Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/307/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202137 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Q., zastúpený: Mgr. Peter Hradský, advokát, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: OU-BA-OOP2-2015/081652-002/ JBI zo dňa 19. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04. 08. 2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. g) S. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. p. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04. 08. 2015 bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla Q továrenská značka ŠKODA, typ/variant/verzia V VIN č. A uložená pokuta vo výške 166,- eur za to, že nedodržal povinnosť uvedenú v § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 725/2004 Z. z.) a v ustanovených lehotách nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 67 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 578/2006 Z. z., splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odborom opravných prostriedkov, referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, nakoľko zastával názor, že v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a na jeho účely, sa za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách považuje každé vozidlo, ktoré kumulatívne napĺňa dva znaky, je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. Z uvedeného bolo zrejmé, že podľa § 50 ods. 1 a § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., technickej a emisnej kontrole pravidelnej podlieha každé vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, ak nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách a pre uloženie pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z. je rozhodujúce, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom ustanovenej lehote vykonaná a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť ho technickej a emisnej kontrole, dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. 4. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na znenie § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré uvádza prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania o uložení pokuty šesť mesiacov odo dňa, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, nie kedy sa mohol dozvedieť o tomto porušení resp. kedy k porušeniu povinnosti došlo, ako to uviedol účastník konania v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V predmetnej veci sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel dňa 04. 03. 2015, a to na základe podnetu OR PZ BA I. Od tohto dňa začala podľa názoru žalovaného plynúť zákonom stanovená prekluzívna lehota. Správne konanie o uložení pokuty bolo správnym orgánom začaté oznámením doručeným žalobcovi dňa 09. 07. 2015, teda zákonom stanovená prekluzívna lehota bola zachovaná. Žalovaný ďalej konštatoval, že zák. č. 725/2004 Z. z. v ust. § 107 ods. 2 písm. c) a d) taxatívne určuje sadzbu za porušenie povinnosti účastníka konania, ktoré sa mu kladú za vinu, a preto správny orgán nemôže svojvoľne meniť zákonom stanovenú výšku pokuty. 5. Taktiež nepovažoval žalovaný za potrebné, aby prvostupňový správny orgán vo veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že zákon č. 725/2004 Z. z. mu takúto povinnosť neukladá, rovnako tak nie žalovanému. Ten v záujme zachovania dvojinštančnosti konania, nezabezpečuje v konaní nové dôkazy, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a účastníkovi konania dal možnosť sa k dôvodom začatia správneho konania v predmetnej veci vyjadriť. 6. Pri ukladaní sankcií za viac správnych deliktov vychádzal prvostupňový správny orgán z čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného výborom ministrov dňa 13. 02. 1991 ako i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa analógie legis použil v tomto prípade právnu úpravu správnym deliktom najbližšiu, a to ust. § 57 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. upravujúce spoločné konanie, ako aj ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona, ktoré vylučuje použitie sčítacej zásady a dáva prednosť absorpčnej zásade, teda uloženiu iba jednej sankcie, avšak najprísnejšej, uloženej podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Prvostupňový správny orgán viedol spoločné konanie o správnych deliktoch a vydal jedno rozhodnutie, ktorým uložil jednu sankciu za dva spáchané správne delikty, za ktorých spáchanie je sankcia v rovnakej výške. 7. Postup prvostupňového správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný za súladný so Správnym poriadkom a zákonom č. 725/2004 Z. z., a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobcove odvolacie námietky ako nedôvodné. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22. 12. 2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č.p. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04. 08. 2015 a navrhol, aby súd v súlade s § 250j ods. 5 O. s. p. v rámci plnej jurisdikcie rozhodnutia zrušil a správne konanie zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 9. Domnieval sa, že žalobou napadnutým rozhodnutím a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bolo zasiahnuté do práv žalobcu garantovanými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 10. Žalobca v žalobe zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, pričom namietal rozpor so zákonom pri ukladaní pokuty žalobcovi správnym orgánom, ktorá mu bola uložená po uplynutí prekluzívnej lehoty na jej uloženie. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 107 ods. 13, § 51 ods. 3 a § 69 ods. 3, ako aj na ust. § 101 písm. k) zák. č. 725/2004 Z. z. Vozidlo žalobcu nebolo podrobené technickej a emisnej kontrole od 21. 08. 2014, týmto dňom mohol a mal správny orgán podľa názoru žalobcu začať konanie o uloženie pokuty, keďže o nesplnení povinnosti sa dozvedel prostredníctvom informačného systému práve tohto dňa. Zákonom ustanovená lehota na začatie konania tak márne uplynula dňa 21. 02. 2015, pričom správny orgán konanie v tejto lehote nezačal. Žalobca nepovažoval za rozhodné odvolávanie sa správneho orgánu na podanie OR PZ Bratislava I, keďže kvalifikovaným spôsobom sa o prípadnom porušení povinností dozvedel dňom 21. 08. 2014, keď splnenie, resp. nesplnenie povinnosti sa eviduje v zmysle zákona v automatizovanom informačnom systéme, ku ktorému má správny orgán prístup a sledovanie plnenia tejto povinnosti vyplýva zo zákona. Rovnako uviedol, že plynutie lehoty na začatie konania o uložení pokuty je viazané na moment, kedy sa správny orgán o porušení povinností dozvedel, teda kedy mohol voči účastníkovi vykonať prvý úkon, nie až na krádež vozidla. 11. V ďalšom smere považoval žalobca výšku uloženej pokuty za neprimeranú a požiadal súd o jej moderáciu, pretože s vozidlom nejazdil a to nepredstavovalo žiadnu ekologickú záťaž, pričom žalobca pripravoval jeho odhlásenie a likvidáciu. Mal za to, že zákonom stanovená paušálna sadzba pokuty zakladá hrubú nespravodlivosť, keď žiadnym spôsobom nezohľadňuje napr. dĺžku porušovania povinnosti, následky, či sa jedná o opakované porušenie povinnosti atď. 12. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho procesných práv a jeho právo na spravodlivý proces, keď pre krátkosť času, t. j. jeden pracovný deň od žalobcovej žiadosti nemohol uplatniť svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu ako aj to, že v danej veci nebolo napriek jeho opakovanej žiadosti nariadené ústne pojednávanie. Vyjadril presvedčenie, že i keď sa jedná o správny delikt, rozsah práv účastníka konania musí byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zachovaný aspoň v tomto rozsahu, ako by sa jednalo o priestupkové resp. trestné konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný správny orgán sa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 01. 2016 nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu a tieto považoval za neopodstatnené. V súvislosti s namietnutým zmeškaním prekluzívnej lehoty žalovaný uviedol, že na základe Správneho poriadku možno začať správne konanie buď na základe procesnej aktivity účastníka konania, alebo na základe procesnej aktivity správneho orgánu, keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie s cieľom rozhodnúť o povinnosti účastníka konania. Správny orgán sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania dozvedá buď z vlastnej kontrolnej činnosti, alebo na základe podnetu. Pre uloženie pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z. je rozhodujúca skutočnosť, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom ustanovenej lehote vykonaná a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť ho technickej a emisnej kontrole, vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo. Správny orgán si preveruje to, či vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole lustráciou vozidla v „Centrálnej evidencii vozidle MV SR“ a následne v automatizovanom informačnom systéme technických a emisných kontrol. Je absolútne nereálne, vzhľadom na množstvo evidovaných vozidiel, aby denne preveroval všetky vozidlá na území Slovenskej republiky s cieľom zistiť, ktoré vozidlá neboli podrobené technickým a emisným kontrolám, keďže systém automaticky negeneruje vozidlá, ktoré túto zákonnú povinnosť nemajú splnenú. Z vedeného dôvodu považuje začatie správneho konania na základe podnetu za súladný s ust. § 18 Správneho poriadku. 14. Uviedol, že v predmetnej veci začal správny orgán konanie na základe oznámenia Okresného Riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré mesto - západ, č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25. 02. 2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04. 03. 2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla ev. č. Q., tov. zn. ŠKODA, typ/ variant/verzia V VIN č. A Následne správny orgán v automatizovanom informačnom systéme preveril a zistil, že žalobca nepodroboval vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom stanovených lehotách. Lustráciou uvedeného vozidla dňa 06. 05. 2015 (záznam vytlačený dňa 02. 06. 2015) bolo zistené, že vozidlo malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21. 08. 2014. Prvostupňový správny orgán sa o dôvodoch začatia správneho konania dozvedel na základe podnetu OR PZ v Bratislave, doručeného dňa 04. 03. 2015 a správne konanie bolo začaté dňa 09. 07. 2015 doručením oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23. 06. 2015 žalobcovi, a teda prekluzívna lehota na začatie správneho konania bola zachovaná. Uviedol, že prekluzívna lehota sa viaže na moment, kedy sa právny orgán dozvedel o porušení povinnosti a nie na moment, kedy k porušeniu povinnosti došlo, pričom v druhom prípade sa jedná o premlčaciu lehotu a týmto smerom sa nesprávne uberajú úvahy žalobcu. 15. K žalobcom namietnutej výške pokuty žalovaný poukázal na § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré direktívne určuje za správny delikt, ktorý je predmetom tohto konania presnú výšku pokuty bez rozpätia sadzby, a preto správny orgán výšku uloženej pokuty nemôže podľa vlastného uváženia meniť. Okrem toho zdôraznil, že povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla je v záujme bezpečnosti na cestách a ochrany životného prostredia plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 725/2004 Z. z. tak, aby sa prevádzkované vozidlá riadne udržiavali a preskúšavali na účely udržania ich výkonnosti zaručenej podľa typového schválenia bez výrazného zhoršenia počas ich životnosti. 16. V súvislosti s namietaným porušením procesných práv žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalobcovi dal ako účastníkovi konania možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, pričom bol žalobca upovedomený o tom, že ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, správny orgán bude mať za to, že nemá námietky. Taktiež prvostupňový správny orgán vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 30. 07. 2015, avšak ani v tejto lehote sa žalobca nevyjadril. Svoje vyjadrenie predložil až 07. 08. 2015, t. j. po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Okrem toho bol žalobca upovedomený v oznámení o začatí správneho konania na možnosť nahliadnutia do spisu, pričom odo dňa oznámenia mal dostatok časového priestoru, aby tak v prípade záujmu učinil. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle správneho poriadku platí zásada, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť, ak to ustanoví osobitný zákon. Zákon č. 725/2004 Z. z. túto povinnosť neukladá, preto nebol prvostupňový správny orgán toto povinný nariadiť (nejedná sa o priestupok ale správny delikt). Rovnako tak túto povinnosť neukladá ani odvolaciemu orgánu, a ten v záujme zachovania dvojinštančnosti nezabezpečuje v odvolacom konaní nové dôkazy, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom. 17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. IV. Právna úprava 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej S. s. p.) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 S. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 22. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 23. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1, 2 citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť 1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, 2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. 25. Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 26. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu, jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 27. Podľa § 101 písm. k) citovaného zákona, veta pred bodkočiarkou okresný úrad, sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel. 28. Podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) citovaného zákona, pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo, nepodrobil motorové vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo, 29. Podľa § 107 ods. 18 citovaného zákona, konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 30. Podľa § 109 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V. Závery správneho súdu 31. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 32. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol správnym orgánom sankcionovaný za nedodržanie povinnosti uvedenej v § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z., keď v ustanovených lehotách nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 67 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 578/2006 Z. z. V predmetnej veci začal správny orgán konanie dňa 09. 07. 2015 doručením oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23. 06. 2015, a to na základe oznámenia Okresného Riaditeľstva PZ v Bratislave, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25. 02. 2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04. 03. 2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla žalobcu ev. č. Q., tov. zn. ŠKODA, typ/variant/verzia V VIN č. A Správny orgán v automatizovanom informačnom systéme uvedenú skutočnosť preveril a zistil, že žalobca nepodroboval vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom stanovených lehotách. Lustráciou uvedeného vozidla dňa 06. 05. 2015 (záznam vytlačený dňa 02. 06. 2015) správny orgán zistil, že vozidlo malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21. 08. 2014. Z obsahu oznámenia o začatí správneho konania doručenom žalobcovi krajský súd zistil, že mu bola daná možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, ktorá bola na základe žiadosti žalobcu predĺžená do 30. 07. 2015. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, pričom bol upovedomený, že pokiaľ sa nevyjadrí bude mať správny orgán za to, že nemá námietky. Jeho vyjadrenie bolo správnemu orgánu doručené až dňa 07. 08. 2015 t.j. až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplynulo, že žalobca žiadal opakovane o nariadenie ústneho pojednávania, pričom žalovaný uvedenej požiadavke žalobcu nevyhovel. 33. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 34. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ústavné princípy trestania upravené v Ústave Slovenskej republiky sa výslovne vzťahujú na trestné činy a nie na trestanie správnych deliktov, no tie však možno odvodiť zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, predovšetkým v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Značný vplyv na oblasť správneho trestania majú aj európske dokumenty odporúčacej povahy, ktorými sú Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. R (77) 31 členským štátom o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 členským štátom o používaní správnej úvahy správnymi orgánmi, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 členským štátom o dobrej verejnej správe. Z uvedených dokumentov, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že základné princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie je treba rešpektovať aj v oblasti správneho trestania. 35. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 upravuje právo na spravodlivé súdne konanie. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu, preto pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Účelom odporúčania Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách bolo vymedziť princípy (v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy) pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať ochranu súkromnej osoby, pričom sa majú uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa správala v rozpore s platnými právnymi predpismi. Spomedzi týchto princípov nemožno vynechať ani špeciálne procesné princípy uplatňujúce sa pri prejednávaní správnych deliktov, ktoré vyjadrujú základné požiadavky na postupy orgánov verejnej správy a zabezpečujú právo obvineného zo správneho deliktu na spravodlivý proces. Tieto procesné princípy vyjadrujú procesné práva osoby obvinenej zo správneho deliktu, ktorá má právo byť oboznámená s dôvodmi, pre ktoré sa konanie o správnom delikte uskutočňuje, právo na to, aby jej bol poskytnutý dostatočný čas na prípravu obhajoby, právo vyjadriť sa ku každej veci (právo byť vypočutá), o ktorej sa má v konaní o správnom delikte rozhodnúť, právo, aby rozhodnutie o uložení sankcie bolo riadne odôvodnené, pričom na ich dodržaní treba v prípade odmietnutia uznania sankcie osoby postihovanej za správny delikt trvať. 36. Vychádzajúc z uvedených princípov mal krajský súd v súvislosti so žalobcom namietnutým porušením jeho procesných práv najmä tej skutočnosti, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie, ktorého nariadenia sa žalobca domáhal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, keď neprihliadol na žalobcom namietanú skutočnosť a vo veci nepovažoval za potrebné ústne pojednávanie nariadiť. Na konanie o uložení sankcie za porušenie povinnosti ustanovených v osobitnom zákone č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ktorý vo svojom ustanovení § 21 inštitút ústneho pojednávania upravuje. Je síce pravda, že tento osobitný zákon výslovne konanie ústneho pojednávania nevyžaduje, avšak vzhľadom na špeciálne procesné princípy obsiahnuté v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1, za účelom zabezpečenia osobe stíhanej za správny delikt zachovanie jej procesných práv v plnej miere a to najmä práva byť vypočutá, je požiadavka konania ústneho pojednávania legitímna a to aj bez ohľadu na pochybnosti o jeho účelnosti. Uvedené vyzdvihuje i fakt, že prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby mal k dispozícií vyjadrenie žalobcu hoci mu nemožno vyčítať, že žalobcovi nedal možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť a samotný nesúhlas žalobcu s postihom za jemu vytýkané konanie, ktorým došlo k porušeniu zákona. 37. Z uvedených dôvodov preto krajský súd vyhodnotil žalobcovu námietku o porušení jeho procesného práva ako dôvodnú. 38. Princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote obsiahnutý v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 je vyjadrený v ust. § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré upravuje lehotu, do uplynutia ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť (jej hmotnoprávny aspekt) a zároveň je vyjadrením zákonnej požiadavky rýchlosti správneho konania ako jej procesnoprávneho aspektu. 39. Zmyslom šesťmesačnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je primäť správny orgán k aktívnej činnosti bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého, to platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. 40. Lehoty na rozhodnutie totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendenciu nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Tomu je potrebné prispôsobiť i interpretáciu ustanovenia § 107 ods. 18 cit. zákona a vyvarovať sa takému výkladu ako predložil žalovaný, pričom takýto výklad by zmysel lehoty opomínal. 41. Výklad žalovaného, že polročná lehota nezačala plynúť od získania informácie lustráciou z informačného systému technických a emisných kontrol, ale až na základe podnetu zo strany polície nie je správne, takýto výklad totiž umožňuje správnemu orgánu nečinnosť v podobe absencie, či neadekvátneho zisťovania po dobu niekoľko mesiacov (pokiaľ by neuplynula päťročná objektívna lehota), bez hrozby negatívneho dôsledku pre správny orgán v podobe uplynutia prekluzívnej subjektívnej lehoty. 42. Názor správneho orgánu tak v podstate ponecháva voľný priebeh ľubovoľnému predlžovaniu konania zo strany správneho orgánu na úkor účastníka konania, čo v podstatnej miere znamená popretie praktického zmyslu citovanej lehoty k uloženiu pokuty a pre účastníka konania tak vytvára stav značnej právnej neistoty, nezlučiteľný s ústavným princípom právneho štátu. 43. Okamih dozvedenia sa o skutkových okolnostiach umožňujúcich predbežné vyhodnotenie protiprávnosti určitého chovania je treba vždy posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Je však potrebné mať na pamäti, že tento okamih nastáva vtedy, keď je v dispozičnej sfére správneho orgánu taká informácia, ktorá s dostatočnou pravdepodobnosťou preukazuje spáchanie správneho deliktu. 44. Z citovaného ust. § 101 písm. k) zákona č. 725/2004 Z. z. nesporne vyplýva, že okresný úrad má k informačnému systému prístup a sledovanie plnenia povinností podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole mu priamo vyplýva zo zákona. Skutočnosť, že správny orgán v zákonnej lehote konanie nezačal, resp. jeho argumentácia, že to nie je technicky možné, nemôže byť na ťarchu účastníka konania. Je povinnosťou správneho orgánu si zorganizovať a zabezpečiť plnenie svojich úloh tak, aby svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v sledovaní povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole mohol v zmysle zákonného ustanovenia riadne realizovať. 45. Krajský súd preto konštatoval, že to či prevádzkovateľ podrobuje vozidlo technickým a emisným kontrolám pravidelným, sleduje a porovnáva s databázou evidovaných vozidiel príslušný okresný úrad, ktorý je oprávnený začať konanie o uložení pokuty za nedodržanie zákonnej povinnosti, o ktorej sa dozvie z vlastnej kontrolnej činnosti a to v lehote do 6 mesiacov. 46. V predmetnej veci žalobca nepodrobil vozidlo technickej a emisnej kontrole pravidelnej od 21. 08. 2014, pričom žalovaný mal možnosť plnením si svojej zákonom uloženej povinnosti začať konanie počnúc uvedeným dátumom. Tým, že okresný úrad začal konanie o uložení pokuty žalobcovi až dňa 23. 06. 2015 (prvým úkonom voči účastníkovi konania podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.) zmeškal zákonom stanovenú lehotu, ktorá uplynula dňa 21.02.2015. 47. Možno preto uzavrieť, že keď žalovaný správny orgán začal konanie o uloženie pokuty až dňa 23. 06. 2015, uložil žalobcovi pokutu v rozpore so zákonom po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., čím z jeho strany došlo k vydaniu rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia. 48. Vo vzťahu k námietke žalobcu o výške uloženej sankcie súd považuje za potrebné uviesť, že výška pokuty upravená v § 107 ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., ktorú je žalovaný oprávnený za porušenie zákonnej povinnosti uložiť, je stanovená pevnou sumou a nie rozpätím v rámci, ktorého správne orgány mohli jej výšku odôvodniť na základe správnej úvahy a preto krajský súd nemá v prejednávanom prípade zákonnú možnosť akýmkoľvek spôsobom na základe sankčnej moderácie výšku pokuty meniť. 49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), g) S. s. p. tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s § 191 ods. 6 S. s. p. v ďalšom konaní viazaný. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p., tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v zmysle § 175 S. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.