Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200001 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200001.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: Q.. F. V., A. XX, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43346-2/2015-BA zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 43346-2/2015-BA zo dňa 26.10.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanej úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Dňa 13.04.2015 žalobkyňa doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava žiadosť o vrátenie vzniknutého preplatku vo výške 874,18 eur po odpočítaní vyrubeného penále vo výške 19,69 eur rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0212722015-GC04/15 zo dňa 24.03.2015 v zostatkovej výške 854,50 eur obratom prevodom na bankový účet uvedený v žiadosti žalobkyne. 2. Na uvedenú žiadosť Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-0282005015-GC26/2015 dňa 14.04.2015 rozhodla tak, že žiadosti žalobkyne podľa § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) vyhovela čiastočne a vrátila žalobkyni - poistné na nemocenské poistenie v sume 84,95 eur; - poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 347,56 eur; - poistné na invalidné poistenie v sume 115,86 eur; - poistné do rezervného fondu solidarity v sume 91,72 eur, teda spolu vrátila žalobkyni poistné v sume 640,09 eur odvolávajúc sa na ust. § 145 ods. 1 zákona. 3. Zároveň rozhodla Sociálna poisťovňa postupom podľa § 145 ods. 4 zákona tak, že poistné, ktoré je povinná vrátiť použila na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni povinnej odvádzať poistné na penále v sume 19,69 eur na podklade rozhodnutia č. 700-0212722015-GC04/15 zo dňa 24.03.2015 a na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období od 01.08.2000 do 31.12.2000 v sume 214,40 eur. Rozhodnutie ďalej odôvodnila tým, že preskúmala dôvody žiadosti žalobkyne zo dňa 13.04.2015 a dospela k záveru, že zaplatené poistné bez právneho dôvodu počas práceneschopnosti za obdobie 25.01.2011 - 08.04.2011, 01.06.2011 - 29.06.2011, 31.01.2013 - 24.02.2013 a 07.01.2014 - 31.03.2014, bude vrátené v sume 640,09 eur na označený účet žalobkyne. 4. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, žalobkyňa napadla v zákonnej lehote odvolaním, vytýkajúc prvostupňovému orgánu nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď z tohto nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k započítaniu sumy 214,40 eur ako pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni za obdobie od 01.08.2000 do 31.12.2000. Poukázala pritom žalobkyňa v spojitosti s uvedeným obdobím na skutočnosť, že v danom čase nasledovala manžela Dr. Ing. M. V., r.č. XXXXXX/ XXX vyslaného do zahraničia ako štátneho zamestnanca. 5. Žalobkyňa si nie je vedomá porušenia žiadnej zákonom stanovenej povinnosti a vzniesla zároveň námietku premlčania voči započítanému poistnému od doby august až december 2000, od ktorého času uplynulo viac ako 14 rokov. Pripomenula, že k vydaniu rozhodnutia o pohľadávke Sociálnej poisťovne titulom neuhradenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v tomto období (t.j. od 01.08.2000 do 31.12.2000) v sume 214,40 eur ku dňu podania odvolania vôbec nedošlo. Preto žiadala preveriť, či vznik tvrdenej pohľadávky Sociálnej poisťovne za uvedené obdobie vôbec nastal, či nedošlo k jej premlčaniu a v prípade pozitívneho výsledku žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť tak, že suma 214,40 eur nebude tvoriť pohľadávku Sociálnej poisťovne voči žalobkyni. 6. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 43346-2/2015-BA dňa 26.10.2015 tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietla a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania žalovaná k námietkam odvolania uviedla len, že na základe žiadosti žalobkyne zistila, že okrem pohľadávky na penále v sume 19,69 eur evidovala voči účastníčke konania ku dňu posúdenia jej žiadosti aj pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie august 2000 až december 2000 v sume celkom 214,40 eur a preto jej nemohla vrátiť požadovanú sumu 854,49 eur (874,18 eur - 19,69 eur), ale len sumu 640,09 eur (874,18 eur - 19,69 eur - 214,40 eur). 7. Dôvody vzniku pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie august 2000 až december 2000 vyplývajú z právnej úpravy platnej do 31.12.2000 (ktorú tu nekonkretizovala), podľa ktorej všetky fyzické osoby zaradené na účely sociálneho poistenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb, ktorou bola i účastníčka konania na základe skutočnosti, že mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, boli zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, bez ohľadu na výšku príjmu dosiahnutého z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vychádzajúc zo zistených skutočností a z právnej úpravy platnej v danom čase na účastníčku konania ako samostatne zárobkovo činnú osobu sa v predmetnom období nevzťahovalo žiadne vylúčenie alebo výnimka z platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (opäť bez právnej kvalifikácie prečo). 8. Vo vzťahu k námietke premlčania žalovaná uviedla, že tento občianskoprávny inštitút, pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania, sleduje účel pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo, čím sa má zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení splniť si svoje povinnosti. Uznaním námietky premlčania pohľadávky nezaniká, len sa oslabuje právo na jej vymáhanie. Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v prípade účastníčky konania za obdobie august až december 2000 bolo splatné zo zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Pokiaľ účastníčka konania vo svojom odvolaní i vzniesla námietku premlčania voči pohľadávke na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za uvedené obdobie, dlžná suma poisteného za toto obdobie nebola účastníčke konania predpísaná žiadnym rozhodnutím, ktoré je krokom k vymáhaniu pohľadávky. Zákon o Sociálnej poisťovni upravoval len premlčanie práva predpísať poistné na nemocenské poistenia, dôchodkové zabezpečenie, resp. premlčanie práva vymáhať predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (§ 24 ods. 1 a 2 zákona). Námietku premlčania, ktorú si účastníčka konania uplatnila voči nepredpísanej pohľadávke na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za august 2000 až december 2000 preto nie je možné uznať. 9. Záverom potom žalovaná, keď nezistila právny dôvod na spochybnenie postupu prvostupňového orgánu napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a odvolanie zamietla. V rozsahu poučenia absentuje poučenie o možnosti preskúmania tohto rozhodnutia súdom. II. Žaloba 10. Žalobou včas podanou na tunajší súd dňa 04.01.2016 a na poštovú prepravu dňa 31.12.2015 sa žalobkyňa domáhala v tom čase postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43346-2/2015-BA zo dňa 26.10.2015, ktorému napriek absencii poučenia o možnosti preskúmania tohto rozhodnutia súdom vytýka nepreskúmateľnosť a tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo a z akého konkrétneho dôvodu došlo k započítaniu predmetnej pohľadávky v sume 214,40 eur, keď k vydaniu rozhodnutia o pohľadávke Sociálnej poisťovne titulom neuhradenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 01.08.2000 do 31.12.2000 vôbec nedošlo. 11. Žalobkyňa nenamieta tvrdenie Sociálnej poisťovne, že dôvody vzniku pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie august 2000 až december 2000 vyplývajú z právnej úpravy platnej do 31.12.2000, podľa ktorej všetky fyzické osoby zaradené na účely sociálneho poistenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb boli zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, bez ohľadu na výšku príjmu dosiahnutého z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a nenamieta ani skutočnosť, že v predmetnom období sa na ňu ako SZČO nevzťahovalo žiadne vylúčenie alebo výnimka z platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ale namieta a nestotožňuje sa s tvrdením žalovanej, že nedošlo k premlčaniu nároku na vymáhanie predmetnej pohľadávky, nakoľko zákon platný v rozhodnom čase neuvádzal, že vymáhanie takto vzniknutej pohľadávky sa nepremlčuje. 12. Nemôže sa stotožniť žalobkyňa s tvrdením, ktoré uviedla žalovaná v napadnutom rozhodnutí, že keďže dlžná suma poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie august až december 2000 jej nebola žiadnym rozhodnutím predpísaná, ktoré by malo byť krokom k vymáhaniu pohľadávky, že jej započítanie, t.j. vymoženie, je možné bez časového obmedzenia. V súvislosti s týmto poukázala tiež na všeobecné ustanovenia o premlčaní, tak ako sú upravené v Občianskom zákonníku v platnom znení a ktoré platia v prípade, že osobitný zákon neustanovuje tento inštitút inak. S poukazom potom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností má byť v súlade s dobrými mravmi v snahe predchádzať ďalším sporom, nemôže súhlasiť s názorom žalovanej, že nemožno započítavať pohľadávku, ktorá je minimálne s poukazom na ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka premlčaná tak zo subjektívneho ako aj objektívneho hľadiska a zakladajúca potom na strane Sociálnej poisťovne vznik bezdôvodného obohatenia. Záverom preto žalobkyňa navrhla, aby žalovaná revidovala svoje rozhodnutie v zmysle, že jej bude ako účastníčke konania vrátená započítaná suma 214,40 eur, pretože k jej započítaniu došlo na základe nezákonného rozhodnutia a preto žiadala, aby tieto rozhodnutia boli zrušené a aby bola vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 13. Žalovaná k námietkam žaloby vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.02.2016 uviedla, že tieto nepovažuje za dôvodné a konkrétne k námietke premlčania tvrdí, že tento inštitút je v konaní vo veciach sociálneho zabezpečenia upravený osobitne a v období roka 2000 uvedenú problematiku upravoval zákon č. 274/1994 Z.z. a preto sa na tento typ konania nevzťahuje Občiansky zákonník. Odvolávajúc sa potom na ust. § 24 ods. 1 tohto zákona tvrdí žalovaná, že právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti a podľa § 24 ods. 2 tohto zákona právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Vychádzajúc z uvedeného potom zastáva žalovaná názor, že inštitút premlčania je týmito zákonnými ustanoveniami upravený iba vo vzťahu k predpísaniu, resp. vymáhaniu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a keďže v danom prípade nedošlo ani k predpísaniu poistného a ani k jeho vymáhaniu, nemohla byť uznaná námietka premlčania, ktorú žalobkyňa vzniesla v odvolacom konaní. 14. Zároveň k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že táto námietka je právne irelevantná, pretože druhostupňový orgán reagoval na námietku odvolania a vady nepreskúmateľnosti odstránil s odvolaním sa na príslušnú zákonnú normu, podľa ktorej sa právo na predpísanie a vymoženie poistného premlčí. Pritom poukázala, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok. 15. Rovnako nesúhlasí a považuje za právne irelevantnú i námietku žalobkyne týkajúcu sa zásady dobrých mravov, ktorá sa uplatňuje v súkromnom práve, ktorá umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení odchýliť sa od platnej právnej úpravy. Naproti tomu verejné právo, medzi ktoré bez pochybnosti patrí právo sociálneho zabezpečenia, je vybudované na kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona a teda jednotlivé ustanovenia zákona sú záväzné ako pre výkonné orgány, tak aj pre povinné subjekty. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Právne posúdenie veci 17. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. 18. Podľa § 145 ods. 4 zákona, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. 19. Podľa § 5 zákona znenie účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 20. Podľa § 293cu zákona v znení účinnom od 01.01.2014 na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 použije § 5 v znení účinnom do 31.12.2013. 21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, (v znení platnom období roka 2000 vo vzťahu k napadnutému poistnému), právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. 22. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. (v znení platnom pre uvedené poistné), právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. 23. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 25. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 26. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 27. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa nestotožňuje s neuznaním uplatnenej námietky premlčania práva na poistné z obdobia august až december 2010 vo výške 214,40 eur a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jej ani nie je zrejmé, prečo tak žalovaná rozhodla, keďže podstatným je uplynutie premlčacej doby desať rokov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyňa je pre účely Sociálnej poisťovne samostatno zárobkovo činnou osobou a touto bola aj v období sporného poistného august - december 2000. Sporné medzi účastníkmi konania ale je, či v danom prípade vecne správne postupovala žalovaná a prvostupňový orgán, ak na základe žiadostí žalobkyne o vrátenie vzniknutého preplatku vo výške 874,18 € zo dňa 10.04.2015 po odpočítaní vyrubeného penále vo výške 16,69 € rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0212722015-GC04/15 zo dňa 24.03.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava započítala z preplatku na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie v období od 01.08.2000 do 31.12.2000 sumu 214,40 € vzhľadom na dobu uplynutia od splatnosti tohto poistného, a či vecne správne postupovala žalovaná, pokiaľ túto námietku premlčania neuznala s odvolaním sa na bližšie ani nekonkretizované, prečo tak nemohla urobiť, ale len všeobecne, že námietka bola uplatnená voči nepredpísanej pohľadávke na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za august 2000 až december 2000, pričom v tom čase platný zákon č. 274/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, upravoval len premlčanie práva predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, resp. premlčanie práva vymáhať už predpísané poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie. V danom prípade vo vzťahu žalobkyni nebolo ešte predpísané toto poistné. K tvrdeniu žalobkyne, že uplynutím desaťročnej doby dochádza k premlčaniu práva vôbec, resp. k jeho oslabeniu s úspechom sa domôcť jeho splnenia, sa žalovaná bližšie nevysporiadavala. 28. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí uznal námietku žaloby o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej za dôvodnú a súhlasí so žalobkyňou, že žalovaná sa čo do dostatku dôvodov a konkretizácie nevysporiadala s tým, prečo nie je možné námietku premlčania vznesenú žalobkyňou v jej odvolaní doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 07.05.2015, ktorým napadla rozhodnutie zo dňa 14.04.2015. I podľa názoru súdu, z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé a toto je treba považovať vo vzťahu k nemožnosti uznania námietky za nezrozumiteľné, keď na jednej strane žalovaná pripúšťa, že zákon č. 274/1994 Z.z. upravuje premlčanie práva predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a zároveň premlčanie práva vymáhať už predpísané poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie v ust. § 24 ods. 1 a ods. 2, ale následne tvrdí, že námietka bola vznesená predtým ako vôbec táto pohľadávka Sociálnej poisťovne voči žalobkyni predpísaná, a preto túto nie je možné uznať. Pokiaľ žalovaná čiastočne vo svojom vyjadrení doručenom súdu v rámci vyjadrenia k žalobe dňa 19.02.2016 tieto vady neurčitosti a nedostatku dôvodov jej rozhodnutia zo dňa 26.10.2015 na strane 2 svojho vyjadrenia doplnila, na tieto súd nemôže prihliadať, pretože tieto presahujú rámec odôvodnenia rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté žalobou a na dodatočne vo vyjadrení k žalobe uvádzané dôvody nahrádzajúce ich absenciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prihliadať nie je možné. 29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ústavný základ správneho súdnictva spočívajúci v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa cíti rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, aby sa domáhala súdnej ochrany a je povinnosťou osobitne správnych súdov, aby prihliadali na rozhodnutia vydané vo veciach cez prizmu vecnej správnosti a spravodlivosti. 30. Na tomto mieste súd musí konštatovať, že za daných okolností tak ako vyplývajú v predmetnej veci, súd ani by nemohol priznať súdnu ochranu takému až svojvoľnému správaniu sa žalovanej, keď napriek tomu, že jej zákon č. 274/1994 upravoval právo predpísať poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie pod následkom premlčania uplynutím 10 rokov odo dňa jeho splatnosti a vymáhania po 3 rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo, žalovaná sa ust. § 24 ods. 1 tohto zákona riadne neriadila a až nadmieru smerujúcu k svojvoľnosti vôbec nepredpísala poistné žalobkyni za obdobie august až december 2010 a učinila tak až v súvislosti so započítaním ako reakciou na žiadosť žalobkyne o vrátenie vzniknutého preplatku na nemocenskom za zaplatené poistné bez právneho dôvodu počas práceneschopnosti za obdobie 25.01.2011 - 08.04.2011, 01.06.2011 - 29.06.2011, 31.01.2013 - 24.02.2013 a 07.01.2014 - 31.03.2014 na základe žiadosti zo dňa 13.04.2015. Teda urobila tak až v čase, kedy právo na poistné bolo v dôsledku uplynutia času (desať rokov) premlčané, ktorú námietku žalobkyňa v odvolaní uplatnila. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe ako dôvodnej priznal úspech a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil jej na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP. 32. Inak ale bolo potrebné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že v režime verejného práva, kam právo sociálneho zabezpečenia bezo sporu patrí, platia kogentné ustanovenia a nie je možné od týchto sa odchýliť dispozitívnymi ustanoveniami tak ako je to v uplatňované v súkromnom práve, a potom žalobkyňou uplatnená námietka konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k predmetnému poistnému neobstojí a tejto námietke by nebolo možné vyhovieť. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na vecný úspech žalobkyne súd jej priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).