 66. V súvislosti s vyššou hodnotou resp. dôkaznou silou znaleckého dokazovania voči odbornému vyjadreniu lekára z odboru ortopédia súd poukazuje prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 03.11.2009 na nasledujúce závery: „...štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských činností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany. Pritom ich zaväzuje pri výkone činnosti povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a spôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia... “. 67. Súdu neunikla skutočnosť, že žalobca počas správneho konania nepredložil dôkaz spochybňujúci odborný názor žalovaného. Správny súd však dáva do pozornosti, že je povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento uložil žalobcovi pokutu, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, podľa názoru súdu postrádajú uvedený charakter a nie sú postačujúce pre rozhodnutie vo veci. 68. V konaní tak ostalo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca v danom prípade vykonal alebo nevykonal všetky zdravotné výkony na správnu diagnostiku zdravotného stavu pacientky a s tým súvisiaceho zabezpečenia včasnej a účinnej liečby pri starostlivosti o pacientku. 69. Je dôležité pripomenúť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Avšak podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu je zdôraznený najmä prostredníctvom základnej zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 70. Skutočnosť, že správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o zdravotnej starostlivosti, vyplýva aj z priloženého administratívneho spisu. 71. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov skutkové okolnosti náležite nevyhodnotili tak, aby z nich bolo jasným a určitým spôsobom zrejmé kedy a akým spôsobom žalobca porušil ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.. 72. Uvedený postup má za následok také pochybenie, ktoré je dôvodom pre zrušenie preskúmavaného správneho rozhodnutia. 73. Správny súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaným zistený skutkový stav nebol dostačujúci na posúdenie veci, tento pri tvrdenom porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti predčasne vyslovil svoj záver o vine žalobcu a predčasne rozhodol o uložení sankcie. 74. Na základe uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalovaného, súd osvojením si argumentácie žalobcu postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP z dôvodu procesnej ekonómie zrušil i rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava č. ZS 102/00008/2014 číslo spisu 33896/2015/104 zo dňa 27.05.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 75. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené a na koncentračnú zásadu správneho súdnictva vyjadrenú v ust. § 181 ods. 1 v spojení s ust. § 183 SSP, v zmysle ktorého rozšíriť, resp. doplniť správnu žalobu môže žalobca len v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v jeho replike zo dňa 28.11.2016, v ktorej poukázal na nesprávnu identifikáciu správneho deliktu v upovedomení o začatí správneho konania a v znení vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. 76. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie formou znaleckého posudku (znalcom z odvetvia ortopédia), ktorý sa bude zaoberať komplexným posúdením prípadu, či žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie diagnózy pacientky so zabezpečením včasnej a účinnej liečby a teda či pacientke poskytol zdravotnú starostlivosť správne, najmä so zameraním sa na obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti od 14.02.2013 . Až na základe takto zisteného a ustáleného skutkového stavu následne žalovaný vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní. 77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.