Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/296/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202057 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: U. D., Z. XX, I., zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Dňa 24.5.2012 npor. A.. U. D., v tom čase zaradený vo funkcii starší referent Diaľničného oddelenia PZ Bratislava, vykonával štátnu službu v čase od 09.00 hod. do 21.00 hod. spolu s npor. A.. A. I.. V uvedený deň počas výkonu služby v presne neustálenom čase po 11.00 hod. na úseku diaľnice D1 v smere Senec -Bratislava pri odpočívadle Triblavina zastavili pre prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra EČ:Z.XXXBT, ktoré viedol X. Ž.. Pri jeho kontrole bolo zistené, že pri sebe nemá vodičský preukaz a v tom čase mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Npor. Mgr. A. I. následne požadoval od X. Ž. sumu vo výške 500 €, ktorú mal priniesť vo večerných hodinách na Diaľničné oddelenie PZ v Bratislave na Domkársku ulicu. Uvedenú sumu požadoval za neoznámenie a nezaevidovanie prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti X. Ž., počas zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V presne nezistenom čase dňa 24.5.2012 po 19:45 hod. sa npor. Mgr. U. D. s X. Ž. telefonicky spojil dožadujúc sa stretnutia. Toto stretnutie sa následne a za prítomnosti ďalšieho neustáleného príslušníka PZ uskutočnilo na čerpacej stanici Agip nachádzajúcej sa na ceste od diaľnice D1 smerom na Senec, kde žalobca požadoval od X. Ž. vyplatenie vopred dohodnutej sumy vo výške 500 € pre npor. A.. I.. Z dôvodu, že X. Ž. nemal pri sebe požadovanú hotovosť, telefonicky sa skontaktoval s A. Z., ktorého požiadal o zapožičanie hotovosti a jej odovzdanie príslušníkom PZ. Finančnú hotovosť vo výške 200 € od A. Z. žalobca spoločne s npor. A.. I. prevzal v presne neustálenom čase okolo 21:00 hod. dňa 24.5.2012 v Bratislave na Domkárskej ulici sediac v služobnom motorovom vozidle zn. Seat Leon EČ:I.. Následne npor. A.. A. I. zaevidoval dopravný delikt X. Ž. na K. I., ktorá bola v čase kontroly jeho spolujazdkyňou a ktorej osobné údaje si menovaný pri stretnutí s X. Ž. vyžiadal. 2. Dňa 27.03.2015 bola na žalobcu podaná obžaloba prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. 3. Následne bol riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave dňa 29. mája 2015 schválený návrh č. KRPZ-BA-KDI17-140-003/2015 na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu, pretože vyššie uvedené konanie žalobcu považoval žalovaný v rozpore s čl. 3 ods. 1, čl. 8 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ, v rozpore s § 2, § 58 a § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a s § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pretože žalobca napriek zákonnej povinnosti nevykonal služobný zákrok voči X. Ž. a úkony smerujúce k objasneniu prečinu a zaisteniu podozrivého, teda konaním žalobcu nebolo konanie X. Ž. riadne zdokumentované a oznámené. Žalobca tiež požadoval a prijal úplatok za to, že zistený dopravný priestupok bol zaevidovaný na inú osobu, čo bolo v rozpore so skutočnosťou. 4. O začatí konania bol žalobca upovedomený listom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len KR PZ), krajský dopravný inšpektorát ďalej aj KDI), č. KRPZ-BA-KDI17 - 140/2015 zo dňa 29. mája 2015, ktorý žalobca prevzal o 18,10 hod. toho istého dňa. V upovedomení o začatí konania bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu v lehote do 29. mája 2015 do 19.00 hod. 5. Žalobca vo vyjadrení k začatiu konania zo dňa 29. mája 2014 poprel, že by sa dopustil nejakého protiprávneho konania. Uviedol, že žiadny trestný čin nespáchal a od nikoho peniaze nepýtal a ani od nikoho peniaze neprevzal. Ďalej uviedol, že čas, ktorý mu je poskytnutý na vyjadrenie, je veľmi krátky a neadekvátny a z toho dôvodu nevie adekvátne reagovať ani získať dostatočné podklady, aby sa ku konaniu vyjadril a taktiež mu je z tohto dôvodu odopierané právo zvoliť si obhajcu. Požadoval pripojenie kompletného spisového materiálu týkajúceho sa personálneho konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ a aby po zabezpečení podkladov bol vypočutý a taktiež aby v jeho prítomnosti, alebo jeho právneho zástupcu boli vypočuté osoby X. Ž., A. Z., K. I., npor. A.. A. I., K. G., Z. X. a ďalšie osoby. Nadriadený vyhodnotil všetky jeho námietky ako neopodstatnené a v čase prebiehajúceho trestného konania aj ako bezpredmetné. 6. Následne bol žalobca Personálnym rozkazom riaditeľa KRPZ v Bratislave č. 152 zo dňa 29.5.2015 podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len „zákona č. 73/1998 Z.z.“) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 29.05.2015 do 28.11.2015. Súčasne bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 29.05.2015 sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Podľa správneho orgánu konanie žalobcu bolo v rozpore s čl. 3 ods. 1, čl. 8 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ, s § 2, § 58 a § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a s § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a žalobca porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g),h) a n) zákona č. 73/1998 Z.z., konal v rozpore s čl. 1 a 5 Etického kódexu príslušníka PZ a v rozpore s časťou I. písm. a) bod 1 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by preto ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, pretože je v príkrom rozpore s poslaním Policajného zboru, aby v jeho radách slúžili osoby dôvodne podozrivé z páchania trestnej činnosti. 7. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal najmä na absurdnosť situácie vo vzťahu k účelu zákona, keďže sa jeho nadriadený o trestnom stíhaní preukázateľne dozvedel dňa 21.11.2012 a dôkazná situácia sa od toho času nijako nezmenila a nie je zrejmé, prečo je dôvodné dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby po uplynutí 30 mesiacov od času, kedy sa nadriadený o trestnom stíhaní dozvedel. Ohrozenie dôležitých záujmov štátnej služby nebolo preukázané ani v konaní v roku 2013 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, o čom svedčí aj rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-52/2013 zo dňa 22.05.2013, ktorým bol zrušený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013 o prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ. 8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. p.: KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil s odôvodnením, že boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 9. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.12.2015 sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015, ktorým bol potvrdený Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 512 zo dňa 29.5.2015. Personálnym rozkazom bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 29.5.2015 do 28.11.2015. 10. V žalobe uviedol, že z odôvodnenia personálneho rozkazu je zrejmé, že správny orgán rozhodol podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, že na naplnenie dôvodov dočasného pozbavenia výkonu služby je potrebné, aby boli súčasne splnené dve zákonné podmienky, a to že policajt musí byť dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a súčasne jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Je názoru, že v jeho prípade nie je splnená ani jedna podmienka pre dočasné pozbavenie výkonu služby. 11. K neexistencii dôvodného podozrenia žalobca uviedol, že je nesporné, že od 21.11.2012 na základe uznesenia vyšetrovateľa inšpekčnej služby o vznesení obvinenia je trestne stíhaný pre podozrenie z trestného činu prijímania úplatku v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa. Žalobca je obvinený z toho, že mal telefonicky urgovať zaplatenie úplatku od priestupcu - účastníka cestnej premávky, hoci nie je súčasne obvinený z toho, že by on bol osobou, ktorá mala úplatok s priestupcom dojednať. Úplatok mal s priestupcom dojednať iný policajt, žalobca priestupok neprejednával. Až následne sa mal nachádzať v aute spolu s iným policajtom, s ktorým mal navštíviť priestupcu za účelom prevzatia úplatku. Nedostatok dôkazov voči žalobcovi a jeho sporný podiel na celom skutku je zrejmý aj z odôvodnenia personálneho rozkazu nachádzajúceho sa na 2. strane, ods. 1 a 2., pretože celá táto časť odôvodnenia sa týka výlučne konania druhého policajta (Mgr. I.). Jediná veta týkajúca sa odvolateľa uvedená v odôvodnení je: „V presne nezistenom čase ... sa Mgr. U. D. s X. Ž. telefonicky spojil dožadujúc sa stretnutia". Táto okolnosť má podľa správneho orgánu byť dôvodom, pre ktorý je žalobca dôvodne podozrivý zo spáchania dvoch trestných činov. Všetky ostatné skutkové okolnosti sú kladené za vinu úplne inej osobe. Za takejto slabej dôkaznej situácie nie je podľa názoru žalobcu možné mať za naplnenú podmienku dôvodného podozrenia potrebnú pre dočasné pozbavenia výkonu. Poukázal tiež na písomné podanie zo dňa 29.05.2015, v ktorom poukázal na nepravdivosť údajov uvedených v trestnom spise vedenom na ÚIS MV SR a žiadal o výsluch zúčastnených osôb, pričom prvostupňový ani odvolací orgán sa s navrhnutými dôkazmi nijakým spôsobom nevysporiadali. Je názoru, že správny orgán v konaní o dočasné pozbavenie výkonu služby sa preto má zaoberať aj povahou a okolnosťami skutku a len v prípade, ak z povahy a okolností skutku usúdi, že existuje dôvodné podozrenie, môže mať túto podmienku dočasného pozbavenia za splnenú. 12. K obave z ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby žalobca uviedol, že zákonodarca zriadením tohto inštitútu mal nepochybne v úmysle zabrániť výkonu služby policajtom podozrivým zo závažnej trestnej činnosti. Ide o zákonnú výnimku zo zásady prezumpcie neviny. Situácia žalobcu vo vzťahu k vyššie uvedenému účelu právnej normy je absurdná, pretože žalobcov nadriadený sa o trestnom stíhaní preukázateľne dozvedel dňa 21.11.2012. Dôkazná situácia sa voči žalobcovi od tohto času nijako nezmenila, je stále obvinený z toho istého trestného činu a za tých istých okolností. Súčasne stále vykonáva rovnakú činnosť v Policajnom zbore. Ak nebol dôvod na dočasné pozbavenie v roku 2012, nie je zrejmé prečo bolo dôvodné dočasné pozbavenie až v roku 2015, t.j. po uplynutí 30 mesiacov, odkedy sa nadriadený o trestnom stíhaní dozvedel. Ak skutočne ohľadom trestného stíhania alebo dôvodov ohrozenia záujmu štátnej služby došlo k akejkoľvek zmene odôvodňujúcej dočasné pozbavenie služby po dva a pol roku od času, kedy sa nadriadený o trestnom stíhaní dozvedel, bol povinný na tieto zmeny v odôvodnení personálneho rozkazu poukázať. Akékoľvek takéto odôvodnenie v personálnom rozkaze absentuje. Zákon neumožňuje nadriadenému rozhodnúť sa v ľubovoľnom štádiu trestného stíhania. Ak sú splnené obe podmienky - dôvodné podozrenie a ohrozenie záujmu štátnej služby - nadriadený je povinný policajta služby dočasne pozbaviť. Tým, že tak nadriadený neurobil bezprostredne po 21.11.2012, dal najavo, že podmienky na dočasné pozbavenie nie sú dané. Ak súčasne neuviedol žiadnu podstatnú zmenu okolností, nemôže súčasne tvrdiť, že v roku 2012 záujem štátnej služby ohrozený nebol a roku 2015 už ohrozený je. 13. Poukázal, že nedostatok dôvodu pre ohrozenie záujmov štátnej služby konštatoval právoplatne v prípade žalobcu aj minister vnútra SR v rozhodnutí zo dňa 22.05.2013, sp. zn. SI.V-PS-PK-52 2013, v konaní o prepustenie žalobcu. Jediným dôvodom, pre ktorý minister zrušil personálny rozkaz zo dňa 20.2.2013 bol práve nedostatok dôvodov pre ohrozenie záujmov štátnej služby. V predmetnom rozhodnutí minister uvádza, že „Odvolací orgán má za to, že taktiež nebola splnená ďalšia zákonná podmienka prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je možné spoľahlivo konštatovať záver, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorého doposiaľ zistené konanie nenapĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona." Rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2013 a ak nadriadený minimálne od tohto času mal vedomosť o tom, že nie sú dané dôvody ohrozenia dôležitých záujmov štátnej služby, nemohol začať konať ani vo veci dočasného pozbavenia výkonu funkcie, pre ktoré je potrebné naplniť ten istý dôvod. Ak raz správny orgán právoplatne povedal, že žalobca môže vykonávať službu v Policajnom zbore aj napriek tomu, že je trestne stíhaný, lebo výkonom služby neohrozuje dôležitý záujem štátnej služby, je tento jeho právny názor záväzný. 14. Žalobca namieta aj postup správneho orgánu pri začatí konania, pretože o začatí konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bol nadriadeným upovedomený dňa 29.05.2015 o 18.10 hod. a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie v lehote do 19.00 hod. toho istého dňa, čo žalobca považuje za šikanózny výkon verejnej moci. Poukázal, že v zmysle ust. § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán bol povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom a dať mu príležitosť aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 73/1998 Z.z alebo Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Neumeister v. Rakúsko z júla 1976 a aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3 Sžn 68/2004, 3SŽ 85/2007, 8SŽ0 28/2007, 8SŽ0 147/2008). 15. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní rozhodoval orgán, ktorý nebol príslušný rozhodovať vo veci, pretože v zmysle ust. § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Najbližším nadriadeným orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, t.j. riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave je Prezídium policajného zboru, nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré rozhodovalo v odvolacom konaní. 16. S poukazom na uvedené žalobné dôvody žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného sp. zn. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 512 zo dňa 29.05.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 15.2.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa nestotožňuje s námietkami žalobcu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako i napadnutý personálny rozkaz boli vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie a súčasne boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. K námietkam žaloby uviedol, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu zakladá existujúce uznesenie vyšetrovateľa UIS MV SR o vznesení obvinenia a pokračujúce trestné konanie, a že na žalobcu bola príslušným prokurátorom ÚŠP dňa 27.03.2015 podaná na základe obvinenia obžaloba na Špecializovaný trestný súd. Táto skutočnosť v tomto štádiu trestného konania utvrdzuje nadriadeného o dôvodnosti dočasného pozbavenia. Zákonodarca nestanovuje časové obmedzenie pre nadriadeného, počas ktorého po vznesení obvinenia je oprávnený dočasne pozbaviť policajta, dáva mu voľnosť správnej úvahy, aby po vyhodnotení okolnosti skutku, jeho povahy, ako aj štádia v ktorom sa trestné konanie nachádza usúdil, či je táto podmienka splnená. Nadriadený nie je povinný preukazovať, že sa protiprávny skutok stal a žalobca sa jednoznačne takéhoto konania dopustil, čo je postačujúce dôvodné podozrenie. Konanie, pre ktoré sa proti žalobcovi vedie trestné konanie priamo súvisí s jeho výkonom štátnej služby. 18. Žalovaný súhlasí so stanoviskom žalobcu, že účelom dočasného pozbavenia výkonu služby je zabrániť vykonávať štátnu službu policajtom podozrivým zo závažnej trestnej činnosti, ale zároveň nesúhlasí s názorom, že ide o výnimku zo zásady prezumpcie neviny. Žalovaný nepreukazuje vinu žalobcu, ale ide o preventívne opatrenie, počas ktorého iný oprávnený orgán ako nadriadený rozhodne o vine alebo nevine. Je nesporné, že konanie, pre ktoré sa proti žalobcovi vedie trestné stíhanie, má priamu súvislosť s výkonom jeho služby a ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby spočívajúci v tom, že je nezlučiteľné so záujmami štátnej služby, aby ju vykonával policajt, ktorý svoju príslušnosť k Policajnému zboru zneužil na získanie neoprávnenej výhody pre seba a zároveň by narušovalo dôveru v Policajný zbor z dôvodu pochybností o jeho čestnosti a disciplinovanosti, v záujme ochraňovať práva a majetok. Je v príkrom rozpore s poslaním Policajného zboru, aby v jeho radách slúžili osoby dôvodne podozrivé z páchania trestnej činnosti. 19. Žalovaný považuje poskytnutú lehotu na žalobcovo vyjadrenie síce za neštandardnú, avšak zákon v prípade konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nestanovuje prvostupňovému orgánu povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania a poskytnúť mu možnosť na vyjadrenia sa k veci. Táto okolnosť preto nemá vplyv na zákonnosť procesného postupu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. 20. Žalovaný sa zároveň nestotožňuje s názorom, že v odvolacom konaní rozhodoval orgán, ktorý nebol príslušný rozhodovať vo veci, nakoľko najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (riaditeľ krajského riaditeľstva) je Prezident Policajného zboru, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie. IV. Právne posúdenie veci 21. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní konanom dňa 13.04.2017 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 24. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 28. Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin. 29. Podľa § 46 ods. 2 Zák. č. 73/1998 Z.z., výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta. 30. Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 31. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2). 32. Podľa § 235 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 33. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 34. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3). 35. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ods. 4). 36. Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 37. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 38. Podľa § 243 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 39. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 40. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 41. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 42. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.:KM- OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015, ktorým žalovaný potvrdil Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 512 zo dňa 29.5.2015 o dočasnom pozbavení žalobcu výkonu štátnej služby. 43. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 512 z 29.5.2015 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. od 29. 05. 2015 do 28.11.2015 z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. 44. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu správny orgán nadobudol na základe oznámenia odboru inšpekčnej služby západ, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona v spojitosti s podaním obžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. 45. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa ich dodržiavanie vyžaduje a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Keďže konanie žalobcu bolo nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by vo výkone štátnej služby bol žalobca aj naďalej ponechaný. Žalovaný preto mal za to, že ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, pretože podľa žalovaného dôležitým záujmom štátnej služby je záujem na včasnom a kvalitnom plnení služobných úloh a základných povinností policajta. 46. Žalobca v podanej žalobe prvom rade namietal, že „správny orgán sa má zaoberať aj povahou a okolnosťami skutku a len v prípade, že existuje dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, môže mať podmienku dočasného pozbavenia za splnenú“. Podľa názoru súdu tejto jeho námietke nemožno prisvedčiť. Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je konaním rozdielnym od trestného konania. Ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v tomto prípade ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z., Nie je možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Preto nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe. 47. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), či podľa zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon). Zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani váhu, či dôkaznú silu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný rozsah dôkazov nevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. O dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho prípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania. 48. Účelom konania o dočasnom pozbavení je, aby policajt, ktorý je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Z ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že dôležitým záujmom na riadnom výkone štátnej služby policajta je plnenie si jeho povinností vyplývajúcich mu z ust. 17 v spojitosti s ust. § 47 a § 48 ods. 3 citovaného zákona. Žalobca bol povinný najmä: - plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, - vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, - zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, - v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, - dodržiavať služobnú disciplínu, - plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 49. Nadriadený v medziach zákona č. 73/1998 Z.z. v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby žalobcom, ako aj naplnenie podmienky, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. aj rozhodol. 50. Naplnenie zákonnej podmienky dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a to, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu mal žalovaný preukázané nielen z uznesenia vyšetrovateľa OIS západ ÚIS SKIS MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.11. 2012, ale aj podaním obžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. Súd je toho názoru, že v personálnom rozkaze bolo naozaj nedostačujúce, keď v odôvodnení rozhodnutia je uvádzaná len vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu od 21.11.2012. Žalovaný tento dôvod dôvodného podozrenia doplnil až v druhostupňovom rozhodnutí, reagujúc tak na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní. Založenie dočasného pozbavenia odvolací orgán zakladá až momentom podania obžaloby na Špecializovaný trestný súd prokurátorom ŠP GP SR a až týmto momentom bolo dôvodné podozrenie osvedčené, a preto nemožno hovoriť o nečinnosti správneho orgánu v trvaní od 21.11.2012. V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni. Odvolací správny orgán je oprávnený i z vlastného podnetu vykonať v prípade potreby aj nové dôkazy alebo zopakovať už vykonané dôkazy. Správne konanie sa pritom riadi zásadou materiálnej pravdy, ktorá sa samozrejme vzťahuje aj na odvolacie konanie. Preto podľa názoru súdu žalovaný v žiadnom prípade nemohol porušiť uvedením, resp. doplnením tohto dôvodu dôvodného podozrenia zmysel dvojinštančnosti konania (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2009). Z uvedeného dôvodu súd považoval za irelevantnú aj ďalšiu námietku žalobcu, že „z napadnutého rozhodnutia nie zrejmé, prečo bolo dôvodné dočasné pozbavenie až v roku 2015, keď nadriadený o trestnom stíhaní žalobcu dozvedel v roku 2012, pričom žalovaný neuviedol žiadnu podstatnú zmenu okolností“. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka žalobcu, že nedostatok dôvodu pre ohrozenie záujmov štátnej služby konštatoval v prípade žalobcu aj minister SR v rozhodnutí zo dňa 22.05.2013, sp. zn. SI.V-PS-PK-52 2013, v konaní o prepustenie žalobcu. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ale ide o dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, kedy podmienka dôvodného podozrenia bola žalovaným v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodnená a preukázaná podaním obžaloby na žalobcu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII./1GV127/12 zo dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. 51. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu nemôže oslabiť ani ďalšia žalobcova námietka spočívajúca v postupe správneho orgánu pri začatí konania, keď o začatí konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bol nadriadeným upovedomený o 18.10 hod. 29.05.2015 a lehota na vyjadrenie mu bola poskytnutá do 19.00 hod. toho istého dňa, čo žalobca považuje za šikanózny výkon verejnej moci. Súd sa nestotožňuje s týmto názorom, pretože jednak zákon neukladá povinnosť oboznámiť žalobcu so začatím takéhoto personálneho konania, pretože v zmysle ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok. Vo všeobecnosti je možné povedať, že poskytnutá lehota bola neprimerane krátka, ale na druhej strane súd sa domnieva, že sa nejedná o nevedomosť žalobcu ohľadne skutkových a právnych okolností prečo k takémuto dočasnému pozbaveniu došlo. Podaná obžaloba mu bola doručená, mal o nej vedomosť, vzťahovala sa práve na toto dočasné pozbavenie. Takisto aj okolnosti vo vzťahu k personálnemu konaniu týkajúceho sa jeho prepustenia zo služobného pomeru sa tiež vzťahovali ku skutku, na základe ktorého bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a na základe ktorého bolo rozhodnuté napokon aj o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Takže okolnosti veci mu museli byť známe a za týchto okolností sa súdu nejavil dôvod uznania tejto jeho námietky. 52. Pokiaľ ide o námietku, že o odvolaní žalobcu rozhodoval nepríslušný orgán, súd sa nestotožnil ani s touto námietkou. Prvostupňovým orgánom vo veci konajúcim bol riaditeľ KR PZ Bratislava, jeho najbližšie nadriadeným je prezident PZ, tento aj druhostupňové rozhodnutie vydal. Opatrenie rozhodnutia pečiatkou MV SR nemožno charakterizovať ako porušenie ust. § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože v zmysle čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. marca 2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39 (ďalej len nariadenie), Prezídium Policajného zboru je útvarom ministerstva a je považované za sekciu ministerstva. V zmysle čl. 14 ods. 1 nariadenia Prezídium Policajného zboru riadi prezident. V zmysle čl. 22 ods. 1 nariadenia, riaditeľ útvaru ministerstva koná a rozhoduje vo veciach patriacich do pôsobnosti ním riadeného útvaru ministerstva. Riaditeľ útvaru ministerstva vydáva rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní (čl. 22 ods. 3 písm. b) bod 2.). Podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia Prezident Policajného zboru okrem úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. S poukazom na uvedené žalobcom napadnuté rozhodnutie je aj po formálnej stránke správne a v súlade s ust. § 243 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. 53. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a riadne a v napadnutom rozhodnutí sa zrozumiteľne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.