Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/332/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202171 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202171.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Andrey Kriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Hutní montáže, a. s. so sídlom Ruská 1162/60, 70383 Ostrava - Vítkovice, Česká republika, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby Hutní montáže, a. s. so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, zastúpený: Javor - Tokár AK. s. r. o. so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015 takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd voči žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Konanie pred orgánom verejnej správy Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa Hutní montáže, a. s. Ostrava - Vítkovice, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby Kominárska 2,4, Bratislava, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňová kontrola bola začatá dňa 17.03.2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 24. 02. 2014. Dňom 31. 10. 2014 bola daňová kontrola rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2014 prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a to zaslanie žiadosti zo dňa 13. 06. 2014 a žiadosti zo dňa 15. 10. 2014 o medzinárodnú výmenu informácií v súlade s čl. 7 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na FR SR. Dňa 23. 02. 2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, čo bolo oznámením zo dňa 26. 02. 2015 oznámené spoločnosti Hutní montáže, a. s. OZ zahraničnej právnickej osoby. Dňa 16. 03. 2015 bolo daňovému subjektu zaslané predvolanie na termín 30.03.2015 za účelom oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Dňa 30.03.2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly. Dňa 14. 04. 2015 predložila spoločnosť Hutní montáže, a. s. OZ vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 980,27 eur rozhodnutím č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08. 2015. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly preveril a vykonal kontrolu u dodávateľa HYDRO - EKO - STAV s. r. o. a jeho ďalších subdodávateľov na základe zaslaných dožiadaní. Získané poznatky, skutočnosti a výpovede zástupcov uvedených spoločností správca dane premietol do protokolu a vyvodil záver, že ak konatelia dotknutých spoločností vyslovili tvrdenie, že ich spoločnosti preverované práce nevykonali, ani nemohli vykonať, pretože nemali na výkon takýchto prác personál ani materiálne vybavenie, tak potom toto zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tou osobou, ktorá faktúry vystavila. Správcovi dane sa šetrením podarilo zistiť skutkový stav do takej miery, že sa nepreukázalo uskutočnenie týchto prác tým daňovým subjektom, ktorý bol uvedený na predložených faktúrach a teda nie je známe, kto práce vykonal a komu na základe toho vznikla daňová povinnosť. Správca dane trval na svojich zisteniach uvedených v protokole. Spoločnosť Hutní montáže, a. s. neuviedla vo svojom vyjadrení k protokolu ani v námietkach k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.07.2015 žiadne nové skutočnosti, nepredložila žiadne doklady, neuviedla žiadne dôkazy o tom, kto práce na vodnom diele Gabčíkovo - Nagymáros skutočne fyzicky vykonal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21201716/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, nakoľko sa tento nedopustil žiadneho procesného pochybenia, dodržal všetky povinnosti, ktoré mu ukladá procesný zákon a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil právne zistenia, ktoré nie sú v rozpore s týmto skutkovým stavom. II. Žalobné dôvody Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 12. 2015 sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a to Daňového úradu Bratislava č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 35.980,27 eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nezákonné. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá mala uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Vodohospodárska výstavba, š. p. na vykonanie špecializovaných opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory Vodného diela Gabčíkovo- Nagymáros, stupeň Gabčíkovo, pričom žalobca bol zhotoviteľom. Na základe predmetnej zmluvy uzatvoril žalobca zmluvu o dielo so zhotoviteľom HYDRO - EKO - STAV, s. r. o., prostredníctvom ktorej žalobca svoj záväzok voči spoločnosti Vodohospodárska výstavba, š. p. plnil. Spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. predmetné práce tvoriace záväzok voči žalobcovi vykonala prostredníctvom ďalších dodávateľov a subdodávateľov. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dôvodu nepreukázania vecného a reálneho naplnenia deklarovanej obchodnej transakcie zo strany žalobcu. Poukazuje na výklad ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH podaný správcom dane, ktorý obsahovo prekračuje výklad, ktorý k predmetnému ustanoveniu podalo Finančné riaditeľstvo SR. Platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH, je totiž povinný preukázať výlučne priamu a bezprostrednú väzbu prijatého tovaru alebo služby na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane, súvislosť prijatých plnení s ekonomickou činnosťou tohto platiteľa a napokon skutočnosť, že prijaté tovary alebo služby boli prijaté na účely platiteľovho podnikania. Z predmetného ustanovenia je zrejmé, že sa toto ustanovenie vzťahuje na plnenia poskytnuté medzi dvoma priamymi partnermi v záväzkovom vzťahu, t. j. medzi konkrétnym objednávateľom a konkrétnym dodávateľom. Nie je možné toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že právo odpočítania dane sa viaže na vznik daňovej povinnosti subdodávateľa primárneho dodávateľa, keďže s takouto osobou objednávateľ v žiadnom záväzkovom vzťahu nie je. Taktiež žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že práce neboli vykonané osobou, ktorá faktúry vystavila a že spoločnosť Hutní montáže, a. s. ako platiteľ dane musí byť schopná preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, a poukázal na ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka, kde sa hovorí, že zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo povahy diela nevyplýva nič iné. Pre vykonávanie diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, ak keby dielo vykonával sám. žalovaný uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou HYDRO - EKO- STAV s. r. o. a táto spoločnosť využila svoju zákonnú možnosť použiť na splnenie svojho záväzku voči spoločnosti Hutní montáže, a. s. iné osoby tzv. subdodávateľov. Postup zvolený so spoločnosťou HYDRO - EKO- STAV s. r. o. bol legálny. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepredložil všetky písomnosti týkajúce sa dodávateľov a subdodávateľov, že predložil daňovému úradu všetky dokumenty, ktoré mal ako protokoly o čiastkových plneniach, správy o pracovných silách a iné. K týmto písomnostiam je potrebné uviesť, že ide výlučne o zmluvné dojednanie v zmysle Obchodného zákonníka, ktorého existencia alebo neexistencia žiadnym spôsobom nesúvisí so zákonnými podmienkami pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. žalobca má za to, keby tieto zmluvné podmienky v zmysle zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka v predmetnej zmluve o dielo ustanovené neboli, žalobca dostatočne preukázal svoj nárok. Ak by aj týmito dokumentmi žalobca disponovať mal v zmysle zmluvy o dielo, avšak týmito dokumentmi nedisponoval, išlo by len o porušenie zmluvných podmienok v zmysle Obchodného zákonníka v žiadnom prípade by z predmetného porušenia povinnosti podľa Obchodného zákonníka nevyplývalo porušenia ustanovení zákona o DPH v súvislosti s odpočítaním dane tak , ako to naznačuje správca dane a žalovaný. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na rozhodnutie NS Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 spis. zn. 6Sžf/10/2012 a rozhodnutie 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Ďalej žalobca poukázal na rozsudky súdneho dvora FE v spojených prípadoch C - 354/03 (Optigen), C - 355/03 a C - 484/03 (BondHouse), C - 80/11 a C - 142/11 ako aj vo veci C - 643/11. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 02. 2016 uviedol, že žalobca v podanej žalobe v bodoch 1 chronologicky rekapituluje dokumenty vydané v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou a následne vyrubovacím a odvolacím konaním, v bode 2 žaloby cituje vybrané odseky z napadnutého rozhodnutia a v bode 3 uvádza k citovanému svoje stanovisko s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdneho dvora Európskej únie. V úvode v bode 3 žalobca cituje ust. § 49 ods. 1, 2 písmeno a zákona o DPH a výklad Finančného riaditeľstva SR k uvedenému ustanoveniu, podľa ktorého platiteľ musí vedieť objektívne preukázať, že prijaté tovary a služby použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa žalobcu tvrdenie správcu dane, že subjekt musí byť schopný preukázať a nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre nekorešponduje ani s citovaným ust. § 49 ods. 1, 2, písmeno a zákona o DPH, ani s výkladom Finančného riaditeľstva SR Žalovaný s touto námietkou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. V zmysle § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 49 ods. 2 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Citovaný výklad Finančného riaditeľstva SR o tom, že prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú súvislosť so zdaniteľnými plneniami s nárokom na odpočítanie dane sa týka výhradne len § 49 ods. 2 Zákona o DPH a skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt Hutní montáže. a. s. fakturoval celé dielo ako platiteľ v zmysle § 42 ods. 2 Zákona o DPH odberateľovi Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, správca daní nespochybňoval. V spise spoločnosti sa nachádzajú odberateľské faktúry vystavené spoločnosťou Hutní montáže, a. s. pre odberateľa Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorý Hutní montáže, a. s. fakturovali tejto spoločnosti práce na štyroch faktúrach. Z týchto bolo zrejmé, komu a kedy kontrolovaný daňový subjekt Hutní montáže, a. s. ako platiteľ dane nakúpené opravy vyfakturoval, čím ich použil na účely svojho podnikania. Skutočnosť, že práce boli ďalej fakturované daňovej kontrole spornou nebola. V predmetnom prípade sa na takto vystavené faktúry vzťahujú ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. V § 49 ods. 2 sa zároveň ale ďalej ustanovuje, ktorá daň je spôsobilá na odpočítanie, pričom podľa písmena a je možné odpočítať len daň uplatnenú iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. A práve táto skutočnosť, či práce opráv na vodnom diele boli platiteľovi Hutní montáže, a. s. vôbec dodané a to iným platiteľom uvedeným na faktúre je predmetom sporu. Správca dane totiž spochybnil, či pri deklarovanej dodávke opráv Vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros vznikla daňová povinnosť, pričom ale neviazal vznik daňovej povinnosti na subdodávateľa, ako nesprávne uvádza žalobca, ale na dodávateľa. Žalovaný nespochybňuje a nikdy ani nespochybňoval právo dané Obchodným zákonníkom zhotoviteľovi poveriť vykonaním diela inú osobu. Súčasne však platí, ako sám žalobca opakovane zdôrazňuje, že pri vykonaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. pre vznik daňovej povinnosti nie je podstatné, že sa mali tieto práce realizovať subdodávateľsky, ale to, že nikdy nebolo preukázané, že skutočne realizované boli a kým. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že predloženými dokladmi počas daňovej kontroly dostatočne preukázal svoj nárok na odpočet DPH, že pokiaľ správca dane požadoval predložiť ďalšie doklady, ktoré mali byť vyhotovené v zmysle zmluvy o dielo číslo NOBJC01515 uzatvorenej medzi objednávateľom Hutní montáže, a. s. a zhotoviteľom diela HYDRO - EKO- STAV s. r. o. mal na predlženie týchto žalobcu vyzvať. Predmetnú námietku považuje žalovaný za nedôvodnú. Správca dane opakovane oboznamoval daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a svojimi zrejmými pochybnosťami o reálnosti vykonaných prác počas daňovej kontroly, v protokole o daňovej kontrole aj počas vyrubovacieho konania. Správca dane v protokole daňovej kontroly jasne uviedol, že doklady, ktoré predložil daňový subjekt počas daňovej kontroly nepovažuje za dôkaz toho, že fakturované plnenia boli uskutočnené. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo sa žalobca - objednávateľ Hutní montáže a. s. na zhotovenom diele sám podieľam, vykonával technický dozor a v priebehu výkonu diela obdržal všetky doklady, ktorými je možné preukázať reálne zhotovenie diela. Vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ HYDRO - EKO- STAV s. r. o. bol povinný objednávateľa Hutní montáže, a. s. priebežne informovať o postupe výstavby a vykonaných prácach, konkrétne v písomných dokladoch ako sú stavebný denník, denné správy o vykonaných prácach, správa o pracovných silách, protokol o ukončení skúšobnej prevádzky, protokoly o čiastkových plneniach, odsúhlasené a podpísané objednávateľom, povinné prehľady o aktuálnych informáciách odovzdávaných objednávateľovi, písomné výsledky kontrol, skúšok a testov realizovaných častí diela vykonávaných odborným zástupcom objednávateľa za účasti zástupcu zhotoviteľa a ďalšie dokumenty vyplývajúce zo zmluvy. Tieto všetky dokumenty je možné považovať za dôkazy, ktoré možno použiť v daňovej kontrole a daňovom konaní. Práve z týchto dokladov, ktoré mali byť vyhotovené v zmysle zmluvy o dielo v priebehu účinnosti tejto zmluvy základná skutočnosť kto a kedy a akým spôsobom špecializované práce opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros musí byť zrejmá. Žalobca tvrdí, že ak by takýmito dokumentmi nedisponoval, neznamená to porušenie zákona o DPH, ale len porušenie dohodnutých zmluvných podmienok. Žalovaný tvrdí, že ak by žalobca takýmito dokladmi, ktoré existenciu diela preukazujú nedisponoval, znamená to, že dielo tak, ako bolo vyfakturované, realizované nebolo. Žalovaný ma za to, že ak by žalobca disponoval predmetnými dokladmi, bolo by v jeho absolútnom a bytostnom záujme správcovi dane tieto predložiť a preukázať tak existenciu zdaniteľných plnení deklarovanej na faktúre a ak žalobca tak neurobil, vedie to opäť k logickému záveru, že dielo tak, ako bolo fakturované, realizované nebolo. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol podrobne tak, ako aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 09. 11. 2015, z akých faktúr vychádzal, ako preveroval deklarované dodávky dodávateľa a jeho subdodávateľov. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sústava vodných diel Gabčíkovo vznikla pred vyše 20 timi rokmi a tvoria ho hlavne plne automatizované prevádzky vodnej elektrárne a 2 plavebné komory, ktoré sú súčasťou medzinárodnej plavebnej cesty, každá z plavebných komôr má dĺžku 275 m, šírku 34 m, minimálna hĺbka vody v komore obsahuje 4,5 m. Oprava hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného diela je vysoko špecializovaná odborná činnosť vyžadujúca nielen príslušné materiálnotechnické vybavenie, ale aj špecifické znalosti a skúsenosti. Súčasne je potrebné uviesť, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečiť protipovodňovú ochranu a výrobu elektrickej energie je strategickým objektom obdobne ako atómové elektrárne a ako také podlieha špecifickému bezpečnostnému režimu. Práce opráv oceľovej konštrukcie a strojových častí regulačných uzáverov vtokov číslo 1 až 4 ľavej plavebnej komory sa mali vykonať priamo v suchom doku za provizórnymi hradeniami, za ktorými je hladina vody až cca 34 metrov. Prístup do priestoru regulačných uzáverov bol zo strojovne cez tlakový poklop .... priemeru 800, po 8 metrovom rebríku, alebo cez montážnu šachtu cca 4,5 x 1,4 m po demontáži hydraulickej stanice. Strojovňa je hlboká 22 m a prístup bol točitým schodiskom 1,5 metra alebo žeriavom montážnou šachtou a ďalej zavážacím vozíkom bez pohonu. Súčasťou predmetu prác bolo odčerpávanie priesakovej vody a práce mali prebiehať od 4 týždňov od sprístupnenia jedného regulačného uzáveru. Vo svetle týchto skutočnosti je neakceptovateľné tvrdenie žalobcu, že takéto práce vykonávali neidentifikovateľné osoby, ktoré sa ani detailne vykonaným šetrením správcu dane nikdy nepodarilo stotožniť a to napriek tomu, že o vykonaných prácach aj osobách, ktoré tieto práce mali vykonať, by mali podľa uzatvorenej zmluvy o dielo existovať štandardné detailné a podrobné záznamy. Prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 daňového poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t. j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a postupoval podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami . Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Čo sa týka rozsudkov NR SR ohľadom NS SR ohľadom dôkazného bremena, na ktoré žalobca poukazuje (NS SR č. 6Sžf/10/2012, 3Sžf 1/2011, žalovaný môže iba zopakovať, že v zmysle § 24 daňového poriadku je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, keďže práve daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Z dikcie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Keďže vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Túto skutočnosť dokazujú vydané judikáty za všetky, napr. Rozsudok NS SR č. k. 2Sžfú4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III 78/2011 - 17 z 23. 02. 2011, resp. Rozsudok NS SR č. k. 5Sžf/17/2011 z 23. 02. 2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 24/2013 - 7 z 17. 01. 2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúry vyhotovenej zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Faktúra, dodací list, alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o to, že plnenie bolo uskutočnené, ale len tvrdením o takejto udalosti, čo konštatoval už rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4 Sžf 153/01 zo dňa 28. 05. 2002. Žalovaný má za to, že judikatúra v právnej otázke dôkazného bremena je rozhodnutiami Ústavného súdu dostatočne ustálená a nie je dôvod, aby otázka, kto znáša dôkazné bremeno v daňovej kontrole, bola predmetom sporu. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP), ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdnictve. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 19 ods. 1, 2 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdávania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhodnotenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. V danej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09.11. 2015, ktoré žiadal žalobca preskúmať a ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 sume 35.980,27 eur. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, kto práce na Vodnom diele Gabčíkovo - Nagymáros skutočne fyzicky vykonal. Tak, ako už bolo vyššie uvedené na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 980,27 eur rozhodnutím č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18. 08. 2015 podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ako aj administratívneho spisu Daňového úradu Bratislava mal za preukázané, že spoločnosť Hutní montáže, a. s. si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 9/2012 za montážne práce oprava vtoku č. 4 ľavej plavebnej komory na základe zmluvy o dielo č. NOBJC 01515 zo dňa 08. 10. 2012, základ dane v sume 179 901,34 eur, DPH v sume 35 980,27 eur, celkom k úhrade 215 881,61 eur, od dodávateľa HYDRO - EKO- STAV s. r. o. Košice. Daňový subjekt predložil ku kontrole doklady týkajúce sa zákazky č. 001152 - „SVDGst Gabčíkovo - havarijnej opravy hydrotechnických zariadení Regulačných uzáverov vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory“ na Vodnom diele Gabčíkovo. Zákazka bola vykonaná pre spoločnosť Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava. Spoločnosť Hutní montáže, a. s. tieto práce nevykonala sama, ale si ich objednala u dodávateľa HYDRO - EKO- STAV s. r. o. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia montážnych prác zaslal dožiadanie dňa 08. 04. 2014 na Daňový úrad Košice, ktorý bol miestne príslušný dodávateľovi HYDRO - EKO- STAV s. r. o. Daňový úrad Košice v odpovedi na toto dožiadanie uviedol že predmetné faktúry boli v spoločnosti zaúčtované, avšak montážne práce na Vodnom diele Gabčíkovo nevykonala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. sama, ale predmetné práce mala vykonať ako subdodávateľ spoločnosti K&C - STAV s. r. o. Košice, IČO 46031171 a to na základe štyroch objednávok, ktoré doložil konateľ spoločnosti HYDRO - EKO - STAV s. r. o. Dodatočne, nie na základe zmluvy ako pôvodne konateľ spoločnosti Ing. Rudolf Ballasch uviedol, že spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. práce sama nevykonala, nakoľko v roku 2012 a 2013 nezamestnávala žiadnych pracovníkov, nevlastnila strojové ani materiálne vybavenie, uviedol, že súpisy vykonaných prác vystavovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. ako doklad o tom, že predmetné práce vykonával, predložil Ing. Ballasch 4 faktúry vystavené spoločnosťou K & C STAV s. r. o. zo dňa 28. 03. 2013 č. 12020011 zo dňa 15. 10. 2012, č. 120200014 zo dňa 30. 11. 2012, č. 12020019 zo dňa 19. 12. 2012. V ďalšom šetrení správca dane zistil, že ani spoločnosť K & C STAV s. r. o. práce, ktoré vyfakturovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV nevykonala, ale v subdodávke ich vykonali 2 spoločnosti a to PM credit s. r. o. Košice a Business Fleet s. r. o. Košice a faktúry, ktoré tieto spoločnosti vystavili boli zaúčtované v účtovníctve firmy K&C STAV s. r. o. Ďalej správca dane zistil. že spoločnosť Business Fleet s. r. o. bol dňa 08. 06. 2013 zrušená bez likvidácie, zanikla zlúčením so spoločnosťou ABC- stavba s. r. o. so sídlom v Košiciach ako s nástupníckou spoločnosťou. Spoločnosť PM credit s. r. o. bola dňa 19. 03. 2013 zrušená bez likvidácie a zlúčená s nástupníckou spoločnosťou FARG s. r. o. so sídlom Medzev. Správca dane všetky zistené skutočnosti vo vzájommných súvislostiach vyhodnotil a konštatoval, že nie je možné potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré fakturovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. spoločnosti Hutní montáže a. s. faktúrami spolu montážne práce za roky 2012 a 2013 v sume 401 703,71 eur a 25 DPH, celkom v sume 80 340,74 eur a to z faktúr NFC120322 1/2012, č. NFC120356 4/2012, č. NFC120395 99/2012, č. NFC130081 6/2013. V zmysle čl. 12 zmluvy o dielo č. NOBJC 01515 body 12.2 a 12.3 zmluvy bol zhotoviteľ HYDRO - EKO - STAV s. r. o. povinný informovať objednávateľa Hutní montáže, a. s. o všetkých svojich činnostiach súvisiacich so zmluvou a s postupom výstavby za účelom objednávateľovho posúdenia alebo odsúhlasenia informácií, pričom rozhodnutia objednávateľa Hutní montáže, a. s. vo veci podaných informácií sú pre zhotoviteľa konečné a záväzné. Z uvedeného vyplýva, že Hutní montáže, a.s. v zmysle uvedenej zmluvy museli byť oboznámené so subdodávateľmi svojho dodávateľa. Zo zmluvy je zrejmé, že aj keď sa zhotoviteľ HYDRO - EKO - STAV s. r. o. zaviazal vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, objednávateľ Hutní montáže, a. s. bol oprávnený vykonávať na stavbe technický dozor vrátane kontroly kvality vykonávaného diela a byť detailne oboznámený s druhom, množstvom a časovou postupnosťou prevádzaných prác. Súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného vyjadreného v jeho rozhodnutí, že účelom daňovej kontroly je určenie správnej výšky daňovej povinnosti daňového subjektu a správca dane na tento účel zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom predovšetkým preveruje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. V zmysle § 24 daňového poriadku je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, keďže práve daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. z dikcie § 49 v nadväznosti na § 5 Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a v § 51 ods. 1 písmeno a zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné plnenia sa viaže nárok na ich odpočet a ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil znáša daňový subjekt a je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože jej jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Žalobca mal právo poveriť zhotovením diela inú osobu a orgán verejnej správy toto žiadnym spôsobom ani nespochybnil. V zmysle Obchodného zákonníka § 135 a 194 bol žalobca pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t. j. konať so starostlivosťou riadneho hospodára. To znamená, že bol povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Bolo v záujme daňového subjektu čiže žalobcu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje. V danej veci išlo o dodávku havarijných opráv hydrotechnických zariadení regulačných uzáverov vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory SVD Gabčíkovo - Nagymáros, pričom pre vznik daňovej povinnosti nie je podstatné, že sa mali tieto práce realizovať subdodávateľsky, ale to, že nikdy nebolo preukázané, že skutočne realizované boli a kým. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH mohla vzniknúť iba na základe uskutočnenia dodania prác opráv a nie na základe vystavenia faktúry s daňou, pokiaľ práce opráv uskutočnené u subdodávateľov neboli, nemohli byť tieto ďalej dodané. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf 10/2012, 3Sžf 1/2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu ustanovenia § 29 ods. 8 Zákona č. 511/1992 Zb. Konajúci súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III ÚS 78/2011 - 17 zo dňa 23. 02. 2011, rozsudok NS SR č. k. 5žf 17/2011 zo dňa 23. 02. 2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 24/2013 - 7 zo dňa 17. 01. 2013 (na ktoré poukázal aj žalovaný), v ktorých sa hovorí, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatní nárok na odpočítanie dane dodávateľských faktúr. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že Daňový úrad v Bratislave ako správca dane dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci v zmysle daňového poriadku, postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami. Súd mal za preukázané, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal, že práce opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného odiela Gabčíkov - Nagymáros boli reálne uskutočnené. Súd po preskúmaní rozhodnutia nezistil žiadne hmotnoprávne ani procesné pochybenie správcu dane pri vykonaní kontroly ani pri vydaní prvostupňového rozhodnutia. Taktiež žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.