Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201828 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: X. Z., bytom K. XX, D. o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-31271/14 zo dňa 10.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-31271/14 zo dňa 10.3.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-31271/14 z 10.3.2015 odporca v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 7.10.2014, na základe ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uzatvorenú v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to v súvislosti s dohodou o splnomocnení (na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi - zúčastnenej osobe v tomto súdnom konaní). Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosti známe mu aj z jeho rozhodovacej praxe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách, uzavretých s navrhovateľom ako záložným veriteľom, nepoznali svojho splnomocnenca, dokonca nevedeli, že takúto dohodu uzavreli, pričom záložný veriteľ dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, z čoho vyplýva absencia jeho slobodnej vôle pri výbere svojho zástupcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - odvolanie zo dňa 20.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a následného povolenia vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam, prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom a vrátenie veci odporcovi na nové konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva. Nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí odporcu, podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého záložný veriteľ vopred určil osobu splnomocneného zástupcu zúčastnenej osoby (dlžníka). Navrhovateľ dôvodil, že sa ako záložný veriteľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výbere splnomocneného zástupcu, od dlžníka zastúpenie zástupcom nepožadoval a osobu zástupcu mu nenavrhoval. Ďalej zdôraznil, že v prípade uzavretia dohody o splnomocnení na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy sa jednalo o samostatný právny úkon uzatvorený medzi zúčastnenou osobou a jej zástupcom, ktorý bol úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie a je toho názoru, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Tiež konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že dlžník (zúčastnená osoba) sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.10.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti v ňom obsiahnuté a na fakt, že predložená záložná zmluva je tak v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj s ustanoveniami § 22 ods. 2, § 37 a § 39 OZ, ktorý podľa neho spočíva v tom, že dohoda o splnomocnení, ktorou zúčastnená osoba (dlžník) ako splnomocniteľ udelil plnú moc občianskemu združeniu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“) na uzavretie záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, bola uzatvorená v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby. Táto skutočnosť je podľa odporcu zrejmá tak z formy dohody o splnomocnení - predtlačený formulár, ako aj z jej obsahu, pretože splnomocnenec bol v čase jej zhotovenia v kontakte s navrhovateľom (záložným veriteľom) a dá sa predpokladať, že v prípade potreby by splnomocnenec obhajoval práve záujmy navrhovateľa a nie zúčastnenej osoby. Odporca taktiež poukázal na to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu splnomocnenca na základe vlastného rozhodnutia, vytvára vážnu pochybnosť, či právny úkon bol zo strany záložcu uzavretý v súlade s jeho slobodnou vôľou. Odporca opätovne zdôraznil vedomosť vyplývajúcu z jeho rozhodovacej praxe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách uzavretých s navrhovateľom ako záložným veriteľom, nepoznali svojho splnomocnenca a ani nevedeli, že takúto dohodu uzavreli. Na základe uvedeného možno predpokladať, že v prípade uplatňovania práv zo zmlúv by splnomocnenec obhajoval záujmy záložného veriteľa, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že predmetný splnomocnený zástupca vystupuje aj v iných prípadoch ako zástupca záložcu, kde na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca tiež uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci rozhodoval aj s poukazom na § 54 ods. 2 OZ a bral do úvahy aj fakt, že zaužívaný postup navrhovateľa ako záložného veriteľa v obdobných veciach bol už predmetom preskúmavania ako i posudzovania súdmi Slovenskej republiky, ktoré tento považujú, najmä s poukazom na rozpor záujmov zastupovaných so záujmom splnomocnenca, za rozporný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto v záujme zachovania princípu právnej istoty rozhodol rovnako, ako bolo rozhodnuté v obdobných veciach už skôr. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O. s. p.) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Súd, za použitia § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby - p. X. Z.. Z jeho výsluchu súd zistil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadreniami odporcu, svoj dlh riadne spláca a s navrhovateľom komunikuje. K priebehu uzatvorenia úverovej zmluvy uviedol , že ohľadom pôžičky 350,- eur oslovil navrhovateľa, u ktorého už mal pôžičku 1.000,- eur. Následne prišla k nemu domov zamestnankyňa navrhovateľa, kde podpísali zmluvu o pôžičke na sumu 350,- eur, ktoré mu obratom vyplatila a pri podpise zmluvy mu odovzdala dokumenty - zmluvu o úvere č. 109400891 zo dňa 5.11.2012, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 5.11.2012, rozhodcovskú zmluvu a splátkový kalendár zo dňa 5.11.2012, ktoré zároveň súdu predložil k nahliadnutiu. Na otázku súdu, či podpisoval aj iné doklady súvisiace s predmetným úverom odpovedal, že si na iné doklady nespomína a na otázku či na dohode o splnomocnení, ktorú mu súd predložil k nahliadnutiu, je jeho podpis uviedol, že ide o jeho podpis a že asi pol roka pred uzatvorením úverovej zmluvy bol na Miestnom úrade Ružinov, avšak bližšie si na to nespomína. Zúčastnená osoba - N.. X. Z. tiež zdôraznil, že nikoho nežiadal o zastupovanie v súvislosti s uvedeným úverom a v žiadnom prípade vyhotovenie dohody o splnomocnení nedostal. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu súd ďalej zistil, že navrhovateľ dňa 27.11.2014 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, ku ktorému priložil zmluvu o zriadení záložného práva z 7.10.2014 spolu s dohodou o splnomocnení z 24.8.2012 a z 5.11.2012, uzatvorenou medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp. Po preskúmaní obidvoch dohôd o splnomocnení súd zistil, že tieto sú v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne a vopred určenému identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohôd o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 24.8.2012 a 5.11.2012, splnomocnenec ich akceptoval toho istého dňa. Súd považuje za potrebné uviesť, že identifikačné údaje splnomocniteľa - zúčastnenej osoby na strane jednej a špecifikácia nehnuteľností na strane druhej sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom a perom. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby -združením ProHelp. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 109400840 z 24.8.2012 č. 109400891 z 5.11.2012. Sporná dohoda (dohody) o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom, či miestom jej uzavretia a ani žiadnym iným spôsobom. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákon: Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 54 ods. 2 OZ: V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa: Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, odporca v priebehu vkladového konania posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere dňa 28.4.2012 a dňa 5.11.2012, pričom dňa 28.4.2012 a 5.11.2012 udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia vzniknutých záväzkov združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v typovej (formulárovej) dohode o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnosti na strane druhej, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Na základe zistených skutočností je teda nepochybné, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohôd o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenia teda nemôžu byť platné, pretože v čase ich udelenia nebolo z nich možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstiev nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s 37 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohody o splnomocnení uzatvorené medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp sú absolútne neplatné a to z dôvodu, že boli uzatvorené spôsobom, ktorý je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je súčasne daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že nemala vedomosť o tom, že podpisuje dohodu o splnomocnení a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala a splnomocnenie ani nežiadala. Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohôd o splnomocnení nemohol byť prítomný a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohôd o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v obdobných konaniach ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa, ktorá skutočnosť je aj súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/ záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii § 22 ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo. Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na správnosť aplikácie zákonných § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri rozhodovaní odporcu. Predmetné ustanovenia vylučujú možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie. Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Súd sa taktiež stotožňuje s uplatnením § 54 ods. 2 OZ pri rozhodovaní o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, nakoľko odporca sa správne priklonil k výkladu priaznivejšiemu pre zúčastnenú osobu (spotrebiteľa), pretože existovali zrejmé pochybnosti o obsahu zmluvy o zriadení záložného práva č. 486/2014-PTR zo dňa 7.10.2014 (spotrebiteľskej zmluvy). Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).