Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/127/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202137 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015202137.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 31, Q. zastúpený: Mgr. Peter Hradský, advokát, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. p. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04.08.2015 bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla Q továrenská značka F., typ/variant/verzia V VIN č. A uložená pokuta vo výške 166,- eur za to, že nedodržal povinnosť uvedenú v § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 725/2004 Z. z.) a v ustanovených lehotách nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 67 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 578/2006 Z. z., splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odborom opravných prostriedkov, referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19.10.2015 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, nakoľko zastával názor, že v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a na jeho účely, sa za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách považuje každé vozidlo, ktoré kumulatívne napĺňa dva znaky, je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. Z uvedeného bolo zrejmé, že podľa § 50 ods. 1 a § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., technickej a emisnej kontrole pravidelnej podlieha každé vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, ak nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách a pre uloženie pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z. je rozhodujúce, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom ustanovenej lehote vykonaná a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť ho technickej a emisnej kontrole, dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. 4. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na znenie § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré uvádza prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania o uložení pokuty šesť mesiacov odo dňa, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, nie kedy sa mohol dozvedieť o tomto porušení, resp. kedy k porušeniu povinnosti došlo, ako to uviedol účastník konania v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V predmetnej veci sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel dňa 04.03.2015 a to na základe podnetu OR PZ BA I. Od tohto dňa začala podľa názoru žalovaného plynúť zákonom stanovená prekluzívna lehota. Správne konanie o uložení pokuty bolo správnym orgánom začaté oznámením doručeným žalobcovi dňa 09.07.2015, teda zákonom stanovená prekluzívna lehota bola zachovaná. Žalovaný ďalej konštatoval, že zák. č. 725/2004 Z. z. v ust. § 107 ods. 2 písm. c) a d) taxatívne určuje sadzbu za porušenie povinností účastníka konania, ktoré sa mu kladú za vinu, a preto správny orgán nemôže svojvoľne meniť zákonom stanovenú výšku pokuty. 5. Taktiež nepovažoval žalovaný za potrebné, aby prvostupňový správny orgán vo veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že zákon č. 725/2004 Z. z. mu takúto povinnosť neukladá, rovnako tak nie žalovanému. Ten v záujme zachovania dvojinštančnosti konania, nezabezpečuje v konaní nové dôkazy, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a účastníkovi konania dal možnosť sa k dôvodom začatia správneho konania v predmetnej veci vyjadriť. 6. Pri ukladaní sankcií za viac správnych deliktov vychádzal prvostupňový správny orgán z čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného výborom ministrov dňa 13.02.1991 ako i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa analógie legis použil v tomto prípade právnu úpravu správnym deliktom najbližšiu a to ust. § 57 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. upravujúce spoločné konanie, ako aj ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona, ktoré vylučuje použitie sčítacej zásady a dáva prednosť absorpčnej zásade, teda uloženiu iba jednej sankcie, avšak najprísnejšej, uloženej podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Prvostupňový správny orgán viedol spoločné konanie o správnych deliktoch a vydal jedno rozhodnutie, ktorým uložil jednu sankciu za dva spáchané správne delikty, za ktorých spáchanie je sankcia v rovnakej výške. 7. Postup prvostupňového správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný za súladný so Správnym poriadkom a so zákonom č. 725/2004 Z. z., a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobcove odvolacie námietky ako nedôvodné. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.12.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č.p. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04.08.2015 a navrhol, aby súd v súlade s § 250j ods. 5 O. s. p. v rámci plnej jurisdikcie rozhodnutia zrušil a správne konanie zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 9. Domnieval sa, že žalobou napadnutým rozhodnutím a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bolo zasiahnuté do práv žalobcu garantovanými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 10. Žalobca v žalobe zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, pričom namietal rozpor so zákonom pri ukladaní pokuty žalobcovi správnym orgánom, ktorá mu bola uložená po uplynutí prekluzívnej lehoty na jej uloženie. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 107 ods. 13, § 51 ods. 3 a § 69 ods. 3, ako aj na ust. § 101 písm. k) zák. č. 725/2004 Z. z. Vozidlo žalobcu nebolo podrobené technickej a emisnej kontrole od 21.08.2014, týmto dňom mohol a mal správny orgán podľa názoru žalobcu začať konanie o uloženie pokuty, keďže o nesplnení povinnosti sa dozvedel prostredníctvom informačného systému práve tohto dňa. Zákonom ustanovená lehota na začatie konania tak márne uplynula dňa 21.02.2015, pričom správny orgán konanie v tejto lehote nezačal. Žalobca nepovažoval za rozhodné odvolávanie sa správneho orgánu na podanie OR PZ Bratislava I, keďže kvalifikovaným spôsobom sa o prípadnom porušení povinností dozvedel dňom 21.08.2014, keď splnenie, resp. nesplnenie povinnosti sa eviduje v zmysle zákona v automatizovanom informačnom systéme, ku ktorému má správny orgán prístup a sledovanie plnenia tejto povinnosti vyplýva zo zákona. Rovnako uviedol, že plynutie lehoty na začatie konania o uložení pokuty je viazané na moment, kedy sa správny orgán o porušení povinností dozvedel, teda kedy mohol voči účastníkovi vykonať prvý úkon, nie až na krádež vozidla. 11. V ďalšom smere považoval žalobca výšku uloženej pokuty za neprimeranú a požiadal súd o jej moderáciu, pretože s vozidlom nejazdil a to nepredstavovalo žiadnu ekologickú záťaž, pričom žalobca pripravoval jeho odhlásenie a likvidáciu. Mal za to, že zákonom stanovená paušálna sadzba pokuty zakladá hrubú nespravodlivosť, keď žiadnym spôsobom nezohľadňuje napr. dĺžku porušovania povinnosti, následky, či sa jedná o opakované porušenie povinnosti atď. 12. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho procesných práv a jeho právo na spravodlivý proces, keď pre krátkosť času, t.j. jeden pracovný deň od žalobcovej žiadosti nemohol uplatniť svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu ako aj to, že v danej veci nebolo napriek jeho opakovanej žiadosti nariadené ústne pojednávanie. Vyjadril presvedčenie, že i keď sa jedná o správny delikt, rozsah práv účastníka konania musí byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zachovaný aspoň v tomto rozsahu, ako by sa jednalo o priestupkové resp. trestné konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný správny orgán sa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.01.2016 nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu a tieto považoval za neopodstatnené. V súvislosti s namietnutým zmeškaním prekluzívnej lehoty žalovaný uviedol, že na základe Správneho poriadku možno začať správne konanie buď na základe procesnej aktivity účastníka konania, alebo na základe procesnej aktivity správneho orgánu, keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie s cieľom rozhodnúť o povinnosti účastníka konania. Správny orgán sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania dozvedá buď z vlastnej kontrolnej činnosti, alebo na základe podnetu. Pre uloženie pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z. je rozhodujúca skutočnosť, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom ustanovenej lehote vykonaná a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť ho technickej a emisnej kontrole, vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo. Správny orgán si preveruje to, či vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole lustráciou vozidla v „Centrálnej evidencii vozidle MV SR“ a následne v automatizovanom informačnom systéme technických a emisných kontrol. Je absolútne nereálne, vzhľadom na množstvo evidovaných vozidiel, aby denne preveroval všetky vozidlá na území Slovenskej republiky s cieľom zistiť, ktoré vozidlá neboli podrobené technickým a emisným kontrolám, keďže systém automaticky negeneruje vozidlá, ktoré túto zákonnú povinnosť nemajú splnenú. Z vedeného dôvodu považuje začatie správneho konania na základe podnetu za súladný s ust. § 18 Správneho poriadku. 14. Uviedol, že v predmetnej veci začal správny orgán konanie na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré mesto - západ, č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25.02.2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04.03.2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla ev. č. Q., tov. zn. F., typ/variant/verzia V VIN č. A Následne správny orgán v automatizovanom informačnom systéme preveril a zistil, že žalobca nepodroboval vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom stanovených lehotách. Lustráciou uvedeného vozidla dňa 06.05.2015 (záznam vytlačený dňa 02.06.2015) bolo zistené, že vozidlo malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21.08.2014. Prvostupňový správny orgán sa o dôvodoch začatia správneho konania dozvedel na základe podnetu OR PZ v Bratislave, doručeného dňa 04.03.2015 a správne konanie bolo začaté dňa 09.07.2015 doručením oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23.06.2015 žalobcovi, a teda prekluzívna lehota na začatie správneho konania bola zachovaná. Uviedol, že prekluzívna lehota sa viaže na moment, kedy sa právny orgán dozvedel o porušení povinnosti a nie na moment, kedy k porušeniu povinnosti došlo, pričom v druhom prípade sa jedná o premlčaciu lehotu a týmto smerom sa nesprávne uberajú úvahy žalobcu. 15. K žalobcom namietnutej výške pokuty žalovaný poukázal na § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré direktívne určuje za správny delikt, ktorý je predmetom tohto konania, presnú výšku pokuty bez rozpätia sadzby, a preto správny orgán výšku uloženej pokuty nemôže podľa vlastného uváženia meniť. Okrem toho zdôraznil, že povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla je v záujme bezpečnosti na cestách a ochrany životného prostredia plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 725/2004 Z. z. tak, aby sa prevádzkované vozidlá riadne udržiavali a preskúšavali na účely udržania ich výkonnosti zaručenej podľa typového schválenia bez výrazného zhoršenia počas ich životnosti. 16. V súvislosti s namietaným porušením procesných práv žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalobcovi dal, ako účastníkovi konania možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, pričom bol žalobca upovedomený o tom, že ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, správny orgán bude mať za to, že nemá námietky. Taktiež prvostupňový správny orgán vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 30.07.2015, avšak ani v tejto lehote sa žalobca nevyjadril. Svoje vyjadrenie predložil až 07.08.2015, t.j. po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Okrem toho bol žalobca upovedomený v oznámení o začatí správneho konania na možnosť nahliadnutia do spisu, pričom odo dňa oznámenia mal dostatok časového priestoru, aby tak v prípade záujmu učinil. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle správneho poriadku platí zásada, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť, ak to ustanoví osobitný zákon. Zákon č. 725/2004 Z. z. túto povinnosť neukladá, preto nebol prvostupňový správny orgán povinný nariadiť pojednávanie (nejedná sa o priestupok ale správny delikt). Rovnako tak túto povinnosť neukladá ani odvolaciemu orgánu a ten v záujme zachovania dvojinštančnosti nezabezpečuje v odvolacom konaní nové dôkazy, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom. 17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. IV. 18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/307/2015-35 zo dňa 09.03.2017 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.:OU- BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č.p.OU-BA- OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04.08.2015 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), písm. g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku zrušuje a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalovaného predmetné rozhodnutie krajského súdu svojim rozhodnutím sp. zn. 6Asan/9/2018 zo dňa 09.05.2019 zrušil vzhľadom na to, že po preskúmaní zistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). V. Právne posúdenie veci 20. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 27. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1, 2 citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť 1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, 2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. 29. Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 30. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu, jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 31. Podľa § 101 písm. k) citovaného zákona, veta pred bodkočiarkou okresný úrad, sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel. 32. Podľa § 107 ods. 2 písm. c), písm. d) citovaného zákona, pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo, nepodrobil motorové vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo. 33. Podľa § 107 ods. 18 citovaného zákona, konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 34. Podľa § 109 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 36. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol správnym orgánom sankcionovaný za nedodržanie povinnosti uvedenej v § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z., keď v ustanovených lehotách nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a § 67 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 578/2006 Z. z. V predmetnej veci začal správny orgán konanie dňa 09.07.2015 doručením oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23.06.2015 a to na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25.02.2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04.03.2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla žalobcu ev. č. Q. XXXIV., tov. zn. F., typ/variant/verzia V VIN č. A Správny orgán v automatizovanom informačnom systéme uvedenú skutočnosť preveril a zistil, že žalobca nepodroboval vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom stanovených lehotách. Lustráciou uvedeného vozidla dňa 06.05.2015 (záznam vytlačený dňa 02.06.2015) správny orgán zistil, že vozidlo malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21.08.2014. Z obsahu oznámenia o začatí správneho konania doručenom žalobcovi krajský súd zistil, že mu bola daná možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, ktorá bola na základe žiadosti žalobcu predĺžená do 30.07.2015. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, pričom bol upovedomený, že pokiaľ sa nevyjadrí, bude mať správny orgán za to, že nemá námietky. Jeho vyjadrenie bolo správnemu orgánu doručené až dňa 07.08.2015 t.j. až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplynulo, že žalobca žiadal opakovane o nariadenie ústneho pojednávania, pričom žalovaný uvedenej požiadavke žalobcu nevyhovel. 37. V prejednávanej veci nebol skutkový stav, teda nesplnenie si povinnosti žalobcu podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole v zákonom stanovenej lehote sporný. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, kedy začala plynúť subjektívna šesťmesačná lehota v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/9/2018 zo dňa 09.05.2019 ustálil, že začiatok päťročnej objektívnej lehoty začína plynúť v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. dňom, keď k porušeniu došlo, v tomto prípade dňom 22.08.2014, kedy vozidlo žalobcu už nemalo platnú technickú a emisnú kontrolu. 39. Začiatok šesťmesačnej subjektívnej lehoty začal plynúť v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti a to dňa 04.03.2015, kedy bolo Okresnému úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií oznámené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I, že osobné motorové vozidlo žalobcu malo platnú technickú a emisnú kontrolu do 21.08.2014. Koniec subjektívnej šesťmesačnej lehoty v danom prípade pripadol na deň 04.09.2015. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty oznámením zo dňa 23.06.2015, doručeným žalobcovi dňa 09.07.2015 a teda včas. 40. Podľa názoru kasačného súdu za okamih, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení príslušnej povinnosti, je možné v tomto prípade považovať deň 04.03.2015, t.j. deň, kedy bolo Okresnému úradu v Bratislave oznámené prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I ukončenie platnosti emisnej a technickej kontroly. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mal nesporne preukázané, že vo veci uloženia pokuty žalobcovi správny orgán začal konanie na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto- západ č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25.02.2015, ktoré bolo doručené na prvostupňový správny orgán dňa 04.03.2015. Z tohto oznámenia sa prvostupňový správny orgán dozvedel o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla žalobcu (EČV: Q.) a následne po preverení v automatizovanom informačnom systéme technických a emisných kontrol bolo začaté správne konanie. 41. Kasačný súd uzatvoril, že prekluzívna lehota sa viaže na moment, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti a nie na moment, kedy k porušeniu došlo. To znamená, že subjektívna šesťmesačná lehota v danom prípade bola zo strany žalovaného zachovaná. Konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom. 42. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke - nenariadenia ústneho pojednávania z hľadiska ust. § 21 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov kasačný súd s poukazom na judikatúru Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR uviedol, že nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2017, sp. zn. 6Asan/2/2016). 43. V zmysle právneho názoru kasačného súdu, posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania, ale správnemu orgánu, ktorý svoju diskrečnú právomoc uplatní v súlade s povahou danej veci. Žalovaný mal za to, že postup ako aj rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, nakoľko nenariadením ústneho pojednávania správny orgán v danom prípade postupoval v súlade so správnym poriadkom, pričom skutkový stav nebol sporný medzi účastníkmi, takže z hľadiska povahy veci, ak správne orgány vo veci nenariadili ústne pojednávanie, nemožno hovoriť o porušení zákona z ich strany a teda ich procesný postup je súladný so zákonom. V žiadnom prípade vo veci nejde o priestupok, ale o iný správny delikt a tieto kategórie správnych deliktov je potrebné z hľadiska povinnosti nariadiť ústne pojednávanie dôsledne z hľadiska odlišnej procesnej úpravy rešpektovať. 44. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že pre krátkosť času, t.j. jeden pracovný deň od žalobcovej žiadosti nemohol uplatniť svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobcovi bolo umožnené konať v prvostupňovom konaní, z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 23.06.2015 vyplýva, že mu bola daná možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, pričom bol upovedomený, že pokiaľ sa nevyjadrí bude mať správny orgán za to, že nemá námietky. Súčasne bol žalobca upovedomený v oznámení o začatí správneho konania na možnosť nahliadnutia do spisu. Potrebné je zdôrazniť, že táto lehota bola na základe žiadosti žalobcu predĺžená do 30.07.2015. Žalobca sa však v predĺženej lehote nevyjadril a ani nevyužil právo nahliadnuť do spisu. Správny súd zastáva názor, že žalobcovi odo dňa oznámenia o začatí správneho konania bol poskytnutý dostatočný časový priestor na nahliadnutie do administratívneho spisu. Postup správnych orgánov bol legitímny a nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by postupom príslušných správnych orgánov došlo k zásahu do procesných práv žalobcu. 45. Pokiaľ ide o namietanú neprimeranú výšku uloženej pokuty, pre ktorý dôvod žalobca žiadal jej zníženie, správny súd uvádza, že v zmysle § 107 ods. 2 písm. c) písm. d) citovaného zákona, pokutu 166,- eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo, nepodrobil motorové vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo. Z dikcie zákona, v ktorom je určené, že okresný úrad uloží pokutu 166,- eur vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinnosti, okresný úrad sankciu musí uložiť v stanovenej výške. Keďže zákonodarca v ust. § 107 ods. 2 písm. c) písm. d) citovaného zákona neuviedol text „môže“ a ani rozpätie výšky pokuty, žalovaný postupoval súladne so zákonom, keď žalobcovi uložil pokutu 166,- eur za nesplnenie povinnosti podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole v zákonom stanovenej lehote. Potom v zmysle § 198 ods. 2 SSP neprichádzala do úvahy ani sankčná moderácia, pretože správny súd môže podľa odseku 1 (zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, alebo upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci) rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 46. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je krajský súd v zmysle § 469 SSP v ďalšom konaní viazaný, dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 168 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 3 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania vrátane kasačného konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.