Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/254/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201768 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201768.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD, v právnej veci žalobkyne: T. nar. XX. XX. XXXX, občan SR, bytom H. pri L. XXX, XXX XX H. pri L., Slovenská republika, zastúpený: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/979698/2015 zo dňa 19. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy Colný úrad Bratislava, Stanica colného úradu Bratislava - centrála v spolupráci s Kriminálnym úradom Finančnej správy zistili, že v sklade bývalého areálu Pneumoservisu PZ - XXX, H. pri L. vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzal tovar, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva. Bolo zistené, že na vstupných dverách do skladu boli násilne vylomené zámky. V areáli sa nachádzala fyzická osoba Q. E., R. grunty XXX/XX L., štátna príslušníčka Čínskej ľudovej republiky, ktorá uviedla, že o žalobkyni, ktorá je vlastníčkou skladu nič nevie a len občasne ide sklad obzrieť. Sklad bol následne zabezpečený colnou uzáverou. Dňa 19. 12. 2014 sa do skladu dostavil právny zástupca žalobkyne a uviedol, že vlastníkom skladu je žalobkyňa, ktorá uvedené priestory prenajíma iným osobám, k čomu môže predložiť nájomné zmluvy založené v jej účtovníctve, nevie, kto je vlastníkom tovaru nachádzajúceho sa v sklade a nepozná fyzickú osobu Q. E., bytom R. grunty XXX/XX L.. Za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne bol otvorený sklad, pričom sa zistilo, že v ňom okrem iného tovaru sa nachádza aj tovar pod poradovým číslom 1 až 10 takto uvedený v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva držiteľov rozhodnutia. Dňa 12. 02. 2015 vydal Colný úrad Bratislava rozhodnutie spis. zn. 1095284/1/10246/2015, ktorým žalobkyni zaistil v súlade s § 7 ods. 2 Zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi predmetný tovar, pretože vzniklo podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva držiteľom rozhodnutí. Dňa 20. 01. 2015 bolo na Colný úrad Bratislava doručené odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 12. 01. 2015, v ktorom namietala žalobkyňa, že nie je vlastníčkou ani držiteľkou predmetného tovaru a nikdy nad predmetným tovarom nemala fyzickú kontrolu. Žalobkyňa je len vlastníčkou nebytových priestorov nachádzajúcich sa v H. pri L., takže ako vlastníčka nebytového priestoru nemôže byť zodpovedná za tovar, ktorý je uskladnený v prenajatom nebytovom priestore. Sklad bol daný do nájmu rôznym spoločnostiam okrem iného spoločnosti MONER s. r. o. na základe zmluvy o nájme zo dňa 11. 10. 2013, nebytové priestory prenajímala aj spoločnosti Stav Mans s. r. o. Colný úrad Bratislava vykonal preverenie osôb súvisiacich so spoločnosťou MONER s. r. o. a to u jej bývalého spoločníka a konateľa pána T. na adrese jeho bydliska K. 6, L.. Dotyčný pán uviedol, že v spoločnosti MONER s. r. o. už nepracuje 15 rokov a že tam bol len chvíľu. Dňa 25. 03. 2015 Colný úrad Bratislava preveril adresu R. Y. XX, L., kde sa mala nachádzať prevádzka spoločnosti MONER s. r. o., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť tam nemá už 2 roky žiadnu prevádzku a pán Lu H. sa nachádza mimo Slovenskej republiky. Na základe vykonaného dokazovania a preverovania vydal rozhodnutie dňa 19. 08. 2015 č. 1100901/979698/2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa 12. 01. 2015 ako vecne správne. Keďže žalobkyňa sa s uvedeným rozhodnutím nesúhlasila, podala žalobu. II. Žalobné dôvody Žalobkyňa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23. 10. 2015 sa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100901/979698/2015 zo dňa 19. 08. 2015, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava spis. značka 1095284/1/10246/2015 zo dňa 12. 01. 2015, ktorým bol zaistený tovar z dôvodu, že pri uvedenom tovare vzniklo podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva osôb. Colný úrad Bratislava zároveň v súlade s §7 ods. 2 Zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi vyzval účastníčku konania ako držiteľku tovaru, ktorej bol vyššie uvedený tovar zaistený, aby sa v lehote 10 -tich pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia písomne vyjadrila, či súhlasí so zničením tovaru. Žalobkyňa žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 250j ods. 2 písmeno a, b, c, d, e, O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobkyňa v tom, že orgány verejnej správy ju nesprávne označili ako držiteľku tovaru podľa § 2 písmeno e bod 2 Zákona č. 486/2003 Z. z. a to na základe umiestnenia zistených tovarov nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Uviedla, že ak vlastník nehnuteľnosti umiestni vo svojej alebo na svojej nehnuteľnosti akúkoľvek vec, nekoná ani ako vlastník veci, ani tajne ani protizákonne. Ďalej žalobkyňa v žalobe uvádza, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Poukazuje na šetrenie Colného úradu, ktorý sa uspokojil s tým, že konateľ spoločnosti MONER s. r. o. sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky a ktorému sa skončilo povolenie k trvalému pobytu na území SR dňa 13. 11. 2008. Táto skutočnosť nemôže byť príčinou na prijatie záveru prijatého žalovaným. Zamestnanec spoločnosti MONER s. r. o. pán Z. Q. tiež už dlhší čas nepracuje v uvedenej spoločnosti ale momentálne sa nachádza v Poľsku. Colný úrad mohol cestou dožiadania požiadať poľské colné úrady o výsluch pána Z. Q.. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalovaný v žiadnej časti svojho rozhodnutia neuvádza, kým alebo na koho meno alebo v koho prospech alebo na čiu ťarchu boli vystavené účtovné doklady, ktoré boli zaistené príslušníkmi Colného úradu spolu so zaisteným tovarom. Je pravdepodobné, ak nie isté, že tieto účtovné doklady patria spoločnosti MONER s. r. o. Ak by sa touto skutočnosťou žalovaný alebo prvostupňový orgán dostatočným spôsobom vysporiadali v rámci dokazovania, možno by žalobkyňa nemusela byť označovaná za držiteľa tovaru a konanie prvostupňového orgánu a žalovaného by nebolo vedené proti žalobkyni. Z odôvodnenia samotného napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že niektorí držitelia práv duševného vlastníctva a držitelia rozhodnutia vyčíslili škodu, súhlasili so zničením tovaru a niektorí podali proti žalobkyni na miestne a vecne príslušný súd žalobu o určení, či ich právo duševného vlastníctva bolo prerušené. Poukázala, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené proti žalobkyni konanie iniciované spoločnosťou REEBOK International Limited, ktorou sa domáha určenia, že tovar zadržaný žalovanej, v našom prípade žalobkyni, porušuje právo duševného vlastníctva. Konanie je vedené pod spis. značkou 26CbPv 1/2015. Žalobkyňa je tak neoprávnene označovaná za subjekt, ktorý porušuje alebo ohrozuje práva duševného vlastníctva, držiteľov rozhodnutia a držiteľov práv duševného vlastníctva, pretože popiera vlastnícke ako aj iné užívacie práva k zaisteným tovarom. Žalobkyňa sa cíti byť ukrátená na svojich právach a to procesných, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku a to najmä právo, aby správca dane sa zaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybavil ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Žalobkyňa doručila súdu dňa 13. 11. 2015 podanie, ktoré označila ako zmena žaloby, v ktorom uviedla, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tieto len prenajíma a na preukázanie svojich tvrdení predkladá zmluvu o nájme so spoločnosťou STAV MANS PLUS s. r. o. so sídlom Hlavná 38, Dolný Štál. Podľa právneho zástupcu žalobkyne táto spoločnosť vykonáva na adrese Most pri L. XXX aj predaj konečnému spotrebiteľovi a má elektronickú registračnú pokladnicu. Spolu so zmluvou o nájme predkladá aj dôkazy o úhrade nájomného spoločnosťou STAV MANS PLUS s. r. o., čím preukazuje skutočnosť, že objekty zapísané na liste vlastníctve č. XXXX, katastrálne územie Most pri Bratislave využíva žalobkyňa iba na prenájom. Ďalej žalobkyňa predkladá súdu čestné vyhlásenie pána H. Lu, bytom H. pri L. č. XXX, v ktorom vyhlásil, že bol zamestnanec spoločnosti MONER s. r. o. a z dôvodu zhoršenia ekonomickej situácie spoločnosti sa táto presťahovala z Vajnorskej v L. do skladov v H. pri L., ktoré si prenajala. Ďalej žalobkyňa napadá, že Colný úrad Bratislava pri svojom rozhodovaní aplikoval nesprávny právny predpis. Podľa jej názoru na rozhodovanie v danej veci sa použije Zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok a nie Zákon č. 563/2009 o správe daní. Domnienka o aplikácii predmetného ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný a Colný úrad Bratislava považujú činnosť spoločnosti MONER s. r. o. za fiktívnu a že táto spoločnosť vôbec nevykonáva žiadnu činnosť. Ďalej žalobkyňa vidí nedostatky napadnutých rozhodnutí, ktoré nespĺňajú náležitostí ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nebolo náležitým spôsobom preukázané žalovaným alebo Colným úradom, že stav, ktorý žalobkyňa údajne simuluje je v rozpore so skutočným stavom a to je jej držba zaistených vecí. Ďalej orgány verejnej správy porušili ustanovenie § 30 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj § 3 ods. 4 veta prvá a ods. 5 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec im vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 08. 03. 2016 uviedol, že Colný úrad Bratislava ani Finančné riaditeľstvo SR nikdy netvrdili, že žalobkyňa je vlastníčkou tovaru, ani ju takto v napadnutých rozhodnutiach takto neoznačovali. Pri zaistení tovaru podozrivého z práv duševného vlastníctva na domácom trhu Colný úrad koná s držiteľom tovaru (§ 7 ods. 2, 3, 4 zákona č. 486/2013 Z. z.). Ustanovenie § 2 písmeno e bod 2 zákona č. 486/2013 Z. z. na účely tohto zákona definuje držiteľa tohto tovaru ako osobu, ktorá tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva alebo tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, preveruje alebo prechováva, ak ide o prijímanie opatrení na domácom trhu. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že Colný úrad je oprávnený v zmysle § 7 uvedeného zákona zaistiť tovar nielen vlastníkovi tovaru ale aj osobe, ktorá tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva, vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, preveruje alebo čo i len prechováva. Pojem „prechovávanie“ nie je v predmetnom zákone definovaný, avšak vychádzajúc z charakteru uvedeného predpisu a právomoci Colného úradu, ktoré v zmysle uvedeného predpisu vykonáva pri zaistení tovaru, sa žalovaný nestotožňuje s výkladom uvedeného pojmu tak, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. Žalobkyňa je podľa výpisu z Katastra nehnuteľností jedinou vlastníčkou skladových priestorov, v ktorých sa nachádzal predmetný tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva, takže mala predmetný tovar vo faktickej moci, resp. prakticky k dispozícii. Uvedená skutočnosť postačuje v zmysle § 2 písmeno e bod 2 zákona č. 486/2013 Z. z. na kvalifikáciu žalobkyne ako osoby, ktorá tovar prechovávala. Žalobkyňa v žalobe namietala, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov. Žalovaný v predmetnej námietke uvádza, že oprávnenie Colného úradu zaistiť tovar, u ktorého je podozrenie, že sa ním porušujú práva duševného vlastníctva na domácom trhu, vyplýva z príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Colný úrad v predmetnom prípade rozhodoval o zaistení predmetných tovarov v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 486/2013 Z. z., ktorý upravuje právomoci Colného úradu len vo vzťahu k tovaru, ktorý je podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva. Zaistený tovar bol presne špecifikovaný vo výroku rozhodnutia Colného úradu Bratislava zo dňa 12. 01. 2015. Colný úrad je v zmysle § 7 zákona 486/2013 Z. z. oprávnený zaistiť len konkrétny tovar podozrivý z porušenia práv duševného vlastníctva. Z uvedeného dôvodu žiadne listiny ani obchodná dokumentácia nie sú predmetom konania a rozhodnutia Colného úradu a Finančného riaditeľstva vo veci zaistenia tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva. Námietky a tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti považuje žalovaný za účelové a irelevantné. V danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky ustanovené v § 7 zákona 486/2013 Z. z. na zistenie predmetného tovaru, pri ktorom vzniklo podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva. Zistené skutočnosti a dôkazy obsiahnuté v spise odôvodňujú postavenie žalobkyne ako držiteľky tovaru. Skúmaním predložených dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti bolo podľa názoru žalovaného dostatočne zistené, že žalobkyňa prechovávala predmetný tovar v skladových priestoroch, ktoré má vo svojom vlastníctve. Čo sa týka žalobkyninej námietky, že sa cíti ukrátená na procesných právach, ktoré jej vyplývajú zo Zákona 563/2009 Z. z. o správe daní, žalovaný uviedol, že podľa § 39 ods. 1 zákona č. 486/2013 Z. z. sa na predmetné konanie vzťahuje všeobecný zákon o správnom konaní. To znamená Správny poriadok, nie Daňový poriadok, na ktorý sa splnomocnený zástupca odvoláva. Žalovaný má za to, že v predmetnom prípade boli procesné práva žalobkyni ako účastníčky konania, ktoré jej vyplývajú zo Správneho poriadku, zachované. Námietky žalobkyne, že žalovaný ani Colný úrad nepreukázali, akým spôsobom sa do nehnuteľnosti dostali zaistené veci, či a akým spôsobom ich nadobudla žalobkyňa a či uskutočnila prepravu tovaru z miesta do objektov skladu, považuje žalovaný za účelové a irelevantné. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že zaistenie tovaru je inštitút predbežnej povahy a rozhodnutie Colného úradu o zaistení tovaru je procesným rozhodnutím, ktorého účelom je zabrániť nedovolenému nakladaniu s tovarom alebo vecou. Žalovaný považuje námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia za účelové a irelevantné. Rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa 12. 01. 2015 obsahuje všetky zákonné náležitosti. V napadnutom rozhodnutí Colný úrad špecifikoval zaistený tovar označením a množstvom jednotlivých kusov tovaru určil účastníčku konania ako osobu, ktorej bol tento tovar zaistený, uviedol všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých v danej právnej veci postupoval. Pretože prvostupňové rozhodnutie o zaistení tovaru obsahovalo všetky náležitosti nevyhnutné pre písomné vyhotovenie rozhodnutia predbežnej povahy, u ktorého je podozrenie, že sa ním porušujú práva duševného vlastníctva a v potrebnom rozsahu spĺňa požiadavky, ktoré na takéto rozhodnutie kladie Správny poriadok. Žalovaný toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil. Čo sa týka súdnych sporov spoločnosti ADIDAS International Marketing B. V. adidas AG a Reebok International Limited v celom rozsahu vzali späť žalobu o určení, že tovar zadržaný žalobkyni porušuje práva duševného vlastníctva a to z dôvodu, že v danej veci sú splnené podmienky na zničenie tovaru. Čo sa týka článku 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 vyčísľuje pravdepodobnú výšku nákladov zničenia tovaru. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že predmetné nariadenie sa na danú vec nevzťahuje, keďže predmetný úrad vykonal oprávnenia v zmysle zákona 486/2013 Z. z. na domácom trhu a pôsobnosť nariadenia č. 608/2013 sa vzťahuje len na prípady, keď je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, vývozu alebo spätného vývozu, ak tovar vstupuje na colné územie únie, alebo z neho vystupuje alebo ak je tovar umiestnený do colného režimu s podmienečným oslobodením alebo umiestnený do slobodného pásma alebo do slobodného skladu. Námietku žalobkyni, že pani Jia Qian mohla poskytnúť falošné informácie orgánu verejnej moci, eventuálne poškodiť vstup do skladu, považuje žalovaný za špekulatívne a ničím nepodložené tvrdenia. Zisťovanie osoby, ktorá zistila vlámanie a oznámila tuto skutočnosť polícii, nepovažuje žalovaný v predmetnom konaní za účelné. Keďže Colný úrad ani žalovaný nespochybňovali, že žalobkyňa ako vlastníčka skladu skladové priestory prenajímala iným osobám, nepovažuje žalovaný za účelné ani navrhované vykonania výsluchu správcu budovy. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. IV Právne posúdenie súdu prvého stupňa K 01. 07. 2016 boli prijaté 3 samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 SSP. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 2 písmeno d Zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práva duševného vlastníctva colnými orgánmi, domácim trhom je trh v Slovenskej republike, na ktorom sa nachádza tovar, ktorý nie je tovarom pod colným dohľadom. Podľa § 2 písmeno e bod 2 vyššie uvedeného zákona držiteľom tovaru je osoba, ktorá tovar, ktorým sa porušuje práva duševného vlastníctva alebo tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva, vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva, ak ide o prijímanie opatrení na domácom trhu. Podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona colný úrad je oprávnený zaistiť tovar, pri ktorom má podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 486/2013 Z. z. o zaistení tovaru vydá Colný úrad písomné rozhodnutie, v ktorom zároveň vyzve držiteľa tovaru, aby sa v lehote 10- tich pracovných dní, alebo ak ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze, v lehote troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o zaistení tovaru písomne vyjadril, či súhlasí so zničením tovaru; v poučení zároveň informuje držiteľa tovaru o postupe podľa § 9 ods. 1 a poučí ho o právnych následkoch podľa § 11 ods. 3, 4. Podľa § 7 ods. 3 uvedeného zákona rozhodnutie o zaistení tovaru Colný úrad oznámi držiteľovi tovaru bezodkladne po jeho vydaní. Predmetom konania v danej veci je preskúmať rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095284/1/10246/2015 zo dňa 12. 01. 2015, ktorým zaistil fyzickej osobe tovar z dôvodu, že pri uvedenom tovare vzniklo podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva oprávnených osôb a rozhodnutie žalovaného č. 1100901/979698/2015 zo dňa 19. 08. 2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava zo dňa 12. 01. 2015. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na predmetné konanie sa vzťahuje všeobecný zákon o správnom konaní, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 1 zákona č. 486/2013. Námietka žalobkyne týkajúca sa ukrátenia jej osoby na procesných právach vyplývajúce zo zákona č. 563/2009 Z.z. je irelevantná. Súd má zato, že jej procesné práva ako účastníčky konania vyplývajúce zo správneho poriadku boli zachované. Súd dal za pravdu orgánom verejnej správy, že ust. § 2 písm. e/ bod 2 zák. č. 486/2013 Z.z. na účely tohto zákona definuje držiteľa tohto tovaru ako osobu, ktorá tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva alebo tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, preveruje alebo prechováva, ak ide o prijímanie opatrení na domácom trhu. Colný úrad je oprávnený v zmysle § 7 uvedeného zákona zaistiť tovar nielen vlastníkovi tovaru, ale aj osobe, ktorá tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, preveruje, alebo čo i len prechováva. Pojem „prechovávanie“ nie je v predmetnom zákone definovaný avšak vychádzajúc z charakteru uvedeného predpisu a právomoci colného úradu, ktoré v zmysle uvedeného predpisu vykonáva pri zaistení tovaru sa súd takisto ako žalovaný nestotožňuje s výkladom uvedeného pojmu tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 486/2013 Z.z. postačuje colnému úradu na zaistenie tovaru podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva, pričom ustanovenie § 2 písm. e/ bod 2 zákona č. 486/2013 Z.z. uvádza široký okruh osôb, ktoré sa považujú za držiteľa tovaru a ktorým je možné takýto tovar zaistiť. Zaistenie tovaru nie je konečným rozhodnutím vo veci, colný úrad ním neurčuje vlastníka tovaru a právny stav založený predmetným rozhodnutím nie je definitívny a nemenný. Colný úrad rozhodnutím zaistil predmetný tovar žalobkyne z dôvodu, že neboli pochybnosti o určení žalobkyne ako držiteľky tovaru na účely zaistenia tovaru. Žalobkyňa je podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti jedinou vlastníčkou skladových priestorov, v ktorých sa nachádzal predmetný tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva. Colný úrad rozhodoval o zaistení predmetných tovarov len vo vzťahu k tovaru, ktorý je podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva. Zaistený tovar bol presne špecifikovaný vo výroku rozhodnutia colného úradu zo dňa 12.01.2015. Z uvedeného dôvodu žiadne listiny ani obchodná dokumentácia nie sú predmetom konania a rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci zaistenia tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva. Žalobkyňa až v odvolacom konaní predložila zmluvu o nájme zo dňa 11.10.2013 a príjmové pokladničné doklady na základe ktorých preukazovala, že skladovateľom, resp. vlastníkom predmetného tovaru je spoločnosť Moner s.r.o. ako nájomca. Vo vzťahu k ďalšej spoločnosti Stav Mans s.r.o. nepredložila žiadne dôkazy. Colný úrad preveroval spoločnosť Moner s.r.o., ktorá nevykazovala žiadnu činnosť, ani sa nenachádzala na adrese podľa výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo podľa sídla uvedeného na samotnej predloženej zmluve o nájme zo dňa 11.10.2013. Colný úrad nemohol nájsť osobu, ktorá zo spoločnosťou Moner s.r.o. mala určitý právny vzťah. Žalobkyňa nepredložila ďalšie príjmové pokladničné doklady na podklade, ktorých by spoločnosť Moner s.r.o. ako nájomca platil za prenájom skladov na základe uzatvorenej a predloženej zmluvy o nájme. Príjmové pokladničné doklady zo dňa 20.03.2014 a 18.07.2014 neboli podpísané žiadnou osobou, konajúcou v mene spoločnosti Moner s.r.o. a žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že predložené doklady preukazujú, že predmetný tovar je vo vlastníctva alebo držbe spoločnosti Moner s.r.o. Neobstojí ani námietka žalobkyne týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného odôvodnenia. Colný úrad dostatočne zistil skutkový stav veci, vo výroku rozhodnutia špecifikoval zaistený tovar a uviedol všetky zákonné ustanovenia podľa ktorých rozhodol. Žalovaný v odvolacom konaní a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadol so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Prvostupňové rozhodnutie o zaistení tovaru obsahovalo všetky náležitosti nevyhnutné pre písomné vyhotovenie rozhodnutia predbežnej povahy, u ktorého je podozrenie, že sa ním porušujú práva duševného vlastníctva a v potrebnom rozsahu spĺňa požiadavky, ktoré na takéto rozhodnutie kladie správny poriadok a preto ho žalovaný potvrdil. Čo sa týka čl. 29 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ č. 608/2013 z 12.06.2013) súd má zato, že na danú vec sa predmetné nariadenie nevzťahuje, keďže predmetný úrad vykonal oprávnenia v zmysle zákona 486/2013 Z.z. na domácom trhu a pôsobnosť Nariadenia č. 608/2013 sa vzťahuje len na prípady, keď je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, vývozu alebo spätného vývozu, ak tovar stupuje na colné územie únie, alebo z neho vystupuje, alebo ak je tovaru umiestnený do colného režimu s podmienečným oslobodením alebo umiestnené do slobodného pásma alebo do slobodného skladu. Žalobkyňa poukázala na súdne spory spoločnosti ADIDAS INTERNATIONAL Marketing B.V. adidas AG a REBOOK Internationl Limited zobrali žalobu o určení, že tovar zadržaný žalobkyni porušil práva duševného vlastníctva späť a to z dôvodu, že v danej veci sú splnené podmienky na zničenie tovaru. Súd má zato, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zaistenie predmetného tovaru ustanovené v § 7 ods. 1 zák. č. 486/2013 Z.z.. Oba orgány verejnej správy sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré v správnom konaní žalobkyňa vzniesla. Zistili dostatočne skutkový stav veci a vo svojich rozhodnutiach dostatočne zdôvodnil svoj právny názor. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nemala vo veci úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.