KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/284/2015 z 19. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2017, sp. zn. 5S/284/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201915.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/284/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201915
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201915.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: SD-spoločnosť, s.r.o., Bárdošova
20, 831 01 Bratislava, zastúpený ŘEHÁK & TISOŇ spol. s.r.o., Komenského 437/62, 909 01 Skalica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13674946 zo dňa 19.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Správca dane vykonal u platiteľa SD- spoločnosť, s.r.o. Bratislava daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej
kontroly č. j. 9900450/5/44171/2015/VLC zo dňa 06.03.2015.

2. Dňa 28.03.2015 správca dane doručil daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na
jeho prerokovanie zo dňa 09.03.2015 spolu s protokolom z daňovej kontroly zo dňa 06.03.2015. Vo
výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie bol stanovený termín prerokovania protokolu
z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie na deň 15.04.2015.

3. Daňový subjekt podal elektronicky dňa 11.04.2015 o 00:17 hod. cez elektronickú podateľňu vyjadrenie
k protokolu o výsledku zistenie z daňovej kontroly.
Z dôvodu neskorého podania vyjadrenia kontrolovaným daňovým subjektom k protokolu po zákonom
stanovenej lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie
(po 10.04.2015) správca dane uvedené predmetné vyjadrenie k protokolu v zmysle § 15 ods. 10 zákona
č. 511/1992 Zb. neakceptovala. Z uvedeného dôvodu nevyhotovili dodatok k protokolu v nadväznosti na
§ 165 ods. 4 zákona č. 569/2009 Z. z.
Dňa 15.04.2015 sa za prítomnosti prokuristu daňového subjektu uskutočnilo záverečné prerokovanie
Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 06.03.2015.
Po prerokovaní Protokolu začal správca dane v súlade s § 44 zákona o správe dani vyrubovacie konanie.

4. Daňová kontrola bola vykonaná na podnet orgánov činných v trestnom konaní. Správca dane v
priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že nadmerný odpočet v kontrolovanom zdaňovacom období
vznikol z dôvodu nákupu tovaru hlavne od tuzemských dodávateľov, pričom kontrolovaný subjekt, v



postavení platiteľa dane, si z nákupu tovaru v tuzemsku uplatnil právo na odpočítanie dane. Platiteľ
deklaroval, že nakúpený tovar následne dodal oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu
pre nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, resp. dodal tovar svojim odberateľom
v tuzemsku.

5. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane formou dožiadaním a medzinárodnej výmeny
daňových informácií preveroval skutočnosti súvisiace s obchodmi, ktoré deklaroval platiteľ.
Z preverovaním získaných Slovenskou daňovou správou a zahraničnou daňovou správou vyplynulo,
že predmetné obchody platiteľa uskutočňoval v rámci reťazca. Uvedené zanemená, že ten istý tovar
bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k
poslednému dodávateľovi v reťazci.

6. Pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v rámci
reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru. Nadväzne na uvedenú skutočnosť
správca dane pri nákupe toho istého tovaru v rámcu reťazca preveroval reálnosť predmetných
zdaniteľných obchodov v rámci celého reťazca, pričom sa zameral na pohyb tovaru, t.j. reálnosť prepravy
tovaru a podmienky prepravy tovaru dôvodu posúdenia miesta dodanie tovaru v zmysle § 13 ods. 1
písm. a/, resp. písm. c/ zákona o DPH a tým aj vznik daňovej povinnosti v tuzemsku.

7. V zmysle vyššie uvedeného pokiaľ je z dodaním tovaru spojená jeho preprava, miesto dodania je
podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie
alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať. Ak sa tovar dodáva bez
odoslania, alebo prepravy, miestom dodania je podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

8. Kontrolovaných dokladov získaných od PPZ, UBOK, Odbor boja proti korupcii Východ, Košice, bolo
zistené, že platiteľ si v zdaňovacom období apríl 2006 odpočítal daň v celkovej sume 1 10 532,75 SK z
nákupu tovaru na základe faktúr vyhotovených dodávateľom Michal Hromiak - MIDIKOV Košice, podľa
faktúry č. 06-04-15 s dátumom dodania 26.04.2006 suma z daňou 4 717 70,64, základ dane 3 963
924,91 SK, daň 753 145,73 SK, faktúra č. 0604-16 FT 17706, dátum dodania 28.04.2006m suma z
daňou 10635 954,62 SK, základ dane 1 374 751,78 SK, daň 261 202,84 SK, faktúra č. 06-04-20, FTD
16806, dátum dodania 28.04.2006, suma s daňou -23 899,10 SK, základ dane -20 83,28 SK, daň -3
815,82 SK; spolu suma z daňou 6 329 126,16 SK, základ dane 5 318 593,41 SK, daň 1 10 532,75 SK.

9. Uvedené faktúry sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali, boli len deklarované v záznamoch
DPH na odpočítaní dane. Pri posudzovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre
správca dane vychádzal z kontrolných zistených Daňového úradu Košice IV, ktorý vykonával opakovanú
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie u platiteľa Michal Hromiak -
MIDIKIkOV. Vzhľadom na skutočnosť že platiteľ k výkonu opakovanej daňovej kontroly správcovi dane
nepredložil žiadne účtovné ani daňové doklady, neboli preverované fakturované zdaniteľné obchody.
Daňový úrad Košice IV pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok. Dospel k záveru, že pri
reťazových obchodoch s tovarom, ktorý fakturoval Michlal Hromiak - MIDIKOV, ďalej tuzemskému
odberateľovi SD - spoločnosť s.r.o. buď nedošlo k preprave tovaru, alebo ak bola preprava tovaru
potvrdená tak sa jednalo vždy o prepravu tovaru z iného členského štátu do tuzemska s miestom
dodania zahraničím, t.j. fakturácia v rámci reťazca medzi tuzemskými daňovými subjektmi mala byť bez
Slovenskej dane.
Zvedený postup uplatňovali v priebehu roku 2006 pri všetkých nepravdivo deklarovaných tuzemských
dodávkach tovaru pre odberateľa Michala Hromiaka - MIDIKOV s cieľom neoprávnene získať
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vyhotovených pre tento účel zo Slovenskou daňou.

10. Samitné dodávateľské faktúry, vyhotovené pre spoločnosť SD - spoločnosť s.r.o., nie sú dôkazom
toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a že dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť.

11. Na základe uvedených skutočností správca dane vydal dňa 29.04.2015 dodatočný platobný výmer č.
361908/2015, ktorým daňovému subjektu SD - spoločnosť s.r.o. Bratislava vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 33 543,55 Eur.



12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie dňa 05.06.2015 daňový subjekt, s doplnením odvolania
dňa 22.06.2015. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1307883/2015 dňa 19.08.2015, ktorý
potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a zamietol odvolanie daňového subjektu.

II.

Žalobné dôvody

13. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 1307883/2015 zo dňa 19.08.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 361908/2015 zo dňa 29.04.2015, ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 sumou 33 543,55
Eur.

14. Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a žalovaný postupoval podľa neúčinného
právneho predpisu a táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 15.04.2010
začal správca dane 15.04.2010 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2006 - december 2006.
Po skončení daňovej kontroly, ktorá trvala od 15.04.2010 do 15.04.2015 vydal dňa 29.04.2015 správca
dane rozhodnutie dodatočný platobný výmer č. 361908/2015 zo dňa 29.04.2015 v ktorom nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2006 vo výške 33 543,55 Eur.

16. Po doručení protokolu z predmetnej daňovej kontroly ani v nadväzujúcom vyrubovacom konaní
začatom v zmysle zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len ZSDP) a § 165 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len DP) nevykonal správny orgánom prvého stupňa
žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom navrhnutých vo vyjadrení k protokolu. Žalovaný správny orgán
nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému
výmeru a doplnení tohto odvolania.

17. Pre čl. I zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani nadobudol podľa č. 6 DP účinnosť 01.01.2012.
Predmetná daňová kontrola začala 15.04.2010, t.j. pred nadobudnutím účinnosti čl. 1 zákona č.
563/2009 Z. z. Podľa ustanovenia § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 daňová kontrola začatá a
neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 165 ods. 5 DP vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou
tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

18. Keďže predmetná daňová kontrola začala 15.04.2010, t. j. pre 01.01.2012 a teda pred nadobudnutím
účinnosti čl. 1 zákona č. 563/2009 a skončila 15.04.2015, t. j. po 01.01.2012 a teda po nadobudnutí
účinnosti čl. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. táto kontrola sa v celom rozsahu spravovala ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb.
Obdobne v zmysle prechodného ustanovenia čl. I, § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa vyrubovacie
konanie nadväzujúce na túto daňovú kontrolu spravovalo ustanoveniami zákona 511/1992 Zb. a nie
563/2009 Z. z.

19. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie včas, konštatuje
to aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Suspenzívny účinok odvolania spôsobuje, že konanie ďalej
pokračuje a odvolaním napadnutý platobný výmer nenadobúda právoplatnosť. Je teda zrejmé, že v
dôsledku včas podaného odvolania vyrubovacie konanie vedené podľa ustanovenia zákona č. 511/1992
Zb. pokračovalo ďalej.



20. Podľa ustanovenia § 46 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť,
alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
Žalobca podal odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru č. 361908/2015 do 04.06.2015 a toto
odvolanie doplnil 19.06.2015, t.j. v lehote 15 dní.

21. Z dôvodov, ktoré nie sú jasné žalovaný neprihliadol na prechodné ustanovenia čl. I § 165 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. a uzavrel, že bolo podané oneskorene. Žalovaný pri posudzovaní odvolania
neposudzoval celý obsah odvolania, ale podľa neúčinného právneho predpisu rozhodoval len na základe
jednej časti odvolania. Žalovaný sa teda s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v doplnení
odvolania z 19.06.2015 pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, to znamená, že konal
nezákonne, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

22. Žalobca poukázal v žalobe Smernicu Rady č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty, ktoré poznajú štyri druhy zdaniteľných obchodov: dodanie tovaru, dodanie služby,
nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, dovoz tovaru.
Pri dodaní tovaru spojeného s prepravou sa miesto dodania nachádza tam, kde bol tovar odoslaný, resp.
tam, kde sa jeho doprava k odberateľovi začala. Teda k dodaniu podľa ZDPH a Smernice nemusí vždy
dôjsť v tom istom členskom štáte, ako je ten, v ktorom odberateľ nadobudol právo s tovarom nakladať.

23. Žalobca poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvoru vo veci C 245/04 EMAG HANDEL EDER
OHG, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 430/09 Euro Tyre Holding BV, na rozsudok SD
vo veciach C-409/04, C-184/05, C-84/09, ktoré v žalobe v krátkosti rozobral.
Taktiež poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/12/2010 zo dňa 26.10.2010.

24. Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že zákonným spôsobom hodnotenia dôkazov nie je ak správny
orgán prijal dôkaz len jeden a protichodný len odmietol ako nevierohodný bez toho, aby vyložil, prečo
tak urobil, keď najviac nevyužil možnosť vykonať v spornej veci ďalšie dostupné dôkazy.

25. Žalobca nevykonal dopravu tohto tovaru z územia členského štátu, ani neobstaral jeho prepravu a
ani nijako neznášal náklady s tým spojené. Tovar bol na územie SR prepravený v zmene na účet inej
osoby, ktorej totožnosť nie je toho času žalobcovi známa.
Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nezistili, že by dodávateľ žalobcu obstarával prepravu tohto
tovaru, alebo žeby uskutočňoval jeho dopravu na územie SR.
Orgány verejnej správy nespochybnili, že sa tovar skutočne nachádzal na území SR v čase, ktorý je
uvedený vo faktúrach ako deň dodania tovaru žalobcovi.

26. Správca dane nezistil žeby sa preprava tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila na účet
platiteľa dane, alebo na jeho príkaz. Taktiež nezistil, žeby sa preprava tohto tovaru na územie Slovenskej
republiky uskutočnila na účet bezprostredného dodávateľa - platiteľa dane, alebo na jeho príkaz, a
správca dane nezistil, žeby sa preprava tohto tovaru na územie SR uskutočnila na účet bezprostredného
odberateľa - platiteľa dane, alebo na jeho príkaz.

27. Z okolností je teda zrejmé, že odoslanie tovaru na územie SR obstaral niektorý z ďalších účastníkov
na seba nadväzujúcich transakcií, ktorý však v časovej postupnosti nenadobúdal tovar ešte pred
bezprostredným dodávateľom platiteľa dane, odoslanie tovaru sa tak musí prepísať dodaniu, ktoré
predchádza dodaniu tovaru od bezprostredného dodávateľa platiteľovi dane v dôsledku čoho sa dodanie
platiteľovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t.j. v SR a je teda s prihliadnutím na ostatné okolnosti
predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZDPH.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu
verejnej správy prvého stupňa vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného



28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.02.2016 poukázal
na zmeškanie lehoty žalobcu podať žalobu do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2015, lehota
dvoch mesiacov na podanie žaloby uplynula 17.11.2015, predmetná žaloba bola doručená súdu dňa
19.11.2015, t.j. po zákonom stanovenej lehote.

29. K žalobným dôvodom žalovaný uvádza, že správca dane preveroval, spracovával a vyhodnocoval
rozsiahle množstvo dokladov a informácií. S predbežnými výsledkami daňovej kontroly bol daňový
subjekt kompletne oboznámený listom zo dňa 16.12.2013 č. 9900450/5/5587115/2013/Vlc a listom zo
dňa 02.03.2015 č.99450/5/239550/2015.
Žalobca mal dostatok časového priestoru možností, aby preukázal vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencii a záznamov, ktoré je povinný viesť, ako aj oprávnenosť odpočítania dane v súlade s
ustanovením § 49 zákona o DPH. Toto svoje zákonné právo daňový subjekt nevyužil. K výsledkom
preverovaní nepodal vyjadrenie a počas daňovej kontroly ani nenavrhol spôsob a možnosti dokazovania.

30. Správca dane začal daňovú kontrolu v zmysle zákona 511/1992 Zb. o správe daní a ukončil daňovú
kontrolu v zmysle § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého daňová kontrola začatá a
neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších prepisov, t.j. podľa zákona o
správe daní č. 511/1992 Zb.
31. V rámci výkonu daňovej kontroly, správca dane formou dožiadaní a medzinárodnej výmeny daňových
informácií preveroval skutočnosti súvisiace s obchodmi, ktoré deklaroval platiteľ. Z preverovaní
získaných Slovenskou daňovou správou a Zahraničnou daňovou správou vyplynulo, že predmetné
obchody platiteľ uskutočňoval v rámci reťazca. Uvedené znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi
viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľov
v reťazci.
Pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v rámci
reťazového obchodu je navrhnuté určiť miesto dodania tovaru. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť
správca dane pri nákupe toho istého tovaru v rámci reťazca preveroval reálnosť predmetných
zdaniteľných obchodov v rámci celého reťazca, pričom sa zameral na pohyb tovaru a podmienky
prepravy tovaru z dôvodu posúdenia miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/, resp. písm.
c/ zákona o DPH a tým aj vznik daňovej povinnosti v tuzemsku.

32. Daňovou kontrolou u daňového subjektu SD - spoločnosť s.r.o., správca dane v kontrolovanom
zdaňovacom období zistil porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
Kontrolou dokladu získaných od PPZ, UOBOK, Odbor boja proti korupcii Východ, Košice (ďalej PPZ
ÚBOK Košice) bolo zistené, že paltiteľ si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň v celkovej
sume 33 574 501,44 SK z nákupu tovaru na základe faktúr vyhotovených dodávateľom Michal Hromjak
- MIDIKOV, Osloboditeľov 62, 040 17 Košice, IČO: 10813331, IČ DPH: SK1020650587.
Pri posudzovaní uskutočnenia zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach správca dane vychádzal
aj u kontrolných zistení Daňového úradu Košice IV, ktorý vykonával opakovanú daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie u daňového subjektu Michala Hromjak - MIDIKOV
a preveroval prepravu tovaru.
Uvedené faktúry sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali, boli len deklarované v záznamoch DPH.
Daňový úrad Košice IV preveroval, či bola skutočne vykonaná preprava tovaru. Daňový subjekt Michal
Hromjak - MIDIKOV nepredložil žiadne dôkazy o tom že fakturovaný tovar dodal.
Platiteľ Michal Hromjak - MIDIKOV vyhotovil pre odberateľa SD - spoločnosť, s.r.o. faktúry za predaj
tovaru s vyčíslením slovenskej DPH, ktorú platiteľ požiadal zaplatiť.
Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Platiteľovi Michal Hromjak -
MIDIKOV platenie dane uvedenej na odberateľských faktúrach za predaj tovaru vyplývalo z ustanovenia
§ 71 ods. 6 zákona o DPH a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v tuzemsku. V
zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu
dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona je povinný platiť túto vyššiu sumu dane (viď aj článok 203
smernice Rady 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty - v zmysle cit. článku platí daň
každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre). Právo na odpočítanie dane platiteľa SD - spoločnosť,
s.r.o. sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že ju platiteľ Michal Hromjak - MIDIKOV



uviedol na faktúre. Samotné dodávateľské faktúry, vyhotovené pre spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o.,
nie sú dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a že dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť. Uvedené faktúry v týchto prípadoch nie sú faktúrami vyhotovenými podľa §
71 ods. 1 zákona o DPH za uskutočnené dodávky na základe vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku,
ale je ich možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. Právo na odpočítanie dane sa v
takomto prípade nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že je uvedená na faktúre.
Platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. vykonával zdaniteľnú činnosť formou reťazových obchodov. Uvedené
znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu
u prvého dodávateľa v inom Členskom štáte k poslednému odberateľovi v reťazci v tuzemsku alebo
v inom členskom štáte. Pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade
dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru a tým aj vznik
daňovej povinnosti v tuzemsku. Pri posudzovaní zdaniteľných obchodov s dodávateľmi Michal Hromjak
- MIDIKOV správca dane využil aj informácie zo systému VIES, podľa ktorých platiteľ Michal Hromjak -
MIDIKOV ani žiadny zo zistených obchodníkov, zapojených do reťazca dodávok, za uvedené zdaňovacie
obdobie nenahlásil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
Na základe vyššie uvedených skutočností miesto dodania tovarov sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, v zmysle ktorého ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je
miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odosielanie začína
uskutočňovať, t. j. iný členský štát. Fakturované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku
v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľovi Michal Hromjak - MIDIKOV nevznikla
daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na základe uvedeného platiteľ SD
- spoločnosť, s.r.o. nemal právo na odpočítanie dane, čím porušil § 49 ods. 1 zákona DPH, v zmysle
ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

33. Žalovaný z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistil, že správca dane
daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnila preukázanie splnenia zákonom stanovených
podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť ohľadom na zistenia týkajúce sa
predložených dôkazov nebola daňovým subjektom preukázaná. Správca dane obchodné vzťahy medzi
jednotlivými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaného tovaru
a služieb medzi uvedenými spoločnosťami, t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami
neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a nevzniklo právo na uplatnenie odpočítanie
dane tak ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z.

34. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadom odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že žalobou napadnuté
rozhodnutie má presvedčivo a dostatočné štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky
dôkazy, skutkový stav, vysporiadanie sa s námietkami žalobcu v jeho odvolaní, dôvody a úvahy
žalovaného na základe, ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane.

35. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd konanie o predmetnej žalobe buď
zastavil z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu, alebo ak bude vo veci konať
tak žalobu ako bezpredmetnú zamietnuť.

IV.

Právne posúdenie krajského súdu

36. K 01.07.2016 bolo prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový
poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku.

37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



38. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca sa môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutou orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1307946/2015 zo dňa
19.08.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa to dodatočný platobný výmer č. 361976/2015 zo dňa 29.04.2015.

41. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutia
žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom.

42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

43. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom dodanie tovaru: písm. a/ ak je dodanie tovaru
spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie
alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať, s výnimkou podľa
písmena b), odseku 2 a § 14;
písm. c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

44. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby .
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcu.

45. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v
tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým
odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania
kovov a kovové premety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo
z podobných dôvodov.

47. Podľa 29 ods. 1,2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

48. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinné uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovými subjektom.

49. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto
zákonom, ale osobitným zákonom, určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne
dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť len celkom výnimočne pre
jednoduché, alebo osobitne naliehavé úkony.
Podľa uvedeného ustanovenia ods. 4 ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľa alebo deň pracovného
pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.



50. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon
neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne, alebo ústne do zápisnice.
Podľa ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia, odvolanie sa podáva písomne, alebo ústne do zápisnice
u správu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.
Podľa ods. 3 § 72 vyššie uvedeného zákona, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia
tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť, alebo doplniť.

53. Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok právne úkony a ich účinky pri správe
daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia daňové konanie začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave území
finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie
nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejší.
Podľa odseku 3 § 165 ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté
podľa doterajších predpisov.
Podľa odseku 4 vyššie uvedeného ustanovenia daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa odseku 5 uvedeného paragrafu, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej
pre účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

51. Podľa § 165 b zákona č. 563/2009 Z. z. daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnené niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

52. Žalobca v žalobe poukazuje nato, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a žalovaný postupoval
podľa neúčinného právneho predpisu, keď nebral do úvahy doplnenie odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa.

53. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe a opísané v tomto rozsudku pod bodom 17, 18,
19 a 20 ako nedôvodné.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že Správca dane začal daňovú kontrolu v zmysle
zákona 511/1992 Zb. o správe daní a ukončil daňovú kontrolu v zmysle § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z., podľa ktorého daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí
podľa doterajších prepisov, t.j. podľa zákona o správe daní č. 511/1992 Zb.
Podľa § 165 ods. 2 č. 563/2009 Z. z. sa daňové konanie začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle § 165 b prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012 sa upravuje, že po 30.12.2012 daňové
konania, ktoré začali podľa zákona o správe daní to je 511/1992 Zb. sa dokončia podľa daňového
poriadku, t.j. zákona č. 563/2009 z dôvodu, aby sa na zhodné konania nepoužívali dva procesné
predpisy. Výnimkou je ale vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej podľa zákona o správe daní,
t.j. zákon č. 511/1992 Zb., ktoré sa vykoná naďalej podľa doterajšieho predpisu. Z uvedeného vyplýva,
že len na vyrubovacie konanie sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. a na všetky ostatné konanie, t.j. aj
odvolacie konanie sa vzťahuje zákon 563/2009 Z. z.

54. Predmetný dodatočný platobný výmer bol žalobcovi doručený dňa 20.05.2015. Žalobca podal
odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote dňa 04.06.2015 a toto odvolanie doplnil
dňa 19.06.2015. Doplnenie dokazovania, ktoré žalobca navrhol v bode 2 odvolania proti dodatočnému
platobnému výmeru bolo v rozpore s ustanovením § 15 ods. 10 zákona o správe daní v zmysle
ktorého kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu, najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa doručenia protokolu. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné navrhované dokazovanie vykonať. Spôsob dokazovania mal možnosť žalobca
navrhnúť v priebehu výkonu daňovej kontroly, čo však nevykonal.



55. Odvolacie konanie bolo začaté dňa 04.06.2015 a teda podlieha právnej úprave zakotvenej v
ustanoveniach § 72 daňového poriadku, t. j. zákona č. 563/2009 Z .z.
Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak, najneskôr do uplynutia tejto lehoty
možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.
Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku je odvolanie neprípustné ak je podané po určenej lehote.
Doplnenie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 29.04.2015, ktoré daňový subjekt
podal dňa 19.06.2015, správca dane posúdil ako neprípustné z dôvodu jeho podania po určenej lehote.

56. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vychádzal z právnych predpisov účinných v danom čase, čiže
námietka žalobcu o neúčinnosti právneho predpisu neobstojí.
Taktiež neobstojí námietka žalobcu ohľadne včasného doplnenia odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy tak ako to bolo vyššie uvedené.

57. Neobstojí ani námietka žalobcu čo sa týka nedostatočného odôvodnenia orgánov verejnej správy v
ich rozhodnutí. Obe rozhodnutia orgánov verejnej správy majú náležitosti ustanovenia § 47 Správneho
poriadku. Obsahujú ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené
správne orgány pri vyhodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodovali.
Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa dôsledne zistili skutkový stav veci, vykonali
dôkladné šetrenie v rámci daňovej kontroly, rozhodnutia sú presvedčivé a riadne odôvodnené. Je v nich
opísaný skutkový stav, uvedené všetky dôkazy a vyrovnal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní zo dňa 05.06.2015 s tým, že na doplnenie odvolania zo dňa 22.06.2015 odvolací orgán
neprihliadal, nakoľko bolo podané po lehote.

58. Súd má za preukázateľné, že správca dane spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených
podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia
týkajúce sa predložených dôkazov nebola žalovaným preukázaná. Nebolo preukázané fyzické dodanie
fakturovaného tovaru a služieb medzi žalobcom a daňovým subjektom Michal Hromjak - MIDIKOV.
Obchody deklarované uvedenými faktúrami neboli reálne uskutočnené čím nevznikla daňová povinnosť
a nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov.

59. Čo sa týka námietky žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene, po danej mesačnej lehote. Táto
neobstojí, nakoľko druhostupňové rozhodnutie žalovaného žalobca prevzal dňom 17.09.2015, lehota
začala plynúť 18.09.2015 a skončila 18.09.2015. Žalobca podal žalobu dňa 18.11.2015 na poštovú
prepravu o čom svedčí opečiatkovaná obálka založená v súdnom spise.

60. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní
administratívneho spisu, oboch rozhodnutí orgánu verejnej správy a dospel k závere, že orgány verejnej
správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to,
že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom
a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu
podľa § 190 SSP zamietol.

61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V Bratislave, dňa 20.06.2017

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201915)

  1. 19. 6. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/284/2015 z 19. 6. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 19. 6. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/284/2015 z 19. 6. 2017
  3. 19. 6. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/284/2015 z 19. 6. 2017