Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200020 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200020.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Mgr. I. C., bytom G. 3, XXX XX J., zastúpený: AK TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 821 71 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA- KDI21-138/2015-P zo dňa 02.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-138/2015-P zo dňa 02.10.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi voči žalovanému súd náhradu trov konania priznáva v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 22.06.2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.p.: ORP-P-358/BAV-OBCP-2015, ktorým rozhodol tak, že obvinený z priestupku Juraj C., ako prevádzkovateľ vozidla zn. OPEL Vectra ev.č.: BA XXXIU v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, čím porušil povinnosť ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. podľa § 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. Podľa § 22 ods. 2 písm. f/ zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému uložila pokuta vo výške 100,- eur. 2/ Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 30.04.2015 bol vydaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, voči ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor, pretože výrok predmetného rozkazu považuje za nepreskúmateľný a nie je zrejmé ako správny orgán dospel k záveru, že mal nahlásiť orgánu objasňujúcemu priestupok osobné údaje nejakej inej jemu neznámej osobe, keď na uvedenom vozidle jazdil iba on. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože neskúmal kedy si na pošte prevzal výzvu MP Bratislava Petržalka č. 1380/2015 zo dňa 27.02.2015, nakoľko táto výzva mu bola doručená omnoho neskôr, ako bol určený termín na podanie vysvetlenia a aj lehota v oznámeniu nejakej inej osoby. Pri ústnom pojednávaní dňa 22.06.2015 správny orgán rozhodol, že obvinený ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol zistený dňa 21.02.2015 asi o 12,49 hod. v Bratislave na Kapicovej ulici č. 7, orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu a to v stanovej lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Obvinený bol ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla vyzvaný orgánom Mestskej polície, aby oznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, ktorú výzvu prevzal dňa 23.03.2015 a v lehote do 30.03.2015 na výzvu nereagoval. S týmto konaním porušil obvinený ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. Skutočnosť, že obvinený ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy preukazuje spisový materiál č.p.: ORP-P-358/BAV-OBCP-2015 a to najmä Odovzdanie veci podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb., Výzva v podaní vysvetlenia a oznámenia údajov osoby - Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Petržalka zo dňa 27.02.2015, ktorú si obvinený osobne prevzal dňa 23.03.2015, v ktorej bol vyzvaný, aby do 5 dní odo dňa doručenia výzvy písomne alebo osobne oznámil meno, priezvisko, adresu pobytu osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v lehote do 30.03.2015 na uvedenú výzvu nereagoval. Nakoľko si nesplnil svoju povinnosť bola mu uložená sankcia vo výške 100,- eur. 3/ Proti uvedenému rozhodnutiu podal obvinený odvolanie, ktoré bolo doručené dňa 13.07.2015 prvostupňovému orgánu verejnej správy, ktoré bolo doplnené podaním doručeným dňa 10.08.2015, v ktorom namietal skutočnosti totožné s podanou žalobou. 4/ Dňa 02.10.2015 bolo vydané rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-138/2015-P, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o priestupku vydané dňa 22.06.2015 ORP-P-358/BAV- OBCP-2015 Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave bolo potvrdené. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v uvedenej veci bolo riadne objasnený a bez pochybnosti je v tomto prípade konštatovaná zodpovednosť obvineného za konanie vykazujúce znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm./ l zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil porušením ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je preto možné považovať za súladné so zákonom a potrebné ho potvrdiť. Odvolací orgán má za to, že orgán verejnej správy riadne zistil skutočný stav veci a na základe vyhodnotených všetkých skutočností je dostatočne preukázaný záver, že obvinený naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením ust. § 6 ods. 5 zákona o trestnej premávke. II. 5/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2016 domáha, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-BA-KDI21-138/2015 zo dňa 02.10.2015 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. ORP-P-358/BAV-OBCP-2015 zo dňa 22.06.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6/ Žalobca uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce použil správnu právnu normu, avšak túto chybne interpretoval v dôsledku, čoho nesprávne rozhodol. Najviac aj postup prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktoré žalovaný v odvolacom konaní neodstránil. Nezákonnosť spočíva v tom, že konanie o priestupku nebolo začaté na základe správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorá má byť v zmysle § 67 ods. 2 v spojení s § 60 ods. 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. jednoznačným podkladom na začatie konania o priestupku, potom čo ju orgán oprávnený objasňovať priestupky predloží správnemu orgánu. Ďalej nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy spočíva v tom, že prvostupňový orgán verejnej správy doručil žalobcovi rozhodnutie, ktoré neobsahovalo identifikačné údaje a podpis oprávnenej osoby tak, ako to vyžaduje § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Potom, čo žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie mu bolo doručené to isté rozhodnutie s podpisom oprávnenej osoby. Ďalej žalobca uvádza, že podľa § 46 Správneho poriadku na to, aby rozhodnutie bolo možné považovať za zákonné musí obsahovať aj predpísané náležitosti, ktoré v tomto prípade absentovali. Nesprávny je aj záver žalovaného, že išlo o inú zrejmú nesprávnosť a to jednak vzhľadom na povahu uvedenej vady rozhodnutia a tiež preto, že ak by tomu tak bolo náprava by bola v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonaná opravou a následným neformálnym oznámením žalobcovi a nie opakovaným doručeným rozhodnutia. Napokon ďalšou vadou je absencia miesta a času spáchania skutku vo výroku rozhodnutia, nakoľko v tomto prípade je vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené len, že „žalobca orgánu oprávnenému objasňovať priestupok ... neoznámil osobe údaje osoby ... a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy“, avšak nie je z výroku zrejmé, kedy presne sa mal priestupku dopustiť, pretože ani výzva nie je bližšie identifikovaná a ani z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, kedy bola žalobcovi doručená, a tiež nie je zrejmé ani to, akému konkrétnemu orgánu mal údaje oznámiť. 7/ Predmetný priestupok spočíva v tom, že žalobca ako držiteľ vozidla neoznámil orgánu oprávnenému objasňovať priestupku osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla. Žalobca uviedol, že nesprávne interpretoval právnu normu, ak má za to, že aj vtedy, že žalobca osobne viedol vozidlo bol povinný oznámiť osobné údaje, pretože ak vozidlo vedie osobne jeho prevádzkovateľ nemožno hovoriť o zverení vozidla inej osobe. Túto skutočnosť oznámil žalobca telefonicky príslušnému orgánu, o čom však nebol vyhotovený úradný záznam. Tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy, či vozidlo viedol žalobca ak mal za to, že tvrdenie žalobcu nie je hodnoverné bol povinný zadovážiť si ďalšie dôkazy, ktoré by tvrdenie žalobcu vyvrátili a v tom prípade sa však nestalo a ani žalovaný túto vadu neodstránil. Žalobca nie je povinný nič preukazovať a k priznaniu ho nemožno donucovať, a taktiež absentuje objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku. K subjektívnej stránke skutkovej podstaty priestupku uviedol, že ide o vnútorný vzťah žalobcu k údajne spáchanému priestupku. Ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. upravujúce zavinenie žalovaný a prvostupňový správny orgán nesprávne interpretovali. V ten deň vozidlo viedol sám, teda vylučuje uvedený akýkoľvek vzťah žalobcu k údajnému protiprávnemu konaniu, že okrem iného absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku - nedbanlivostné nezavinenie a bez toho nie je možné hovoriť o spáchaní priestupku. Žalobca má za to, že správny orgán uložil sankciu v najvyššej možnej výške. Prvostupňový správny orgán neuviedol ako zohľadniť okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaní, v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobca nemal možnosť sa relevantným spôsobom brániť. III. 8/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že ako prevádzkovateľ vozidla OPEL Vectra EČ BA-726IU v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobyt a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Konanie obvineného prvostupňový orgán kvalifikoval ako porušenie ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. Žalovaný v uvedenej veci vychádzal z dôkazov vyhotovených Okrskovou stanicou Mestskej polície Bratislava Petržalka, ktorými sú fotodokumentácia z miesta priestupku, náčrtok, oznámenie MsP-31PR/2015-P, Služobný záznam, odovzdania veci podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c/ zákona č.372/1990 Zb. Okrsková stanica Mestskej polície Bratislava Petržalka dňa 21.02.2015 v čase o 12,49 hod. zistila na základe oznamu od občana, na Kapicovej ulici 7 v Bratislave Petržalke priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pri ktorom neznámy vodič zaparkoval s uvedeným vozidlom na vodorovnom dopravnom značení V-13, t.j. neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Následne hliadka Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Petržalka informovala priestupcu motorového vozidla umiestnením oznámenia na čelnom skle vozidla. Na mieste skutku bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá preukazuje opis protiprávneho konania vodiča uvedeného motorového vozidla, ktorú podporuje vyhotovený náčrtok. Súčasťou spisového materiálu Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Petržalka je oznámenie zo dňa 21.02.2015 spísaného, na mieste na základe ktorého bol vodič uvedeného vozidla vyzvaný, aby sa dostavil na Okrskovú stanicu Mestskej polície Bratislava Petržalka do 3 dní, za účelom prejednania priestupku. Následne dňa 27.02.2015 bol držiteľ uvedeného motorového vozidla vyzvaný k podaniu vysvetlenia a oznámenia údajov. Držiteľ vozidla bol oboznámený s dátumom, časom a miestom, kedy sa má dostaviť na útvar Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Petržalka za účelom podania vysvetlenia vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 zákona č. 372/1990 Zb., porušením ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. Výzva k podaniu vysvetlenia obsahuje aj vysvetlenie, že ak vozidlo v predmetnom čase nepoužíval, ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný písomne alebo osobne oznámiť meno, priezvisko a adresu pobyt osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Taktiež bol držiteľ vozidla poučený, ak sa zo závažných dôvodov nemôže dostaviť za účelom podania vysvetlenia a oznámenia údajov, svoju neprítomnosť má oznámiť zamestnancovi mestskej polície na určenom telefónnom čísle. Zároveň bol držiteľ predmetného motorového vozidla oboznámený s dikciou ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorá jednoznačne určuje povinnosti prevádzkovateľa vozidla, že v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky cestnej premávky orgánu oprávnenému objasnovať, alebo prejednať priestupok, oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. 9/ Žalobca sa mylne domnieva, že pokiaľ viedol a zaparkoval motorové vozidlo v predmetný deň on, nemal povinnosť uviesť žiadne údaje. Dikcia § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. jednoznačne určuje povinnosť prevádzkovateľovi vozidla oznámiť osobné údaje, kto viedol vozidlo v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Podľa ust. § 2 písm. am/ zákona č. 725/2004 Z.z. sa prevádzkovateľom vozidla rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o použití vozidla. To znamená, že žalobca bol vedený ako držiteľ ale aj vlastník motorového vozidla. Napriek tomu, že žalobca bol v predmetný deň vodičom motorového vozidla neznamená to odignorovanie zákonnej povinnosti. Zásielku si žalobca prevzal dňa 23.03.2015, Okrsková stanica Mestskej polície Bratislava Petržalka vzhľadom k dátumu prebratej zásielky žalobcom až dňa 01.04.2015 spísala odovzdanie veci podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobcovi je dostatočne preukázaný záver, že naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil porušením ust. § 6 ods. 5 zákona č.8/2009 Z.z. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 10/ Žalobca doručil súdu dňa 04.08.2016 stanovisko k vyjadreniu žalovaného, z ktorého vyplýva, že na podanej žalobe trvá, napriek tomu, že vlastník vozidla neoznámil svoje vlastné údaje takéto konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré konanie zákon označuje za priestupok. Sankcia uložená žalobcovi je neadekvátna skutočnostiam, ktoré majú byť podľa § 12 zákona č. 372/1990 Zb. zohľadňované pri ukladaní sankcie. IV. 11/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 12/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 13/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 15/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 16/ Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 01.04.2015 Okrsková stanica Mestskej polície Bratislava Petržalka odovzdala vec podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V, oddelenie bezpečnosti služieb cestnej premávky. Dňa 21.02.0015 bol spísaný Okrskovou stanicou Mestskej polície Bratislava Petržalka služobný záznam o spáchaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri ktorom držiteľ vozidla OPEL modrej farby, Ev. č. BA 726 IU nerešpektoval dopravné značenie „V-13“ (šikmé rovnobežné čiary), ku ktorému bola pripojená fotodokumentácia miesta priestupku zo dňa 21.02.2015 12:49 hod., náčrtok z miesta priestupku; Výzva k podaniu vysvetlenia a oznámenie údajov osoby č.u.: XXXX/XXXX C.. polície Okrskovej stanice Bratislava - Petržalka zo dňa 27.02.2015, ktorú žalobca prevzal dňa 23.03.2015; evidenčná karta vozidla E.Č: BA 726IU M. E. - C X.X K. XX V 4DS/M; Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 30.04.2015 č. ORP-P-358/BAV-OBCP-2015, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava V rozhodol, že I. C., ako prevádzkovateľ vozidla dňa 30.03.2015 porušil ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože ako prevádzkovateľ vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgán oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 13 ods. 2 cit. zákona a obvinenému bola uložená sankcia vo výške 100,- eur; Dňa 20.05.2015 obrdžal prvostupňový orgán verejnej správy odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok č.p.: ORP-P-358/BAV- OBCP-2015 zo dňa 30.04.2015; Zápisnica z ústneho pojednávania priestupku zo dňa 22.06.2015 s obvineným z priestupku, z ktorej vyplýva, že zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol v písomnom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 30.04.2015. V spise sa nenachádza úradný záznam o jeho telefonickom rozhovore zo dňa 23.03.2015 s neznámym pracovníkom Mestskej polície Bratislava Petržalka. K veci uviedol, že podľa jeho názoru sa žiadneho priestupku nedopustil, nakoľko mestskému policajtovi do telefónu povedal, že čo sa týka parkovania jeho motorového vozidla, toto zaparkoval on; Dňa 22.06.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bolo podané odvolanie a o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 17/ Podľa § 3 ods. 2 písm. b/, c/ zákona č. 8/2009 Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 18/ Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z, prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. 19/ Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecné záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 20/ Podľa § 22 ods. 2 písm. f/ zákona č. 372/1990 Z.z., za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- eur. 21/ Podľa § 2 písm. am/ zákona č. 725/2004 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom vozidla, alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastníka vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o použití vozidla. 22/ Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 23/ Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výška sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79ods. 1). 24/ Žalobca v žalobe namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí v jeho výroku absentuje označenie miesta a času spáchania priestupku a nie je z neho zrejmé kedy presne sa mal priestupku dopustiť, čo je v rozpore s § 46 Správneho poriadku, pretože neobsahuje náležitosti, ktoré v tomto prípade absentovali. 25/ Súd konštatuje, že výrok rozhodnutia upravuje § 77 zákona č. 372/1990 Zb. a je potrebné konštatovať, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. ORP-P-358/BAV-OBCP-2015 zo dňa 22.06.2015, ktoré neobsahovalo tieto náležitosti v ňom nie je uvedený popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku a žalovaný túto vadu výroku v napadnutom rozhodnutí č. KRPZ-BA- KDI21-138/2015-P zo dňa 02.10.2015 neodstránil. 26/ Súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania o priestupku. 27/ V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 28/ Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 29/ Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky upravený v § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. neriadili a pravdepodobne táto skutočnosť ušla pozornosti žalovaného. 30/ Súd, vzhľadom na absenciu výroku prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného neodstránením tejto vady výroku, postupoval v súlade s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v tomto konaní žalovaný bude postupovať tak, že výrok rozhodnutia o priestupku bude mať náležitosti § 77 zákona č. 372/1990 Zb. a musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku. 31/ S ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa súd vecne nezaoberal, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov neboli v súlade s § 77 zákona č. 372/1990 Zb. 32/ O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, pretože mal vo veci úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 33/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 v spojením s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.