KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 7. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/5/2016 z 3. 7. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2017, sp. zn. 5S/5/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200048.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200048
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200048.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílii Belavej, v právnej veci žalobkyne: L. L. N., bytom: S. 3, XXX
XX P., zastúpená: Weis & Partners, advokátska kancelária, Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.09.2015 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2015/7834-0003 Sv, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2015 č. UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2015/7834-0003 Sv z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1/ Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č.: MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa 15.07.2015 rozhodol podľa
§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe L.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
S. 3, XXX XX P. zvyšuje pomoc v hmotnej núdzi na sumu 100,50 eur mesačne od 01.12.2014.

2/ Listom zo dňa 23.12.2014 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie ochranného príspevku pre seba
a pre svojho syna - J. N. v sume 63,07 eur a poskytnutie príspevku na bývanie. Prvostupňový orgán
rozhodnutím č. MA1/OPHN/SOC/2015/1246 zo dňa 13.02.2015 nepriznal žalobkyni ochranný príspevok
a rozhodnutím č. MA1/OPHN/SOC/2015/1246-0059 zo dňa 03.02.2015 nepriznal príspevok na bývanie.
Obe rozhodnutia boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie po podaní odvolania žalobkyne, ktoré
prvostupňový orgán opätovne preskúmal. Prvostupňový orgán zistil v novom konaní, že žalobkyni
sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi od februára 2012. V zmysle § 3 ods. 1 členmi domácnosti sú
poberateľka a jej nezaopatrené dieťa - syn J., nar. 21.12.2005, ku ktorému nie je určené otcovstvo.
Poberateľka je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 71%,
poberá invalidný dôchodok. Syn J. si riadne plní povinnú školskú dochádzku v ZŠ v Marianke.

3/ K príspevku na bývanie žalobkyňa na základe výzvy doložila dňa 26.01.2015, nájomnú zmluvu na 3-
izbový byt č. 15 na 5. nadzemnom podlaží na S., P. spísanú medzi prenajímateľom L. L. a nájomcom -
L. N. a potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním. Prvostupňový orgán šetrením na Mestskom
úrade Stupava zistil, že p. L. a p. N. majú trvalý pobyt na adrese S. XXX/X, P. a obe tam fyzicky bývajú



a preto s poukazom na § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. jej nebol priznaný príspevok na bývanie
pre nesplnenie podmienok.

4/ K nároku na poskytnutie ochranného príspevku prvostupňový orgán uviedol, že člen domácnosti - J.
N. sa podľa komplexného posudku zo dňa 25.10.2012 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, nakoľko miera jeho funkčnej poruchy je 60%. Z ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa
vyplývajú okrem iného i sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, ktoré boli navrhované
kompenzovať poskytnutím peňažného príspevku na opatrovanie. V súčasnosti nie je poskytovaný
opakovaný príspevok na opatrovanie J. N. a ani nie je začaté konanie o poskytnutie tohto príspevku.
Prvostupňový orgán poukázal na znenie § 11 ods. 1, 2 písm. a/ a § 7 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.
a uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok podaním žiadosti o poskytnutie ochranného príspevku dňa
23.12.2014, preto jej nárok na jeho poskytnutie vzniká od decembra 2014 a syn J. nespĺňa podmienky
nároku na žiaden z ochranných príspevkov. V zmysle § 19 ods. 1, § 20, § 9 ods. 2 a § 15 ods. 1
zákona č. 417/2013 Z.z. bol žalobkyni príspevok v hmotnej núdzi vypočítaný vo výške 100,50 eur. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 10.08.2015.

5/ Napadnutím rozhodnutím č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/ 7834/0003 Sv zo dňa
14.09.2015 bolo odvolanie L.. L. N. proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu o zvýšení pomoci v hmotnej
núdzi zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.07.2015 potvrdené.

6/ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí po rekapitulácii prvostupňového konania a rozhodnutia poukázal
na zákona č. 417/2013, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
osobitného príspevku a jednorazovej dávky a odcitoval znenie ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/, § 7 ods.
1, ods. 2 písm. e/, § 9 ods. 2, § 10 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 1, 2 písm. a/, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods.
ods. 3 písm. a/ a b/, ods. 5 písm. c/, § 15 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 20, § 22 ods. 1, § 25 ods. 2, § 33
ods. 1, § 33a ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z.

7/ Žalovaný v časti príspevku na bývanie poukázal na zistenia prvostupňového orgánu v konaní a
poukázal na § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ je povinný odovzdať
nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojených s užívaním bytu. Vzhľadom na to, že účastníčka konania uzavrela dňa 05.01.2006
nájomnú zmluvu s prenajímateľkou L. L., ktorá je vlastníčkou bytu a ktorá naďalej v tomto byte spolu s
účastníčkou konania býva, nie sú splnené podmienky nájmu podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko byt
nie je odovzdaný do užívania nájomcovi v celosti, a tak nájomcovi nebol zabezpečený plný a nerušený
výkon práv spojených s užívaním bytu, ako to ustanovuje § 687 Občianskeho zákonníka. Na základe
týchto skutočností účastníčke konania nevzniká nárok na príspevok na bývanie podľa § 13 zákona č.
599/2003 Z.z. od začiatku poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, t.j. od 01.02.2012 do 31.12.2013, a ani
podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014.

8/ Žalovaný k žiadosti účastníčky konania o priznanie dvoch ochranných príspevkov (pre matku a dieťa
ŤZP od vydania komplexného posudku od 08/2008, že dieťa je ŤZP až do 31.12.2013 a od 01.01.2014
ďalšieho komplexného posudku vydaného ústredím 25.10.2012 ŤZP s odkázaním na opatrovanie)
uviedol, že v spisovej dokumentácii sa nachádza len komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného ŤZP a posudkových
činností č. AA/2012/13636-SSVOPC zo dňa 25.10.2012, ktorý bol úradu na vyžiadanie doručený až v
mesiaci 12/2014. Účastníčka konania k žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi a ani počas poskytovania
pomoci v hmotnej núdzi úradu nepredložila žiadny posudok úradu, ktorým by bol syn J. uznaný za osobu
s ŤZP odkázanú na opatrovanie. Žalovaný nemal zo spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu od
podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 29.02.2012 do 12/2014 preukázané, že prvostupňový
orgán mal vedomosť o tom, že syn účastníčky konania - mal. J. je považovaný za osobu s ŤZP odkázanú
na opatrovanie. Na základe žiadosti o ochranný príspevok zo dňa 23.12.2014 účastníčke konania vznikol
v zmysle § 11 ods. 1, 2 písm. a/ a § 7 ods. 2 písm. e/ zákona č. 417/2013 Z.z. nárok na ochranný
príspevok od 01.12.2014, nakoľko sa osobne, každodenne a riadne stará o člena domácnosti - syna J..
Nárok na ochranný príspevok jej vznikol od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť, pretože v
tomto mesiaci bolo preukázanie splnenie podmienok. Člen domácnosti J. N. nemá nárok na ochranný
príspevok, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok uvedenú v § 11 ods. 2 písm. a/-c/ zákona č. 417/2013
Z.z.



II.

9/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu dňa 27.11.2015, ktorá bola tunajšiemu
súdu postúpená uznesením č.k. 2Sž/14/2015-15 zo dňa 16.12.2015, domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14.09.2015 a žiadala jeho preskúmanie v plnom rozsahu, nakoľko z jeho
výrokom žalobkyňa nesúhlasila. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia a bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia.

10/ Dňa 23.12.2014 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie ochranného príspevku pre seba a svojho
syna J. a poskytnutie príspevku na bývanie. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. MA1/OPHN/
SOC/2015/1246-0059 zo dňa 03.02.2015 žalobkyni nepriznal príspevok na bývanie a rozhodnutím č.
MA1/OPHN/SOC/2015/1246 zo dňa 13.02.2015 nepriznal ani ochranné príspevky. Obe rozhodnutia
druhostupňový orgán zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a prvostupňový orgán opätovne
posúdil žiadosť o ochranné príspevky a žiadosť o príspevok na bývanie a dňa 15.07.2015 prvostupňový
orgán podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z. žalobkyni zvýšil pomoc v
hmotnej núdzi na sumu 100,50 eur mesačne od 01.12.2014.

11/ Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 15.07.2015 o príspevku na bývanie a ochranný
príspevok pre matku a dieťa ZŤP podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, že nesúhlasí s uvedeným
rozhodnutím a žiada o priznanie príspevku na bývanie od roku 2006, pretože nárok na pomoc v
núdzi si uplatnila ústnou formou už v mesiaci júl 2006, kedy jej bol priznaný rodičovský príspevok.
Prvostupňovému orgánu predložila nájomnú zmluvu od januára 2006 a potvrdenie o úhrade nákladu
na základe zmluvy a zároveň žiadala o priznanie dvoch ochranných príspevkov pre matku a dieťa od
vydania komplexného posudku č. A/2008/08484-395/MLP zo dňa 16.07.2008, vydaného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky, že dieťa je ZŤP od júla 2008 až do 31.12.2013 a od 01.01.2014 podľa
ďalšieho komplexného posudku vydaného dňa 25.10.2012 ZŤP s odkázaním na opatrovanie.

12/ Žalovaný vydal dňa 14.09.2015 napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, že zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.07.2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
„účastníčka konania uzavrela dňa 05.01.2006 nájomnú zmluvu z prenajímateľom, ktorý je vlastníkom
bytu a ktorý naďalej v tomto byte býva spolu s účastníčkou konania, nie sú splnené podmienky nájmu
podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko byt nie je odovzdaný do užívania nájomcovi v celosti, a tak
nájomcovi nebol zabezpečený plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu ako to ustanovuje
§ 687 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností účastníčke konania nevzniká nárok na
príspevok na bývanie podľa § 13 zákona č. 599/2003 Z. z. od začiatku poskytovania pomoci v hmotnej
núdzi t.j. od 01.02.2012 do 31.12.2013 ani podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014.
Odvolací orgán uvádza, že v spisovej dokumentácii sa nachádza len komplexný posudok Ústredia
práce sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a posudkových činností č. AA/2012/13636-SSVOCP zo dňa 25.10.2012, ktorý bol úradu na
vyžiadanie doručený až v decembri 2014. Na základe žiadosti o ochranný príspevok zo dňa 23.12.2014,
účastníčke konania k žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi ani počas poskytovania pomoci v hmotnej
núdzi úradu nepredložila žiadny posudok úradu, ktorým by bol syn J. uznaný za osobu ŤZP odkázanú
na opatrovanie. Odvolací orgán nemal zo spisovej dokumentácii prvostupňového orgánu od podania
žiadosti o pomoc v hmotne núdzi zo dňa 29.02.2012 do decembra 2014 preukázané, že prvostupňový
správny orgán mal vedomosť o tom, že syn účastníčky konania - maloletý J. je považovaný za osobu s
ŤZP odkázanú na opatrovanie. Na základe žiadosti o ochranný príspevok zo dňa 23.12.2014 účastníčke
konania vznikol v zmysle § 11 ods. 1, 2 písm. a/ a § 7 ods. 2 písm. e/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
nárok na ochranný príspevok od 01.12.2014, nakoľko sa osobne každodenne a riadne stará o člena
domácnosti - syna J. N., ktorý sa podľa platného komplexného posudku č. AA/2012/13636-SSVOPČ zo
dňa 25.10.2012 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
60 %, nárok na ochranný príspevok jej vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť,
pretože v tomto mesiaci boli preukázané splnené podmienky. Člen domácnosti Adam N. nemá nárok na
ochranný príspevok, pretože nespĺňal ani jednu z podmienok uvedenú v § 11 ods. 2 písm. a/ - c/ zákona
o pomoci v hmotnej núdzi.“



13/ Žalobkyňa uviedla, že s týmto tvrdením oboch orgánov verejnej správy sa nemôže stotožniť, pretože
už v roku 2006 žiadala ústne o dávku v hmotnej núdzi a sociálne príspevky ako o príspevok na bývanie
a ochranné príspevky. Žalobkyňa nebola riadne poučená o príspevkoch na ktoré mala od začiatku tohto
obdobia nárok a nebola s ňou spísaná žiadna zápisnica ani jej nebol poskytnutý formulár žiadosti, ktorý
by mohla vyplniť. Žalobkyňa nebola poučená o podaní žiadosti aj napriek tomu, že niekoľkokrát navštívila
prvostupňový orgán a takisto sa niekoľkokrát informovala na príslušné sociálne príspevky telefonicky.
Žalobkyňa v zmysle ust. § 25 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z. a ust. § 25 ods. 3 zákona č. 417/2003
Z. z. už v roku 2006, keď po prvýkrát požiadala o príspevok bol jej nárok prvostupňovým úradom
nesprávne vyhodnotení a nebolo o žiadnom z príspevkov, či príspevku na bývanie alebo ochranné
príspevky rokované. Prvostupňový orgán už od júla 2008 vedel o sociálnej situácii žalobkyne, keďže o
tohto obdobia disponoval komplexným posudkom zdravotného stavu syna J. č. A/2008/08484-395 zo
dňa 26.07.2008. Vzhľadom na uvedené má za to, že postup ktorý predchádzal rozhodnutiu, ktorého
zákonnosť žiada preskúmať bol v zmysle zákona o hmotnej núdzi účinného v čase od roku 2006,
kedy žalobkyňa prvýkrát žiadala prvostupňový orgán o priznanie príspevku na bývanie a ochranných
príspevkov, nezákonný a nepreskúmateľný, nakoľko prvostupňový orgán neurobil žiadny záznam o
ústnej žiadosti žalobcu. Navyše prvostupňový orgán mal podľa v tom čase účinného zákona o pomoci v
hmotnej núdzi z vlastného podnetu konať, či už v čase keď sa od žalobkyne o jej hmotnej núdzi dozvedel,
najneskôr však v čase vypracovania komplexného posudku maloletého J. N. č. A/2008/08484-395 zo
dňa 20.07.2008. Žalobkyňa preukázateľne spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie a
ochranný príspevok.

14/ Žalovaný v rozhodnutí tvrdí, že nie sú splnené podmienky nájmu v zmysle Občianskeho zákonníka,
nakoľko nebol byt odovzdaný žalobkyni v celosti a tak nájomcovi nebol zabezpečený plný a nerušený
výkon práv spojených s užívaním bytu. Žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č.
417/2013 Z.z., podľa ktorého príspevok na bývania patrí, ak niektorý člen domácnosti je nájomcom
bytu, alebo nájomcom rodinného domu, alebo nájomca v obytnej miestnosti v zariadení určenom na
trvalé bývanie, ktoré domácnosť užívaná na bývanie. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 417/2013
príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte, v rodinnom dome alebo v
obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvale bývanie podľa ods. 3 písm. b/ uhrádza nájomné a
náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má
nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a
potvrdenie o riadnom planí splátkového kalendára.

15/ V zisťovacom konaní vykonanom prvostupňovým orgánom sa posudzoval nárok na príspevok na
bývanie, v ktorom sa posudzovala aj zmluva o nájme bytu medzi L. L. ako prenajímateľom a žalobkyňou
ako nájomcom zo dňa 05.01.2006. Žalobkyňa prvostupňovému orgánu predložila zmluvu o nájme
bytu ako aj zmluvu č. 1/2006 o uhrádzaní nákladov spojených s bývaním zo dňa 05.01.2006. Týmito
dokladmi preukázala žalobkyňa všetky podklady, ktorými jej v zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ a § 14 ods.
5 písm. c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi prináleží nárok na príspevok na bývanie. S tvrdením
žalovaného, že byt nebol prenajatý v celosti a na základe toho, že v byte spolu so žalobkyňou a jej
synom sa nachádza aj L. L.. Žalovaný mal podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať možnosť žalobcovi,
aby pred vydaním rozhodnutia sa mohol vyjadriť k podkladom i spôsobom jeho zistenia. Na základe
vyjadrení zaslaných žalobkyňou a všetkých podkladov je zrejmé, že žalobkyňa uhrádza ako nájomné
ako aj poplatky za užívanie bytu. Posudzovanie nájomnej zmluve a jej súlad s Občianskym zákonníkom
je preto nadbytočné a nesúvisí so správnym konaním. Žalobkyňa uviedla, že neobstoja ani dôkazy
žalovaného z Mestského úradu v Stupave, ktoré potvrdzujú, že na adrese, ktorá je predmetom nájomnej
zmluvy býva žalobkyňa, L. L. a maloletý J. N.. Nie je možné bez ďalšieho uviesť, že ak prenajímateľ
bytu so súhlasom nájomcom v prenajatom byte porušuje tým podmienky na nerušený výkon práva
nájomcu užívať byt, tak isto táto skutočnosť nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť nájomnej zmluvy.
Žalovaný v rozhodnutí tvrdí, že nakoľko byt nebol odovzdaný žalobkyni v celosti nevzniká jej nárok na
príspevok na bývanie, pričom takéto právne posúdenie žalobkyňa považuje za v rozpore so zákonom
a žalovaný svoje rozhodnutie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Týmto bola žalobkyňa,
ako účastníčka správneho konania ukrátená na svojich právach. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného jednoznačne nevyhovuje podmienkam preskúmateľnosti rozhodnutia, pretože
žalovaný v rozhodnutí iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a to bez toho, aby svoje
závery odôvodnil.



16/ Žalobkyňa požiadala o ochranné príspevky pre seba a syna J. a uviedla, že člen domácnosti
žalobkyne je maloletý J.k, narodený 21.12.2005, ktorý je podľa komplexného posudku zo dňa 25.10.2012
považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera jeho funkčnej poruchy je 60
%. Maloletý je odkázaný na celodenné riadne opatrovanie, lebo vyžaduje celodenný dohľad a pomoc
pri všetkých úkonoch sebaobsluhy, je silno viazaný na žalobkyňu, ktorá vykonáva všetku starostlivosť
o maloletého J.. Žalobkyňa je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi od februára 2012, pričom o dávku
hmotnej núdzi požiadala už v roku 2006. Žalobkyňa sama ako rodič má v starostlivosti maloleté dieťa
s ťažkým zdravotným postihnutím, preto má nárok na ochranné príspevky na seba a svojho syna,
pretože sama ako rodič sa osobne, celodenne a riadne stará o ťažko zdravotne postihnutého syna,
nemá možnosti si zabezpečiť zvýšenie svojho aktuálneho príjmu.

17/ Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že: „účastníčka konania v žiadosti o pomoc v
hmotnej núdzi a ani počas poskytovania pomoc v hmotnej núdzi úradu nepredložila žiaden posudok
úradu, ktorým by bol syn Adam uznaný za osobu ZŤP odkázanú na opatrovanie a tento predložila až
po výzve v mesiaci december 2014.“ Uviedla a poukázala na § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, že z
činnosti žalovaného v rozhodnutí o ochranných príspevkoch považuje za vážne pochybenie správneho
orgánu, že v rámci svojej činnosti si nezaobstaral posudok zo dňa 25.10.2012, ktorý dalo vypracovať
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny na posúdenie zdravotného postihnutia maloletého J.. Uvedený
posudok je podkladom pre rozhodnutie, ktorým správny orgán disponoval v čase podania žiadosti alebo
ho mohol bez väčších ťažkostí zaobstarať od iných verejných orgánov, preto je podľa názoru žalobkyne
neopodstatnené či a kedy ho žalobkyňa doplnila k žiadosti o ochranné príspevky. Takisto mal žalovaný
k dispozícii priamo na prvostupňovom orgáne komplexný posudok zo dňa 16.07.2008 a nie je uvedené
v žiadnom z predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového orgánu, že žalobkyňa nedoložila podklady
k žiadosti a preto jej nemohol byť priznaný ochranný príspevok. Uvedené tvrdenie bolo po prvýkrát
použité až v odvolacom rozhodnutí, a nie je zrejmé prečo je táto skutočnosť dôvodom pre nepriznanie
ochranných príspevkov. Ak žalobkyňa takýto posudok k žiadosti o ochranný príspevok nepredložila a
žalovaný o ňom ako o podstatnom vedel mal žalobkyňu vyzvať na doplnenie. Ak aj bolo doplnenie
posudku zo dňa 25.10.2012 k žiadosti neskôr, nespôsobuje to nepriznanie ochranného príspevku.

III.

18/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.04.2016 uviedol, že pri vydaní napadnutého
rozhodnutia zo dňa 14.09.2015 dostatočne zistil skutkového stavu a pri rozhodovaní postupoval podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, § 7 ods. 1, 2 písm. e/, § 9 ods. 2, § 10 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 1,
2 písm. a/, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 3 písm. a/, b/, ods. 5 písm. c/, § 15 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 20, §
22 ods. 1, § 25 ods. 2, § 33 ods. 1 a § 33a ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.

19/ Žalovaný mal zo spisu preukázané, že žalobkyňa si uplatnila nárok na príspevok na bývanie podaním
písomnej žiadosti dňa 23.12.2014. V nájomnej zmluvu, ktorú uzatvorila dňa 05.01.2006 prenajímateľka
L. s nájomcom - žalobkyňou, sa prenajímateľka zaviazala prenajať nájomcom byt č. 15 na 5. nadväznom
podlaží bytového domu S. ulica č. XXX/X v P., zapísaný v KN Správy katastra Malacky na LV č.
XXXX a č. XXXX, vrátane príslušenstva do nájmu na dobu určitú. Mestský úrad P. dňa 22.06.2015
potvrdil, že L. L., bytom Stupava, S. X je platcom miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady za rok 2015 v meste Stupava, spolu so svojou dcérou L. N. a jej synom J. N., a tieto
osoby bývajú na hore uvedenej adrese. Z uvedeného potvrdenia mesta Stupavy a tiež z vyjadrenia k
žiadosti prvostupňového orgánu zo dňa 17.06.2015 bolo zistené a dostatočne preukázané, že byt na
ŽV. v Stupave nebol nájomcovi na základe nájomnej zmluvy odovzdaný do užívania v celosti ale bola
odovzdaná len časť bytu. Nakoľko prenajímateľka naďalej tento byt užíva spolu s nájomcom - nájomca
- žalobkyňa nespĺňa podmienky na nárok na príspevok na bývanie. Úrad posudzoval nárok žalobkyne
na príspevok na bývanie za obdobie od 01.02.2013 do 31.12.2013 podľa § 13 zákona č. 599/2003 Z.
z. a za obdobie od 01.01.2014 podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z. z. V ustanoveniach uvedených v
zákonoch sú jednoznačne stanovené podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok
na príspevok na bývanie. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobkyňa nie je žiadnou z týchto osôb,
ale je nájomcom časti bytu. Žalovaný má za to, že nájom časti bytu nie je možné považovať ani za
nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nakoľko sa jedná o samostatný inštitút
upravený v Občianskom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka fyzická osoba je nájomcom bytu
vtedy, ak vlastník bytu s ňou uzavrie zmluvu o nájme bytu (teda nie časti bytu) podľa § 685 a § 686, ktorou
jej prenechaná za nájomné byt do užívania. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je



povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a
nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Pokiaľ by zákonodarca mienil poskytnúť príspevok na
bývanie aj nájomcovi časti bytu, uviedol by to v zákonom ustanovení, preto žalobkyni nevznikol nárok
na príspevok na bývanie.

20/ Žalovaný zo spisu mal preukázané, že žalobkyňa si dňa 23.12.2014 uplatnila nárok aj na dva
ochranné príspevky, jeden pre žalobkyňu a druhý pre ŤZP syna J.. Ochranné príspevky požiadala priznať
od augusta 2008 (t.j. od vydania 1. komplexného posudku pre syna J. až do 31.12.2013 a od 01.01.2014
(t.j. od vydania 2. komplexného posudku pre syna). Žalobkyňa v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi
podanej vo februári 2012 uviedla, že syn J. sa podľa komplexného posudku považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a komplexný posudok k žiadosti nepriložila. Taktiež k posúdeniu
nároku na ochranný príspevok pri podaní žiadosti dňa 23.12.2014 nepriložila ani jeden zo spomínaných
komplexných posudkov. V mesiaci december 2014 úrad k posúdeniu nároku na ochranné príspevky si
vyžiadal komplexný posudok zo dňa 25.10.2012, z ktorého je preukázané, že miera funkčnej poruchy
mal. J. je 60 % podľa prílohy č. 3, časti IV, bod 2 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Členovi domácnosti - J. N. nevznikol nárok na
ochranný príspevok v zmysle § 11 ods. 2 písm. aj zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko nejde o
člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. aj, b/, d/ až f/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

21/ Žalobkyni vznikol nárok na ochranný príspevok od 01.12.2014 v zmysle § 11 ods. 1, 2 písm. aj/ a
§ 7 ods. 2 písm. e/ zákona v pomoci hmotnej núdzi, nakoľko sa osobne každodenne a riadne stará o
člena domácnosti syna J., ktorý sa podľa platného komplexného postupu zo dňa 25.10.2012 považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %.

22/ Žalovaný poukázal na znenie § 19 ods. 1 a § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol,
že písomná žiadosť o ochranný príspevok bola podaná v mesiaci decembri 2014, podľa uvedených
právnych predpisov vznikol žalobkyni nárok na ochranný príspevok od tohto mesiaca.

23/ Námietky žalobkyne, ktorá v žalobe poukazuje na to, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupov správneho orgánu, žalovaný považuje za neopodstatnené. K vzniku nároku
na ochranný príspevok žalovaný považuje za potrebné uviesť, že podľa komplexného posudku zo
dňa 25.10.2012, zo zdravotného postihnutia dieťaťa J. vyplývajú okrem iného i sociálne dôsledky v
oblasti mobility a orientácie, ktoré boli navrhované kompenzovať poskytnutím peňažného príspevku na
opatrenie, ale žalobkyňa túto možnosť nevyužila. V mesiaci marec 2013 síce požiadala o príspevok na
opatrovanie ale neskôr žiadosť vzala späť. Späťvzatím žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku
na oparovanie žalobcom teda nebola preukázaná osobná, každodenná riadna starostlivosť o syna J..
Riadna starostlivosť o syna J., ktorú mala žalobkyňa poskytovať bola spochybňovaná tiež v niektorých
záznamoch z roku 2013, ktoré sa nachádzajú v spise úradu. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj bola
podaná žiadosť o ochranný príspevok v tomto období žalobkyni by nárok na ochranný príspevok z vyššie
uvedených dôvodov zrejme nevznikol. Žalovaný žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného potvrdil, pretože
dôvody uvedené v žalobe sú neopodstatnené.

IV.

24/ Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.02.2017 uviedla, že žalovaný uviedol vo
vyjadrení k žalobe, že nakoľko je podľa potvrdenia mesta Stupavy a tiež z vyjadrenia prvostupňového
orgánu zo dňa 17.06.2015 preukázané, že byt v Stupave nebol nájomcovi na základe nájomnej zmluvy
odovzdaný do užívania v celosti, ale len časť bytu žalobcovi nepatrí príspevok na bývanie, pretože nie
je žiadnou z osôb uvedených v dikcii ustanovenia § 13 zákona č. 599/2003 Z. z. Žalobkyňa uviedla, že
v nájomnej zmluve zo dňa 05.01.2006 je uvedené, že prenajímateľ dáva do užívania celý byt spolu s
príslušenstvom. To ako nájomca narába s bytom a komu dovolí zdržiavať sa v predmetnom byte nie je
predmetom skúmania žalovaného. V zmysle nájomnej zmluvy bol celý predmet nájmu daný do dispozícii
žalobkyni a žalobkyňa platí nájom za uvedený byt.

25/ Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobkyňa v žiadosti o ochranný príspevok na maloletého syna J.
neuviedla, že syn sa podľa komplexného zdravotného posudku považuje za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a tento zdravotný posudok nedoložila. Člen domácnosti žalobkyne je maloletý J. N.,
ktorý sa podľa komplexného posudku č. AA/2012/13636-SSVOPČ zo dňa 25.10.2012 považuje za



osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera jeho funkčnej poruchy je 60 %. Z takéhoto
ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa vyplývajú okrem iného i sociálne dôsledky v oblasti mobility a
orientácie a v oblasti komunikácie. Ďalej bolo zistené, že maloletý J. je odkázaný na celodenné riadne
opatrovanie, lebo vyžaduje celodenný dohľad a pomoc pri všetkých úkonov sebaobsluhy, je silno viazaný
na žalobkyňu, ktorá vykonáva všetku starostlivosť o maloletého J..

26/ Žalobkyňa je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi od februára 2012, pričom o dávku požiadala
už v roku 2006. Žalobkyňa sama ako rodič má v starostlivosti maloleté dieťa s ťažkým zdravotným
postihnutím, a preto má nárok na ochranný príspevok na seba a syna, pretože sama ako rodič sa osobne
a celodenne stará o ťažko zdravotne postihnutého syna a nemá možnosti si zabezpečiť zvýšenie svojho
aktuálneho príjmu.

27/ Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného, keď uvádza, že „účastníčka konanie k žiadosti
o pomoci v hmotnej núdzi a počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi úradu nepredložila žiadny
posudok úradu, ktorým by bol syn Adam uznaný za osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie. A tento
predložila až po výzve v mesiaci december 2014.“ Žalobkyňa poukazuje na ust. § 32 ods. 1 a 2
Správneho poriadku a uviedla, že z činnosti žalovaného v rozhodnutí o ochranný príspevok považuje
za vážne pochybenie správneho orgánu, že v rámci svojej činnosti si nezaobstaral posudok zo dňa
25.10.2012, ktorý dalo vypracovať Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny na posúdenie zdravotného
postihnutia maloletého J. Uvedený posudok je podkladom pre rozhodnutie, ktorým správny orgán
disponoval v čase podania žiadosti, alebo ho mohol bez väčších ťažkostí zaobstarať od iných verejných
orgánov, preto je podľa názoru žalobkyne nepodstatné, či a kedy ho žalobkyňa doplnila k žiadosti o
ochranné príspevky. Tak isto mal žalovaný k dispozícii priamo na prvostupňovom orgáne aj komplexný
posudok zo dňa 16.07.2008.

28/ Žalobkyňa uviedla, že v žiadnom z predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového orgánu nie je
uvedené, že žalobca nedoložil podklady k žiadosti a preto jej nemohol byť priznaný ochranný príspevok.
Uvedené tvrdenie bolo po prvýkrát použité až v odvolacom rozhodnutí a nie je zrejmé prečo je táto
skutočnosť dôvodom pre nepriznanie ochranných príspevkoch. O posudku zo dňa 25.10.2012 mal
prvostupňový orgán vedomosť zo svojej činnosti so žalobkyňou ako žiadateľkou. Ak žalobkyňa takýto
posudok v žiadosti o ochranné príspevky nepredložila a žalovaný o ňom ako o opodstatnenom vedel,
mal žalobkyňu vyzvať na doplnenie. Ak aj bolo doplnenie posudku zo dňa 25.12.2012 k žiadosti neskôr,
nespôsobuje to nepriznanie ochranného príspevku.

V.

29/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

31/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

32/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

33/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP



(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

34/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

35/ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný súdu predložil
nezažurnalizovaný spis týkajúci sa rôznych žiadostí žalobkyne o príspevky v hmotnej núdzi. Súd zo
spisu zistil, že žalobkyňa dňa 23.12.2014 doručila prvostupňovému orgánu podanie: „Vec: neoprávnene
nepriznané príspevky počas mojej HMN z dôvodu nesprávnosti posúdenia odborom HMN- Žiadosť
o dodatočné doplatenie PnB a ochranných príspevkov pri ZŤP.“ Z uvedeného podania vyplýva, že
žalobkyňa týmto podaním žiadala o dodatočné doplatenie príspevku na bývanie, ktorý jej patril na
úhradu nákladov spojených s bývaním. Ďalej uviedla, že má status nájomníka bytu s dlhodobým
trvalým pobytom, ktorý uhrádza náklady spojené s bývaní v celom byte (užíva celý byt) na základe
uzavretej zmluvy o uhrádzaní nákladov spojených s bývaním. Mesačne uhrádza svojej matke 100,- eur a
čestným prehlásením jej matky potvrdzuje, že nemá nedoplatky. Zároveň žalobkyňa žiadala o dodatočné
doplatenie ochranných príspevkov, ktoré im patria v hmotnej núdzi (fyzická osoba + dieťa ZŤP - čiže
2x63,07 eur za každého člena domácnosti mesačne). Dňa 16.01.2015 obdržala žalobkyňa výzvu,
ktorou požiadal prvostupňový orgán, aby v lehote do 8 dní od doručenia výzvy doložila: 1/ list vlastníctva
nie starší ako tri mesiace (na katastri použite opečiatkované tlačivo), 2/ potvrdenie o zaplatení dane z
nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad časť B, 3/ potvrdenie o úhrade nájomného a nákladov
za služby spojené s bývaním časť A priloženého tlačiva, v prípade nedoplatkov dohodu o splátkach
a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, 4/ doklad o trvaní nájomného pomeru (nová
nájomná zmluva alebo dodatok k nájomnej zmluve alebo vyhlásenie prenajímateľa v časti A priloženého
tlačiva). Dňa 26.01.2016 doručila žalobkyňa prvostupňovému orgánu požadované doklady.

36/ Dňa 13.02.2015 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie číslo: MA1/OPHN/SOC/2015/1246, ktorým
rozhodol podľa § 11 ods. 1, 2 písm. a/ a § 7 ods. 1, 2 písm. a/,b/, d/ e/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že žalobkyni nepriznáva ochranný
príspevok, pretože nie je preukázaná osobná, každodenná a riadna starostlivosť o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, nie sú splnené podmienky pre poskytnutie
ochranného príspevku v zmysle § 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný, po odvolaní žalobkyne
proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13.02.2015, vydal dňa 14.04.2015 rozhodnutie č.j.: UPS/
US1/SSVOHPHNSSD/SOC/2015/3757-0003 BX, ktorým toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

37/ Dňa 03.02.2015 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie číslo: MA1/OPHN /SOC/2015/1246-0059,
ktorým rozhodol podľa § 14 ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že žalobkyni nepriznáva príspevok na
bývanie. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
od februára 2012. V zmysle § 3 ods. 1 členmi domácnosti sú - poberateľka a jej nezaopatrené dieťa
- syn J.. F. bytu p. L. L. nie je členom domácnosti žalobkyne. Zo žiadosti o príspevok na bývanie je
zrejmé, že p. L. má trvalý pobyt s poberateľkou a aj tam fyzicky býva. Z nájomnej zmluvy bolo zistené,
že byt nebol prenajatý v celosti, a tým neboli splnené podmienky pre priznanie príspevku na bývanie.
Žalovaný na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 03.02.2015
rozhodol rozhodnutím č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/3757-0002 BX tak, že prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

38/ Prvostupňový orgán rozhodnutím číslo: MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa
15.07.2015 rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej



osobe Mgr. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. 3, XXX XX P. zvyšuje pomoc v hmotnej núdzi na
sumu 100,50 eur mesačne od 01.12.2014. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa
podmienky na priznanie príspevku na bývanie a člen domácnosti syn J. nespĺňa podmienky nároku na
žiadny z ochranných príspevkov. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 15.07.2015, po
odvolaní sa žalobkyne, napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.09.2015 potvrdil a odvolanie účastníčky
konania zo dňa 13.08.2015 zamietol.

39/ Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 417/2013 Z. z., domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne
posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú: rodičia a nezaopatrené deti žijúce
s nimi v domácnosti.

40/ Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a
možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

41/ Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť sa príjem
vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá
a/ dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
b/ je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
d/ je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňa veku dieťaťa,
e/ sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú
na opatrovanie,26)
f/ sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci
ktorých sa nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.

42/ Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe
v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a
3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na
pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

43/ Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., pomoc v hmotnej núdzi je a/ dávka v hmotnej núdzi (ďalej
len „dávka“), b/ aktivačný príspevok, d/ príspevok na nezaopatrené dieťa, e/ príspevok na bývanie.

44/ Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., dávka je určená na zabezpečenie základných životných
podmienok.

45/ Podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z., dávka je 117,20 eura mesačne, ak ide o
jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi.

46/ Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných
výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou
prácou.

47/ Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z., ochranný príspevok za každého člena
domácnosti je 63,07 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a/, b/,d/ až f/.

48/ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu
výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú
dochádzku.

49/ Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku
1 je 17,20 eura mesačne.

50/ Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti
a/ je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý
domácnosť užíva na bývanie
b/ je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení
určenom na trvalé bývanie,43) ktoré domácnosť užíva na bývanie.



51/ Podľa § 14 ods. 5 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo
člen domácnosti v byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie
podľa odseku 3 písm. b/ uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaní, ak je to dohodnuté v
nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s
bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.

52/ Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 417/2013 Z. z., suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel
medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2
a úhrnom príjmu podľa § 4.
Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa ods. 1 sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.

53/ Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok
sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

54/ Podľa § 20 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného
príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

55/ Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.

56/ Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži
a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na
pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok
na osobitný príspevok.

57/ Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o
osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré
a/ sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,
b/ môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

58/ Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., o nárok pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri
2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

59/ Podľa § 33a ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., o nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po
31. decembri 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

60/ v zmysle § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku povinnosťou správneho orgánu je postupovať v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, je
povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s
účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám iným osobám, ktorých sa konanie
týka musí správny orgán poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu. Správny orgán je povinný svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci Správny orgán dbá na to, aby konanie prebiehalo hospodárne
a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správneho orgánu musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
61/ Povinnosťou správneho orgánu je v súlade s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe



správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

62/ Zákonodarca v § 1 zákona č.417/2013 ustanovuje účel tohto zákona tak, že tento zákon upravuje
právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní a poskytovaní dávky v hmotnej
núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmom zabezpečiť
základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických
osôb, ktoré sa d občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona
sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. V právnej norme ustanovenej v § 2
definuje hmotnú núdzu ako je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom posudzujú,
nedosahuje životné minimum (§ 2 ods. 2, a 5 zákona č. 601/2003 Z.z.) a občana a fyzické osoby, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Zákonodarca v § 13 zákona č. 599/2003 Z.z. a v § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. ustanovuje podmienky
a postup priznania príspevku na bývanie.

63/ Podľa čl. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

64/ Podľa § 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

65/ Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

66/ Súd konštatuje, že žalovaný nesprávne posúdil žiadosť žalobkyne o príspevok na bývanie, nakoľko v
odôvodnení rozhodnutia uviedol: „ Podľa Občianskeho zákonníka fyzická osoba je nájomcom bytu vtedy,
ak vlastník bytu s ňou uzavrie zmluvu o nájme bytu podľa § 685-716 Občianskeho zákonníka, ktorou
jej prenechá za nájomné byt do užívania. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je
povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a
nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Vzhľadom k tomu, že účastníčka konania uzatvorila dňa
05.01.2016 nájomnú zmluvu s prenajímateľkou L., ktorá je vlastníčkou bytu a ktorá naďalej v tomto byte
spolu s účastníčkou konania býva, nie sú splnené podmienky nájmu podľa Občianskeho zákonníka ....
Na základe týchto skutočností účastníčke konania nevzniká nárok na príspevok na bývanie podľa § 13
zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi od začiatku poskytovania pomoci v hmotnej núdzi t.j.
od 01.02.2012 do 31.12.2013 a ani podľa § 14 zákona č. 417/2013 účinného od 01.04.2014.“

67/ Súd uvádza, že v § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. odkaz 25b) poukazuje na § 717
Občianskeho zákonníka a taktiež odkaz v § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. poukazuje
na § 717 Občianskeho zákonníka, preto orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom,
keď nepriznali žalobkyni príspevok na bývanie a odvolali sa na ustanovenia § 685-716 Občianskeho
zákonníka, konkrétne na § 687 ods. 1. Zákonodarca v právnej norme § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č.
599/2003 Z.z. a v § 14 ods. 3 pís. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. nárok na príspevok priznáva občanovi
v hmotnej núdzi za splnenia podmienky, že je nájomcom bytu a predloží o tom doklad, bolo povinnosť
orgánov verejnej správy v správnom konaní, v ktorom posudzovali podmienky pre priznanie príspevku
na bývanie postupovať v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. a § 14 ods. 3
písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. a neodvolávať sa na § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
žalobkyňa predložila Zmluvu o nájme bytu zo dňa 05.01.2006, ako aj Zmluvu č. 1/2006 o uhrádzaní
nákladov spojených s bývaním zo dňa 05.01.2006. Prvostupňový orgán v správnom konaní si vyžiadal
od žalobkyne aj doklady podľa § 14 ods. 5 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z.z. (list zo dňa 09.01.2015
Výzva PNB, odpoveď žalobkyne doručená prvostupňovému orgánu dňa 26.01.2015, ktorého prílohou
sú požadované doklady). Súd, s poukázaním na vyššie uvedené konštatuje, že orgány verejnej správy
náležite nepostupovali v intenciách hmotnoprávnej úpravy priznania príspevku na bývanie.

68/ Súd sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného, že člen domácnosti J. nemá nárok na ochranný
príspevok, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok uvedenú v ust. § 11 ods. 2 písm. a/ - c/ zákona
č. 417/2013 Z.z. Súd uvádza, že § 9 ods. 3 písm. d/ zákona č. 417/2013 z.z. je upravená pomoc v
hmotnej núdzi - príspevok pre nezaopatrené dieťa. V § 13 ods. 1 cit. zákona sú stanovené podmienky
na priznanie príspevku na nezaopatrené dieťa, ktorý je určený na podporu výchovy, vzdelávania a
všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré si riadne plní školskú dochádzku. Z administratívneho



spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán vykonal šetrenie, či mal. J. si plní riadne povinnú školskú
dochádzku. V spise sú založené potvrdenia o návšteve Základnej školy v Marianke a vyjadrenie riaditeľky
školy.

69/ K tvrdenie žalovaného, že v spisovej dokumentácii sa nachádza len komplexný posudok Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného
ŤZP a posudkových činností zo dňa 25.10.2012, ktorý bol úradu doručený až v mesiaci december
2014. Žalovaný nemal zo spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu od podania žiadosti o pomoc v
hmotnej núdzi zo dňa 29.02.2012 do decembra 2014 preukázané, že prvostupňový orgán mal vedomosť
o tom, že syn účastníčky konania - mal. J. je považovaný za osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie.
Žalovaný nepostupoval v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., úrad od žiadateľa o pomoc v
hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov
podľa § 31, ktoré a/ sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu, b/ môže úrad získať z dostupného
informačného systému verejnej správy a ani § 32 Správneho poriadku.

70/ Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2015 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2015/7834-0003 Sv zo dňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude žalovaný postupovať v súdom naznačenom smere.

71/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi súd právo na náhradu trov konania
priznal voči žalovanému v plnom rozsahu podľa § 167 SSP.

72/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania
o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V Bratislave, dňa 04.07.2017

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016200048)