Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/291/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202037 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: S.. Z.. Z. Z., C. S. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Križalkovič, Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-75/2015/OPK zo dňa 07.10.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru (ďalej aj len OR PZ) v Spišskej Novej Vsi bolo písomnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, označenou ako „Vec: Obvinený S.. Z.. Z. Z. - informácia o vznesení obvinenia príslušníkovi PZ“, č. SKIS-6/BKOK-SV-2015 zo dňa 17.04.2015 oznámené, že dňa 14.05.2015 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie voči „S.. Z.. Z. Z. za prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, ktorou sa dopustil tým, že dňa 21.01.2015 v čase od 08.59 hod. do 09.07 hod. v Spišskej Novej Vsi, na ul. Elektrárenskej č. 1 na druhom poschodí v kancelárií riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „ODI OR PZ“) v Spišskej Novej Vsi, si dal sľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške 100,- € od Z. K. prostredníctvom S. Ď. za to, že zariadi a bude vplývať na správny orgán v tom, že Z. K. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 29.09.2014, bude uložená sankcia v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, a to pokuta vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, pričom po podaní žiadosti priestupcom po uplynutí polovice času výkonu trestu zákazu činnosti, bude od zvyšku trestu upustené a priestupca nebude mať žiadny problém pri povinnom preskúšaní odbornej spôsobilosti“. 2. Následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi upovedomilo žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru listom zo dňa 20.04.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11.05.2015. 3. Dňa 13.05.2015 žalobca doručil OR PZ v Spišskej Novej Vsi vyjadrenie k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 12.05.2015, v ktorom nepoprel, že sa dňa 21.01.2015 stretol a rozprával vo svojej kancelárii č. 207 s S. Ď.. S. Ď. doviezol p. Z. K. do budovy na prejednanie priestupku, ktorý bol jeho zamestnancom a v tom čase mal zadržaný vodičský preukaz. Pán Ď. je jeho dlhoročný priateľ ešte z detstva a pán K. je jeho spolužiakom zo základnej školy. Rozprávali sa o rôznych veciach, ako aj o revitalizácii mesta Krompachy, o rozmiestnení dopravného značenia, na ktorej pracuje firma pána Ď.. Popri tom sa pán Ď. spýtal na pána K., a že koľko dostane za priestupok, za ktorý bol momentálne prejednávaný. Na jeho otázku žalobca odpovedal, že sa už predtým informoval u kolegyne p. F., ktorá takéto priestupky prejednáva, čo bolo bežné aj v iných prípadoch. Táto mu povedala, že za podobné priestupky ukladá sankcie v rozpätí od 0,- € do 400,- € a zákaz činnosti od 6,8 až 10 mesiacov. V jeho prípade uloží 200,- € pokutu a 8 mesiacov zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, lebo má čistú evidenčnú kartu. Preto na otázku pána Ď. odpovedal, že dostane pokutu vo výške 200,- € a zákaz činnosti na 8 mesiacov, pričom po polovičke uplynutia zákazu činnosti môže požiadať o odpustenie zvyšku trestu a vrátenie vodičského preukazu. Žalobca vo vyjadrení odmietol, že si dal sľúbiť úplatok vo výške 100,- € od Z. K. prostredníctvom S. Ď. za to, že zariadi a bude vplývať na správny orgán v tom, že Z. K. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke bude uložená sankcia v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, a to pokuta 200,- € a zákaz činnosti na dobu 8 mesiacov, pričom po podaní žiadosti bude od zvyšku trestu upustené a priestupca nebude mať žiaden problém pri povinnom preskúšaní z odbornej spôsobilosti. V čase rozhovoru bol už p. K. prejednávaný v inej kancelárii a sankcia bola vopred konzultovaná s vedúcou oddelenia. Nemal žiadny úmysel vplývať na správny orgán. Preskúšanie p. K. z odbornej spôsobilosti vykonávali dvaja policajti, a to p. K. a p. R., ktorých nijako neovplyvňoval. Vo vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že v rozhovore s p. Ď. možno zaznelo niečo o „100 ečkach“, ale to bolo v súvislosti s radou o umiestnení dopravných značiek v meste Krompachy, s poskytnutím rád a za čas strávený konzultovaním. V žiadnom prípade to nebolo za to, aby ovplyvňoval správny orgán. Pán Ď. sa mu chcel nejakým spôsobom odvďačiť za jeho strávený čas, lebo nemal inú možnosť sa mu poďakovať, tak navrhol takýto spôsob. On však aj to odmietol, pretože sú dlhoroční priatelia. Pán Ď.X. však na tom trval, preto povedal, že dobre, „nejakú stovečku“. Povedal to preto, aby pána Ď. odbil, zbavil sa ho, lebo mal ešte dosť práce. Žalobca vo vyjadrení tiež česne prehlásil, že ani k tomu vyplateniu nedošlo, nikdy od Ď. žiadnu finančnú hotovosť nezobral. Preto si nie je vedomý protiprávneho konania v tom, že si nechal sľúbiť úplatok - finančnú hotovosť za to, že bude vplývať na podriadených policajtov. 4. Listom z 27.05.2015 bol žalobca predvolaný na výsluch vo veci prepustenia zo služobného pomeru na termín 29.05.2015 v čase o 11 hod. Predvolanie na výsluch mu bolo doručované hliadkou OO PZ Markušovce v mieste jeho trvalého bydliska dňa 27.05.2015 v čase o 18.20 hod., predvolanie mu však doručené nebolo. 5. Žalobca listom zo dňa 28.05.2015 doručeným OR PZ v Spišskej Novej Vsi dňa 29.05.2015 oznámil, že po kontrole dňa 26.05.2015 je naďalej práceneschopný a nemôže sa dostaviť na výsluch. 6. K možnému výsluchu k zdravotnému stavu žalobcu správny orgán zabezpečil aj vyjadrenie všeobecnej praktickej lekárky žalobcu MUDr. E. z 29.05.2015, ktorá uviedla, že sa nevie jednoznačne vyjadriť k možnosti konania úkonov so žalobcom v jeho veci vzhľadom na skutočnosť, že odporúčanú hospitalizačnú liečbu neurológom žalobca dňa 26.05.2015 odmietol. Psychiatrička MUDr. D. vo vyjadrení z 27.05.2015 uviedla, že výsluch žalobcu je zo psychiatrického hľadiska možné vykonať. 7. Podľa záznamu č. ORPZ-SN-VO-99-056/2015 z 29.05.2015 žalobca sa dňa 29.05.2015 nedostavil za účelom oboznámenia sa s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a oboznámenia sa s kompletným spisovým materiálom. 8. V zmysle záznamu z 02.06.2015 č. ORPZ-SN-VO-99-058/2015 správny orgán dňa 02.06.2015 vykonal oboznámenie žalobcu v priestoroch NsP v Spišskej Novej Vsi na izbe číslo 3 neurologického oddelenia na základe súhlasu ošetrujúceho lekára. Žalobca bol upozornený, že bol spracovaný návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ a bolo mu umožnené oboznámiť sa s uvedeným návrhom a s celým dôkazným materiálom, na čo povedal len „NIE“ a na znak nesúhlasu len kývol pravou rukou. Aj napriek jeho nesúhlasu mu bol ponechaný celý spisový materiál v úplnej kópií k dispozícii, k čomu môže do 03.06.2015 do 10.00 hod. podať svoje pripomienky, návrhy a podnety. 9. Dňa 03.06.2015 žalobca doručil správnemu orgánu oznámenie, v ktorom uviedol, že k samotnému návrhu na prepustenie sa bude vyjadrovať, keď mu to dovolí jeho zdravotný stav a po zlepšení zdravotného stavu chce byť k veci vypočutý. Je hospitalizovaný v nemocnici a je pod vplyvom silných liekov, nie je schopný reálne vnímať situáciu. 10. Správny orgán ďalej na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci vykonal dokazovanie výsluchom osôb: H.. T. F., S. Ď., S.. C.. G. R., H.. A.. Z. R., E.. A.. E. Š. a E.. P.. Z. F., výsluchom účastníka konania H.. Z.. Ľ. K., zabezpečením úradných záznamov ORPZ-SN-OPP4-190/2015- DZ, ORPZ-SN-VO-99-048/2015, ORPZ-SN-VO-99-049/2015, ORPZ-SN-VO-99-053/2015, ORPZ-SN- VO-99-013/2015, fotokópie rozhodnutia o priestupku z priestupkového spisu vedeného pod ORPZ- SN-ODI2-266/2014-P, záznamu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, záznamu z preškolenia interných predpisov súvisiacich s konaním, vyjadrenia odborového zväzu polície v SR, zhodnotenia služobnej činnosti žalobcu a iného dokumentačného materiálu. 11. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby vo vyjadrení zo dňa 27.04.2015 č.p. SKIS-6/BKOK-SV-2015 poskytlo Okresnému riaditeľstvu PZ v Spišskej Novej Vsi správu. V zmysle podanej správy žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si na podrobnosti nepamätá, ale pripustil, že dňa 21.01.2015 sa vo svojej kancelárii stretol s pánom S. Ď., pričom sa bavili aj o pánovi K., ktorého obaja poznajú a vedel, že tento má zadržaný vodičský preukaz za alkohol. Pán Ď. sa ho spýtal, či by sa s tým niečo nedalo robiť, načo mu on odpovedal, že mu v tej veci nedokáže nejako pomôcť, aby nedostal trest zákazu činnosti, ale oznámil mu aká sankcia mu bude uložená a tiež ho informoval o možnosti požiadania o upustenie od zvyšku trestu po uplynutí polovice doby. Poprel, že by výšku sankcie u správneho orgánu ovplyvňoval, len sa informoval o jej výške. Po oznámení uvedených informácií mu S. Ď. mal povedať niečo v tom zmysle, že mu dá niečo na kávu, čo odmietol. Potom mu mal povedať niečo také, že mu dá 200,- €, na čo mu povedal, že stovečka bude stačiť, čím myslel 100,- €. Pripustil, že v rozhovore povedal S. Ď. v súvislosti s preskúšaním odbornej spôsobilosti priestupcu Z. K., aby mu potom len zavolal, že je tam a on sa už trochu bude snažiť. Toto však povedal pánovi Ď. len preto, aby ho nejako uspokojil, že sa posnaží. Po preskúšaní sa zaujímal, či Z. K. napísal testy, pričom sa dozvedel, že ich napísal v poriadku. V súvislosti s touto vecou sa s pánom Ď. viac nebavili. Tých 100,- € mu Ď. nakoniec nedal a on si ich ani nepýtal. On si nepýtal od S. Ď. žiadne peniaze, pretože vedel, že mu v tom nepomôže, ale pripustil, že keď mu to on ponúkol, tak nenamietal. 12. H.. Z.. Ľ. K. dňa 21.04.2015 do zápisnice o výsluchu účastníka konania č.p.:ORPZ-SN-ODI-111/2015 uviedol, že žalobca ho nikdy nežiadal, aby niekomu pomohol vo vzťahu k preskúšaniu akejkoľvek osoby. Z. K. osobne nepozná a je pravdou, že ho mal dňa 16.03.2015 na preskúšaní, ale to vie teraz na základe predloženého prefoteného protokolu o skúškach. 13. H.. T. F. dňa 23.04.2015 do zápisnice o výsluchu uviedla, že Z. K. osobne nepozná a dňa 21.01.2015 vydala rozhodnutie o priestupku k osobe priestupcu Z. K. č.p.: ORPZ-SN-OD12-266/2014-P, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu uložila pokutu vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu vo výške od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní do 36 mesiacov. Pri ukladaní sankcie zohľadnila výšku nameranej hodnoty etanolu v dychu priestupcu, a že od 12.04.2005, kedy mu bol vydaný vodičský preukaz až do uvedenej udalosti, mu bola uložená iba jedna pokuta vo výške 16,- € dňa 18.02.2010. Pri ukladaní sankcie tiež prihliadala na to, či má v evidenčnej karte vodiča záznam v sledovanom období dvoch rokov a tiež, či sa dopustil priestupku jazdy pod vplyvom alkoholu v predchádzajúcom období. Ďalej uviedla, že pred uložením pokuty bol za ňou žalobca a spýtal sa jej aká sankcia hrozí pri obdobnom prípade. Ona mu ako svojmu nadriadenému povedala výšku sankcie, ale presne si nespomína akú sankciu uviedla, nakoľko to bolo v januári. O uvedenej výške sankcie rozhodla sama a žalobca ju v danej veci o nič nežiadal a ani na ňu nevplýval. Výšku sankcie deň pred uložením konzultuje so svojou vedúcou E.. A.. Š., čo je aj poznačené na zadnej strane priestupkového spisu. Podľa nej sa žalobca pýtal na výšku možnej uloženej sankcie pred začatím ústneho pojednávania a následne uvedenú výšku sankcie niekomu oznámil. Žalobca jej nikdy v minulosti neponúkal finančnú hotovosť, resp. inú výhodu za to, že pri ukladaní sankcie túto skutočnosť zohľadní v miernejšom postihu priestupcu. 14. H.. A.. Z. R. dňa 29.04.2015 do zápisnice o výsluchu uviedol, že Z. K. osobne nepozná, v predchádzajúcom období riešil jeho žiadosť o upustenie zvyšku sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Nakoľko v danom prípade priestupca splnil všetky podmienky a vzhľadom na obsah evidenčnej karty vodiča Z. K. bolo žiadosti vyhovené a upustené od výkonu zvyšku zákazu činnosti po uplynutí polovice doby tejto sankcie. Tiež uviedol, že nebol nikým navádzaný ako má rozhodnúť a ani žalobcom. 15. E.. A.. E. Š. dňa 18.05.2015 do zápisnice o výsluchu uviedla, že H.. T. F., ktorá vydala rozhodnutie o priestupku týkajúce sa Z. K., predložila jej ako vedúcej spis ku kontrole deň pred prejednaním priestupcu. Na znak súhlasu s uloženou sankciou dala ona svoju podpisovú doložku na zadnú časť spisového obalu, nakoľko výška sankcie bola primeraná skutku, ktorého sa priestupca dopustil. Ona o výške sankcie nerozhoduje, jedine v tom prípade, že by zistila, že sankcia by nebola uložená v medziach priestupkového zákona. V súvislosti s výškou sankcie pre Z. K. ju ani H.. F. ani žalobca o nič nežiadali a ani na ňu nijako nevplývali. 16. S.. C.. G. R. dňa 18.05.2015 do zápisnice o výsluchu uviedla, že Z. K. osobne nepozná a dňa 16.03.2015 sa podrobil vykonaniu skúšky v jej prítomnosti a v prítomnosti H.. Z.. K. a žalobca jej nikdy v minulosti neponúkal finančnú hotovosť, resp. inú výhodu v súvislosti s výkonom jej právomoci. 17. E.. P.. Z. F. dňa 25.05.2015 do zápisnice o výsluchu uviedol, že v súvislosti s výkonom činnosti dopravného inžiniera sa v mene ODI OR PZ v Spišskej Novej Vsi vyjadroval k projektovej dokumentácii v súvislosti s návrhom trvalého a prenosného dopravného značenia v čase realizácie stavby a k trvalému dopravnému značeniu po realizácii prác v meste Krompachy. K osobe S. Ď. uviedol, že ho pozná osobne. S. Ď. ho začiatkom tohto roku oslovil ohľadom zabezpečenia rekonštrukcie centra mesta Krompachy prenosným dopravným značením, na čo mu odpovedal, že ODI OR PZ v Spišskej Novej Vsi sa už vyjadrovalo, že existuje projekt prenosného dopravného značenia, ktorý je potrebné si zohnať a v zmysle zákona realizovať navrhnuté čiastočné uzávierky komunikácií. 18. Z. K. dňa 22.05.2015 do zápisnice o výsluchu uviedol, že osobne pozná S. Ď. aj Z. Z., nakoľko všetci traja pochádzajú z jednej obce. V predchádzajúcom období bol potrestaný správnym orgánom ODI v Spišskej Novej Vsi za priestupok, ktorého sa dopustil v meste Spišské Podhradie. Za uvedený skutok dostal pokutu vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov. Po polovici uvedenej doby zákazu požiadal o odpustenie polovičky doby uloženého zákazu činnosti. Z uvedeného dôvodu sa dňa 16.03.2015 dostavil do budovy ODI v Spišskej Novej Vsi, kde vlastnou rukou vypísal doklad o preskúšaní z odbornej spôsobilosti a následne vyplnil test, ktorý napísal na 51 bodov, teda vyhovel. V súvislosti s týmto preskúšaním nikoho o nič nežiadal, a preto ani nikomu nič za pomoc neponúkal. Ani v deň 16.03.2015 a ani predtým alebo potom nebol v kancelárii žalobcu. Či niečo bolo medzi pánom S. Ď. a menovaným, k tomu sa vyjadriť nevie. 19. Na základe takto zisteného skutkového stavu zástupca riaditeľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi dňa 29.05.2015 podal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v štátnej službe. 20. Následne Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 140 zo dňa 10.06.2015 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, stála funkcia: Riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Súčasne bolo určené skončenie služobného pomeru dňom doručenia rozhodnutia - § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 21.01.2015 v čase od 08.59 hod. do 09.07 hod. v Spišskej Novej Vsi, na ul. Elektrárenskej č. 1 na druhom poschodí v kancelárií riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „ODI OR PZ“) v Spišskej Novej Vsi, si dal sľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške 100,- € od Z. K. prostredníctvom S. Ď. za to, že zariadi a bude vplývať na správny orgán v tom, že Z. K. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 29.09.2014, bude uložená sankcia v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, a to pokuta vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, pričom po podaní žiadosti priestupcom po uplynutí polovice času výkonu trestu zákazu činnosti, bude od zvyšku trestu upustené a priestupca nebude mať žiadny problém pri povinnom preskúšaní odbornej spôsobilosti. 21. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal riadne zistenie skutkového stavu žalovaným, pretože výpovede osôb a záznamy nemôžu preukazovať, že sa takýto skutok stal. Tiež namietal aj nezákonný spôsob doručovania písomností v predmetnej veci a nesprávne právne posúdenie, pretože rozhodnutie je v rozpore s prezumpciou neviny. 22. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: KM-OLVS-75/2015/OPK zo dňa 07.10.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol s odôvodnením, že nebolo zistené porušenie právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za dodržania príslušných ustanovení zákona. 23. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica č.k. BB-4T 1/2016 - 202 zo dňa 18.03.2016 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Obžaloba bola voči žalobcovi podaná pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ktorý bol opísaný v uznesení o vznesení obvinenia. II. Žaloba 24. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 07.12.2015 sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-75/2015/OPK zo dňa 07.10.2015, ktorým bol potvrdený Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 140 zo dňa 10.06.2015. Personálnym rozkazom bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len zák. č. 73/1998 Z.z.). 25. Žalobca popiera skutok, za ktorý ho žalovaný prepustil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, čo uviedol aj v podanom rozklade proti napadnutému personálnemu rozkazu. Personálny rozkaz považuje za nedôvodný a neoprávnený, pretože správny orgán nezistil náležite skutočný skutkový stav vo veci a na základe takéhoto skutkového omylu vydal nesprávne rozhodnutie, pričom vec nesprávne právne posúdil. Personálny rozkaz je vydaný v rozpore so zásadou "prezumpcie neviny" zakotvenou v Ústave SR, ktorú správny orgán ignoroval. 26. Je názoru, že ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore neporušil a nedopustil sa ani konania v rozpore s rozkazom ministra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, ako aj nariadením ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ. Dôvod, pre ktorý bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) neexistuje, pretože služobnú prísahu ako aj služobnú povinnosť vôbec neporušil, a už vôbec nie zvlášť hrubým spôsobom. Neexistuje pritom žiaden priamy dôkazný prostriedok, ktorý by potvrdzoval tvrdenie uvedené v personálnom rozkaze, že sa mal dopustiť konania uvedeného v personálnom rozkaze. Uviedol tiež, že v tom čase sa voči nemu viedlo trestné stíhanie na MV SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby PZ, Úrad inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČVS: SKIS-6/ BKOK-SV-2015, ktoré do podania žaloby nebolo právoplatne skončené, kde sú vykonávané aj iné dôkazy za účelom preukázania jeho neviny. 27. Namietal, že podľa žalovaného mal porušiť služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom tým, že si mal nechať sľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške 100,- € za to, že mal zariadiť, a že bude vplývať na správny orgán, aby priestupcovi bola uložená sankcia v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, a že po podaní žiadosti po uplynutí polovice času výkonu trestu zákazu činnosti zariadi, že priestupca nebude mať žiaden problém pri povinnom preskúšaní odbornej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal, že jeho hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti je totožné s uznesením o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej proti nemu v trestnom konaní ČVS: SKIS-6/BKOK-SV-2015 zo dňa 14.04.2015, čo aj sám žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že nadriadený začal konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru dňa 20.04.2015 na základe informácie o vznesení obvinenia príslušníkmi PZ z Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite v Bratislave (ČVS: SKIS-6/ BKOK-SV-2015 zo dňa 17.04.2015). 28. Tieto tvrdenia od počiatku popiera, čo vyjadril aj v písomnom vyjadrení k upovedomeniu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, kde upozornil, že pokiaľ pri rozhovore so svedkom Ďorkom odznelo niečo o „100 éčkach", tak to bolo len v súvislosti s predchádzajúcimi rozhovormi o umiestnení dopravných značiek a poskytnutí rád za čas strávený konzultovaním, a to mimo pracovného času. Z uvedeného je zrejmé, že v žiadnom prípade sa nemôže jednať o úplatok a už vôbec nie o výhodu v súvislosti s rozhodovaním správneho orgánu. 29. Poukázal, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odmietol akýkoľvek dar, resp. odmenu od pána Ď., pretože sú dlhodobí priatelia a len pre jeho nástojčivosť, aby ho tzv. odbil a zbavil sa ho, žalobca pripustil možnosť tejto odmeny. Nikdy však nemal úmysel čokoľvek od neho zobrať a už vôbec nie vplývať na správny orgán. O pravdivosti jeho tvrdenia svedčia všetky výpovede svedkov v konaní, ktoré žalovaný pri rozhodovaní nebral do úvahy. 30. Zdôraznil, že ak by došlo zo strany pána Ď. k ponuke nejakej odmeny, resp. daru pre žalobcu, tak určite nie v súvislosti s výkonom štátnej služby, jeho právomoci alebo právomoci jeho podriadených alebo v súvislosti s rozhodovaním správneho orgánu, a nie je preto možné tento dar označovať ako úplatok a teda nemožno jeho konanie kvalifikovať ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a už vôbec nie je splnená podmienka, že by jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 31. Taktiež zotrváva na svojich námietkach, že sa nemal možnosť vyjadriť k samotnému rozhodnutiu a tiež zotrváva na námietkach týkajúcich sa postupu pri doručovaní písomností. Predpokladá, že všetky tieto námietky sú v spise a postup jeho nadriadených v jeho veci považuje za nezákonný. 32. Žalobca ďalej uviedol, že pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie právnej normy závisí od úvahy správneho orgánu, ktorý pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti môže prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, resp. na dôsledky. 33. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. V zmysle uvedeného preto žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) O.s.p. III. Vyjadrenie žalovaného 34. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 11.02.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa nestotožňuje s námietkami žalobcu. Nadriadený personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ začal na základe hlásenia Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ale konanie o prepustení prebehlo podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. 35. Poukázal, že sa jedná o samostatné personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z.. Nie je ho preto možné zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia nie je závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa Trestného poriadku, či Trestného zákona. Nezakladá sa na pravde, ako uvádza žalobca, že: „Takto vymedzené hrubé porušenie prísahy a služobnej povinnosti teda bolo prenesené aj do rozhodnutia ministra vnútra SR ako aj do napadnutého rozhodnutia.“ V trestnom konaní príslušný orgán nevymedzuje, nezisťuje ani nehodnotí intenzitu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Toto je kompetenciou nadriadeného v personálnom konaní, ktorý rieši otázku zotrvania policajta v služobnom pomere z dôvodov protiprávneho konania upraveného v zákone. Nadriadený v personálnom konaní zabezpečil dôkazy preukazujúce protiprávne konanie žalobcu a naplnenie všetkých podmienok jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. a v súlade s uvedeným aj rozhodol. 36. K namietanému neporušeniu služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu k začatiu personálneho konania v ktorom žalobca uviedol, že „pokiaľ v rozhovore s pánom Ď. odznelo niečo o „100 éčkach", tak to bolo len v súvislosti s rozhovormi o umiestnení dopravných značiek a poskytnutí rád za čas strávený konzultovaním. Pán Ď. sa mu chcel nejakým spôsobom odvďačiť za jeho strávený čas, lebo nemal inú možnosť sa mu poďakovať, tak navrhol takýto spôsob. On však aj to odmietol, pretože sú dlhoroční priatelia. Pán Ď. však na tom trval, preto povedal, že dobre nejakú stovečku“. Z uvedeného podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca nepoprel svoje protiprávne konanie a priznal, že si dal od pána Ď. sľúbiť úplatok vo výške 100,- €, avšak uvádza iný dôvod ponúknutia tohto úplatku pánom Ď.. Na protiprávnosť konania žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nemala žiaden vplyv skutočnosť, že by žalobcovi pán Ď. ponúkol úplatok v súvislosti s predchádzajúcimi rozhovormi o rade s umiestnením dopravných značiek v meste Krompachy. Žalovaný vyjadrenie žalobcu považuje za jeho účelovú obranu. Podľa žalovaného protiprávne konanie žalobcu, že si dal sľúbiť úplatok od pána Ď. v súvislosti s výkonom svojej funkcie bolo riadne a zákonným spôsobom preukázané. 37. Žalovaný tiež uviedol, že súčasťou spisového materiálu nie je výpoveď z trestného spisu ako uvádza žalobca, ale správa povereného príslušníka PZ pod č. SKIS-6/BKOK-SV-2015, ktorej súčasťou je okrem iného aj výpis výpovede žalobcu v procesnom postavení obvineného, v ktorej žalobca priznáva svoje protiprávne konanie, že si dal sľúbiť úplatok od pána Ď., čomu predchádzala komunikácia medzi nimi dvoma ohľadom zadržaného vodičského preukazu pána Z. K.. 38. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie o prepustení vykonáva nadriadený, ktorý taktiež zabezpečuje a vykonáva dôkazy a ktorý je oprávnený využiť aj dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní. Ponúknutie úplatku pánom Ď. žalobcovi, pričom žalobca súhlasil s výškou „100,- €“, bolo jednoznačne preukázané. V personálnom konaní žalobca poslal nadriadenému písomné vyjadrenie, v ktorom tiež pripúšťa skutočnosť, že si nechal od pána Ďorka sľúbiť úplatok vo výške 100,- €. 39. Žalobcovi v personálnom konaní bolo opakovane daných viacero možností, aby vypovedal ako účastník konania, taktiež mu bola daná možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom a s návrhom na prepustenie a k uvedenému podať svoje pripomienky, námietky, vyjadrenia, resp. doložiť dôkazy. Žalobca však nevypovedal, s písomným materiálom, ktorý mu bol v kópii ponechaný na preštudovanie v nemocnici sa neoboznámil, žiadne pripomienky, návrhy, dôkazy nepredložil. Ak žalobca úplatok, ktorý si dal sľúbiť nazve odmenou alebo darom, nezmierňuje to intenzitu ani protiprávnosť jeho konania. 40. Žalobca mylne namieta, že ho správny orgán prepustil na základe ľubovôle za protiprávne konanie, čím bola podľa neho porušená zásada prezumpcie neviny. Konanie o prepustení policajta je samostatným konaním nezávislým na trestnom konaní, upraveným zákonom č. 73/1998 Z.z., ktorým sa zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. V personálnom konaní o prepustení na rozdiel od trestného konania nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a neplatí tu zásada prezumpcie neviny. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný za zákonným spôsobom preukázané, že napadnuté rozhodnutie ako aj napadnutý personálny rozkaz vychádzajú zo skutočného stavu veci, dôkazy boli v personálnom konaní zabezpečené a vyhodnotené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a nadriadený správne dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V podaných námietkach žalobca neuviedol žiadne argumenty, ktoré by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. IV. Replika žalobcu 42. Žalobca v replike zo dňa 31.03.2017 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznil, že jeho hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti je totožné s uznesením o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej proti nemu v trestnom konaní MV SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby a úradu inšpekčnej služby, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite ČVS: SKIS-6/ BKOK-SV-2015 zo dňa 14.04.2015. Od počiatku popieral skutok, že by sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s akýmkoľvek úplatkom, čo bolo základom konania proti nemu, jednak v trestnom konaní a jednak v personálnom konaní. Všetci svedkovia potvrdili, že nijakým spôsobom nevplýval na rozhodnutie podriadeného, ktorý vo veci priestupku konal. Aj z informačno-technického prostriedku, ktorý bol predmetom trestného konania vyplynulo, že pokiaľ svedok Ď. chcel prejaviť nejakú vďačnosť, tak to bolo len v súvislosťami s konzultáciami ohľadne dopravného značenia, ktoré nesúviselo s priamym výkonom jeho funkcie a ktoré mu poskytol v jeho voľnom čase. Poukázal, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica ho pre skutok, ktorý je uvedený aj v napadnutom personálnom rozkaze oslobodil v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že žiadnymi technickými prostriedkami objektivizovateľný dôkaz, ani výpoveď jediného svedka, ktorý by ho usvedčil zo spáchania takéhoto skutku neexistuje. V. Právne posúdenie veci 43. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní konanom dňa 06.04.2017 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 46. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 47. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 50. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 51. Podľa § 47 zák. č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 52. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. 53. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z., Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 54. Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 55. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2). 56. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., (1) za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 57. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 58. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 59. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.: KM- OLVS-75/2015/OPK zo dňa 07.10.2015, ktorým žalovaný potvrdil Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 140/2015 zo dňa 10.06.2015 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. 60. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom ministra vnútra č. 140 zo dňa 10.06.2015 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. 61. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 21.01.2015 v čase od 08.59 hod. do 09.07 hod. v Spišskej Novej Vsi, na ul. Elektrárenskej č. 1 na druhom poschodí v kancelárií riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, si dal sľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške 100,- € od Z. K. prostredníctvom S. Ď. za to, že zariadi a bude vplývať na správny orgán v tom, že Z. K. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 29.09.2014, bude uložená sankcia v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, a to pokuta vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, pričom po podaní žiadosti priestupcom po uplynutí polovice času výkonu trestu zákazu činnosti, bude od zvyšku trestu upustené a priestupca nebude mať žiadny problém pri povinnom preskúšaní odbornej spôsobilosti. 62. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu práv a na ochranu majetku občanov, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď si dal zneužívajúc svoje postavenie sľúbiť úplatok od občana s cieľom získať neoprávnený prospech. 63. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca v súvislosti s výkonom štátnej služby svojím protiprávnym konaním uprednostnil osobné záujmy pred záujmami štátnej služby tým, že si dal sľúbiť úplatok vo forme nenáležitého finančného plnenia. Nezdržal sa konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami; nezdržal sa ani konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; nedodržal ani služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a),b) f), g) a h) zákona. 64. Súčasne podľa žalovaného bola splnená podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor osobitne preto, že príslušník PZ je povinný byť čestným, statočným a disciplinovaným a svoje sily a schopnosti vynaložiť na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Bolo by nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktorým sám vedome konal v rozpore so zákonom ako aj internými predpismi a ktoré v značnej miere narušilo vážnosť Policajného zboru a ohrozilo dôveru v tento zbor. Jeho konanie žalovaný považoval za o to závažnejšie, že sa jedná o riaditeľa ODI OR PZ, teda funkcionára, u ktorého je predpoklad, že bude ostatným kolegom a podriadeným príkladom striktného dodržiavania ustanovení zákona vo vzťahu k plneniu služobných povinností. 65. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobcove teoretické znalosti a praktické skúsenosti získané dlhoročnou praxou sú na požadovanej úrovni. Znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť služby dopravnej polície a ich uplatňovanie v samotnom výkone služby sú taktiež na požadovanej úrovni a žalobca ich aj primerane využíval pri plnení služobných úloh na úseku svojho služobného zaradenia. Počas celého jeho pôsobenia v Policajnom zbore dosahoval dobré výsledky a to na všetkých ním zastavaných funkciách, pracoval samostatne, rýchlo a k plneniu služobných úloh pristupoval iniciatívne a s odbornosťou zodpovedajúcou získanej praxi. Dbal na dodržiavanie služobnej disciplíny. Podľa záznamu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach bol menovaný 57-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené dvakrát. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ. Preto ním nemožno ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu. 66. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca popiera skutok, za ktorý ho žalovaný prepustil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, a teda že by sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s akýmkoľvek úplatkom, čo bolo základom konania proti nemu jednak v trestnom konaní a jednak v personálnom konaní. Jeho tvrdenia v trestnej rovine potvrdil Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, ktorý ho pre skutok, ktorý je uvedený aj v napadnutom personálnom rozkaze oslobodil (t.č. neprávoplatne) v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. por., lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Podľa jeho názoru zo spáchania takéhoto skutku usvedčený nebol, lebo o tom neexistuje žiaden dôkaz. Z tohto jeho presvedčenia potom plynie jeho názor, že správny orgán nezistil dostatočne skutočný skutkový stav vo veci, vec nesprávne právne posúdil a personálny rozkaz je vydaný v rozpore so zásadou "prezumpcie neviny". Správny súd konštatuje, že týmto námietkam žalobcu nie je možné prisvedčiť. 67. Súd súhlasí s argumentáciou žalovaného a konštatuje, že konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. Nie je možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe. 68. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia nie je ani závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, či podľa zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani váhu, či dôkaznú silu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný rozsah dôkazov nevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. O prepustení policajta rozhoduje príslušný nadriadený, v danom prípade minister vnútra SR. Tento hodnotí dôkazy podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho prípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania. 69. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci žalobcu nadriadený v medziach zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, ako aj naplnenie podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. aj rozhodol. 70. Nič na uvedenom nemení, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica ho oslobodil pre skutok, ktorý je uvedený aj v napadnutom personálnom rozkaze, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu SR, v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Aj keď žalobca bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica č.k. BB-4T 1/2016 - 202 zo dňa 18.03.2016 oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, toto ešte neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008 uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05). 71. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. V zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán všetky vykonané dôkazy, ktoré boli vymenované aj v napadnutom rozkaze následne v zmysle ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu (za súčasného zhodnotenia okolností podľa § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.), pričom po ich vyhodnotení bolo správne konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z pohľadu trestného práva, ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom čase preukázali skutočnosť, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným irelevantné, keď aj sám vo svojich vyjadreniach, rozklade a žalobe nepopiera, že došlo ku konaniu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Ide napr. o tvrdenia žalobcu: „pokiaľ pri rozhovore so svedkom Ď. odznelo niečo o „100 éčkach“, tak to bolo len v súvislosti s predchádzajúcimi rozhovormi o umiestnení dopravných značiek a poskytnutí rád za čas strávený konzultovaním, a to mimo pracovného času .... len pre jeho nástojčivosť, aby ho tzv. odbil a zbavil sa ho, pripustil možnosť tejto odmeny ... ak by došlo zo strany pána Ď. k ponuke nejakej odmeny resp. daru pre žalobcu, tak určite nie v súvislosti s výkonom štátnej služby, jeho právomoci alebo právomoci jeho podriadených alebo v súvislosti s rozhodovaním správneho orgánu“. 72. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania a sám vedome konal v rozpore so zákonom, pričom ide o policajta, ktorý je riaditeľom ODI OR PZ u ktorého je predpoklad, že bude ostatným kolegom a podriadeným príkladom striktného dodržiavania ustanovení zákona vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Aj podľa názoru súdu každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť vzorom, pretože je akousi „predĺženou rukou štátu“ a má dôsledne dodržiavať právne predpisy a plniť svoje povinnosti. K uvedenému pozri napr. aj rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/73/2014, sp. zn. 4Sž/118/2002. Preto aj tvrdenia žalobcu v tomto smere považuje súd za účelové. 73. Súd neprisvedčil ani ostatnej námietke žalobcu týkajúcej sa jeho nespokojnosti s postupom pri doručovaní rozhodnutia, a že sa nemal možnosť vyjadriť k samotnému rozhodnutiu. Svoju námietku v podanej žalobe vôbec nešpecifikoval a tento žalobný dôvod ani nedoplnil v zákonnej lehote 2 mesiace. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia v nemocničnom zariadení, tak v administratívnom spise je uložená správa ošetrujúceho lekára a aj psychiatra, ktorý umožnil vykonať výsluch žalobcu a ošetrujúci lekár nevylúčil možnosť konania úkonov so žalobcom v jeho veci, a teda žalobca bol spôsobilý oboznámiť so spisom a využiť svoje procesné právo aj takýmto spôsobom. Správny orgán teda poskytol žalobcovi dostatok času na oboznámenie sa spisovým materiálom a doručenie personálneho rozkazu žalobca ani nespochybnil, napokon podal voči nemu aj včas rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 74. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby vyplynulo súdu, že správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto bol v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona prepustený zo služobného pomeru. 75. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v postupe ani nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.